Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Blažena Szpyrcová

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 13C/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117200092
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7117200092.3

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobcu: Bytový podnik
mesta Košice, s. r. o., Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44518684 proti žalovaným: 1/ W. R., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom: W.. Y. X, XXX XX W., 2/ B. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom: W.. Y. X, XXX
XX W., v konaní o 198,12 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 198,12 EUR

s 5 % ročným úrokom z omeškania od 24.6.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a v 2. rade vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.1.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných

zaplatiť mu sumu 198,12 EUR s 5 % ročným úrokom z omeškania od 24.6.2016 do zaplatenia. Zároveň
žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o nájme sociálneho bytu č. B.-X/XXXX/SL
sa nájomcom bytu č. XX na ul. U. P. W. stala žalovaná v prvom rade. Nájomná zmluva bola uzatvorená
na dobu určitú od 1.7.2013 do 31.12.2013. Nová nájomná zmluva uzatvorená nebola. Žalovaní v prvom

a v druhom rade užívali predmetný byt od 1.1.2014 do 29.11.2016 bez platnej nájomnej zmluvy. Dňa
29.11.2016 žalovaní predmetný byt zápisnične odovzdali.

3. Žalobca je správcom bytu č. XX na ul. U. X P. W., ktorý žalovaní v prvom a v druhom rade užívali
v žalovanom období.

4. Žalovanú istinu predstavuje:

-nedoplatokzvyúčtovanianákladovzaslužbyspojenésbývanímzaobdobieod1.1.2015do31.12.2015
v celkovej výške 54,77 EUR,
- nedoplatok za užívanie bytu za kalendárne mesiace 7,9-12/2015 vo výške 143,35 EUR (5 x 28,67 EUR)

5. Čas plnenia bezdôvodného obohatenia vzniknutého za užívanie predmetného bytu žalovanými v
prvom a v druhom rade v období od 1.1.2015 do 31.12.2015 nebol medzi žalobcom a žalovanými
v prvom a v druhom rade dohodnutý, preto omeškanie ohľadom nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia jednak za užívanie bytu za kalendárne mesiace 7,9-12/2015 v sume 143,35 EUR a
jednak za poskytnutie plnení s užívaním predmetného bytu za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 v
sume 54,77 EUR vzniklo 24.6.2016 (t.j. deň po uplynutí 30 dňovej lehoty od doručenia vyúčtovania,

položka,,nájomné“jesúčasťouvyúčtovania).Vyúčtovanieboložalovanýmdoručenédňa24.5.2016,ako
to vyplýva z podpisového hárku. Žalobca dňa 23.8.2016 doručil žalovaným upomienku, ktorou ich vyzvalna zaplatenie nedoplatkov. Do dnešného dňa žalovaní v prvom a druhom rade žalobcovi vzniknutý dlh
ani čiastočne neuhradili.

6. Žalovaní sa v mieste svojho trvalého bydliska nezdržiavajú, vykonaním šetrením sa súdu nepodarilo
zistiť iný pobyt, preto im súd žalobu spolu s procesnými poučeniami v súlade s ust. § 116 ods. 2 CSP
doručil oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuly súdu a na webovej stránke súdu. Oznámenie o
podanej žalobe bolo zverejnené dňa 19.7.2017.

7. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 EUR.

8. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia i to, že predmetom sporu je zaplatenie sumy
198,12 EUR, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

9. Verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli súdu bolo oznámené dňa 15.11.2017, teda bola
zachovaná päťdňová lehota pred jeho verejným vyhlásením (ust. § 219 ods. 3 CSP).

10. Súd sa oboznámil s dokladmi predloženými žalobcom a zistil tento skutkový stav:

11. Zo Zmluvy o nájme sociálneho bytu č. B.-X/XXXX/SL, ktorá bola uzavretá v zmysle ust. § 720
Občianskeho zákonníka medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanou v 1. rade ako nájomkyňou
dňa 7.6.2013 súd zistil, že žalobca prenajal žalovanej v 1. rade byt nachádzajúci sa v W., B. D. U.
č. domu X, č. bytu 25, na druhom poschodí, pozostávajúci z kuchyne, jednej izby a príslušenstva.

