Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. február 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/121/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200917
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014200917.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a

členov senátu JUDr. Mariana Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu:
Weindel Logistik Service SR spol. s r.o., IČO: 35 744 278, Námestie SNP 15, 811 01 Bratislava,
zastúpený: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát, Gelnická 33, 040 11 Košice, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutí žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č.
XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a č. XXXXXXX/X/XXXXXX/

XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, takto

r o z h o d o l :

N. súd v Z. žalobu z a m i e t a .

P. sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
N. na správnom orgáne

X. úrad M. (pred zmenou miestnej príslušnosti) pôvodnými rozhodnutiami zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré

predchádzali rozhodnutiam X. úradu Z. zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutia),
nepriznal žalobcovi za zdaňovacie obdobia august až december XXXX daň zaplatenú colným orgánom
pri dovoze tovaru. X. riaditeľstvo SR v odvolacom konaní rozhodnutiami zo dňa XX.XX.XXXX potvrdilo
pôvodné rozhodnutia X. úradu M..

I. súd SR rozsudkom č. k. XSžf/XX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v obdobnej veci žalobcu za
zdaňovacie obdobia február až december XXXX zmenil rozsudok N. súdu v Z. č.k. XS/XXX/XX-XXX,

2S XXX-XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým krajský súd žalobu zamietol, a zrušil rozhodnutia X.
riaditeľstva SR ako aj prvostupňové rozhodnutia a vec vrátil na ďalšie konanie. Na základe tohto
rozsudku najvyššieho súdu dal žalobca podnet na preskúmanie právoplatných rozhodnutí X. riaditeľstva
SR zo dňa XX.XX.XXXX mimo odvolacieho konania, pričom J. riaditeľstvo SR podnetu žalobcu vyhovelo
a zrušilo svoje rozhodnutia zo dňa XX.XX.XXXX ako aj prvostupňové rozhodnutia X. úradu M. zo dňa
XX.XX.XXXX a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie.

X. úrad Z. rozhodnutiami zo dňa XX.XX.XXXX
č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Rohá (rozdiel X. za august XXXX),
č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Rohá (rozdiel X. za september XXXX),
č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Rohá (rozdiel X. za október XXXX),č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Rohá (rozdiel X. za november XXXX),
č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Rohá (rozdiel X. za december XXXX),
vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len X.) za uvedené zdaňovacie obdobia august

až december XXXX. E. na základe predložených dovozných dokladov potvrdených colným úradom, ako
príjemca a deklarant doviezol na územie SR tovar zo O., K. N. a J., pričom tovar bol prepustený colnými
orgánmi do colného režimu voľný obeh a žalobcovi vznikla podľa § 2X ods. 1 písm. a/ zákona č. XXX/
XXXX Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon o X.) daňová
povinnosť. E. daň zaplatil a uplatnil si právo na odpočet X. podľa § 5X ods. 1 písm. d/ zákona o X..

M. dane neuznal odpočítanie dane zaplatené žalobcom, pretože podľa názoru správcu dane došlo k
porušeniu § 49 ods. X zákona o X., podľa ktorého platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
zaplatiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Podľa správcu
dane žalobca dovezený tovar nepoužil na dodávky svojich tovarov alebo služieb, ktoré sám poskytoval.

M. dane vychádzal z toho, že žalobca si nemohol uplatniť odpočítanie dane, ktorú bol povinný platiť

pri dovoze tovaru, aj keď má doklad (V.), na ktorom síce je uvedený ako príjemca tovaru a deklarant,
ale nedisponoval s tovarom ako vlastník a nevznikli mu žiadne náklady na obstaranie tovaru, ktoré by
vstupovali do cien jeho zdaniteľných plnení na výstupe. E. si na vstupe uplatnil nárok na odpočítanie
dane, na výstupe daň vypočítanú z hodnoty prebaleného tovaru nikdy nefakturoval a neodviedol,
fakturoval a odviedol len daň vzťahujúcu sa na poskytnuté služby prebalenia (copakingu). I. spojené s

dovozom tovaru majú priame a bezprostredné spojenie so zdaniteľnými obchodmi vlastníka tovaru. E.
uvedené ustanovenie zákona porušil, dovezený tovar nepredal v tuzemsku, nedodal do iného členského
štátu ani nevyviezol do tretieho štátu, t.j. nepoužil na účely svojho podnikania ako platiteľ a nemohol si
tak odpočítať daň v sume, ktorú zaplatil správcovi dane (colnému úradu) pri dovoze tovaru.

