Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. november 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/265/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114205803
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114205803.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov

JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Ján Mravec, advokát,
so sídlom AK Skuteckého 12, Banská Bystrica, proti žalovanej: L.. R. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom
L. XX, N. N., v konaní zast. AK Patajová Pataj s.r.o., so sídlom J. Chalupku 8, Banská Bystrica, IČO:
36 867 519, o zaplatenie 2 204,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/82/2014 - 66 zo dňa 09. 12. 2014, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

II. Žiadnej zo strán sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 973,49 Eur spolu s 5,25 %-
ným úrokom z omeškania ročne od 14. 05. 2014 až do zaplatenia v lehote troch dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia, v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol a žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak s odôvodnením, že žaloba žalobcu bola len
čiastočne dôvodná, a to o priznanej sume 973,49 Eur s príslušenstvom. O náhrade trov konania rozhodol
v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 OSP podľa pomeru úspechu a neúspechu strán sporu v konaní.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie tak žalobca, ako aj žalovaná.

3. Žalobca v podanom odvolaní žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a podanej žalobe vyhovieť v
celom rozsahu a zaviazať žalovanú aj na plnú náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania poukazoval
na to, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď vychádzal z hodnoty sporu uvedenej v príkaznej
zmluve zo dňa 19. 06. 2009. Podľa názoru žalobcu hodnota veci je daná všeobecnou hodnotou
nehnuteľnosti podľa stavu na trhu s nehnuteľnosťami, a preto bolo nerozhodné aká bola uvedená

hodnota veci v príkaznej zmluve. Je nesporné, že hodnota spornej nehnuteľnosti sa neustále zvyšovala
v závislosti od ponuky a dopytu na trhu s nehnuteľnosťami. Pri hodnote veci bolo treba vychádzať
zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti na trhu s nehnuteľnosťami. Úkony právnej služby boli riadnym
spôsobomšpecifikované,apretotiežžiadal,abybolapriznanáodmenazavšetkyajšpecifikovanéúkony
právnej pomoci. Advokátska tarifa pritom nediferencuje pri podaniach aký je ich rozsah, podstatné je to,
že sa týkajú veci, a preto za každý úkon urobený právnym zástupcom patrí tomuto aj odmena. Žiadal
preto rozhodnúť v zmysle podaného odvolacieho návrhu.

4. Žalovaná v podanom odvolaní napadla výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým jej bola uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi 973,49 Eur, ako aj výrok, ktorým jej nebola priznaná náhrada trov konania.
Žiadala v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu žalobcu aj v tejto časti vcelom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Zotrvávala naďalej na námietke premlčania
uplatneného nároku žalobcom, keď mala za to, že nárok je premlčaný. Súd mal vychádzať z toho, že
od každého reálne dotknutého úkonu právnej služby začala bežať lehota nároku pre jeho uplatnenie,

a pokiaľ si žalobca odmenu v zákonom určenej lehote neuplatnil, tak došlo k premlčaniu jednotlivých
úkonovposkytnutejprávnejpomoci.Podľajejnázoruneboldanýprávnydôvod,abysižalobcauplatňoval
odmenu za jednotlivé právne úkony až po ukončení poskytovania právnej pomoci. Okrem toho mal za
to, že súd nesprávne priznal žalobcovi odmenu za úkon právnej služby, a to vyjadrenie k doplneniu
č. 1 znaleckého posudku, pretože mal zohľadňovať obsahovú stránku urobeného podania, pričom

žalobca len jednou vetou oznámil, že súhlasí s doplnením č. 1 znaleckého posudku, ktorý bol v konaní
vypracovaný. V danom prípade nemal byť žalobca odmenený za takýto úkon poskytnutej právnej
pomoci, pričom k doplneniu znaleckého posudku sa mal vyjadriť už v podaní zo dňa 14. 04. 2011.
Taktiež súd nemal priznať odmenu za úkon právnej služby v deň 26. 05. 2010, a to štúdium spisu. Podľa
názoru žalovanej bolo u právneho zástupcu povinnosťou priebežne a sústavne sa oboznamovať so
všetkými listinnými dokladmi, ktoré pribudli do súdneho spisu v čase od oboznámenia sa s obsahom

