Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/108/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213209606
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8213209606.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBardejovsudcomJUDr.RomanomLajošom,vsporežalobcu:IntrumJustitiaSlovakias.r.o.,

Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom,
Mýtna 48, 810 00 Bratislava proti žalovanému: G. W., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/X, XXX XX K., o
zaplatenie 18.474,55 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasapodanoužaloboudomáhalzaplateniasumy18.474,55Eursúrokomzomeškaniavovýške
8,75 % ročne zo sumy 15.407,56 Eur od 06.03.2013 do zaplatenia, náhrady trov konania a náhrady trov

právneho zastúpenia.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný poskytla žalovanému na
základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXX z 03.09.2010 úver s dohodnutou výškou ročnej úrokovej
sadzby 13,9 %, ktorý sa žalovaný rozhodol uhradiť formou pravidelných mesačných splátok s dátumom
splatnosti poslednej splátky 05.08.2020. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy,
žalovaný svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky istiny a úrokov úveru neplnil riadne a včas

v lehotách splatnosti mesačných splátok úveru, čím nastal prípad porušenia podmienok úverovej zmluvy
podľa ust. čl. 7.6., bod 7.6.1. písm. a/ Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy. Vzhľadom
na trvajúce omeškanie žalovaného s platením zmluvne dohodnutých splátok istiny a úrokov úveru,
právny predchodca žalobcu listom zo dňa 20.02.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého
úveru v súlade s ust. čl. 7.6. bod 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy, čím
sa pohľadávka z úverovej zmluvy v celkovej výške 19.039,03 Eur pozostávajúca z istiny nesplatenej
časti úveru v sume 15.407,56 Eur, nesplatených úrokov a poplatkov za správu úveru v sume 3.631,47

Eur stala splatnou v celom rozsahu. Právny predchodca žalobcu v písomnom oznámení o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru zároveň vyzval žalovaného na okamžitú úhradu dlžnej sumy 19.039,03 Eur
spolu s príslušenstvom v lehote do 10 dní od prevzatia oznámenia. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnostiúveruboložalovanémudoručenédňa23.02.2013vsúladesust.čl.10bod10.3.Všeobecných
obchodných podmienok úverovej zmluvy, podľa ktorého pri doručovaní písomností v poštovom styku
sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a to aj vtedy, ak sa adresát o
tejto skutočnosti nedozvie alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Žalovaný svoj záväzok v poskytnutej

lehote splatnosti do 05.03.2013 nezaplatil, voči žalobcovi je tak od 06.03.2013 v omeškaní so zaplatením
pohľadávky z úverovej zmluvy v celkovej výške 19.039,03 Eur pozostávajúcej z istiny nesplatenej časti
úveru v sume 15.407,56 Eur a nesplatených úrokov a poplatkov za správu úveru v sume 3.631,47 Eur,
z čoho riadne zmluvné úroky úveru predstavujú sumu 3.016,16 Eur a poplatky za správu úveru sumu50,83 Eur. Pohľadávku žaloval žalobca na základe postúpenia pohľadávky učinenej na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupcom a
žalobcom. Svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore odôvodňoval doručením oznámenia o postúpení

pohľadávky žalovanému a poukazom na bežne akceptovanú súdnu prax (rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Obo 210/01 z 11.06.2003).

2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená do vlastných rúk cestou dožiadaného súdu Amtsgericht
Osnabrück, Postfach 11 51, 49001 Osnabrück 16.5.2015 a následne opätovne postupom podľa § 116

ods. 2 Civilného sporového poriadku oznámením na úradnej tabuli súdu 19.06.2017 písomne nevyjadril.

3. Dňa 11.07.2014 do konania vstúpil ako vedľajší účastník Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa
„POS“ a podaním doručeným 23.07.2014 aj Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, ktoré
však uviedlo, že v prípade ak už do konania vstúpil iný vedľajší účastník na strane žalovaného, z konania
zároveň vystupuje. Následne podaním doručeným 20.01.2015 vedľajší účastník Združenie - Pomoc a

ochranaspotrebiteľa„POS“oznámil,žezkonaniavystupuje.Žiadenzoznačenýchvedľajšíchúčastníkov
vo veci nepodal žiadne vyjadrenie.