M. dane na rozdiel od prechádzajúcich prvostupňových rozhodnutí zo dňa XX.XX.XXXX ešte uviedol,
že problematika možnosti odpočítania dane pri dovoze tovaru (čl. XXX, XXX a XXX smernice) bola
predmetom konzultácie na XX. stretnutí O. pre X. dňa XX.XX.XXXX. G. výbor potvrdil, že zdaniteľná
osoba označená za osobu povinnú platiť daň pri dovoze tovaru podľa čl. XXX smernice L. XXXX/XXX/
ES (§ 69 ods. X zákona o X.) nemá právo ju odpočítať podľa čl. XXX smernice (§ 49 ods. X písm. d/

zákona o X.), ak nezískala právo využívať tovar ako jeho vlastník a náklady tovaru nemajú priamu a
bezprostrednú (okamžitú) súvislosť s jeho ekonomickou činnosťou. U. platí aj v prípade, ak platiteľ dane
má dokumenty spĺňajúce podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. E. mohol dodať služby
prebalenia tovaru, ak by aj neexistovalo priame a bezprostredné spojenie medzi dovezeným tovarom
a jeho prebalením a nemusel byť vlastníkom tohto tovaru. E. môže dodať takéto služby, ale v takom

prípade si nemôže uplatniť nárok na odpočet X..
Proti prvostupňovým rozhodnutiam podal žalobca odvolania, o ktorých žalovaný rozhodol rozhodnutiami
zo dňa XX.XX.XXXX č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX (august XXXX), č. XXXXXXX/X/XXXXXX/
XXXX/XXXX (september XXXX), č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX (október XXXX), č. XXXXXXX/
X/XXXXXX/XXXX/XXXX ( november XXXX) a č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX (december XXXX)

(ďalej aj len napadnuté rozhodnutia) tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutia správcu dane, pričom
argumentácia žalovaného je obdobná ako argumentácia správcu dane.

II.
E.

O. podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutých rozhodnutí,
ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. B. na priebeh daňového konania, obsah
rozhodnutí a jeho podaní. I., že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Podľa žalobcu základnou otázkou, ktorú bolo potrebné primárne zodpovedať, bola podmienka
vlastníckeho práva, resp. práva nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 8 ods. X písm. a/ zákona
o X. dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon
neustanovuje inak. Podľa § X9 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o X. daňová povinnosť vzniká dňom

dodania tovaru. X. dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako
vlastník. Podľa žalobcu sa táto podmienka vzťahuje výlučne k dodaniu tovaru kupujúcemu. E. však
nebol kupujúcim, nedošlo k žiadnemu dodaniu tovaru a ani k daňovej povinnosti z dodania tovaru. I. je
preto možné odpočítanie dane podmieňovať tým, že žalobca nenadobudol právo nakladať s tovaromako vlastník. E. vznikla daňová povinnosť z dovozu tovaru podľa § 2X ods. 1 písm. a/ zákona o X.. E.
mal konkrétne uviesť, z ktorého ustanovenia zákona o X., resp. smernice XXX/XXXX/ES vyplýva, že ak
platiteľ poskytuje službu, ktorá sa vzťahuje k tovaru, napríklad službu prebalenia, má mať k tovaru právo

nakladať s týmto tovarom ako vlastník.

E. podal colné vyhlásenie a prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh mu vznikla daňová
povinnosť, pričom pri dovoze tovaru daňová povinnosť, a teda aj právo na odpočítanie dane, nie sú
podmienené vznikom práva nakladať s tovarom ako vlastník, ale len vznikom daňovej povinnosti podľa

colných predpisov a § 2X ods. 1 zákona o X.. Z. povinnosťou žalovaného uviesť, z ktorého ustanovenia
H. kódexu M. alebo H. zákona alebo zákona o X. vyplýva, že pri dovoze tovaru je jednou z podmienok
na uplatnenie X. z tohto tovaru získať právo na využívanie tohto tovaru ako jeho vlastník. B. by daňová
povinnosť pri dovoze tovaru a nárok na odpočítanie dane pri dovoze tovaru a pri dodaní služieb boli
spojené s právom nakladať s tovarom ako vlastník, potom by to v zákone muselo byť výslovne uvedené.
E. síce takýto záver prijal, avšak bez uvedenia konkrétneho právneho predpisu, na základe ktorého k

takémuto záveru dospel, čo vedie k nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutí.

