Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. január 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17Csp/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116215361
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7116215361.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.,

so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom
Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: I. M.S., nar. X.X.XXXX, bytom B. X/XX, XXX XX J., o
zaplatenie 4.246,64 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.750 EUR s 8,5% úrokom z omeškania od 29.7.2013
do zaplatenia v 70 EUR mesačných splátkach splatných do 25. dňa každého mesiaca počínajúc
právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok.

II. Konanie v časti o zaplatenie 943,20 EUR z a s t a v u j e .

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 30%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu - Consumer Finance Holding a.s., so sídlom: Hlavné námestie 12, 060 01
Kežmarok, IČO: 35 923 130, sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 4.246,64 EUR s prísl. a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.1.2013

uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke č. 6138025, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú
sumu 5.963,04 Eur. Žalovaný mal splácať pôžičku v pravidelných 36 mesačných splátkach vo výške 350
Eur. Záväzok splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas nebol splnený. Žalobca listom zo dňa 20.7.2013
vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo.

2. Žalobca označil nasledovné dôkazy: prehľad splátok a úhrad, Zmluva o poskytnutí pôžičky zo dňa
23.1.2013, Predžalobná upomienka zo dňa 20.7.2013 s doručenkou.

3. Žalovaný namietal v zmluve uvedený údaj o schválenej výške pôžičky 4.000 EUR, avšak celkokvá
suma pôžičky je uvedená v sume 5.963,04 Eur. Všetky údaje v zmluve sú vypísané tlačeným písmom
a teda tieto údaje do Zmluvy zadával veriteľ. V zmluve je uvedená konečná splatnosť úveru v januári
2016, ročná úroková sadzba i RPMN sú v Zmluve uvedené v rovnakej výške 32% a to aj napriek
tomu, že súčasťou zmluvných dojednaní medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bolo
aj poistenie, z dôvodu ktorého aj RPMN v Zmluve mala byť vyššia ako ročná úroková sadzba. Súčasťou

zmluvy majú byť aj Zmluvné podmienky pre poskytovanie spotrebiteľských úverov pre fyzické osoby -
občanov platné od 1.1.2013, ktoré sú napísané malým písmom a voľným okom sú úplne nečitateľné
a nie VOP platné od 1.10.2010, ktoré uviedol vo svojom návrhu navrhovateľ podanom dňa 11.7.2016.
Vzhľadom na tieto okolnosti je zrejmé, že v Zmluve je neurčito uvedený údaj o výške pôžičky, keďv skutočnosti bola poskytnutá pôžička 4.000 Eur, pričom v zmluve je uvedená celková suma pôžičky
5.963,04 Eur, čo nezodpovedá skutočnosti, keďže s poistením je celková suma pôžičky 6.135,84 Eur.
Návrh navrhovateľa je nedôvodný a zmluva ako celok je neplatným právnym úkonom. Ide o zavádzajúci

údaj o sume pôžičky, ktorý má zrejme vyjadrovať celkové náklady spojené s pôžičkou. Ide o vnútorný
rozpor konajúcej osoby, teda veriteľa, ktorý preukázateľne údaje do písomnej Zmluvy zadával sám,
pričom uvedené spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v jeho podstatnej obsahovej náležitosti a to
uvedenie sumy pôžičky. Celkovú sumu, ktorú zrejme podľa Zmluvy udával veriteľ ako sumu pôžičky aj s
navýšením je v rozpore so skutočnosťou. Nesprávny je teda i údaj o výške RPMN, ktorá by sa nemala

podľa Zmluvy rovnať výške úrokovej sadzby, pričom je zrejmé, že odporca v rámci celkových nákladov
pôžičkypreukázateľnenemaluhrádzaťlenzmluvnýúrokaleiinéplnenie(poistenie).Zmluvaneobsahuje
ani termíny splátok. Uvedené zmluva nijako nevysvetľuje. Zmluva preukázateľne neobsahuje zákonné
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f/, j/, k/ zák. č. 129/2010 Z.z.
zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, (zmluva neobsahuje
určitý a zrozumiteľný údaj o konečnej splatnosti pôžičky a to s uvedením konkrétneho dňa, mesiaca

a roku, kedy nadobudne konečnú splatnosť, údaj uvedený v zmluve vyjadrený 36 mesiacov nespĺňa
požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti tak, aby nemohol byť zmenený iným údajom, termíny splátok
chýbajú,RPMNjenesprávneuvedenávneprospechodporcu,celkovásuma,ktorúmusíodporcazaplatiť
v Zmluve chýba, resp. je uvedená nesprávne), preto by úver bol považovaný za bezúročný a bez
poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/ a b/ zák. č. 129/2010 Z.z.) a veriteľ by mal právo len na vrátenie skutočne

poskytnutého plnenia.

4.Žalobcapísomnýmpodaním,doručenýmsúdudňa11.1.2018zobralžalobuvčastiozaplatenie943,20
EUR späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.

5. Podľa ust. § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je
žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd
v rozhodnutí vo veci samej.

6. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu v časti späť, súd v súlade s cit. zák. ust.

konanie v tejto časti zastavil.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: prehľad splátok a úhrad, Zmluva
o poskytnutí bezúčelovej pôžičky zo dňa 23.1.2013, Predžalobná upomienka zo dňa 20.7.2013 s
doručenkou.

8. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili
dňa 23.1.2013 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 4.000
Eur. Žalovaný mal splácať pôžičku v pravidelných 36 mesačných splátkach vo výške 170,44 Eur. Ročná
úroková sadzba bola stanovená 32 %, RPMN 32 % a priemerná hodnota RPMN 20,89 %. Celková suma

pôžičky 5.963,04 Eur, celkové náklady 1.963,04 Eur. Žalovaný do podania žaloby uhradil celkovo 1.250
Eur.

9. Podľa ust. § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

12. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.13. Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

14.Podľaust.§53ods.3Občianskehozákonníka,akdodávateľnepreukážeopak,zmluvnéustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

15. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

16. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa ustanovenia § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

19. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

20. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania

spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

21. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto

zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

22. Súd posúdil zistený skutkový stav v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že

žaloba je v časti o zaplatenie 2.750 EUR dôvodná.

23. Súčasťou dohodnutých splátok pôžičky mali byť aj úroky - podľa Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej
pôžičky vo výške 32 % ročne, na úhradu ktorých žalobca započítal časť žalovaným uhradených splátok,
súd sa pri svojom rozhodovaní zaoberal aj výškou takto dohodnutých úrokov z úverov. Z internetovej

stránky NBS http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/urokove-sadzby/priemerne-
urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank súd preveroval úrokové miery podobných úverov v bankách
a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov v období uzavretia zmluvy
v januári roku 2013 činil úrok maximálne 11,97 % p.a.. Z toho je zrejmé, že úroky dohodnuté medzi
účastníkmi zmlúv v danom prípade boli niekoľkonásobne (2,7 násobne) vyššie ako úroky poskytovaný

bankami. I keď súd nepopiera a rešpektuje skutočnosť, že výška úrokov u nebankových subjektov,
akým bol aj právny predchodca žalobcu je logicky vyššia ako obvyklé bankové úroky vzhľadom na
ich vyššie podnikateľské riziko, to neznamená, že výška úrokov môže byť u nebankového subjektu
neobmedzená, bezbrehá, nemajúca žiadne limity, niekoľkonásobne presahujúca tieto bankové úroky,ako je tomu v prípade predmetných úverových zmluvách. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade
s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon
absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú

peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Súd poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za
užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym
predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda
o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa

priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav
pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v
čase uzavretia zmluvy.“. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných
a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak,
aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej
spoločnosti.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov z úveru 32 % ročne
za absolútne neplatné, nakoľko sa prieči dobrým mravom. Preto nemožno považovať za dôvodný ani
postup žalobcu, ktorý časť uhradených splátok žalovaným započítaval na úrok, na ktorý mu nárok
nevznikol. Súd preto žalobu v časti, v ktorej žalobca žiadal od žalovaného zaplatenie úrokov zamietol

a pri vyčíslení dlžných úverových istinách súd vychádzal z toho, že uhradené splátky žalovaného mali
byť celé započítané na úverové istiny bez úroku.

25. Žalovaný uhradil z poskytnutej pôžičky vo výške 1.250 Eur, rozdiel poskytnutého úveru 4.000 Eur -
1.250 Eur predstavuje sumu 2.750 Eur, preto súd žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel a v prevyšujúcej

časti žalobu zamietol.

26. Pri rozhodovaní o príslušenstve pohľadávky žalobcu súd vychádzal z vyššie citovaných zákonných
ustanovení. Žalobca má v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka ako veriteľ právo požadovať úroky
z omeškania, keďže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažných záväzkov. Pre určenie

počiatku omeškania je rozhodujúca splatnosť dlhu. Táto je stanovená dňom po uplynutí 3 dní (žalobcom
stanovená lehota na plnenie) odo dňa doručenia predžalobnej upomienky. Predžalobná upomienka bola
žalobcovi doručená dňa 20.7.2013, tzn. že dňom 23.7.2013 uplynula lehota na plnenie. Z uvedeného
dôvodu má žalobca nárok na úroky z omeškania od dňa nasledujúceho, t.j. od 24.7.2013. Keďže
žalovaný už bol ku dňu 29.7.2013, ku ktorému si žalobca uplatňuje úrok z omeškania v omeškaní, súd

zaviazal zaplatiť žalovaného úrok z omeškania odo dňa uplatneného v žalobe.

27. Základná úroková sadzba stanovenej ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhov činila
0,5 %, výška úrokov z omeškania je teda v zmysle ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. o osem
percentuálnych bodov vyššia než úroková sadzba, t.j. 8,5 % ročne.

28. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

30. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

32. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 4.246,64 Eur a súd mu priznal sumu 2.750

Eur. Žalobca tak bol v konaní úspešný len čiastočne, v percentuálnom vyjadrení 65%. Pomer úspechu
žalobcu 65% a jeho neúspechu 35% činí 30%, preto súd v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP priznal
žalobcovi právo na náhradu trov konania v pomere 30%.33. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej uznesením, ktoré
vydá súdny úradník v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu

vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak

povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38
exekučného poriadku.