4. Súd vykonal vo veci pojednávanie 28.11.2017, na ktoré bol predvolaný právny zástupca žalobcu
(doručenie vykázané 11.10.2017) a žalovaný (doručenie vykázané podľa § 111 ods. 3 Civilného

sporového poriadku 02.11.2017). Žalovaný bol predvolávaný na pojednávanie aj cestou dožiadaného
súdu Amtsgericht Osnabrück, Postfach 11 51, 49001 Osnabrück (doručenie vykázané nebolo), súd však
dospelknázoru,žeadresuvcudzinenadoručovaniesvojichzásielokžalovanýneuviedolvžiadnejsvojej
písomnosti zaslanej súdu, pričom uvedená adresa v cudzine, kde sa mohol v minulosti zdržiavať súd
zistil len v rámci vlastnej činnosti a preto vyhodnotil doručenie predvolania na pojednávanie na adresu

evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky podľa § 106 ods. 1 písm. a) Civilného sporového
poriadku za účinné v zmysle § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého ak nemožno
doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia zásielky za doručenú
aj vtedy, ak sa o tom adresát nedozvie.

5. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil a žiadal
rozhodnúť na základe predložených listinných dôkazov a vyjadrení. V zmysle § 180 C.s.p. súd
konštatuje, že právnemu zástupcovi žalobcu a prostredníctvom neho aj samotnému žalobcovi (§ 110
C.s.p.) bolo predvolanie na pojednávanie doručené riadne a včas (§ 178 ods. 2 C.s.p.) a rovnako
tak aj žalovanému. Keďže strany sporu o odročenie pojednávania nepožiadali, súd rozhodol, že

sú splnené podmienky pre pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Na
nariadenom pojednávaní preto vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov pripojených k
žalobe: špecifikácia odovzdanej pohľadávky z č.l. 3-4, zmluva o splátkovom úvere z č.l. 5-7, oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 20.02.2013 na č.l. 8, doručenka o doručení tohto oznámenia č.l. 9,
oznámenie o postúpení pohľadávky z 05.04.2013 č.l. 11, všeobecné obchodné podmienky na č.l. 83-93

a podanie žalobcu z 27.11.2017 na č.l. 96-108, pričom bol zistený nasledovný skutkový stav.

6. Slovenská sporiteľňa a.s. (ďalej aj „banka“) so žalovaným uzavrela 03.09.2010 zmluvu o splátkovom
úvere, ktorého predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 13.500,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal
splácať v splátkach po 211,10 Eur mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci (okrem prvej splátky

vo výške 147,94 Eur splatnej 30.09.2010), počet splátok 119 od 05.10.2010, konečná splatnosť úveru:
05.08.2020. Pôvodný veriteľ úverovej zmluvy bola banka, ktorá mala žalobcovi ako nebankovej
spoločnosti zmluvou o postúpení pohľadávok z 28.03.2013 postúpiť pohľadávku z predmetnej úverovej
zmluvy.

7. Oznámením zo dňa 20.02.2013, ktoré bolo žalovanému doručované na adresu trvalého pobytu
uvedeného v zmluve oznámila banka žalovanému, že ku dňu 19.02.2013 vyhlásil právny predchodca
žalobcu mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa stala pohľadávka zo zmluvy o úvere splatnou
v celom rozsahu. Pohľadávku zo Zmluvy bol žalovaný vyzvaný zaplatiť do 10 dní. Oznámením z
05.04.2013 oznámila banka žalovanému, že zmluvou o postúpení pohľadávok z 28.03.2013 postúpila

predmetnú pohľadávku z úverovej zmluvy na žalobcu. Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaný z titulu
poskytnutého úveru neuhradil žiadnu platbu.8. Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou (§ 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej „CSP“).

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Zmluva o úvere patrí medzi tzv. absolútne obchody (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka),
avšak právny vzťah medzi stranami založený predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere bolo treba
posudzovať i podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec
ochrany spotrebiteľa, popri ostatných zákonoch o ochrane spotrebiteľa (č. 634/1992 Zb., resp. č.
250/2007 Z.z.) a o spotrebiteľských úveroch (č. 258/2001 Z.z., resp. č. 129/2010 Z.z.).

11. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
(ďalej „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

15. Žalobca nepopieral postavenie žalovaného v ich zmluvnom vzťahu so Slovenskou sporiteľňou,
a.s. ako spotrebiteľov, ani spotrebiteľský charakter úveru. Nemôžu preto byť pochybnosti o použití
ustanovení Občianskeho zákonníka na posúdenie celej zmluvy, včítane podmienok, za ktorých bol
úver poskytnutý i prechodu práv a povinností zo zmluvného vzťahu z pôvodného veriteľa na žalobcu.

Základným znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t. j. neprijateľné
podmienky.

16. Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú v ustanovení § 53 ods.

4 Občianskeho zákonníka vymedzené iba príkladmo, čo znamená, že nejde o výpočet taxatívny a ako
neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť aj iné zmluvné dojednania, pričom základným kritériom je
vytvorenie nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

17. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť

písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.18. Podľa § 525 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie

odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

19. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak

postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

20. Zmluvný vzťah medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanými má charakter spotrebiteľského
úveru, poskytnutého bankou. Už citované ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka síce
veriteľovi, ktorým v tomto prípade bola Slovenská sporiteľňa, a.s., umožňuje svoju pohľadávku postúpiť

na iného aj bez súhlasu dlžníka, v tomto prípade žalovaného, ale za splnenia podmienok uvedených v
ustanovení § 525 Občianskeho zákonníka, teda nesmie odporovať dohode medzi stranami vzťahu ani
zákonu.

21. Súd nezistil, aby postúpeniu pohľadávky Slovenskou sporiteľňou, a.s. na žalobcu bránila dohoda,

ktorá by bola uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanými.

22. Úver žalovanému bol poskytnutý bankou, ktorá úvery poskytuje na základe bankovej licencie. Bolo
preto povinnosťou súdu zisťovať, či obmedzenia pre postúpenie pohľadávky bankou na iný subjekt,
naviac v tomto prípade na subjekt nebankový nepozná zákon o bankách (zákon číslo 483/2001 Z.z.

o bankách v znení neskorších predpisov). V tejto súvislosti súd uvádza, že vzhľadom na postavenie
žalovaného ako spotrebiteľa, bola daná povinnosť súdu vykonať ex offo súdnu kontrolu zmluvy o
úvere, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a to napriek nečinnosti žalovaného, lebo pri
spotrebiteľských zmluvných vzťahoch má súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho
úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán (porovnaj uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 6Cdo

1/2012).Rovnakotakbolsúdpovinnýzisťovať,čidošlokplatnémupostúpeniupohľadávky,ktorejúhrada
je predmetom sporu, pričom v tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 28.01.2009 sp. zn. 1Cdo 76/2007.

23. Podľa § 89 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, banka a pobočka zahraničnej banky pri

vykonávaní bankových činností na území Slovenskej republiky uzatvárajú a vykonávajú obchody so
svojimi klientmi na zmluvnom základe v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Klient má
právo na uzavretie zmluvy o obchode v slovenskom jazyku, ako aj na poskytovanie informácií od
banky a pobočky zahraničnej banky, na predkladanie podaní banke a pobočke zahraničnej banky a
na uskutočňovanie inej komunikácie s bankou a pobočkou zahraničnej banky v slovenskom jazyku;

týmto nie je dotknutá možnosť súbežného používania iných jazykov, ak to ustanovuje osobitný zákon
alebo ak sa na tom banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojim klientom písomne dohodnú,
pričom klient má právo vybrať si rozhodujúci jazyk pre znenie zmluvy, ak osobitný zákon neustanovuje
inak. Banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a
povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis

výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť;
takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka
a pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na
inom trvanlivom médiu najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods.
1 .

24. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť

písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnenímčo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

25. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a

žalovaným existoval občianskoprávny záväzkový vzťah, titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá
je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní žalovaný ako spotrebiteľ nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a predchodca žalobcu ako dodávateľ tak konal.

