Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/156/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114209979
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4114209979.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej členiek senátu
JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej, v právnej veci žalobcu: SOLUM s.r.o., so sídlom
Nitra, Clementisova 909/8, IČO: 36 548 880, zastúpený JUDr. Martinom Kanásom, advokátom so sídlom
v Nitre, Školská 3, proti žalovaným: 1/ F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Tr. A. A. XX, 2/ X. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S., Tr. A. A. XX, 3/ E.. W. W., Q.., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., W. XX, 4/ M.

N., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., W. XX, 5/ X. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., W. XX, 6/ X.. X. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom V., Nálepkova XXXX/X, 7/ X.. X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. A. XXX, 8/
Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., W. XX, 9/ F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., W. XX, XX/ Q. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S., W. XX, XX/ R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., W. XX, XX/ X. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. W. XX, XX/ L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Z., M. XXX/X, XX/ L. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S., W. XX, XX/ L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., W. 65, žalovaní v 1. až 10. rade a

v 12., 14. a 15. rade zastúpení JUDr. Gabrielou Strýčekovou, advokátkou so sídlom v Nitre, Coboriho 2,
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o trovách konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra č.k. 18C/55/2014-102 zo dňa 21. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil
žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. až 10. rade, v 12.,14. a 15. rade náhradu trov konania z r

u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol už len o nároku na náhradu trov konania,
potom čo bolo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnuté tak, že Okresný súd Nitra
uznesením č.k. 18C/55/2014-44 zo dňa 29.04.2014 uložil žalovaným l. až 15. rade, aby sa ako podieloví
spoluvlastnícinehnuteľnostizapísanejnaLVčísloXXXX,nachádzajúcejsavkat.úz.S.,atoparcč.7823
- zast. plocha a nádvoria o výmere 315 m2, zdržali takého konania a úkonov, ktorými by žalobcovi bolo

zamedzené alebo obmedzené jeho právo prechodu pešo a osobnými motorovými vozidlami a aby bol
žalobcovi a jeho nájomcom umožnený prístup do priestorov žalobcu a užívanie nehnuteľnosti zapísanej
na LV číslo XXXX,v kat. úz. Nitra, parc. č. 7812- zast. plochy a nádvoria o výmere 1049 m2 a budovy,
polyfunkčného objektu súp. číslo 2972. Zároveň žalobcovi uložil povinnosť do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia podať návrh vo veci samej a o trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30
dní po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci. Z dôvodu podaného odvolania žalovaných 1. až 10. rade a

12., 14. a 15.rade rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 9Co/460/2014-83 zo dňa 30.06.2014 tak,
ženapadnutéuzneseniesúduprvejinštanciezmeniltak,ženávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia
zamietol. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že
žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1. až 10. rade a v 12., 14. a 15. rade náhradu trov konania
vo výške 820,26 eur k rukám právnej zástupkyne žalovaných do 3 dní od právoplatnosti uznesenia a
žalovaným 11. a 13. náhradu trov nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia

§ 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP). Uviedol, že právna
zástupkyňa žalovaných si písomne vyčíslila trovy právneho zastúpenia. Tieto spočívali v úkonoch: 1/prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 19.05.2014 vo výške 402,09 eur spolu s režijným paušálom vo
výške 8,04 eur, 2/ písomné podanie na súd - odvolanie proti uzneseniu zo dňa 22.05.2014 vo výške
402,09 eur spolu s režijným paušálom vo výške 8,04 eur. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1

OSP z dôvodu, že žalovaní mali v konaní plný úspech, a preto im súd priznal celú náhradu trov konania,
ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalovaných 1. až 10. rade a 12., 14. a 15. rade v sume
820,26 eur za 2 úkony právnej služby po 402,09 eur (príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej
porady s klientmi, odmena znížená o 50% podľa §13 ods. 2 adv. tarify za 1 úkon právnej služby pri
zastupovaní dvoch alebo viacerých klientov 13x30,93 eur), a písomné podanie na súd - odvolanie proti

uzneseniu zo dňa 22.5.2014, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v sume 16,08
eura (2x8,04). Súd prvej inštancie žalovaným 11. a 13. rade náhradu trov konania nepriznal s poukazom
na § 151 ods. 2 OSP, pretože neboli právne zastúpení a náhradu trov konania si písomne neuplatnili a
žiadna náhrada trov nevyplýva ani zo spisového materiálu.

2. Proti tomuto uzneseniu do výroku , ktorým súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť

žalovaným v 1. až 10. rade, v 12.,14. a 15. rade náhradu trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie
žalobca, ktorý žiadal uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a náhradu trov konania žalovaným 1. až 10.
rade a 12., 14. a 15. nepriznať. Dôvodil tým, že podľa jeho názoru sú naplnené dôvody § 150 ods. 1
OSP, teda že existujú v danom prípade dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy súd nemusí výnimočne
náhradu trov konania priznať v celosti alebo z časti. Uviedol, že žalobca bol v predmetnej veci donútený

k podaniu samotného návrhu, pretože konaním žalovaného, ktorý začal montovať železnú bránu na
jedinú príjazdovú cestu boli ohrozené jeho prevádzky a fungovanie jeho zariadenia a preto sa obrátil
s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia na súd. Podotkol, že jedine konaním žalovaného došlo
k danému konaniu a podaniu návrhu, pričom súd po podaní návrhu tomuto vyhovel a dňa 29.04.2014
vydal a nariadil neodkladné opatrenie. Na základe odvolania žalovaných následne Krajský súd zmenil