spisu pre prevzatí zastúpenia do vypracovania odvolania v danej veci. Nebol preto právny dôvod, aby
došlo k preštudovaniu súdneho spisu v čase pred vypracovaním a podaním odvolania, preto ani za
tento úkon právnej pomoci žalobcovi nepatrí odmena. Súd prvej inštancie tiež nesprávne postupoval,
keď priznal žalobcovi nárok na odmenu za úkon právnej služby zo dňa 23. 02. 2011, ktorým žalobca
predložil písomne doklady presne špecifikované v tomto podaní. Žalovaná sa domnieva, že v takomto

prípade vzhľadom na jeho obsah je nemožné ho v žiadnom prípade považovať za úkon právnej služby,
za ktorý by žalobcovi mala patriť odmena. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadala rozhodnúť tak, ako bolo
uvedené v odvolacom návrhu.

5. Na odvolanie žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý námietky v podanom odvolaní nepovažoval za

právnevýznamné.Namietanéprávneúkonyzostranyžalobcuboliriadnymspôsobomvykonané,apreto
za uvedené právne úkony patrí žalobcovi aj odmena za poskytnutú právnu pomoc. Nesúhlasil taktiež
s námietkou premlčania, pretože podľa názoru žalobcu určujúci v danom prípade je dátum skončenia
právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. Príkazná zmluva bola uzatvorená dňa 19. 06. 2009
a tento právny vzťah bol ukončeným dňa 12. 03. 2012. Ak žaloba bola podaná na súde dňa 17. 03.

2014, tak bola podaná v zákonom stanovenej lehote a žiadny úkon právnej pomoci nemôže byť teda
premlčaný. Žiadal na podané námietky neprihliadnuť.

6. Žalovaná v podanom vyjadrení na odvolanie žalobcu žiadala v napadnutej časti ich podaného
odvolania vyhovieť a v ostatnom rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Mala za to,

že súd prvej inštancie správne vychádzal z hodnoty sporu tak, ako táto bola ustálená v príkaznej zmluve,
keďže od tejto bola odvedená aj tarifná hodnota odmeny právneho zástupcu, teda žalobcu. Mala za to,
že do úvahy neprichádzalo vôbec zvyšovanie tarifnej odmeny podľa toho, ako sa cena nehnuteľnosti
odvíjala na trhu s nehnuteľnosťami. Táto okolnosť pre danú vec bola právne bezvýznamná, pretože cena
nehnuteľnosti bola určená už v príkaznej zmluve. Zotrvala pritom na podanom odvolaní proti rozsudku

súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len
„CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 ods. 1
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ustanovenia

§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

8. Krajský súd poznamenáva, že od 01. 07. 2016 vstúpil do účinnosti Zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný
sporový poriadok, ktorý ako nový procesný predpis nahradil Zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny
poriadok (ďalej len „OSP“). Do ustanovenia § 470 CSP boli zapracované prechodné ustanovenia, z

ktorých vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

9. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability
procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to ina konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona. Predkladateľ však pamätal i na situácie, kedy by
nová právna úprava zhoršila postavenie strany a tieto rieši v prechodnom ustanovení § 470 ods. 2 CSP.

10. Je nesporné, že konanie v danej veci začalo za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. (OSP). Za účinnosti
tohto procesného predpisu bolo súdom konané so stranami sporu, vykonávané dokazovanie, a bolo aj
rozhodnuté vo veci samej. Taktiež za účinnosti uvedeného procesného predpisu boli podané aj opravné
prostriedky proti rozsudku súdu prvej inštancie. Vzhľadom na to, že podané odvolania proti rozsudku
súdu prvej inštancie boli podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. (OSP) do 30. 06. 2016, tak

krajský súd sa musel vysporiadať s otázkou, či na základe podaných odvolaní môže aj podľa nového
procesnéhopredpisupreskúmaťrozsudoksúduprvejinštanciezhľadiskarozsahuadôvodovuvedených
v podaných odvolaniach žalobcu a žalovanej.