Po zodpovedaní otázky vlastníckeho práva, resp. prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník, bolo
potrebné zodpovedať, či náklady majú alebo nemajú priamu a bezprostrednú (okamžitú) súvislosť s
ekonomickou činnosťou žalobcu, resp. či táto podmienka je aplikovateľná na daný prípad. E. netvrdil,

že si uplatňoval náklady z tovaru na vstupe ale tvrdil, že si uplatňoval náklady spojené s dovozom
tovaru, ktoré boli súčasťou služby prebalenia tovaru a teda majú priame a bezprostredné spojenie s jeho
zdaniteľnými obchodmi. E. netvrdil, že náklady na tovar boli súčasťou nákladových prvkov zdaniteľných
plnení a súvisiace s jeho hospodárskou činnosťou. H. tovaru nemohla byť prvkom tvoriacim cenu plnenia
navýstupe,pretožežalobcatovarnenakúpilanákladyznákupumunevznikli.K.ekonomickoučinnosťou

žalobcu je skladovacia a baliaca činnosť, pričom žalobca obstaral - doviezol tovar, ktorý síce sám o sebe
nebol ďalej predmetom predaja, no bol použitý výhradne na uskutočňovanie jeho hlavnej ekonomickej
činnosti. M. služby prebalenia tovaru bol aj dovoz tovaru z tretej krajiny a po realizácii služby aj odoslanie
toho istého tovaru do tretej krajiny. W. uplatnením práva na odpočítanie dane z dovezeného tovaru
a uskutočnením ekonomickej činnosti žalobcu existuje príčinná súvislosť, ktorá tkvie v skutočnosti, že

bez reálneho dovozu tovaru žalobcovi by nebolo možné vykonať objednané služby vzťahujúce sa aj k
dovezenému tovaru, t.j. žalobca by nemohol realizovať svoju ekonomickú činnosť. K prípadom riešených
M. dvorom EÚ vo veci C-XX/XX W. Z. plc. a vo veci C-XXX/XX N., na ktoré poukázal žalovaný, uviedol,
že sa nejedná ani o skutkovo zhodné a ani o podobné prípady s prípadom žalobcu.

K poukazu daňových orgánov na usmernenie z XX. stretnutia O. pre X. zo dňa XX.XX.XXXX uviedol,
že daňové orgány mali preukázať, že skutkový stav daňovej transakcie žalobcu má znaky uvedené v
tomto dokumente a navyše v závere uvedeného dokumentu sa výslovne uvádza, že ide len o názory a
odporúčania členov výboru, ktoré nezakladajú oficiálnu interpretáciu zákonov EÚ, nie sú schválené S.
komisiou a nezaväzujú EÚ ani členské štáty riadiť sa nimi.

H. úrad do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku v podmienečnom systéme zaradil len čokoládové
výrobky a na ostatný dovážaný tovar sa musel uplatňovať colný režim voľného obehu, pričom žalobca
konal v dobre viere podľa rozhodnutí colných orgánov a vzhľadom na princíp X. založený na nároku na
odpočítanie dane nevidel v tomto postupe problém.

E. žalobca poukázal na § 250ja ods.X O.s.p., podľa ktorého je súd prvého stupňa ako aj správny orgán
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec mu bola vrátená na
ďalšie konanie. B. záverom súdu sú správne orgány viazané a nemôžu sa odchýliť od právneho názoru
vysloveného v rozsudku súdu bez toho, aby došlo k zmene skutkového alebo právneho stavu. I. súd SR

v rozsudku sp. zn. XSžf/XX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX podľa žalobcu zodpovedal všetky podstatné
otázky, ktoré majú pre vec význam, pričom k zmene skutkového alebo právneho stavu nedošlo. M.
dane a ani žalovaný sa právnym názorom súdu neriadili. E. poukázal na názor najvyššieho súdu
uvedený v citovanom rozsudku, v ktorom súd uviedol, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť zaplatiť
daň titulom dovozu tovaru a nie na základe dodania tovaru alebo služby. Od tejto dane má platiteľ právo

si odpočítať daň z pridanej hodnoty z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovaru a služieb ako
platiteľ. Súd nenašiel žiaden zákonný dôvod vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu na neuplatnenie
princípu daňovej neutrality a teda na nemožnosť žalobcu zaplatenú daň odpočítať, keď realizoval službuprebalenia tovaru, súčasťou ktorej bol i dovoz tovaru z tretej krajiny a odoslanie toho istého tovaru do
tretej krajiny.

R..
O. žalovaného

E. vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť.

M. dane nepriznal po vykonanej kontrole X. za august - december XXXX žalobcovi právo na
odpočítanie dane z tovarov uvedených na jednotných colných dokladoch, na ktorých je žalobca
uvedený ako príjemca a deklarant/zástupca, daň uhradil správcovi dane, teda colnému orgánu. Po
vykonaní prebalenia (copackingu) tovaru, práce vyfakturoval zahraničnému odberateľovi. E. nepoužil
tovar na svoje zdaniteľné plnenia, ale vykonal na základe objednávky vlastníka tovaru jeho prebalenie a
zahraničnému vlastníkovi tovaru náklady spojené s prebalením tohto tovaru aj vyfakturoval. Z. zistené

a preukázané, že žalobca nesplnil podmienku uvedenú v § 49 ods. X písm. d) zákona o X., nepoužil
dovezený tovar na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. X., zaplatená colnému orgánu pri dovoze
tovaru, nemá priame a bezprostredné spojenie s plneniami žalobcu na výstupe.

