Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. február 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714202495
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8714202495.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: 1) B. C., bytom S., P. A. XXX/XX,
štátne občianstvo Slovenská republika, 2) Z. C., bytom S. - Z., F. XXXX/X, štátne občianstvo Slovenská
republika, práv. zast. Mgr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom Prešov, Levočská 4703/89, proti
žalovanému DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom Mikovíniho 10, Trnava, IČO: 46 713 930, práv.
zast. Mgr. Ivan Petkov, advokátska kancelária STRELÁK & PETKOV, so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava,
v konaní o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou s prísl., o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 12C/46/2014-185 zo dňa 13.10.2016, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Mení sa rozsudok tak, že žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva podľa Zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 11.01.2008
dobrovoľnou dražbou k rodinnému domu so súp. č. XXX, na parc. C KN č. XXX/X, vedenom Okresným
úradom S., okres S., obec S., katastrálne územie K. S. R., na LV č. XXXX a k pozemku zastavané plochy
a nádvoria parc. č. XXX/X, o výmere 173 m2.

II. Žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu žalobkyne v 1.) rade

zamietol a konanie vo vzťahu k žalobcovi v 2.) rade zastavil. Vyslovil, že žalovaný má právo na náhradu
trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá vychádzajúc z jej
obsahu je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú sa vzťahujú všeobecné ustanovenia § 52 a nasl. OZ, avšak
nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Jedná sa o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka.
Spolu so zmluvou o úvere bola uzavretá tiež zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť.

Dôvody uvádzané žalobcom pre vyhovenie žalobe súd neuznal dôvodnými. Vychádzajúc z judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky, najmä uznesenia Pléna Ústavného súdu č. 23/2014 zo dňa
24.0.2014 ako aj judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, na ktoré odkazuje žalovaný,
nie je možné konštatovať, aby samotný zákon o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Zb. v znení
platnom v čase vyhlásenia rozhodnutia bol v rozpore s Ústavou SR, medzinárodnými zmluvami, resp.
právom Európskej Únie upravujúcim ochranu spotrebiteľa. O tom svedčia aj platné ustanovenia
Občianskeho zákonníka upravujúce práva k cudzím veciam, medzi inými aj záložné právo, ktoré v

zákone upravených prípadoch odkazujú na zákon o dobrovoľných dražbách. Nie je preto dôvod vylúčiť
práve žalovaného, ani s poukazom na ust. § 3 Občianskeho zákonníka z možnosti začať výkon
záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne na uspokojenie svojej
pohľadávky. Následne zákonodarca prijal novelu zákona o dobrovoľných dražbách, ktorou sprísnilpodmienky realizácie dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, obzvlášť nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie.
Tým sa základné podmienky možnosti výkonu dražby nehnuteľnosti podľa zákona o dobrovoľných
dražbách zrovnoprávnili s nútenou exekúciou. Súd prvej inštancie neuznal dôvodnými prostriedky

procesného útoku hmotnoprávnou námietkou zániku pohľadávky z dôvodu premlčania a z rovnakého
dôvodu zániku záložného práva s odkazom na ust. § 151j. ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rovnako
neuznal dôvodnými prostriedky procesného útoku v tvrdeniach o neplatnosti samotnej úverovej
zmluvy, a tým aj zmluvy o zriadení záložného práva z dôvodu jej neurčitosti, prípadne konštatovania
neprimeraných zmluvných podmienok. Žalobcovi boli poskytnuté finančné prostriedky a zmluva o

zriadení záložného práva zabezpečuje danú pohľadávku. Súd prvej inštancie konanie voči žalobcovi v
2.) rade zastavil, pretože tento úmrtím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Dedičské konanie po
menovanom bolo zastavené pre nemajetnosť. Jeho právo preto neprešlo na dedičov. V súlade s ust. §
255 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) priznal žalovanému právo na
náhradu trov konania ako plne úspešnej strane v konaní.

