Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114208787
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114208787.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobkyne A. L., nar. XX.X.XXXX, bytom
Q., W. XX, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 163/66, proti
žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 567 Eur
a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 17.01.2017, č. k. 10C/126/2014 -141 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) uložil žalovanému
povinnosť vydať žalobkyni 279 eur v lehote 3 dni od právoplatnosti rozsudku, určil, že poplatok v časti
2/3 zahŕňajúci náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou
s tým spojenou uvedený vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v zmluve č. 806300336 je
neprijateľný a vyslovil, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100
% o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 9 ods. 1 a 2 písm. k) a § 11 ods. 1 písm. a) zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ustanovenia §
52 ods. 1 a 4, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5, § 100 ods. 1 a 2, § 107 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka.

3. V odôvodnení uviedol, že plne stotožnil s názorom odvolacieho súdu vo vzťahu k 10 - ročnej
premlčacej lehote v zmysle § 107 ods. 2 OZ, teda jednoznačne bolo potrebné vyhovieť žalobe aj v časti

o zaplatenie 279 eur, nakoľko ani táto časť žalovanej sumy nebola podľa názoru súdu prvej inštancie
premlčaná, pričom niet pochybnosti o tom, že zo strany žalovaného išlo o úmyselné bezdôvodné
obohatenie, čo bolo mnohokrát judikované všeobecnými súdmi. Vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvnej
podmienky konštatoval, že administratívny poplatok predstavuje 64 % z úveru (úver 600 eur za poplatok
576 eur). Tento poplatok, ako to vyplýva z VOP je za spísanie zmluvy a príslušnú administratívu. Podľa
názoru súdu prvej inštancie požadovanie úhrady administratívneho poplatku je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré

mu po materiálnej stránke nie je dodané. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné,
aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. V tejto súvislosti možno poukázal
na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 03.05.2010.
Dodal, že tento záver si osvojil aj Krajský súd v Prešove napr. v rozsudku sp. zn. 18Co 109/2011. Súdprvej inštancie teda vyhodnotil celú odplatu za poskytnutý úver ako neprimeranú a neplatnú. Odplata
za úver je rozhodujúcim kvalifikačným kritériom úverovej zmluvy a pokiaľ dohoda o odplate je neplatná,
úverová zmluva stráca svojej opodstatnenie, preto je dôvodné podľa názoru súdu žalobe o neplatnosť

celej úverovej zmluvy vyhovieť a to nie len v časti týkajúcej sa úrokov a poplatkov. Ďalej uviedol, že bola
dôvodná žaloba o vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, pričom vysvetlenie nezákonnosti danej
zmluvnej podmienky je obsiahnuté v predchádzajúcej časti odôvodnenia rozsudku, a to s poukazom
na § 53a ods. 1 OZ.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 Civilného sporového poriadku.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd
prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s námietkou premlčania nároku
žalobkyne na vrátenie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o úvere č. 806300336. Požadovaný nárok

žalobkyne sa stal premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote na vydanie bezdôvodného obohatenia,
keďže žalobkyňa svoj návrh uplatnila až dňa 26.03.2014. Svoj právny názor odôvodnil s poukazom
na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.04.2016, sp. zn. 17Co/372/2015, kde krajský
súd oprel svoje rozhodnutie o vedomosť dlžníka o bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v platbách
na úroky na poplatky úveru, vzniká v zásade v okamihu prvej platby dlžníka nad rámec poskytnutej

služby. Podotkol, že žalobkyňa nijako skutkovo nepreukázala možnosť uplatnenia 10-ročnej premlčacej
doby. Ďalej sa žalovaný nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie o posúdení zmluvy za bezúročnú
a bez poplatkovú. Žalobkyňou predložená zmluva o úvere nie zmluvou o spotrebiteľskou úvere, a ani
spotrebiteľskou zmluvou, keďže žalobkyňa vstúpila do zmluvného vzťahu so žalovaným na základe
vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon zamestnania, a teda nie na svoju