Na podnet žalobcu žalovaný preskúmal právoplatné rozhodnutia odvolacieho orgánu a konanie vo veci

podaného podnetu bolo prerušené z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke. L. vplyv na posúdenie
zákonnosti rozhodnutí DR SR zo dňa XX.XX.XXXX za zdaňovacie obdobie august - december XXXX z
dôvodu skutkovej a právnej zhodnosti malo súdne konanie vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutí
DRSRzodňaXX.XX.XXXXzazdaňovacieobdobiefebruár-decemberXXXX,ktorýmsazačalokonanie
o predbežnej otázke.

I. súd SR rozsudkom sp. zn. XSžf/XX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zmenil rozsudok N. súdu v Z.
č.k. 2S XXX/XX-XXX, 2S XXX-XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že zrušil rozhodnutia odvolacieho
orgánu a správcu dane o vyrubení dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február XXXX -
december XXXX a vrátil vec na ďalšie konanie. X. orgány po zrušení rozhodnutí I. súdom SR postupovali

v jeho intenciách. Po zvážení všetkých skutočností nebola priznaná X. z tovarov uvedených na V. s
prihliadnutím na ustanovenia zákona o X., rozsudok SD, články smernice L. a aj usmernenia z XX.
stretnutia O. pre X., kde bola riešená skutkovo zhodná problematika, ktoré daňové orgány nemali k
dispozícii v čase súdneho sporu so žalobcom. B. orgán S. komisie potvrdil vo svojom stanovisku
názor daňových orgánov. E. nenadobudol predmet dane uvedený na V., z ktorých si uplatnil právo na

odpočítanie dane, preto nemá právo odpočítať túto daň, pretože tovar nepoužije na dodávky tovarov
a služieb ako platiteľ dane.

IV.
B. veci

N. súd v Z. preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov (§ X49 ods. 2 O.s.p.) a dospel
k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v súlade
so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietol.

Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. B. preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.
najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd
preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu.

X. poriadok zakotvuje základné zásady daňového konania. V. z týchto zásad je zásada zákonnosti. B.
správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. E. zákonnosti daňového

konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. XX ods. X P. M.
republiky.Keďžedaňovékonanie,prektoréjezákonomustanovené,žeúčastníkkonaniasaprotiurčeniu
dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu,
je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanoveniaupravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť
len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy
daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú

garanciu právnej istoty daňových subjektov.

M., že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo
vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu

nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na
úkor nedodržania práva. X. orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo
ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo
zákona.B.daňovýchorgánovvdaňovomkonaníjetedadodržiavaťvšeobecnezáväznéprávnepredpisy
(a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. X/XXXX Z. z. o E. zákonov M.
republiky zverejnené v E. zákonov M. republiky.

Súd dospel k záveru, že správca dane v súlade s daňovým poriadkom a zákonom o X. vyrubil žalobcovi
rozdiel X. za zdaňovacie obdobia august - december XXXX.

B. si treba uvedomiť, že tovar, z ktorého si žalobca uplatňuje odpočítanie dane, bol v colnom konaní

prepustený do tuzemska, pretože vyrubené clo a daň žalobca uhradil, ale vlastnícky bol tento tovar
zahraničnej osoby. E. bol príjemcom tovaru v tom zmysle, že tovar mu bol doručený, pretože podľa
dohody so zahraničnou osobu tovar následne skladoval a prebalil. B. dane teda nadobudla v tuzemsku
zahraničná osoba a nie žalobca. Po vykonaní objednaného prebalenia tovaru bol tovar dodaný podľa
pokynov zahraničnej osoby ako jeho vlastníka do tretích štátov alebo do iných členských štátov.

Podľa § 2X ods. 1 písm. a) zákona o X., daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká prepustením tovaru
do colného režimu voľný obeh. Táto skutočnosť automaticky nezakladá právo na odpočítanie dane,
ktorú uhradil žalobca colnému orgánu. E. o X. určuje vznik daňovej povinnosti pri dovoze tovaru v § XX
ods. 1 písm. a) a nárok na odpočítanie dane pri dovoze tovaru stanovuje v § 49 ods. 2 písm. d) podľa

ktorého, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije
na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov X a 7. B. môže odpočítať daň,
ak je daň zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. B. dane musí splniť dve základné
podmienky pri odpočítaní dane pri dovoze tovaru do tuzemska. E. splnil len jednu podmienku, a to že
daň zaplatil správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. B. uvedená v prvej vete § 49 ods. X zákona o

X. nebola splnená. E. nepoužil tovar, z ktorého uplatňuje daň, na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ
dane. A súd podotýka, že ani nemohol, pretože s týmto tovarom nemohol nakladať, keďže predmetný
tovar bol stále vlastníctvom zahraničnej osoby a žalobca vykonal na tovare len určité dohodnuté služby,
ktoré aj fakturoval zahraničnej osobe. V cene, ktorú fakturoval tejto osobe, nebola zahrnutá cena tovaru,
keďže tento žalobcovi nepatril.