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa v 1.) rade, okrem
výroku II. Namietala, že podaným návrhom nedochádza k prispôsobovaniu si inštitútu záložného práva,
ani k popieraniu jeho zmyslu. Právne významná je iniciatíva dlžníka domáhajúceho sa ochrany svojho
základného ľudského práva na ochranu obydlia, garantovaného čl. 21 Ústavy SR. Žalobkyňa v 1.) rade
poukázala na bod 56 a prvý výrok rozsudku SD EÚ vo veci C-34/13, nález ÚS SR, sp. zn. Pl. ÚS 23/2014,

rozhodnutie NS Čr, sp. zn. 21 Cdo 1918/2005 ako aj rozhodnutia krajských súdov SR. Žalobkyňa v 1.)
rade má za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil vznesenú námietku premlčania a jej následné
účinky. Aj záložné právo sa premlčuje rovnako ako pohľadávka, čo je výslovne uvedené v § 100 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Dôvodom na vyhovenie žalobe bolo aj tvrdenie o neplatnosti Zmluvy o úvere
z dôvodu jej neurčitosti. Všetky jej podstatné náležitosti právny predchodca žalovaného uviedol iba

do listiny, ktorú žiadna zo zmluvných strán nepodpísala, preto sa nestala záväznou súčasťou zmluvy.
Neplatnosť zmluvy hlavnej sa vzťahuje na všetky jej akcesorické súčasti, v tomto prípade aj na Zmluvu o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti to dňa 11.01.2008. Navrhla rozsudok v jeho napadnutej časti
zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať jej náhradu trov celého konania.

4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu

aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne v 1.) rade
je dôvodné.

5. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

6. Záložné právo v zmysle ustanovenia § 151a Občianskeho zákonníka slúži na zabezpečenie
pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa
uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva ( ďalej len „ záloh“), ak pohľadávka nie je riadne
a včas splnená.

7. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť aj predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona, čo vyplýva z ustanovenia § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka. Týmto
osobitnýmzákonomjezákonč.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbách.Tentoprávnypredpisumožňuje
veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok záložcu bez predchádzajúceho
udobrenia súdom, či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom,

že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pri takomto mimosúdnom výkone záložného práva
otázku, či pohľadávka existuje a v akej výške posudzujú podnikatelia majúci na takomto výkone vlastný
finančný záujem. Aplikačná prax pritom potvrdzuje neuveriteľne nízku právnu osvetu záložných dlžníkov
a na strane druhej veľmi sporadickú reflexiu záložných veriteľom na princíp proporcionality.8. Práve záložné právo má značný podiel na novom fenoméne v súkromnom práve, a to nereflektovanie
(žiadne) na prípadné možnosti reštartu pri splácaní dlhu, a to ani pri existencii ochranných prvkov,

akými sú chránené osoby či ochrana obydlia. Takmer vôbec sa nereflektuje na ochranu pred
nekalými obchodnými praktikami. Najobvyklejšia argumentácia záložných veriteľov pri obhajobe výkonu
záložného práva je o tom, že dlžník si neplní záväzky a tak je daný dôvod záložné právo vykonať a výška
pohľadávky po jej splatnosti nie je v tomto smere rozhodujúca.

9. Hoci Súdny dvor Európskej únie vo veci Kušionová c/a Smart Capital (C-34/13) nedeklaroval rozpor
Slovenskej právnej úpravy mimosúdneho výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby s únijným
právom pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcov dôležité sú dôvody tohto rozhodnutia. Súdny dvor
Európskej únie v bodoch 63, 64 a 65 uvedeného rozhodnutia konštatoval, že strata rodinného obydlia
môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa, ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne
citlivej situácie.

10.VtejtosúvislostiEurópskysúdpreľudsképrávarozhodol,žestratabývaniajejednýmznajvážnejších
zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať
v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie. V práve Únie
predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd

zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13.

11. V prejednávanej veci dochádza ku konfliktu dvoch práv, a to práva žalovaného požadovať od
žalobkyne v 1.) rade ako dlžníčky splnenie dlhu s právom žalobkyne v 1.) rade na obydlie. Je preto
povinnosťou súdov tento konflikt práv vyriešiť. Pre jeho vyriešenie je nevyhnutné posúdenie primeranosti

výkonu záložného práva.

