Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Dunajská Streda
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marie Mészárosová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11C/192/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216213073
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2216213073.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Mariou Mészárosovou v spore žalobcu: s
Autoleasing SK, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 46 806 491,
právne zastúpený advokátskou kanceláriou Nosko & Partners s.r.o., so sídlom Podjavorinskej
2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107, proti žalovanému: E. Q., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. Ž. XXX/XX, XXX
XX H., právne zastúpený advokátom JUDr. Ladislavom Bohuniczkým, ml., so sídlom Korzo Bélu Bartóka
5119/14F, 929 01 Dunajská Streda, o vydanie veci takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku:
- Osobné motorové vozidlo Škoda Fabia Combi Diesel II 1.4 TDI PD Elegance, č.karosérie:
TMBYFB5J493123715, rok výroby: 2009
- Osvedčenie o evidencii od vozidla Škoda Fabia Combi Diesel II 1.4 TDI PD Elegance, č.karosérie:
TMBYFB5J493123715, rok výroby: 2009
- Kľúče od vozidla Škoda Fabia Combi Diesel II 1.4 TDI PD Elegance, č.karosérie:
TMBYFB5J493123715, rok výroby: 2009.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.08.2016 domáhal vydania
veci, a to:
- Osobné motorové vozidlo Škoda Fabia Combi Diesel II 1.4 TDI PD Elegance, č.karosérie: K., rok
výroby: 2009
- Osvedčenie o evidencii od vozidla Škoda Fabia Combi Diesel II 1.4 TDI PD Elegance, č.karosérie: K.,
rok výroby: 2009
- Kľúče od vozidla Škoda Fabia Combi Diesel II 1.4 TDI PD Elegance, č.karosérie: K., rok výroby: 2009
a zároveň požiadal o náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.07.2014 uzatvoril žalobca
s X. J., toho času trvale bytom Ž. XXXX/XXB, O.,
I. H. Ú. Č.. R. (ďalej len „zmluva o úvere“), predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru na obstaranie osobného motorového vozidla:
Škoda Fabia Combi Diesel II 1.4 TDI PD Elegance, č.karosérie: K., rok výroby: 2009 (ďalej len „vozidlo“).
Súčasne dňa 20.07.2014, za účelom zabezpečenia
záväzku zo zmluvy o úvere, uzatvorili žalobca s dlžníkom Záložnú zmluvu č.
R. (ďalej len „záložná zmluva“), v ktorej sa zmluvné strany dohodli
na zriadení záložného práva k vozidlu. Záložné právo bolo registrované v Notárskom
centrálnom registri záložných práv (ďalej len „NCRzp“) dňa 20.07.2014 o 21:15:47hod. Z dôvodu neplnenia povinností zo zmluvy o úvere dlžníkom- neuhradenia
nasledovných záväzkov:
- zmluvná pokuta za oneskorené doručenie technického preukazu splatná dňa 11.05.2015, neuhradená
vo výške 200,- EUR
- G. Vicenáklady - preverenie klienta, splatné dňa 28.04.2015, neuhradené vo výške 72,- EUR
- splátka splatná dňa 20.06.2015, neuhradená vo výške 29,96 EUR
- poplatok za výzvu/upomienku, splatný dňa 21.05.2015 a 27.05.2015, neuhradený vo výške po 10,-EUR
- splátka splatná dňa 20.07.2015, neuhradená vo výške 136,74 EUR
- poplatok za výzvu/upomienku, splatný dňa 22.06.2015, neuhradený vo výške 10,-EUR
- splátka splatná dňa 20.08.2015, neuhradená vo výške 136,74 EUR
- poplatok za výzvu/upomienku, splatný dňa 31.07.2015, neuhradený vo výške 10,-EUR
- splátka splatná dňa 20.09.2015, neuhradená vo výške 136,74 EUR
- poplatok za výzvu/upomienku, splatný dňa 21.09.2015, neuhradený vo výške 10,-EUR
žalobca podaním zo dňa 20.09.2015 uplatnil právo na okamžité splatenie úveru (ďalej
len „oznámenie o okamžitej splatnosti“) a pristúpil k výkonu záložného práva, pričom
žalobca splnil všetky povinnosti vyplývajúce z ustanovenia §151l ods. 1 Občianskeho
zákonníka, keďže:
- oznámil začatie výkonu záložného práva dlžníkovi ako záložnému dlžníkovi podaním zo dňa
31.07.2015 a 22.06.2016,
- po zistení, že vlastníkom vozidla, a teda záložcom je žalovaný, oznámil začatie
výkonu záložného práv žalovanému ako záložcovi - vlastníkovi vozidla podaním zo dňa 16.06.2016
adresovaným žalovanému ako záložcovi - vlastníkovi vozidla (k prevodu vlastníckeho práva k vozidlu v
prospech vlastníka došlo bez oznámenia žalobcovi),
- dňa 30.10.2015 o 10:29:33 hod. registroval začatie výkonu práva v NCRzp.