G. žalobcu, že si neuplatňoval náklady z tovaru na vstupe, ale uplatňoval si náklady spojené s
dovozom tovaru, ktoré boli súčasťou služby prebalenia a majú priame a bezprostredné spojenie s jeho
zdaniteľnými obchodmi, je nedôvodné. X., ktorú si žalobca uplatnil, sa týkala tovaru a nebola súčasťou
služby prebalenia tohto tovaru. E. fakturoval zahraničnej osobe iba vykonané služby prebalenia tovaru,

pričomvcenenebolzahrnutýajtovar.Ajustanovenie§XXa§49ods.2písm.d)zákonaoX.pojednávao
dani pri dovoze tovaru, nie o nákladoch spojených s dovozom tovaru. V § 24 ods. 1 zákon o X. stanovuje,
že základom dane pri dovoze tovaru je hodnota určená na colné účely podľa colných predpisov. E.
predložené colné vyhlásenia sú vystavené za tovar a colný úrad vymeral výšku X. z tovaru.

B. a bezprostredne s uskutočňovaním ekonomickej činnosti žalobcu súvisel nákup obalového materiálu,
ktorý bol použitý na služby prebalenia tovaru žalobcom pre zahraničnú osobu. B. uplatnení práva na
odpočítanie dane z obalového materiálu a jeho použitia na prebalenie tovaru zahraničnej osoby, teda
uskutočnenia ekonomickej činnosti žalobcu, existuje príčinná súvislosť. Predmetný tovar však nebol
využitý na účely uskutočňovania ekonomickej činnosti žalobcu, žiadnu činnosť s ním totiž žalobca

nevykonal - s týmto ďalej neobchodoval. E. tovar len prebalil podľa pokynov zahraničnej spoločnosti,
teda vykonal ekonomickú činnosť presne tak, ako by ju vykonal na tovare hocijakého svojho zákazníka,
ktorému by službu prebalenia vyfakturoval a tovar by pritom nebol vlastníctvom žalobcu.Súd sa nestotožňuje so záverom I. súdu SR v citovanom rozsudku sp. zn. XSžf/XX-XX/XXXX o
porušení princípu daňovej neutrality, pretože v danom prípade o takéto porušenie jednoducho nejde. B.
naopak, konštrukcia vlastníctva tovaru zahraničnou spoločnosťou, ktorá tovar nedoviezla do tuzemska

ale príjemcom/deklarantom tovaru bol žalobca, ktorý pri prepustení tovaru do voľného obehu bol povinný
zaplatiť X. a následne tovar skladoval a pre zahraničnú osobu ako vlastníka tento prebalil a fakturoval len
vykonané služby avšak už nie cenu tovaru, smeruje k daňovému úniku. V prípade vrátenia X. žalobcovi,
ktorú tento nesporne zaplatil v zmysle zákona, avšak tovar ďalej nefakturoval (ani nemohol, keďže nebol
jeho vlastníkom), by vznikla situácia, že zahraničná osoba ako vlastník tovaru by týmto ďalej disponovala

bez zaťaženia touto daňou. Je pritom nesporné, že bez reálneho dovozu tovaru by žalobca nemohol
vykonať služby, ktorých cenu fakturoval na výstupe, avšak nešlo o cenu za tovar. G. mohol doviezť
priamo jeho vlastník - zahraničná osoba, ktorá by po splnení zákonných podmienok zaplatila daň a v
prípade, ak dovoz zabezpečoval žalobca, ktorému vznikla daňová povinnosť z titulu dovozu tovaru, mal
si úhradu tejto dane následne žiadať od vlastníka tovaru.