prvoinštančné rozhodnutie a zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. K podaniu návrhu
vo veci samej neprišlo z dôvodu, že po podaní návrhu na neodkladné opatrenie a následne po vydaní
neodkladného opatrenia došlo zo strany účastníkov konania k mimosúdnemu rokovaniu a teda i k
dohode, kedy sa namontovaná brána nezatvorila a používal ju i žalobca. Bránil sa tým, že ak by súd
priznal žalovaným trovy konania, bolo by to v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalobca bol donútený

podať návrh a to pre správanie sa žalovaného a preto žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 150 OSP
nepriznal trovy žalovaným, prípadne odmenu znížil.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalobcovi
povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. až 10. rade, v 12.,14. a 15. rade náhradu trov konania je potrebné
podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec mu vrátiť v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP),
ktorývšakboldňom1.júla2016zrušenýCivilnýmsporovýmporiadkom.Súdprvejinštancienapadnutým
uznesením rozhodol dňa 21.05.2015, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu,
ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP), postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa

ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

5. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

6. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

7.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

8. Civilný sporový poriadok zavádza novú definíciu trov konania, pričom za trovy konania sa podľa novej
právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t.j. v období od začatia konania (pozri
§ 156 CSP) do jeho skončenia. Je teda irelevantné, že určité výdavky vznikli v bezprostrednej súvislostis týmto konaním, no pred jeho začatím, pretože je vylúčené takéto výdavky považovať za trovy konania,
keď nevznikli počas prebiehajúceho konania. Nová právna úprava druhy trov konania nevymedzuje ani
príkladným výpočtom, ako to bolo v ustanovení § 137 OSP. Trovami konania spravidla budú hotové

výdavky strán a ich zástupcov ako cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne
poplatky, ušlý zárobok, trovy dôkazov, odmena za právne služby poskytnuté advokátom a iné. Aby sa
výdavky,ktorévkonanívznikli,mohlipovažovaťzatrovykonania,musíbyťsplnenáajďalšiapožiadavka,
a to, že musia byť preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva v tomto konaní. Výdavky, ktoré strana nepreukázala a neodôvodnila, nemôže súd

považovať za trovy konania a priznať ich ani s poukazom na zásadu oficiality zavedenú pri rozhodovaní
o trovách konania v § 262 CSP. Požiadavka účelnosti vynaložených výdavkov ostáva aj v novej právnej
úprave zakotvená. Podľa doterajšej právnej úprave v § 142 OSP súd prisudzoval v rámci náhrady
trov konania len trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, v novej právnej úprave
je požiadavka účelnosti jedným zo základných predpokladov toho, aby sa vynaložené výdavky mohli
považovať za trovy konania. Aby mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v

súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia byť vynaložené v príčinnej
súvislosti s procesným postojom strany k predmetu konania; ich vynaložením sa musí sledovať buď
procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo procesná obrana proti takémuto nároku (pozri nález
Ústavného súdu SR z 31. júla 2008, sp. zn. IV. ÚS 147/08). Každú jednu zložku výdavkov, teda aj
každý úkon právnej služby, ak je strana (či iný subjekt) zastúpená advokátom, musí súd posudzovať

samostatne.

9. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie od
povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Ani v prípade, ak bolo neúspešnej

strane priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (ktoré sa vzťahuje len na jej prípadnú poplatkovú
povinnosť), nezbavuje ju to povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane. V rámci trov úspešnej
strany môžu byť priznané aj súdne poplatky zaplatené úspešnou stranou, ktoré je jej povinná neúspešná
strana nahradiť. Len v prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 257 CSP). Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním

žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech
vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe
vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých
účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo
veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti

neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí .

10. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom

skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov
konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok
vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné

okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto
ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do
popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama
nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje
osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne

iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o
nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného
zreteľa. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy
v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255
a nasledujúce CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré

náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v
rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj
v okolnostiach u strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa
nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná
tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.

11. Judikatúra tiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by
zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd
povinnýskúmať,čivprejednávanejvecineexistujúzvláštneokolnostihodnéosobitnéhozreteľa,naktoré
je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto
nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady

rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp.zn. 2
M Cdo 17/2009).

12. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri posudzovaní
možnosti aplikácie zákonného ustanovenia § 257 CSP nedostatočne skúmal vec z vyššie naznačených
hľadísk. Ani z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je možné zistiť akými úvahami sa pri rozhodovaní

v tomto smere riadil. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol len s ohľadom na plný úspech
žalobcov v konaní bez toho, aby sa zaoberal existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa a to
najmäsohľadomnaokolnostidanejveci.Prirozhodovaníonáhradetrovkonaniajesúdpovinnýskúmať,
či u strany, ktorá nemala v konaní úspech a ktorá by mala nahradiť trovy konania úspešnej protistrane,
nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej

inštancie neposúdil celý komplex okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa
§ 257 CSP. Súd musí nielen poznať ale aj vyhodnotiť všetky rozhodujúce okolnosti , ktoré majú vplyv
na rozhodnutie o trovách konania a svoje zistenia je povinný aj uviesť v dôvodoch rozhodnutia tak, aby
bolo zrejmé akými úvahami a závermi sa riadil. Bez náležitého zhodnotenia rozhodujúcich okolností
prejedanávanej veci ale aj pomerov na strane toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy teda v

danomprípade žalobcu,aleajtoho,ktoréhomajetkovásférabybolapoužitímvýnimočnéhoustanovenia
dotknutá (žalovaný), nemožno jednoznačne ustáliť, či v prejednávanej veci neexistujú okolnosti hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.

13. Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom

výroku podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude zaoberať vecou vo vyššie naznačenom
smere, opätovne o nároku na náhradu trov konania strán sporu rozhodne .

14. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).