Napriek skutočnosti, že žalovanému bola dňa 12.07.2016 zaslaná výzva na vydanie vozidla za účelom
výkonu záložného práva, žalovaný vozidlo nevydal (odmietavá odpoveď zo dňa 26.07.2016).
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 30.01.2017, v ktorom
navrhol žalobu zamietnuť. Dôvodil, že predmetné motorové vozidlo nadobudol dňa 03.02.2015 na
základe zápisu vlastníctva od ORPZ Komárno do technického preukazu vozidla, pričom nemal žiadnu
vedomosť, že predmetné motorové vozidlo tvorí predmet zálohu pre žalobcu na základe záložnej
zmluvy. Je dobromyseľný, teda nepochybne dobromyseľný bol aj v čase prevodu, pretože vynaložil
náležitú starostlivosť pri nadobudnutí predmetného motorového vozidla, nemal technické prostriedky
na zisťovanie, či motorové vozidlo nadobúda nezaťažené záložným právom. Ani polícia nezistila, že by
dlžník žaloby nebol v čase kúpy vozidla dobromyseľný a pritom aj polícia zisťovala právne vady viaznuce
na vozidle, čo len utvrdilo žalovaného v tom, že na motorovom vozidle neviaznu žiadne vady, teda ani
záložné právo, pretože inak by aj on mohol vozidlo ďalej previesť. Podľa uznesenia ČVS:H. - XX/KN-A.-
XXXX K. zo dňa 04.02.2016 nie je dlžník žalobcu v predmetnej veci vinný.
3. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním doručeným súdu 22.03.2017, kde
uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuvádza žiadne skutočnosti, alebo dôkazy,
ktoré by akýmkoľvek spôsobom vyvracali existenciu záložného práva k vozidlu, resp.
existenciu práva žalobcu na výkon záložného práva k vozidlu ako zálohu. Žalobca mal za preukázané,
že záložné právo v tomto prípade pôsobí voči žalovanému ako nadobúdateľovi zálohu - vozidla, nakoľko
v danom prípade nedošlo k naplneniu výnimky podľa §151h ods. 3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964
Zb., v zmysle ktorej by záložné právo nepôsobilo voči žalovanému ako nadobúdateľovi zálohu, ak by
bol v čase prevodu vozidla dobromyseľný v tom, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. Ak
je však záložné právo registrované v registri záložných práv, predpokladá
sa, že nadobúdateľ zálohu nie je dobromyseľný. V čase nadobúdania motorového vozidla žalovaným
bolo motorové vozidlo registrované v NCRzp a toto sa dalo zistiť s využitím VIN vozidla, čím by žalovaný
musel získať vedomosť o existencii záložného práva k vozidlu. Žalobca má za to, že v prípade ak by
sa žalovaný skutočne pokúsil vyhľadať vozidlo v NCRzp, získali by vedomosť o existencii záložného
práva k vozidlu, nakoľko tieto údaje sú v NCRzp ako vo verejnom zozname verejne prístupné odo dňa
registrácie záložného práva v NCRzp žalobcom, t.j. odo dňa 20.07.2014. Zdôraznil, že žalovaný nie
je dobromyseľný, nakoľko nevynaložil náležitú starostlivosť k zisteniu, či je vozidlo zaťažené záložným
právom, resp. v prípade vykonania lustrácie zálohu v NCRzp musel mať o tejto skutočnosti vedomosť.