potrebu. Zdôraznil, že v čase uzavretia zmluvy o úvere neexistoval a nebol účinným žiaden všeobecné
účinný predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie
peňažných prostriedkov. Vo vzťahu ku poplatku za náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
o úvere spolu so všetkou administratívou uviedol, že žalobkyňa znáša v tomto smere bremeno a
musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia peňažných prostriedkov išlo o odplatu, ktorá výrazne

vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných subjektmi poskytujúcimi financovanie z
vlastných zdrojov. Je zrejme, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie
zmluvy nie len pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Poplatok nie je neprimerane vysoký vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské
náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Čo sa týka príslušného poplatku, tento v 1/3 predstavuje

úrok a v 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým
spojenou. Pokiaľ ide o výšku príslušného poplatku, tento je v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedený,
výrazne napísaný, je uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru, čím dlžníčka musela vedieť posúdiť
hodnotu protiplnenia a mala okamžite pri podpisovaní zmluvy o úvere vedomosť, aká je cena úveru.
Predmetný poplatok nie je podľa názoru žalovaného v rozpore zo zásadami poctivého obchodného

styku a poukázal na § 502 Obchodného zákonníka. Príslušný poplatok nevylučuje nárokovateľnosť
splnenia tohto záväzku. Dojednanie takejto platby ako záväzku nad rámec podstatných náležitosti
zmluvy o úvere zákonu neodporuje. Na záver dodal, že razantne odmieta, že by z jeho strany došlo
k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko nie je splnený žiaden zákonom stanovený predpoklad, ktorý
pre vznik bezdôvodného obohatenia obligatórne požaduje. Na základe uvedeného odvolateľ navrhol

napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť, alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len ,,C.s.p.“) vzhľadom na včas podané odvolanie (§

362 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§
385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. V danej veci sa žalobkyňa žalobou podanou dňa 26.03.2014 domáhala voči žalovanému zaplatenia

sumy 567 eur, určenia neprijateľnosti poplatku v časti 2/3 zahŕňajúci náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou uvedeným vo všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru v zmluve č. 806300336 a náhrady trov konania. Súd prvej inštancie
rozsudkom zo dňa 05.06.2015, č.k. 10C/126/2014-94 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni288 eur, v lehote 3 dni od právoplatnosti rozsudku, zamietol návrh v časti o zaplatenie 279 eur a v časti
o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Odvolací
súd rozsudkom zo dňa 14.09.2016, č.k. 18Co/282/2015-126 potvrdil rozsudok vo výroku o povinnosti

žalovaného zaplatiť žalobkyni 288 eur a zrušil rozsudok v časti o zamietnutí žaloby o zaplatenie 279
eur a vyslovenia neprijateľnej zmluvnej podmienky a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie vec v rozsahu zrušenia opätovne preskúmal a napadnutým
rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť zvyšných 279 eur titulom bezdôvodného obohatenia,
určil neprijateľnosť v časti 2/3 zahŕňajúci náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu

so všetkou administratívou s tým spojenou uvedeným vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru
v zmluve č. 806300336 a priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % od žalovaného.

8. Žalovaný v podanom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie zo strany súdu prvej inštancie
a dospenie k nesprávnym skutkovým záverom na základe vykonaných dôkazov.

9. Žalovaný odmieta právne posúdenie zmluvy o úvere zo dňa 03.09.2010 ako spotrebiteľskej zmluvy a
zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj z dôvodu, že žalobkyňa vstúpila do právneho vzťahu so žalovaným
na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon zamestnania, a teda nie
na svoju súkromnú potrebu.

10. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení §
52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia predmetnej zmluvy medzi účastníkmi, spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. V predmetnej veci je nesporné, že strany sporu dňa 03.09.2010 uzatvorili zmluvu o úvere č.
806300336, na základe ktorej žalovaný ako nebankový subjekt poskytol žalobkyni úver vo výške 600
Eur, za poplatok - odplatu 576 Eur, ktorú v zmysle bodu 11. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
v 1/3 tvorí úrok a v 2/3 administratívny poplatok, a ktorý sa žalobkyňa zaviazala uhradiť 12 mesačnými
splátkami po 98 Eur počnúc dňom 28.09.2010 Celkovo sa zaviazala zaplatiť žalovanému 1176 Eur. V

ten istý deň zároveň strany sporu uzavreli dodatok k predmetnej zmluve o úvere v ktorom žalobkyňa
vyhlásila, že poskytnuté peňažné prostriedky berie na nákup výpočtovej techniky.

13. V zmluve o úvere č. 806300336 z 03.09.2010 okrem údajov potrebných na identifikáciu žalobkyne
(meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje

uvedené nie sú. Kolónky umožňujúce identifikovať žalobkyňu ako subjekt konajúci v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo
živnostenského registra, iné oprávnenie ako živnostenský list) neboli vyplnené. Žalovaný má v predmete
svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver
poskytol žalobcovi za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobcu.

Je síce pravdou, vychádzajúc z obsahu úverovej zmluvy, že v tejto je vo vzťahu k účelu poskytnutia
úveru označené políčko identifikujúce účel „na výkon zamestnania“, avšak s prihliadnutím na skutkové
okolnosti, je zrejmé, že uvedený údaj nie je v súlade so skutočným stavom. Žalobkyňa totiž úver
nečerpala na účely jej zamestnania, ako sa uvádza v zmluve, ktorá jej bola takto vyplnená predložená
k podpisu, ale za účelom vyplatenia ,,lízingu“, ktorý splácala s manželom. Žalobkyňa sama vo

výpovedi pred súdom prvej inštancie uvádzala, že nemala záujem nakupovať výpočtovú techniku,
doma nemá počítač, a ani na ňom nemôže pracovať pre problémy zo zrakom. Pri pochybnosti
o obsahu zmluvy v tom smere, či bol úver poskytnutý o.i. na výkon zamestnania, ako je uvedené
v úverovej zmluve v posudzovanej veci, je namieste výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím trebadospieť k záveru, že dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok
potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver), čiže veriteľa. S prihliadnutím na
možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné

bremenonapreukázanienespotrebiteľskéhocharakteruzmluvydodávateľ.Existujúcepochybnostitreba
odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí
byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Všeobecne známou
skutočnosťou sú nekalé praktiky žalovaného aplikované pri vyplňovaní základných údajov dlžníka,
vrátane účelu poskytnutia finančných prostriedkov. Za daného stavu je dôvodné žalobkyni priznať

postavenie spotrebiteľa.

14. Odvolací súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu sa zároveň vzťahuje zákon č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť zákona o
spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje sa na
všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku

netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení
Obchodného zákonníka.

15. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so

spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

16. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie
vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho
hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha
určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú.

17. V zmysle zmluvy sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť poplatok v celkovej výške 576 Eur. Predmetný
poplatok je v zmysle bodu 11 Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru tvorený z 1/3 úrokom a z
2/3 administratívnym poplatkom. Odvolací súd konštatuje, že je za hranicou rozumného úsudku, aby
administratívny poplatok vo výške 384 Eur, teda presahujúci 64 % sumy poskytnutého úveru (600 Eur)

sledoval reálne výdavky spojené s poskytnutím úveru. Za stavu, kedy bol spotrebiteľ v zmysle zmluvy
povinný zaplatiť veriteľovi okrem úroku aj administratívny poplatok vo 384 Eur, je dôvodné dospieť k
záveru, že tento administratívny poplatok v skutočnosti predstavuje odplatu za poskytnutie úveru, a teda
jeho podstata a účel je rovnaký ako je to pri úroku.