12. Právna úprava komplexne administratívne stropy ani iné konkrétne pravidlá brániace
neproporcionálnemu postupu nestanovuje. V tomto smere v ustanovení § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002
Z. z. stanovený limit 2.000 Eur reaguje na najväčšie neprimeranosti no nijako nevytvára prekážku pre

test proporcionality v každej jednej veci výkonu záložného práva. Hranica 2.000 Eur bola stanovená v
súvislosti s drobnými nedoplatkami za užívanie bytu. Právna úprava explicitne nestanovuje povinnosť
záložného veriteľa upustiť od výkonu záložného práva v prípade jeho neprimeranosti.

13. Výkon záložného práva ako každý iný výkon práva musí byť v súlade so zásadou dobrých mravov

uplatňovanou v spoločnosti. Platí totiž ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

14. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú

spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť.
Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v
demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a
vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti
všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti

dobrým mravom.

15. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
hypotézou, t. j. k právnym normám ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a
ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jedinom prípade sám vymedzil

hypotézu právnej normy zo širokého dopredu vymedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní či
konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne
neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci
ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce skutočnosti.

16. Zo skutkových zistení jednoznačne vyplýva, že záložný veriteľ sa rozhodol využiť zmluvný inštitút
výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby (mimosúdne). Právny predchodca žalovaného dňa14.12.2010vyzvalžalobcovnapredčasnésplateniezostatkuúveruspríslušenstvomvovýške12.737,28
Eur.

17. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že vo vzťahu k úverovej zmluve neexistuje zatiaľ
súdne rozhodnutie, ktoré by podrobilo zmluvné ustanovenia súdnej kontrole prijateľnosti zmluvných
podmienok. Právny predchodca žalovaného ako veriteľ si sám určil výšku pohľadávky, pri realizácii
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou bez súdnej kontroly by mohol vymôcť aj plnenie z
neprijateľných zmluvných podmienok (poplatky za upomienku, poplatok za poskytnutie úveru, poplatok

za vedenie účtu, atď.).

18. Existujú aj iné spôsoby výkonu záložného práva podľa osobitného predpisu podľa § 151j ods. 1
Občianskeho zákonníka, ktoré pri garancii prednosti záložného práva až do konečného splnenia dlhu
garantujú aj zachovanie obydlia. Ak by sa napríklad záložné právo vykonalo uplatnením práva žalobou
na súde, do úvahy prichádza oveľa proporcionálnejší postup povolenia splátok či už súdom alebo aj

v exekúcii. Odvolací súd zdôrazňuje, že aj v prípade že by si veriteľ zvolil takýto postup zostáva
krytý záložným právom, ktoré nestráca na prednosti. Jediným efektívnym prostriedkom ochrany je
vykonanie súdnej kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok.

19. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, žalobcovia dňa 11.01.2008 uzatvorili s právnym

predchodcom žalovaného Zmluvu o poskytnutí flexihypotéky uzatvorenej dňa 11.01.2008, na základe
ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 13.476,73 eur. Dlh žalobcov ku dňu 14.12.2010, kedy právny
predchodca žalovaného vyzval žalobcov na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom
činil 12.737,28 Eur. Zo záložnej zmluvy k nehnuteľnosti zo dňa 11.01.2008 nepochybne vyplýva, že
založené nehnuteľnosti boli právnym predchodcom žalovaného ako bankou ocenené na 23.235,74

Eur (700.000,-Sk). Dlh žalobcov v čase zaslania výzvy zo dňa 14.12.2010 bol takmer o polovicu nižší
než právnym predchodcom žalovaného stanovená hodnota nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom
výkonu záložného práva. Takýto nepomer medzi hodnotou dlhu a hodnotou nehnuteľnosti slúžiacich na
bývanie žalobkyne v 1.) rade a jej rodine je neprimeraný.

20. Ak výkon záložného práva je neprimeraný žalobcom, neostával iný prostriedok ochrany ako podanie
žaloby o zdržanie sa výkonu záložného práva. Možnosť podania takejto žaloby priamo vyplývala z
ustanovenia § 80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v znení účinnom do
30.6.2016, podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení
povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva. Môže ísť o rôzne

plnenia napr. peňažné plnenie, plnenie spočívajúce vo výkonoch alebo o povinnosť zdržať sa určitého
konania, strpieť výkon práva iného a podobne.

21. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, na ktoré poukázal pred súdom prvej inštancie, že slovenská
právna úprava záložného práva a dobrovoľných dražieb je v súlade s európskym spotrebiteľským

právom, odvolací súd poukazuje závery prijaté vo viacerých rozhodnutiach súdov, na ktoré v stručnosti
poukazuje s tým, že nenašiel dôvod na odklon od týchto záverov.

„Zdá sa, že dobrovoľnou dražbou sa obchádza dôležitý unijný prvok, a to ex offo súdna kontrola
neprijateľnosti zmluvných podmienok. Doposiaľ odvolací súd nevie zo spisu zistiť, koľko už bolo z dlhu

splatené. Napriek tomu sa predáva byt navrhovateľov a obchádza najpodstatnejšia právna otázka, či je
naozajnevyhnutnévdemokratickejspoločnosti,abysavýkonzáložnéhoprávavykonaltýmtospôsobom.
Pochybnosti o súlade inštitútu dobrovoľnej dražby s unijným právom vyvolali dve prejudiciálne konania
(C-482/12 Macinský/Getfin, C-34/13 Kušionová/SMART Capital). Z pripomienok Európskej komisie
vo veci C-482/12 odvolací súd pripomína už vyššie uvedené obavy nad otázkou súladu procesu

dobrovoľnejdražbysprávomEurópskejúnie,cit.,,SmernicaRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať v tom zmysle, že
bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej úpravy, akou je v prejednávanej veci § 151j ods. 1 Občianskeho
zákonníka v spojení s ďalšími ustanoveniami právnej úpravy dotknutej vo veci samej, ktorá umožňuje
veriteľovi vymôcť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok tak, že vykoná záložné právo predajom

nehnuteľnosti aj napriek námietkam spotrebiteľa a bez posúdenia zmluvných podmienok súdom alebo
iným nezávislým tribunálom“ (viď napr. uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/106/2014).„Ústavný súd pripomína, že sa už vyslovil, že podľa platnej právnej úpravy zákona o dobrovoľných
dražbách je rozsah prostriedkov následnej nápravy proti výkonu záložného práva obmedzený v podstate
lennažalobuoneplatnosťdobrovoľnejdražby(§21zákonaodobrovoľnýchdražbách)atakátonásledná

prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená (uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 261/2013 z
30. apríla 2013). Sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť kompenzované
dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci.“ (viď.
Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/2014-18zo dňa 24.09.2014).

22. Aj prejednávaná vec je príkladom výkonu súkromnej autonómie s dosahom na vyvolanie
„dobrovoľnej“ dražby a vydraženie súkromného majetku inej osoby.

23. Odvolací súd zdôrazňuje, že realizáciou záložného práva formou dobrovoľnej dražby zo stany
žalovaného reálne hrozí žalobkyni v 1.) rade neprimeraný zásah do práva na obydlie a práva na
súkromnýarodinnýživot.Bezakejkoľveksúdnejkontrolyjemožnéprostredníctvominštitútudobrovoľnej

dražby predajom nehnuteľnosti zbaviť záložcu a jeho rodinných príslušníkov obydlia, a to len na
základe písomného vyhlásenia záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú
sa výkon záložného práva realizuje, ktoré je postavené na roveň exekučnému titulu, teda má priamy
dosah na ústavné práva záložcu. Navyše, žalobkyni v 1.) rade v dôsledku krokov žalovaného a jeho
právneho predchodcu k výkonu záložného práva hrozí, že príde o svoje obydlie, a teda jej hrozí jeden

z najzávažnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia.

24. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 388 CSP rozsudok
v jeho napadnutej časti zmenil a žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva podľa
Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 11.01.2008

dobrovoľnou dražbou k rodinnému domu so súp. č. XXX, na parc. C KN č. XXX/X, vedenom Okresným
úradom S., okres S., obec S., katastrálne územie K. pod R., na LV č. XXXX a k pozemku zastavané
plochy a nádvoria parc. č. XXX/X, o výmere 173 m2.

25. O trovách konania (prvoinštančného aj odvolacieho) odvolací súd rozhodol postupom podľa § 255

ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že
žalobkyňa v 1.) rade bola v spore v celom rozsahu úspešná.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).