Skutočnosť, že nedošlo k zaregistrovaniu zmeny v osobe záložcu nie je vecou žalobcu, nakoľko žalobca
túto registráciu nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť a o zmene záložcu nemal v tom čase vedomosť.
4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 04.10.2017 a 26.02.2018.5. Na pojednávaní súd oboznámil nasledovné listinné dôkazy a to žalobu, zmluvu o úvere, protokol o
prevzatí vozidla k zmluve o úvere, záložnú zmluvu, úradné výpisy z notárskeho centrálneho registra
záložných práv, oznámenie o uplatnení práva na okamžité splatenie úveru, oznámenie o začatí výkonu
záložného práva, výzva na vydanie vozidla, potvrdenie o registrácií v notárskom centrálnom registri
záložných práv, vyjadrenie žalovaného, osvedčenie o evidencií, vyjadrenie k vyjadreniu
žalovaného, vyhľadávanie v notárskom centrálnom registri záložných práv, úradný výpis notárskeho
centrálneho registra záložných práv a oboznámil ďalší obsah spisu, pričom zistil tento skutkový stav veci:
6. Na základe zmluvy o úvere medzi žalobcom a X. J. uzavretej dňa 20.09.2014 došlo k poskytnutiu
úveru na obstaranie motorového vozidla Škoda Fabia Combi Diesel II 1.4 TDI PD Elegance, č.karosérie:
K., rok výroby: 2009. Dňa 20.07.2014 uzavrel žalobca a X. J. záložnú zmluvu, pričom predmetom zmluvy
bola dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva k zálohu v prospech záložného veriteľa. Ako
predmetzáložnéhoprávabolovyššieuvedenémotorovévozidlo.Registráciizáložnéhoprávanazáklade
záložnej zmluvy bola vykonaná dňa 20.07.2014 o 21:15:47 pod sp. zn. XXXXX/XXXX. Písomným
podaním zo dňa 20.09.2015 bolo X. J. oznámené, že žalobca si uplatňuje práva na okamžité splatenie
úveru. Podľa prehľadu nesplatených záväzkov ku dňu 20.09.2015 zostávalo uhradiť 762,18 EUR. Dňa
16.06.2016
žalobca žalovanému oznámil, že pristúpil k začatiu výkonu zabezpečovacieho alebo záložného práva.
Dňa 12.07.2016 žalobca žalovaného vyzval na vydanie vozidla. Podľa prehľadu nesplatených záväzkov
ku dňu 31.07.2015 zostávalo uhradiť 478,70 EUR. Dňa 31.07.2015 žalobca oznámil
začatie výkonu záložného práva predajom zálohu na dražbe, zároveň vyzval X. J.
na vydanie vozidla a všetkých k nemu vzťahujúcich sa dokladov. Registrácia začatia výkonu záložného
práva bola vykonaná dňa 30.10.2015 o 10:29:33. Podľa výpisu z evidencie vozidiel vlastnil vozidlo X. J.
od 11.08.2014 do 04.09.2014, to je 24 dní, nasledoval G. J. od 04.09.2014 do 04.09.2014, to je 1 deň,
následne spol. Garant-Sped s.r.o. od 04.09.2014 do 03.02.2015, to je 152 dní, od 03.02.2015 nasledoval
žalovaný.
7. Súd vec právne posúdil:
8. Podľa § 151m ods. 4 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka záložca je povinný
strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon
záložného práva. Najmä je povinný vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie,
prevod a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného
práva. Rovnakú povinnosť má aj tretia osoba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie,
prevod a užívanie zálohu u seba.
9. Podľa § 151h ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka záložné právo nepôsobí voči
nadobúdateľovizálohu,akzáložcapreviedolzálohvbežnomobchodnomstykuvrámcivýkonupredmetu
podnikania. Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu ani vtedy, ak bol v čase prevodu alebo
prechodu zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený
záložným právom. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv,
predpokladá sa, že nadobúdateľ zálohu nie je dobromyseľný, ak nepreukáže opak.