26. Žalobca sa v konaní od žalovaného domáha zaplatenia žalovanej sumy z pohľadávky, ktorú mal
nadobudnúť zmluvou o postúpení od banky, preto súd v prvom rade skúmal aktívnu legitimáciu na strane

žalobcu a dospel k záveru, že nie je daná, pretože v konaní žalobca ani len nepredložil výzvu Slovenskej
sporiteľne, a.s. pre žalovaného s upozornením na omeškanie a možnosť postúpenia pohľadávky a
už vôbec nepreukázal jej odoslanie a reálne doručenie žalovanému. Tým sa nepreukázalo platné
postúpenie predmetnej pohľadávky na postupníka t.j. žalobcu, ktorý nie je bankou (porovnaj rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/722/2015 z 10.08.2016) a tým nebola dodržaná ani lehota 90

kalendárnych dní, ktorá je určená pre klienta na plnenie svojho dlhu, čím môže docieliť nepostúpenie
pohľadávky z banky na iný subjekt. Pritom je irelevantné, ak neboli splnené uvedené podmienky, s
akou sumou bol žalovaný v omeškaní, ak nebolo preukázané vyhotovenia ani doručenie výzvy a tiež
zákonná lehota za účelom možnosti splnenia dlhu pred jeho postúpením. Zároveň súd poznamenáva,
že k postúpeniu pohľadávky došlo ani nie 2 mesiace po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.

27. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno preukázania postupiteľnosti (spôsobilosti na postúpenie)
takejto pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s., teda licencovaného subjektu
oprávneného podľa zákona o bankách poskytovať spotrebiteľské úvery, na žalobcu, z ktorého by
mu vzniklo právo vymáhať žalovanú pohľadávku. Nebolo totiž preukázané doručenie písomnej výzvy

veriteľa na splnenie záväzku dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, pred postúpením jeho
pohľadávky postupníkovi.

28. Písomná výzva upravená v citovanom zákonnom ustanovení (§ 92 ods. 8 veta prvá zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách) je faktickým úkonom, ktorý je nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho

právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky na osobu, ktorá nie je bankou aj bez
súhlasu jej klienta, po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 90 dní. V prípade, ak tento faktický úkon nebol
preukázateľne vykonaný a doručený žalovanému, nemôže byť platná ani zmluva o postúpení, z ktorej
žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu. Vo všeobecných obchodných podmienkach Slovenskej
sporiteľnea.s.vbode19.16sasíceokreminéhouvádza,že„bankajeoprávnenákedykoľvekpostúpiťna

tretiu osobu akékoľvek pohľadávky voči klientovi“ avšak zároveň sa tam uvádza, že „klient je oprávnený
postúpiť svoje pohľadávky voči banke len s predchádzajúcim písomným súhlasom banky“, čo spôsobuje
nerovnováhu v zmluvných vzťahoch v neprospech spotrebiteľa, preto naň súd neprihliadal ako na platné
dojednanie umožňujúce obísť splnenie predpokladov pre postúpenie pohľadávky uvedených v § 92 ods.
8 zákona o bankách.

29. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou

každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010, sp. zn. 2Cdo
205/2009).

30. Slovenská sporiteľňa, a.s. bola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku, ktorá je predmetom tohto

sporu voči žalovanému na žalobcu len po tom, ak bol klient napriek jej písomnej výzve, ktorá by bola
doručená nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho
peňažného záväzku voči banke, a to aj bez súhlasu klienta. V prípade, že takéto predpoklady splnené
neboli, bolo potrebné na takúto pohľadávku hľadieť ako na nepostupiteľnú, teda pohľadávku ktorejpostúpenie by bolo v priamom rozpore so zákonom. Z tohto dôvodu by potom samotná zmluva o
postúpení pohľadávky v časti týkajúcej sa takejto nepostupiteľnej pohľadávky bola absolútne neplatným
právnym úkonom, na ktorú neplatnosť bol povinný súd v konaní ex offo aj bez námietky žalovaného

prihliadnuť (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/445/2015 z 19.04.2016).

31. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno preukázania postupiteľnosti (spôsobilosti na postúpenie)
takejto pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s., teda licencovaného subjektu
oprávneného podľa zákona o bankách poskytovať spotrebiteľské úvery, na žalobcu, z ktorého by mu

vzniklo právo vymáhať žalovanú pohľadávku. Nebola totiž podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách splnená
podmienka uplynutia lehoty 90 kalendárnych dní od doručenia výzvy klientovi (nepreukázalo sa totiž
vôbec doručenie takejto výzvy, preto nemohla ani uplynúť), určená na splnenie čo i len časti záväzku
dlžníka voči banke, keď k postúpeniu pohľadávky z banky na žalobcu malo dôjsť zmluvou zo dňa
29.09.2015. Slovné spojenie v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách „napriek písomnej výzve“
znamená, že najskôr musí dôjsť k písomnej výzve, kedy začne plynúť lehota 90 dní na splnenie záväzku

a až po jej uplynutí môže dôjsť k postúpeniu pohľadávky na iný subjekt. Tento predpoklad však v danej
veci splnený nebol.

32. Súd podporne poukazuje i na výklad ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
Krajským súdom v Žiline v rozhodnutí sp.zn. 7Co/715/2015 z 24.02.2016, ktorý uvádza, že uvedené

zákonné ustanovenie v prvej vete hovorí o tom, že ak bola doručená písomná výzva banky na úhradu
dlžnej sumy, napriek ktorej však za obdobie dlhšie ako 90 kalendárnych dní túto dlžnú sumu dlžník
neuhradí, môže banka pohľadávku postúpiť inej osobe, ktorá nie je bankou aj bez jeho súhlasu. Veta
druhá hovorí o tom, že banka takéto právo nemôže uplatniť, ak by jej klient pred postúpením uhradil
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva. Banka však aj v prípade, že

klient uhradí omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, môže pohľadávku
postúpiťvprípade,aksúčetvšetkýchomeškanísosplnením,čolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzku
voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky, presiahol jeden rok. Inými slovami povedané, banka musí
najskôr klienta vyzvať na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní, ak po tejto výzve dlhšie
ako 90 kalendárnych dní klient neuhradí peňažný záväzok môže banka postúpiť pohľadávku aj na tretiu

osobu, ktorá nie je bankou. V prípade, ak by aj po uplynutí 90 dní klient svoj peňažný záväzok, s ktorým
je v omeškaní, uhradil, takto banka postupovať nemôže, ak však po uplynutí 90 dní klient svoj omeškaný
peňažný záväzok uhradí, ale ide o peňažný záväzok, s ktorým je v omeškaní dlhšie ako 1 rok, môže
banka aj napriek tejto úhrade pohľadávku postúpiť. Uvedené vyplýva aj z formulácie „napriek písomnej
výzve...“, čo znamená, že najskôr musí byť vyhotovená a odoslaná písomná výzva a potom môže nastať

situácia, že klient bude dlhšie ako 90 dní v omeškaní alebo nebude, teda táto okolnosť je až následná
a od nej sa odvíja možnosť postúpiť pohľadávku na nebankový subjekt.

33. Nakoľko žalobca nepreukázal ani po výzve z 27.01.2017, že je nositeľom hmotnoprávneho
oprávnenia v právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, lebo nepreukázal

platné postúpenie predmetnej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy z banky na nebankovú spoločnosť,
teda svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, súd žalobu v celosti ako nedôvodnú zamietol. Vzhľadom
na tento právny záver bolo nepodstatné zaoberať sa ďalšími námietkami a argumentmi žalobcu, ktorými
preukazoval oprávnenosť ním uplatneného nároku.

34. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).

35. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 CSP).

36. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol síce v konaní
plne úspešný, avšak procesne úplne pasívny, v dôsledku čoho mu žiadne trovy konania nevznikli, súd
rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. Nárok na priznanie náhrady trov konania

nevznikol ani žiadnemu z pôvodných vedľajších účastníkov, ktorý do konania vstúpili a za krátky čas
aj vystúpili bez akéhokoľvek reálneho úkonu vo veci (vyjadrenia), preto súd aj vzhľadom na zánik ich
účasti o žiadnom ich nároku na náhradu trov konania ani nerozhodoval.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,

e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci (§
365 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.