18. Odvolací súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že odplata, úroky za poskytovanie peňažných
prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov. Doterajšia judikatúra súdov
nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti
v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie
je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej

klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom
je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú
najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov
alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na
vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100

% oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu
pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. V predmetnom
prípade odplata za úver predstavuje v skutočnosti 96 % ročne, čo takmer 9 násobne prevyšuje obvyklú
mieru úrokových sadzieb za porovnateľné úvery v čase uzavretia zmluvy o úvere (september 2010,
11,04% p.a.). Táto okolnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech

spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť
dohodu o výške odplaty ako neprijateľnú a absolútne neplatnú.19. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009
zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej
finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná

a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž
musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom.
Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak
dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“

20. Žiadny všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil súdy, aby korigovali neprimerane vysoké
úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté z posudzovania dodržania imperatívu
dobrých mravov zo strany súdu. Sadzba odplaty 96 % ročne je úplne drastická a nemá žiadne
opodstatnenie v demokratickej spoločnosti. Súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým
sadzbám (5Cdo 26/2011 (48%), 1MCdo 1/09 (60%), Krajský súd v Prešove vo veci 3Co 67/2008 (25%).
NemeckýBGHvrozsudkuz13.3.1990AZXIZR252/89vyhlásilúversrozdielomo12%percentuálnych

bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s
dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z 1. 4.
1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26% na 18% a sadzbu 26% vyhlásil za
odporujúcu dobrým mravom.

21. Dojednanie o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o
aké konkrétne administratívne činnosti a takto neúmerne vysoký poplatok bez bližšej špecifikácie
jeho výšky a účelnosti je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa ako
spotrebiteľka nebola s jeho podstatou oboznámená, poplatok nie je náležite špecifikovaný a viaže sa na
bližšie neurčené náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým

spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi
nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Poplatok vo výške presahujúcej polovicu sumy
poskytnutého úveru nemôže ani pri najlepšej vôli predstavovať výdavky spojené s administratívnou
činnosťou.

22. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To
znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v
štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

23. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na to, že cena plnenia nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Aziz C-415/11: „na
účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery [dobrej viery -neoficiálny preklad]“,
treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorí zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne,
mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom

dojednaní. Článok 3 ods. 3 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že príloha, na ktorú odkazuje toto
ustanovenie, obsahuje len orientačný a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať
za nekalé.“ Rovnako tak rozsudok Súdneho dvora Európskeho súdu vo veci Caja de Ahorros C-484/08
cit: „Článok 4 ods. 2 a článok 8 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách sa musia vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej

úprave, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje súdne preskúmanie nekalej
povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti
medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane
druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne“. S poukazom na uvedené nie je
ani v tomto smere odvolacia námietka dôvodná.

24. Zmluvná podmienka v zmluve o úvere zo dňa 03.09.2010 obsiahnutá v bode 11 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane
vysoké plnenie, a preto je v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka

a v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov neprijateľná a s poukazom na ust. § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná.25. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného vo vzťahu k odplate za poskytnutie úveru, argumentujúc
tým, že nesie vyššie podnikateľské riziko, odvolací súd konštatuje, že aj keď sa žalovaný snaží odplatu
za poskytnutý úver obhájiť podmienkami, resp. okolnosťami, za ktorých poskytuje úvery spotrebiteľom,

odvolací súd konštatuje, že ani za situácie, že žalovaný poskytuje úvery za podmienky znášania
podnikateľského rizika, ide o riziko vyplývajúce priamo zo základných znakov podnikania a zároveň
žalovaný nemôže očakávať ochranu svojich nárokov, ktoré sú zjavne v rozpore so zákonom, a ktorý sa
musí uplatňovať' a rešpektovať v rámci súkromnoprávnych vzťahov. Konanie žalovaného v rozpore so
zákonom a na ťarchu žalobkyne nemôže mat' iný výsledok, než ten, že súd takéto právo neprizná.