10. Podľa § 153 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku strany sú povinné uplatniť
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by
konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to
vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
11. Podľa §73a ods. 1 zák. č. 323/1992 Zb. Notárskeho poriadku notárske centrálne
registre sú verejnými zoznamami vedenými komorou v elektronickej podobe, do ktorých sa zapisujú
zákonom ustanovené údaje.
12. Podľa §73i ods. 1 zák. č. 323/1992 Zb. Notárskeho poriadku každý má právo
nahliadať do registra záložných práv a požadovať z neho výpisy. Na požiadanie vydá notár výpis z
registra záložných práv alebo potvrdenie o tom, že v registri záložných práv určitá registrácia nie je.
13. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh žalobcu je v celom
rozsahu dôvodný a preto mu vyhovel. V konaní bolo listinnými dokladmi preukázané
uzavretie zmluvy o úvere č. R. dňa 20.07.2014 medzi žalobcom a X. J. a taktiež aj záložnej zmluvy
za účelom zabezpečenie záväzku zo zmluvy o úvere č. R. medzi tými istými zmluvnými stranami (s
Autoleasing, s.r.o. a X. J.), v ktorej sa zmluvné strany dohodli na zriadení záložného práva k osobnému
motorovémuvozidluŠkodaFabiaCombiDieselII1.4TDIPDElegance,č.karosérie:K.,rokvýroby:2009.
Záložné právo bolo registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv dňa 20.07.2014 o
21:15:47, čo mal súd preukázané na základe potvrdenia o registrácii záložného práva. Porušenímpovinností zo zmluvy o úvere dlžníkom žalobca podaním zo dňa 20.09.2015 uplatnil právo na okamžité
splatenie úveru a pristúpil k výkonu záložného práva. K registrácii začatia výkonu záložného práva
došlo dňa 30.10.2016. Uvedené mal súd preukázané z verejného zoznamu vedeného komorou a
to centrálneho registra v elektronickej podobe. Informácie uvádzané v notárskom centrálnom registri
záložných práv sú skutočnosťami, ktoré sú známe, pravdivé a netreba ich dokazovať. Z uvedeného
zároveň vyplýva, že žalovaná, resp. ani jej právny predchodca, nepreukázala, že by bola vo vzťahu
ku všetkým okolnostiam dobromyseľnou pri nadobúdaní motorového vozidla. Dobromyseľnosť v tomto
prípademusíbyťposudzovanáajzobjektívnehohľadiska,t.j.čidržiteľprizachovanínáležitejopatrnosti,
ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal
alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Jednoduchou lustráciou
v Notárskom centrálnom registri záložných práv túto skutočnosť zistiť možno, preto podľa názoru súdu
vo vzťahu ku všetkým okolnostiam a vynaložení náležitej starostlivosti v danom prípade dobromyseľnosť
žalovaného a ani jeho právneho predchodcu vyvodzovať nemožno.
14. Podľa názoru súdu žalovaný vo svojich vyjadreniach neuviedol relevantné skutočnosti,
ktoré by vyvracali existenciu záložného práva k vozidlu, ktoré vzniklo na základe záložnej zmluvy za
účelom zabezpečenia záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. R. a ktoré bolo zaregistrované v
Notárskom centrálnom registri záložných práv dňa 20.07.2014. Súd má za to, že v danom prípade
záložné právo pôsobí voči žalovanému ako nadobúdateľovi predmetu zálohu, pričom s poukazom na
nepreukázanú dobromyseľnosť so zreteľom ku všetkým okolnostiam a vynaložení náležitej starostlivosti
nemožnovyvodiťzáveronaplnenívýnimkyvzmysleustanovenia§151hods.3Občianskehozákonníka.
15. Záver o naplnení výnimky v zmysle ustanovenia § 151h ods. 3 OZ nemožno vyvodiť ani z tvrdenia
žalovaného, že motorové vozidlo nadobudol v rámci bežného obchodného styku nasledovne:
Dôvodová správa k zákonu č. 526/2002 Z.z.