11.Vtejtosúvislostijepotrebnépoukázaťnaustanovenie§212ods.1OSP,zktoréhovyplýva,žekrajský
súd bol rozsahom a dôvodmi podaného odvolania viazaný. Vzhľadom na to, že krajský súd pristúpil k

rozhodnutiuvdanejveciažzaúčinnostinovéhoprocesnéhopredpisu,ktorýmuselrešpektovať,muselsa
vysporiadať aj s otázkou, či v danom prípade môže preskúmať rozsudok súdu prvej inštancie na základe
odvolaní strán sporu z hľadiska rozsahu a dôvodov uvedených v podaných odvolaniach. Porovnaním
úprav zistil, že úpravu zodpovedajúcu § 212 ods. 1 OSP má aj zákon č. 160/2015 Z. z. v § 379 a § 380
ods. 1 CSP. Aj podľa týchto ustanovení môže krajský súd preskúmať rozsudok súdu prvej inštancie z

hľadiska rozsahu a dôvodov podaného odvolania.

12. Na základe vyššie uvedeného tak krajský súd mohol preskúmať rozsudok súdu prvej inštancie z
hľadiska rozsahu a dôvodov, ktoré boli podané v odvolaniach tak žalobcu, ako aj žalovanej.

13. V danom prípade sa však musel vysporiadať aj s otázkou, či je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho
zistilsúdprvejinštancie.Podľaustanovenia§213ods.1OSPodvolacísúdjeviazanýskutkovýmstavom
tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7 uvedeného zákonného
ustanovenia. Odseky 3 až 5 § 213 pritom upravujú zopakovanie dokazovania vykonaného súdom prvej
inštancie, ako aj doplnenie dokazovania v danej veci za tam zákonom stanovených podmienok. Je

nesporné, že strany sporu dostali na pojednávaní dňa 09. 12. 2014 poučenie zo strany súdu podľa
ustanovenia § 120 ods. 4 OSP, ako aj v priebehu konania, teda o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti
musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože
na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd nebude prihliadať. Po tomto poučení strany
sporu prehlásili, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania. Súd dal stranám sporu možnosť vyjadriť

sa ku skutkovej a právnej stránke veci postupoval v súlade s § 118 ods. 4 OSP a vyhlásil dokazovanie
za skončené. Krajský súd nezistil, že by boli dané dôvody na doplnenie dokazovania alebo zopakovanie
dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie. Takéto dôvody neboli zistené ani podľa ustanovenia § 383
a § 384 zákona č. 160/2015 Z. z. - CSP. Pri rozhodovaní v danej veci preto krajský súd vychádzal zo
skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie.

14. V zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
jevovýrokuvecnesprávne.Aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania tak žalobcu, ako aj žalovanej, dospel krajský
súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy
vyhodnotil v súlade s § 132 OSP a svoje rozhodnutie aj odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2
OSP, teda ustanoveniami platnými v čase vyhlásenia rozhodnutia v danej veci. S dôvodmi rozhodnutia

súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje.

16. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v tom, že
pri rozhodovaní o odmene za poskytnutú právnu pomoc zo strany žalobcu žalovaný vychádzal z
hodnoty veci, ktorá bola uvedená v príkaznej zmluve. Mal za to, že táto hodnota veci nebola v danom

prípade podstatná, pretože sa malo vychádzať z hodnoty veci, ktorá sa odvíjala od ceny veci na trhu s
nehnuteľnosťami. Uvedenou okolnosťou sa súd prvej inštancie v rozhodnutí správne zaoberal a taktiež
správne došiel k záveru, že bolo potrebné vychádzať z hodnoty veci, ktorá bola určená v príkaznejzmluve vo výške 1 000 000,- Sk (333 194,- Eur), od ktorej bola odvodená aj hodnota úkonu právnej
služby vo výške 486,- Eur. Táto okolnosť v konaní nebola sporná.