26. Správnym je záver o vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, v
dôsledku čoho sa inak trojročná objektívna premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo dňa, keď k
bezdôvodnému obohateniu došlo. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalovaný ako nebankový
subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo
poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Neuvedenie náležitosti

rozpísaniajednotlivýchsplátoknaistinu,úrokyapoplatky,použitieneprijateľnejpodmienkyvuzatvorenej
zmluve účastníkov a určenie neprimerane vysokej ceny úveru, nemožno hodnotiť inak ako konanie
zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym
úmyslom získať majetkový prospech opísanými praktikami. So zreteľom na to, je správny záver súdu
prvej inštancie poukazujúci na neuplynutie objektívnej 10-ročnej lehoty od poskytnutia úveru, v dôsledku

čoho bolo možné takto uplatnený nárok žalobkyni priznať.

27. Odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známe, že žalovaný dlhodobo ignoruje právnu úpravu zameranú
na ochranu spotrebiteľov (absencia obligatórnych náležitostí zmluvy, uvádzanie neprijateľných
zmluvných podmienok v zmluve, ako napr. rozhodcovská doložka, administratívny poplatok, dohoda

o vyplnení zmenky). Uvedené sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Aj keby súd pripustil, že žalovaný nechcel dojednať
zmluvu so žalobcom v snahe získať prospech, ťažko možno uveriť, že žalovaný nevedel, čo môže
takýmto konaním spôsobiť a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený.

28. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 03.09.2010. Žalobkyňa právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia uplatnil žalobou na súde dňa 26.03.2014. Z uvedeného vyplýva, že desaťročná premlčacia
doba neuplynula ani od uzavretia zmluvy o úvere. O to viac je odôvodnený záver, že desaťročná
premlčacia doba nemohla uplynúť odo dňa, kedy sa žalovaný voči žalobcovi bezdôvodne obohatil, t.j.
od okamihu, kedy prijal od žalobcu plnenie prevyšujúce sumu skutočne čerpaného úveru.

29. Odvolací súd zároveň odkazuje na výpoveď žalobkyne o tom kedy sa dozvedela o bezdôvodnom
obohatení, čím preukázala dodržanie subjektívnej premlčacej lehoty (v roku 2014 krátko pred podaním
žaloby od jej právneho zástupcu). Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby
pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň, kedy sa

oprávnený skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal.
Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr.
Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia sa vyžaduje skutočná, preukázaná, nielen predpokladaná vedomosť oprávneného (Najvyšší
súd Slovenskej republiky vo veciach 3Cdo/145/2004, 1Cdo/67/2011, R 25/1986). V prípade plnenia bez

právneho dôvodu je začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby viazaný na ten moment, kedy sa
oprávnený dozvedel, že právny dôvod na plnenie nebol od začiatku daný. Preto právo žalobkyne nie je
premlčané ani v subjektívnej 2-ročnej lehote podľa § 107 ods. 1 Obchodného zákonníka.

30. Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 600 Eur, pričom za situácie, že žalovaný nemá nárok

na plnenie z neprijateľnej podmienky, žalobkyni vznikla povinnosť vrátiť žalovanému len sumu
zodpovedajúcu poskytnutým peňažným prostriedkom. Iné nároky zo zmluvy žalovaný voči žalobkyni
nemá, preto plnenie žalobkyne nad rámec sumy zodpovedajúcej výške úveru (576 eur) predstavuje
plnenie bez právneho dôvodu a má za následok vznik bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451
Občianskeho zákonníka na strane žalovaného, ktorý takéto plnenie prijal. Za tejto situácie, ak žalobkyňa

v petite svojej žaloby žiadala priznať sumu 567 eur a súd prvej inštancie priznal žalobkyni rozsudkom zo
dňa 05.06.2015, č.k. 10C/126/2014-94 sumu 288 eur, správne zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy
279 eur.31. Správnemu výroku o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie a výroku o
určení zmluvnej podmienky za neprijateľnú zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného
stavuodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutomrozsahuavsúvisiacomvýrokuotrovách

konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnej
žalobkyni v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli a žalovaný nebol v odvolacom konaní

úspešný.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).