„Cieľom reformy záložného práva je vytvorenie takého právneho a inštitucionálneho rámca pre záložné
právo, ktorý povedie k rozšíreniu možností financovania podnikateľských aktivít, najmä v sektoroch
malého a stredného podnikania. Záloh je podľa návrhu zákona definovaný ako vec, právo alebo iná
majetková hodnota, ktorá je vyhradená pre záložného veriteľa. Postavenie záložného veriteľa nie je
možné oslabiť následným prednostným záložným právom. Veriteľ, ktorý svoju pohľadávku zabezpečuje
záložným právom, získava istotu, že v prípade nesplnenia pohľadávky zo strany dlžníka bude mať
možnosť uspokojiť sa zo zálohu. Preto poskytuje napr. úver lacnejšie ako v prípade nezabezpečenej
pohľadávky. Veriteľovi sa v prípade, že dlžník nesplní svoju pohľadávku včas a riadne ponecháva
možnosť uspokojiť sa z výťažku predmetu zálohu. Istota veriteľa nielen pozitívne ovplyvňuje veriteľa
v jeho rozhodovaní o poskytnutí úveru, ale aj umožňuje poskytovať úver lacnejšie než v prípade
nezabezpečenej pohľadávky.
Uskutočnenie reformy záložného práva umožní rozvoj malého a stredného podnikania, ktorý závisí vo
veľkej miere od prijateľnej ponuky úverov, preto sa predpokladá, že návrh zákona bude mať pozitívny
dopad na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.“...
„K § 151h
Upravuje sa prevod alebo prechod vlastníckeho alebo iného práva k zálohu. Ak dôjde k prevodu alebo
prechoduprávakzálohuzozáložcunanadobúdateľa,záložnéprávopôsobívočinadobúdateľovizálohu.
Zmluvné strany sa môžu v zmluve o zriadení záložného práva dohodnúť, že záložca môže záloh, resp.
jeho časť previesť bez zaťaženia záložným právom.
Záložnéprávonepôsobívočinadobúdateľovizálohuvprípadeaktakustanovujezákon.Zákonurčuje,že
záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi v prípade, že bol záloh prevedený v bežnom obchodnom
styku v rámci predmetu podnikania podnikateľa, s výnimkou prípadu, ak záložné právo vzniká zápisom
do osobitnej evidencie vyžadovanej podľa osobitného zákona. Ak bol záloh prevedený v rámci bežného
obchodného styku v rámci predmetu podnikania a na jeho vznik sa vyžaduje zápis v osobitnej evidencii,
záložné právo pôsobí voči nadobúdateľovi.
Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu pri prevodoch v bežnom obchodnom styku v rámci
predmetu podnikania, aby nebolo ohrozené obchodovanie podnikateľa alebo istota nadobúdateľa, že
nadobúda vec nezaťaženú záložným právom. Napr. ak je založený celý podnik vyrábajúci automobily,
kupujúci nadobúda vlastníctvo k automobilu nezaťažené záložným právom, pretože takýto prevod je
možné považovať za prevod v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu podnikania podnikateľa.
Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi ani v prípade dobromyseľného nadobúdateľa, t.j.
ak nadobúdateľ vynaložil náležitú starostlivosť pred nadobudnutím zálohu a považoval záloh za
nezaťažený. V prípade, že je záložné právo zapísané v registri záložných práv, predpokladá sa, že
nadobúdateľ je zo záložným právom oboznámený, resp. mohol sa s ním oboznámiť, a preto nadobúda
záloh zaťažený záložným právom.Ak voči nadobúdateľovi pôsobí záložné právo, nastupuje na miesto pôvodného záložcu, a preto je mu
uložená povinnosť strpieť výkon záložného práva.“
A contrario definuje vecný znak zmluvy uzatvorenej v bežnom obchodnom styku X. Č. v práci: Inštitút
povinne zverejňovanej zmluvy, takto : „záujem spoločnosti nie je postavený na poznaní obsahu denne
uzatváraných dodávateľských zmlúv, ktoré vznikajú vo veľkom množstve, ale na poznaní obsahu zmlúv,
ktoré obchodná spoločnosť uzatvára výnimočne.“
To isté udáva aj dôvodová správa k zák. č. 526/2002 Z.z.