M. žalovaný uviedol, že spoločný systém X. má za úlohu zbaviť obchodníka bremena X. splatnej a
zaplatenej v priebehu všetkých hospodárskych činností, bez ohľadu na výsledky týchto činností, pod
podmienkou, že tieto v zásade podliehajú dani z pridanej hodnoty. V rozsudku M. dvora vo veci C-
XXX/XX, F. I., bod XX, súd vznik práva na odpočítanie dane pri tovare a službách viaže na priamu a
bezprostrednú súvislosť s výstupnými plneniami (poznámka... v danom prípade však žalobca na výstupe

tovar nefakturoval). V bode XX M. dvor odkazuje aj na rozsudok C-XX/XX, keď bod XX smernice je
potrebné vykladať v tom zmysle, že v zásade je nutné, aby priama a bezprostredná súvislosť medzi
konkrétnym vstupom a konkrétnym výstupom, alebo plneniami, ktorými vzniká právo na odpočítanie
dane, existovala pred tým, ako osoba podliehajúca dani má nárok na odpočet vstupnej dane. V bode X
výrokurozsudkuSDvoveciC-XX/XXW.Z.,jeuvedené,žezáležíodnárodnéhosúdu,akýtestsapoužije

na určenie priameho a bezprostredného spojenia s ohľadom na skutočnosti jednotlivých prípadov. E.
osoba vykonávajúca jednak plnenia, pri ktorých vzniká nárok na odpočítanie dane a jednak plnenia,
pri ktorých tento nárok nevzniká, si môže odpočítať daň z pridanej hodnoty z nadobudnutých tovarov
a služieb za podmienky, že tieto tovary a služby majú priame a bezprostredné spojenie s plnením na
výstupe, a to bez toho, aby bolo nutné brať na vedomie čl. XX ods. 2, 3, alebo X O. smernice XX/

XXX. F. táto zdaniteľná osoba si nemôže uplatniť nárok na odpočítanie dane na vstupných službách v
plnej výške, pokiaľ tieto neboli použité na účely vykonávania zdaniteľného plnenia, ale len v kontexte
činností, ktoré sú dôsledkom vykonávania takýchto plnení, pokiaľ táto osoba objektívne nepreukáže, že
výdavok vynaložený pri nadobudnutí týchto služieb je súčasťou rozličných nákladových prvkov plnenia
na výstupe.

M. dvor teda požaduje priradiť náklady z nadobudnutia tovarov a služieb k výstupom zdaniteľnej
osoby, čo v danom prípade nebolo splnené. I. preukázaná príčinná súvislosť medzi uplatnenou daňou
na vstupe za tovar a zdaniteľným obchodom žalobcu s týmto tovarom na výstupe. Z. zistená len
príčinná súvislosť medzi nákladmi na obalový materiál a zdaniteľným obchodom žalobcu na výstupe

za fakturovanie prebalenia, čo je jeho ekonomickou činnosťou. G., ktorý prebaľuje platiteľ dane v
rámci svojej podnikateľskej činnosti, môže byť vo vlastníctve akejkoľvek osoby, pretože to nemá vplyv
na ekonomickú činnosť platiteľa, ten uskutočňuje jeho prebalenie, teda uplatní si náklady z obalového
materiálu, ktoré následne prefakturuje na výstupe. T. názor by bol práve popretím princípu daňovej
neutrality a viedol by k vzniku daňových únikov, keďže daňou z pridanej hodnoty by v podstate napokon

nebol zaťažený nikto. F. príklad možno uviesť situáciu, keď je tovar dovezený do tuzemska napr. z
J., vlastnícky patrí tretej osobe, pre ktorú tuzemský obchodník tento tovar prijme a zabezpečí jeho
prepustenie do colného režimu voľný obeh, čím mu vznikla daňová povinnosť, daň zaplatí a následne
na tovare vlastnícky patriacom inej osobe vykoná prebalenie, iba cenu ktorého fakturuje tejto inej osobe,
pričom tovar nepredá v tuzemsku, nedodá do iného členského štátu a ani nevyvezie do tretieho štátu

(nemôže, nakoľko nie je jeho vlastníkom), avšak daň by si v celom rozsahu odpočítal. G. osoba ako
vlastník tovaru by teda tento získala bez dane.

L. M. dvora C-XX/XX W. Z. súvisí s prejednávaným prípadom, aj keď v danom rozsudku sa jedná o
služby a ich použitie na plnenia na výstupe. Z judikatúry M. dvora vyplýva záver, že existencia priameho

a bezprostredného spojenia medzi konkrétnym plnením na vstupe a konkrétnym plnením na výstupe, pri
ktorých vzniká oprávnenie na odpočet, je nevyhnutná ešte pred tým, ako je zdaniteľná osoba oprávnená
na odpočet dane z pridanej hodnoty na vstupe, aj z dôvodu stanovenia takéhoto oprávnenia. E. osoba si
nemôže uplatniť nárok na odpočítanie dane, keď prijaté plnenie nemá priame a bezprostredné spojenies plnením na výstupe, čo v danom prípade nebolo splnené. B. zaplatil daň z dovozu tovaru, uplatnil si
právo na odpočítanie tejto dane, ale tento tovar nepoužil na svoje zdaniteľné obchody. V danom prípade
teda neexistuje priame a bezprostredné spojenie medzi konkrétnym plnením na vstupe a konkrétnym

plnením na výstupe. E. vedel ešte pred uplatnením práva na odpočítanie dane, že konkrétne plnenie na
vstupe nebude mať existenciu priameho a bezprostredného spojenia s konkrétnym plnením na výstupe,
pretože s tovarom nemohol disponovať a obchodovať.

