Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. február 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716214271
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5716214271.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Jána Burika v spore žalobkyne R. V., nar. X.X.XXXX, bytom
Y., ul. A. L. XX/XX, proti žalovanému Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava,
IČO: 31 340 890, zastúpeného spoločnosťou AK Antol, s.r.o. so sídlom Kupeckého 2542/72, Pezinok,
o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Martin, č. k. 7Csp/133/2016-144 zo dňa 10. júla 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie, vo výroku ktorým súd určil, že úverová zmluva číslo 8064292088 zo
dňa 12.7.2011 je bez úrokov a bez poplatkov a vo výroku o trovách konania, potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd návrh žalobkyne o určenie neplatnosti úverovej zmluvy číslo
8064292088 zo dňa 12.7.2011 zamietol, určil, že táto zmluva je bez úrokov a bez poplatkov, zamietol
návrh žalobkyne na priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 500 Eur, konanie o vydanie
bezdôvodného obohatenia zastavil a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.

2) Mal preukázané, že úverová zmluva číslo 8064292088 zo dňa 12.7.2011 nevykazuje také nedostatky,
ktoré by odôvodňovali jej neplatnosť ako celku. Vzhľadom na absenciu náležitostí v zmysle ust. § 9 ods.
2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch ju však vyhlásil za bezúročnú a bez poplatkov. O trovách
rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, čo do výroku ktorým súd určil,

že úverová zmluva číslo 8064292088 zo dňa 12.7.2011 je bez úrokov a bez poplatkov a do výroku o
trovách konania. Navrhol rozsudok v tej časti zrušiť a žalobu v celku zamietnuť alebo vrátiť na ďalšie
konanie. Poukázal na ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch a na skutočnosť,
že tieto náležitosti boli splnené a uvedené v zmluve o úvere. Dlžník (žalobkyňa) sa mohol požiadať
veriteľa (žalovaného) o poskytnutie amortizačnej tabuľky tak ako to predpokladá ust. § 9 ods. 3 a 5
zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na návrh, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda ako
prejudiciálnu otázku SD EÚ ako i rozhodnutie SD EÚ v tejto veci C-42/15. Uviedol viacero rozhodnutí

súdov SR, ktoré sa vyložili ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch v zmysle prijatého
rozhodnutia SD EÚ.4) Žalobkyňa v podanom vyjadrení nesúhlasila s dôvodmi uvádzanými v podanom odvolaní. Navrhla
rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

5) Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
(§ 379 CSP, §380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok vo výroku ktorým súd určil, že úverová zmluva číslo 8064292088 zo dňa 12.7.2011 je bez
úrokov a bez poplatkov a vo výroku o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdil. Vo zvyšnej časti (vo výroku, ktorým návrh žalobkyne o určenie neplatnosti úverovej zmluvy

číslo 8064292088 zo dňa 12.7.2011 zamietol, vo výroku, ktorým zamietol návrh žalobkyne na priznanie
finančného zadosťučinenia vo výške 500 Eur a vo výroku, ktorým konanie o vydanie bezdôvodného
obohatenia zastavil), odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v

takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Odvolateľ mal za to, že zmluva o úvere mala náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona

o spotrebiteľských úveroch. S takýmto názorom sa odvolací súd nemohol stotožniť. Podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch jednou z obligatórnych náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere je o. i. aj údaj
o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k), kedy absencia
týchto náležitosti síce nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. V predloženej zmluve absentujú tieto údaje, ktoré musia byť v zmluve

výslovne uvedené. Keďže ide o formulárovú zmluvu, ktorú pripravoval žalovaný, musí znášať následky
nesprávneho formulovania a absencie obligatórnych náležitostí. Pokiaľ ide o náležitosti vyžadované §
9 ods. 2 písm. k), je zrejmé, že gramaticky výklad jednoznačne vyžaduje, aby spotrebiteľ vedel výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a to tak, aby spotrebiteľ poznal rozčlenenie
konkrétnej splátky na časť istiny, úrokov a poplatkov. Túto informáciu pre spotrebiteľa považuje súd

za obzvlášť dôležitú pri uzatváraní zmluvy pre spotrebiteľa, aby vedel posúdiť jej prijateľnosť a práve
preto zákon ustanovuje, že musí byť priamo v zmluve. Predmetný zákon ustanovuje v prípade absencie
náležitostípodľa§9ods.2písm.k) sankciuvtomzmysle,žeposkytnutýspotrebiteľskýúversapovažuje
za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej
inštancie o bezpoplatkovosti a bezúročnosti zmluvy o úvere.

8) Pokiaľ išlo o rozhodnutie SD EÚ vo veci C-42/15 a výklad smernice 2008/48/ES súd prvej inštancie
správne uviedol, že Súdny dvor EÚ poskytuje výlučne výklad európskej legislatívy, nie vnútroštátneho
práva, teda v danom prípade nevykladal zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a jeho
relevantné ustanovenia (§ 9), ale smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách

o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS.

9) Smernica EÚ, ktorá bola zjavne implementovaná do nášho právneho poriadku nad jej rámec a
v rozpore s ustanovením o úplnej harmonizácii, nemôže mať priamy účinok, teda zakladať práva a
povinnosti priamo sporovým stranám - pôsobiť horizontálne. Teória a prax Súdneho dvora EÚ vychádza

z premisy, že takáto situácia môže následne viesť k použitiu tzv. eurokonformného výkladu vnútroštátnej
normy (tzv. nepriamy účinok smernice), ktorý má však svoje medze už judikované rovnako Súdnym
dvorom EÚ.

10) V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je rozsah nepriameho účinku smerníc spočívajúci

v eurokonformnom výklade vnútroštátnej regulácie vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom
vnútroštátnym. Súdny dvor medze nepriameho účinku smernice prehľadne zhrnul vo veci Adeneler,
C-212/04 zo 4. júla 2006, keď uviedol, že „povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah
smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená
všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako

základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva“.

11) Vzhľadom na explicitné znenie zákona č. 129/2010 Z. z. v časti povinnosti členenia splátok na splátky
istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, by súd, ak by po rozsudku C-42/15 vyložil toto ustanovenieeurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, doslova „zlomil“
vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradil smernicou EÚ (čo je postup typický pre priamy

účinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi jednotlivcami, priamy účinok smernice je vylúčený (teda
môžeme uvažovať iba o účinku nepriamom) a naznačený postup nebude možný, pretože by sa jednalo
o výklad práva contra legem.
12) Žiada sa uviesť, že výklad zákona č. 129/2010 Z. z. nemôže narúšať všeobecné právne zásady,
najmä zásadu právnej istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom sporovom poriadku

vyjadrený v článku 2 ods. 2 ako „stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej
rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo“. Ustálená judikatúra slovenských súdov podala (a aj podáva) stabilný výklad ustanovenia
zákona ohľadom potreby štruktúrovania splátok úveru a jej prelomenie spôsobom, ktorý uvádzal
odvolateľniejeprípustný.Nato,abybolomožnévykladaťzákonvsúladesosmernicou,bybolopotrebné

zákon č. 129/2010 Z. z. novelizovať a zosúladiť s textom smernice, inak by sa jednalo o výklad práva
contra legem a bola by porušená zásada právnej istoty.

13) Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

14) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalobkyňa mala v odvolacom konaní úspech má aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).