Tvrdenie žalovaného, že údajnú písomnú kúpnu zmluvu uzatvoril so spol. Garant-Sped s.r.o. v rozsahu
jej predmetu podnikania, sa opiera o verejne dostupný údaj o tejto spoločnosti v obchodnom registri,
ktorým je: Predmet činnosti:
kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným
prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod)
sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu ,
sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb ,
administratívne služby, reklamné a marketingové služby , prenájom hnuteľných vecí ,
nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane prípojného
vozidla , cestná motorová doprava vykonávaná osobnými vozidlami do 9 miest na sedenie ,
medzinárodná nákladná cestná doprava , vnútroštátna nákladná cestná doprava ,“
Pričom u tejto malej spoločnosti so základným imaním 40.000 eur zjavne nepôjde o masovo uzatvárané
kúpne zmluvy so spotrebiteľmi o predaji ojazdených vozidiel, ale o jednorazový predaj prostredníctvom
tretej osoby, zjavne neštandardný a iba v rovine úvah, keďže tvrdenú písomnú kúpnu zmluvu žalovaný
nepredložil (i keď zákon písomnú formu KZ nepredpisuje, bol to žalovaný, ktorý tvrdil a nepreukázal
existenciu písomnej formy KZ). Súd takto uvažuje po lustrácii obchodného registra, v ktorom majú
obchodné spoločnosti obchodujúce s motorovými vozidlami práve v rámci bežného obchodného styku
zapísaný ako predmet činnosti „výkup a predaj ojazdených vozidiel“, u spoločnosti Garant-Spred s.r.o.
je to všetko a nič nezahŕňajúca floskula „kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi
(maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod).“ Nebolo preukázané, že by tento
subjekt bežne denne kupoval a predával ojazdené vozidlá, i keď si ich možno prenajímal a vykonával
s nimi nákladnú a osobnú cestnú dopravu. V prípade vozidla prevedeného na žalovaného ho držal
púhych 152 dní, teda nemôže byť reč ani o výkone nákladnej cestnej dopravy v rámci vlastného bežného
obchodného styku.
K bežnému obchodnému styku záverom súd z Rozsudku KS Bratislava z 24.02.2015, sp. zn.
4CoKR/33/2014 preberá:
...“Pojem „bežný obchodný styk“ slovenský právny poriadok nedefinuje, spravidla pôjde o činnosti,
ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou podnikateľa a túto podnikateľ uskutočňuje v rámci chodu
svojej podnikateľskej aktivity. Pri posudzovaní, či prevod majetku patrí do bežnej obchodnej činnosti,
je potrebné vychádzať aj z ďalších kritérií, akými sú výška platby, spôsob platby v porovnaní s inými
prevodmi uskutočňovanými v podobnej sfére, ako aj nutnosť uskutočnenia takéhoto prevodu medzi
stranami zmluvy. Podľa ust. § 10 ods.1 ZKR je možné vyvodiť aj definíciu bežného obchodného styku, že
sú to úkony podnikateľa, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie riadneho výkonu tých činností,
ktoré sú predmetom ich podnikania alebo inej činnosti. Súd prvého stupňa s poukazom na vyššie
uvedené dospel k záveru, že predaj motorového vozidla na základe kúpnej zmluvy medzi žalobcom a
žalovaným nebol bežnou obchodnou činnosťou, nakoľko tento úkon nebol nevyhnutý na zabezpečenie
riadneho výkonu tých činností, ktoré sú predmetom ich podnikania...“
Súd znovu dáva do pozornosti, že pojem „bežný obchodný styk“ je tu vždy vo vzťahu medzi dvomi
podnikateľmi, nie medzi podnikateľom a fyzickou osobou (viď aj vyššie dôvodová správa) a tiež
povinnosť žalobcu vydať žalovanému peňažný rozdiel po uspokojení svojej pohľadávky.
16. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná stane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.18. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobca má voči žalovanej
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu z dôvodu, že žalobca mal vo veci úspech v celej časti
uplatneného nároku. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, v
zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od
doručeniajehorovnopisupísomnenapodpísanomsúde.Vodvolaní trebapoprioznačenísúdu,ktorému
je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v
akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa oprávnený
domáhať jej splnenia v exekúcii.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.