L. NS SR sp. zn. XSžf/XX-XX/XXXX nezohľadňuje daňovými orgánmi prezentované usmernenie O.

pre X..
J. XXX smernice L. XXXX/XXX/ES upravuje ustanovenie O. pre X., ktorý sa skladá zo zástupcov
členských štátov a N.. V bode X tohto článku je uvedené, že okrem bodov, ktoré sú podľa tejto smernice
predmetom konzultácií, posudzuje O. pre X. otázky, ktoré predloží jeho predseda z vlastnej iniciatívy
alebo na základe žiadosti zástupcu členského štátu, a ktoré sa týkajú uplatňovania ustanovení M. o X..
O. pre X. vydal dňa XX.XX.XXXX pracovný dokument č. XXX J., usmernenie z XX. stretnutia výboru pre

X. z XX. októbra XXXX. Z. riešené otázky súvisiace s uplatňovaním ustanovení EU X., odkazy na články
XXX, XXX a XXX smernice L.. Podľa textu: O. pre X. takmer jednomyseľne potvrdil, že zdaniteľná osoba
označená za osobu povinnú platiť vstupnú daň podľa čl. XXX smernice L. ju nemá právo odpočítať, ak
sú splnené obe nasledovné kritériá:
X) nezískala právo využívať tovar ako jeho vlastník,

X) náklady tovaru nemajú priamu a bezprostrednú (okamžitú) súvislosť s jeho ekonomickou činnosťou.
B. aj v prípade, keď zdaniteľná osoba prechováva dokumenty spĺňajúce podmienky pre uplatnenie práva
na odpočítanie dane ustanoveného v čl. XXX písm. e) smernice L..
Je potrebné poznamenať, že toto usmernenie platí bez toho, aby bola dotknutá situácia, kedy je dovoz
spojený s dodaním tovaru v zmysle čl. XX bod 2. písm. c) smernice L..

J. XXX smernice L. stanovuje, že pri dovoze platí X. osoba alebo osoby, ktoré určí alebo uzná za osoby
povinné platiť daň členský štát dovozu.
V nadväznosti na uvedené, podľa § X2 zákona o X., pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú
ustanovenia colných predpisov. B. dane pri dovoze tovaru je definovaný v § 2 ods. 1 písm. d) zákona o
X., ktorý uvádza, že predmetom dane je dovoz tovaru do tuzemska. Podľa § 69 ods. X zákona o X., pri

dovoze tovaru je povinná platiť daň osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov, alebo príjemca
tovaru. E. zaplatil X., keďže mu vznikla daňová povinnosť a ako colný deklarant uvedený na V. bol
povinný colný dlh uhradiť colnému orgánu. E. nemal k dovezenému tovaru vlastnícky vzťah, nemohol
s tovarom disponovať, pretože tovar bol zahraničnej osoby. G. bol v colnom konaní prepustený do
tuzemska, pretože vyrubené clo a daň žalobca uhradil. B. dane bol tovar dovezený do tuzemska, ale

tento tovar bol zahraničnej osoby, žalobca bol príjemcom tovaru v tom zmysle, že tovar mu bol doručený,
pretože podľa dohody so zahraničnou osobu tovar skladoval a prebalil. B. dane - tovar, nadobudla v
tuzemsku zahraničná osoba, nie žalobca ako platiteľ dane. Po vykonaní objednaného prebalenia tovaru
bol tovar dodaný podľa pokynov vlastníka - zahraničnej osoby do tretích štátov alebo do iných členských
štátov.

J. XX ods. X smernice L. uvádza, dodanie tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako
majiteľ.
J. XX ods. X smernice L. je premietnutý do § 8 ods. X zákona o dani z pridanej hodnoty a stanovuje, že
dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník.

J. XXX písm. e) smernice L. uvádza, pokiaľ ide o tovar a služby, ktoré sú použité na účely zdaniteľných
transakcií zdaniteľnej osoby, táto má právo v členskom štáte, v ktorom uskutočňuje tieto transakcie,
odpočítať z výšky X., ktorú je povinná zaplatiť, tieto sumy: X. splatnú alebo zaplatenú za tovar dovezený
do tohto členského štátu.