Ako ďalší členovia domácnosti boli v zmluve uvedení: S. B., S. U., S. G. a S. Q.. V bode č. 3 zmluvy
bola dohodnutá doba platnosti na dobu určitú od 1.7.2013 do 31.12.2013. Na základe bodu 1. článku
4 zmluvy sa nájomca zaviazal platiť nájomné a úhradu za poskytované plnenia s užívaním bytu v
celkovej výške podľa mesačného zálohového predpisu platieb za užívanie bytu, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy. Zálohy za služby spojené s užívaním bytu sa platia preddavkovo a podliehajú ročnému

zúčtovaniu po uplynutí kalendárneho roka.

12. Zo zápisnice o odovzdaní bytu zo dňa 29.11.2016 predloženej žalobcom súd zistil, že žalovaná v 1.
rade zápisnične odovzdala byt dňa 29.11.2016.

13. Z mesačného zálohového predpisu platieb za užívanie bytu platného od 1.1.2015 vydaného
žalobcom pre byt číslo XX, na U.Č. D. Č.. X P. W., vyplýva, že základné nájomné žalovanej v 1. rade
bolo stanovené vo výške 28,67,- EUR mesačne.

14. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním zo dňa 2.12.2016 za obdobie od 1.1.2015 do

31.12.2015 predloženého žalobcom súd zistil, že žalovanej v 1. rade vznikol za predmetný byt za vyššie
uvedené obdobie nedoplatok vo výške 54,77 EUR.

15. Z podpisového hárku vyúčtovania za rok 2015 za vchod XXXXXX U. X predloženého žalobcom
vyplýva, že vyúčtovanie bolo žalovanej v 1. rade doručené dňa 24.5.2016.

16. Upomienkou zo dňa 15.8.2016 žalobca vyzval žalovanú v 1. rade na zaplatenie nedoplatkov z nájmu
bytu, prípadne z neuhradenia služieb z vyúčtovacieho obdobia v celkovej výške nedoplatku 1.098,12
EUR a penále vo výške 74,41 EUR.

17. Zo stavu pohľadávok to dňa 22.12.2016 predloženého žalobcom súd zistil, že žalobca vystavil
žalovanej celkový stav pohľadávky vo výške 1.698,12 EUR.

18. Súd takto zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

19. Podľa ust. § 685 odsek 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania to buď na dobu určitú alebo bez určenia
doby užívania.20. Podľa § 671 odsek 1 Obč. zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné
obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

21. Podľa § 696 odsek 1 Obč., zákonníka spôsob výpočtu nájomného úhrady za plnenia poskytované
s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne
zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej
zmluvy, ustanoví osobitný právny predpis.

22. Podľa § 696 odsek 2 Obč. zákonníka, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo
preddavok na ne sa platí spolu s nájomným ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanoví
inak.

23. Podľa ustanovenia § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou
medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

24. Podľa § 450 odsek 1 Obč. zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
25. Podľa § 451 odsek 2 Obč. zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
26. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vzniknutého za
užívanie predmetného bytu žalovanými v období od 01.01.2014 do 29.11.2016.
27. V konaní nebolo sporné, že žalovaná v 1. rade mala pôvodne uzavretú so žalobcom Zmluvu o nájme
sociálneho bytu na dobu určitú. Rovnako nebolo sporné, že predmetný nájomný vzťah zanikol uplynutím

doby, na ktorý bola nájomná zmluva uzatvorená. Nová nájomná zmluva uzatvorená nebola. V období,
za ktoré žaloba požaduje zaplatenie sumy bezdôvodného obohatenia, teda v období od 01.01.2015 do
31.12.2015 predmetný byt užívali žalovaní bez právneho titulu.
28.Žalovanínerozporovalito,ženapredmetnombytevznikolnedoplatokzaužívaniebytuzakalendárne
mesiace 7, 9 - 12/2015 v sume 143,35 EUR a za služby spojené s užívaním bytu za obdobie 1.1.2015