17. Aj podľa názoru krajského súdu v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb je rozhodujúci okamih začatia
poskytovania právnej služby, a to nielen pokiaľ ide o určenie jej samotnej hodnoty, ale taktiež pokiaľ ide o
určenie okamihu, kedy je advokát povinný mať predstavu o predmete právnej služby. Uvedené pravidlo
takbrániprávnejneistotenastraneklienta,akoajnastraneadvokáta,ktorábymohlanastaťnáslednepo

začatí poskytovania právnej služby pri zmene hodnoty predmetu poskytovania právnej služby, napríklad
z dôvodu zmeny trhovej hodnoty veci. Podľa názoru krajského súdu je advokát povinný v priebehu
poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny
za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak by mu odmena nemala patriť. Úlohou je,
aby bola zabezpečená väčšia ochrana klienta tak, aby odmena za poskytovanie právnej služby bola
predvídateľná. Je preto na ťarchu advokáta, aby ešte pred začatím poskytovania právnej služby oznámil

svojmu klientovi hodnotu právnych služieb. Uvedené je dôležité aj vzhľadom na to, aby sa mohol klient
rozhodnúť, či službu využije alebo nie.

18. Z príkaznej zmluvy je jednoznačné, akým spôsobom sa žalobca so žalovanou dohodol na cene
veci a odmene za poskytovanú právnu službu. V konaní nebolo preukázané, že by medzi žalobcom ako

advokátom a žalovanou ako jeho klientkou došlo následne k zmene ceny veci a následne potom aj k
uplatňovaniu inej odmeny za poskytnuté právne služby, ako bolo predtým dohodnuté.

19. Námietka žalobcu o nesprávnosti postupu súdu prvej inštancie v tomto smere preto nebola dôvodná.

20. Za dôvodnú však nepovažoval krajský súd ani námietku žalovanej, ktorá sa dotýkala premlčania
nároku žalobcu, za jednotlivé úkony poskytnutej právnej služby. Krajský súd sa v tomto smere stotožňuje
so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade rozhodujúcim pre účtovanie právnej odmeny
vo vzťahu k žalovanej zo strany žalobcu bol moment, kedy došlo k ukončeniu právneho zastúpenia
žalobcom so žalovanou. Len od tohto momentu mohol právny zástupca žalovanej, teda žalobca, voči

nej uplatňovať svoje nároky za poskytnutú právnu pomoc, pričom v konaní bolo preukázané, že žalobca
uplatnilsvojenárokyprotižalovanejv3-ročnejvšeobecnejpremlčacejlehote.Záversúduprvejinštancie,
že nároky žalobcu z tohto dôvodu neboli premlčané, bol teda správny.

21. Pokiaľ ide o jednotlivé úkony právnej pomoci poskytnuté žalobcom žalovanej a námietky žalovanej

v podanom odvolaní, za ktoré úkony odmena žalobcovi nepatrí, tak je potrebné poukázať na to, že aj
za uvedené právne úkony, ktorým vytýka žalovaná, že bola priznaná za ne odmena, tak táto žalobcovi
patrí, pretože o vykonaní jednotlivých úkonov právnej pomoci existujú dôkazy v spise ako aj to, na aký
pokyn jednotlivé úkony právnej pomoci boli vykonané. Ani tieto námietky zo strany žalovanej neboli v
danom prípade dôvodné. V dôvodoch rozsudku sa uvedenými okolnosťami súd prvej inštancie zaoberal.

Pokiaľ ide o úkon žalobcu zo dňa 23. 02. 2011, tak tento postupoval na základe úpravy súdu ďalej na
pojednávaní dňa 11. 02. 2011.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené preto mal krajský súd za to, že odvolanie tak žalobcu, ako aj žalovanej,
neboli vo vzťahu k rozsudku právne významné a nemohli na rozhodnutí súdu prvej inštancie nič zmeniť.

Keďže krajský súd ich nepovažoval za dôvodné, tak rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

23. V odvolacom konaní žalobca úspech nemal. Žalovaná v odvolacom konaní taktiež úspech nemala.
Pri náhrade trov konania preto krajský súd vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262

ods. 1 CSP a nárok na náhradu trov odvolacieho konania žiadnej zo strán sporu nepriznal.

24. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).