J. XXX písm. e) smernice L. bol prenesený do § 49 ods. X písm. d) zákona o X.. U. článok smernice aj
ustanovenie zákona o X. požadujú možnosť odpočítať daň z tovarov a služieb, ak je splnená podmienka,
že platiteľ dane tovar a služby, z ktorých si uplatní X., použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.

J. XXX písm. e) smernice L. stanovuje, zdaniteľná osoba musí spĺňať tieto podmienky, aby si mohla

uplatniť právo na odpočítanie dane: pre odpočítanie dane uvedené v článku XXX písm. e), týkajúce sa
dovozu tovaru, musí mať dovozný doklad, v ktorom je uvedená ako príjemca alebo dovozca a ktorý
uvádza výšku splatnej X. alebo umožňuje jej výpočet.J. XXX písm. e) smernice L. bol prenesený do § 5X ods. 1 písm. d) zákona o X., ktorý pojednáva o
možnosti uplatniť právo na odpočítanie dane, keď má platiteľ dane dovozný doklad.

V prípade dokumentu O. pre X. je síce pravdou, že tento nepodáva oficiálnu interpretáciu úniového práva
a že ide len o odporúčania a názory členov výboru, ale odborné zloženie výboru dáva jeho usmerneniam
vysokú relevanciu, ktorú nemožno bez adekvátnych dôvodov ignorovať. O. pre X. je poradný orgán S.
komisie a usmernenie sa odvoláva na články smernice L., ktorá je určená členským štátom a z jej
článkov vychádza zákon o X.. X. orgány teda správne poukázali na U. z XX. stretnutia O. pre X. z XX.

októbraXXXX,ktorésatýkaskutkovorovnakejveci.B.ouplatneníprávanaodpočítaniedane zaplatenej
zdaniteľnou osobou pri dovoze tovaru, ktorá musí splniť súčasne dve kritériá: získať právo využívať
tovar ako vlastník a náklady z tovaru musia mať priamu a bezprostrednú súvislosť s jej ekonomickou
činnosťou.
E. tvrdil, že H. úrad Z. neakceptoval jeho požiadavku zaradiť do režimu aktívny zušľachťovací styk všetky
tovary a zaradil doň iba čokoládové výrobky. V protiklade s uvedeným si však napr. v septembri XXXX

aj v októbri XXXX uplatnil žalobca X. z V. za čokoládové výrobky v režime voľný obeh. V. pritom vystavuje
colný deklarant, ktorý za jeho správnosť vyplnenia nesie zodpovednosť. H. úrad Z. v odpovedi zo dňa
XX.XX.XXXX uviedol, že pri spätnom vývoze tovaru je potrebné splniť podmienky, okrem iného predložiť
ajvývoznéV.ktovaru.B.daneakocolnýdeklarant,ktorýjedržiteľompovolenianaaktívnyzušľachťovací
styk, nie je obmedzený podať návrh na prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh.

E. si ako platiteľ dane neoprávnene odpočítal daň pri dovoze tovaru, s ktorým nemohol disponovať ako
jeho vlastník (tým bola zahraničná osoba) a pri dodaní tohto tovaru do iného členského štátu nebola
priznaná daň z tohto tovaru. V prípade, keď bol tovar dovezený z tretích štátov do tuzemska a po
prebalení dodaný do iného členského štátu, prišlo ku kráteniu dane na území EÚ.

E. správne poukázal tiež na to, že išlo o zahraničnú osobu - švajčiarsku spoločnosť, ktorá bola
obchodným partnerom žalobcu (pre ňu bolo vykonané prebalenie tovaru, ktorý bol podľa jej pokynov
odoslaný do tretích štátov alebo do iných členských štátov v rámci M.), a podľa § 5 zákona o X.
zahraničná osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa

v tuzemsku obvykle nezdržiava (zahraničná osoba), je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň X.
úradu Z. I pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom dane. W. ustanovenie uvádza, kedy
zahraničná osoba nie je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň. Z. zistené aj v inom konaní, že
zahraničná osoba mala povinnosť v tuzemsku podať žiadosť o registráciu pre daň, ktorú si nesplnila,
aj keď jej vyplývala zo zákona o X.. Po zaregistrovaní by bola v tuzemsku platiteľom dane so všetkými

právami a povinnosťami. B. by táto zahraničná osoba bola zaregistrovaná za platiteľa dane v tuzemsku,
žalobca ako colný deklarant by daň z V., ktorú uhradil colnému orgánu, žiadal zaplatiť od zahraničnej
osoby (vlastníka tovaru) a zahraničná osoba by si po splnení zákonných náležitostí uplatnila daň z V.
v podanom daňovom priznaní X..

Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie
preskúmavaných rozhodnutí. B. žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutia boli v súlade so zákonom
a preto súd žalobu podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. X O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi

právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v
takomto prípade právo na náhradu trov konania.

G. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.