do 31.12.2015 v sume 54,77 EUR. Vyúčtovanie nákladov za služby spojené s užívaním bytu žalovaná
v 1. rade prevzala dňa 24.5.2016. Žalobca taktiež vyzval dňa 23.8.2016 žalovanú prostredníctvom
upomienky na zaplatenie nedoplatkov, avšak bezúspešne.
29. Z listinných dôkazov mal teda súd preukázané, že žalovaní v období od 01.01.2015 do 31.12.2015
nezaplatili nedoplatok za užívanie bytu a za služby spojené s bývaním, pričom užívali byt číslo XX na

ulici U. X P. W. bez právneho titulu, čím na ich strane došlo v zmysle ust. § 451 odsek 2 Obč. zákonníka
k bezdôvodnému obohateniu sa na úkor žalobcu.
30. Bezdôvodným obohatením je určitý majetkový prospech predstavujúci buď veci ako také alebo
spočíva v tom, že majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci k takémuto zmenšeniu by
došlo ak by splnil svoju povinnosť. Získané majetkové hodnoty musia byť vyjadriteľné v peniazoch.

Občiansky zákonník pozná niekoľko skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Plnenie bez
právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu alebo plnenie bez právneho dôvodu, ktorý
odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
31. V prípade užívania bytu žalovanými bez akéhokoľvek zmluvného podkladu, čo bolo v konaní
nesporné, je nepochybné, že títo sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili, pričom pri určení rozsahu

bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva v tomto prípade v užívaní bytu treba zohľadniť výhody, ktoré
získali tým, že v byte bývali, užívali ho, hoci neboli jeho nájomcom ani podnájomcom a nepostihli ich
dôsledky prípadného opotrebenia bytu.
32. Ak by žalovaní bývali v akomkoľvek inom byte, taktiež by museli vynakladať na bývanie finančné
prostriedky predstavujúce nájom a úhrady spojené s užívaním bytu. Z uvedeného dôvodu potom

bezdôvodným obohatením vo vzťahu k užívaniu dotknutého bytu žalovanými bez právneho dôvodu je
nutné rozumieť všetky mesačné úhrady spojené s užívaním bytu a jeho príslušenstva, t.j. bežné nájomné
a úhrady za spotrebované médiá vyjadrené vo vyúčtovaniach vystavených žalobcom po skončení
jednotlivých vyúčtovacích období, ktoré sú v zmysle ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka
žalovaní povinní vydať.

33. Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatoval, že nárok žalobcu je dôvodný a preto žalovaných v 1. a v
2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 198,12 EUR s príslušenstvom.
34.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.35. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

36. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

37. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktoré v ustanovení § 3 ods.
1 uvádza, že výška úrokov z omeškania je o 5 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

38. Z vyššie citovaného ust. § 517 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľovi patria úroky z
omeškania v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania s plnením peňažného dlhu. Začiatok
omeškania sa spája so splatnosťou dlhu. V danom prípade je splatnosť dlhu zrejmá z oznámenia
vyúčtovaniapredloženéhožalobcom.Žalovanísadostalidoomeškaniaužvroku2016pouplynutílehoty

na zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania nákladov za služby spojené s užívaním bytu a nájomného.
Vyúčtovanie bolo žalovaným doručené 24.5.2016, s tým že od tohto dňa im plynula 30 dňová lehota na
zaplatenie. Žalovaní v predmetnej lehote nezaplatili žalobcom požadovanú sumu a tak sa dňa 24.6.2016
dostali do omeškania.
39. Pokiaľ si žalovaný dobrovoľne nesplnil povinnosť a žalobcovi neuhradil cenu poskytnutých služieb,

dostal sa do omeškania, teda žalobca má nárok aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania. Okrem
priznanej istiny bolo teda dôvodné vyhovieť žalobe aj v časti uplatneného úroku z omeškania. Úrok z
omeškania súd priznal žalobcovi v zákonnej výške vychádzajúc z citovaných ust. § 517 ods. 1, ods. 2
OZ v spojení s vykonávacím predpisom, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako si ho žalobca
uplatnil.

40. Súd konštatoval, že nárok žalobcu je dôvodný i v časti úroku z omeškania, preto žalovaných zaviazal
na zaplatenie úroku z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

41. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa ust. § 255 ods. 1CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

43. Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

44. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.