Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. február 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/70/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616201965
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5616201965.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.

r. o., so sídlom 811 07 Bratislava - mestská časť Staré mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému F. K., nar. X. X.
XXXX, trvale bytom X. XXX, v spore o zaplatenie 3012,39 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie o zaplatenie 880,34 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 880,34
eura od 19. 4. 2013 do zaplatenia, s a z a s t a v u j e.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 17. 3. 2016, v spojení s jej doplnením,
doručeným súdu dňa 7. 9. 2016, sa pôvodný žalobca (Consumer Finance Holding, a. s.) domáhal voči
žalovanému zaplatenia 3012,39 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 19. 4.
2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o
pôžičke číslo 5012945, uzatvorenej so žalovaným dňa 6. 3. 2012, na základe ktorej bola žalovanému
poskytnutá pôžička vo výške 5316 eur.

2. Žalovaný nevyužil svoje procesné právo v zmysle § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku a ku
podanej žalobe sa nevyjadril, hoci bol na vyjadrenie ku žalobe vyzvaný uznesením zo dňa 7. 12. 2017,
ktoré prevzal dňa 12. 12. 2017.

3. Uznesením zo dňa 18. 10. 2017 súd pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpila
obchodná spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s. r. o., z dôvodu postúpenia žalovanej pohľadávky po

začatí sporu.

4. Podaním, doručeným súdu dňa 23. 2. 2018, vzal žalobca podanú žalobu v časti o zaplatenie sumy
880,34 eura s príslušenstvom späť a navrhol, aby žalovanému bolo uložená zaplatiť mu 2132,05 eura,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2132,05 eura od 19. 4. 2013 do zaplatenia,
predstavujúcich rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 2840,85 eura a úhradami žalovaného vo
výške 708,80 eura.

5. V súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie
v neprítomnosti advokáta žalobcu, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, a
ktorý svoju neúčasť ospravedlnil pracovnou zaneprázdnenosťou a hospodárnosťou konania a navrhol,abysúdrozhodolajvjehoneprítomnostiažalovaného,ktorémubolopredvolanienapojednávanieriadne
a včas doručené, a ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil včas a dôležitými dôvodmi.

6. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

7. Obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník, uzatvorili
dňa 5. 3. 2012 zmluvu o poskytnutí pôžičky číslo 5012945, v ktorej si dojednali poskytnutie pôžičky vo
výške 2840,85 eura ktorá mala byť použitá na úhradu záväzkov žalovaného zo zmluvy o pôžičke číslo

7078811zodňa7.9.2010vovýške132,16eura, zozmluvyopôžičkečíslo7081250zodňa29.10.2010
vo výške 887,31 eura, zo zmluvy o pôžičke číslo 20096984 zo dňa 4. 7. 2011 vo výške 848,68 eura, zo
zmluvy o pôžičke číslo 5007874 zo dňa 29. 9. 2011 vo výške 272,70 eura a na úhradu dlhu označeného
HT vo výške 700 eur. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splatiť, spolu s dojednaným úrokom vo výške 32 %
ročne, v 60 mesačných splátkach vo výške 88,60 eura, s termínom konečnej splatnosti úveru 3/2017.
Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 32 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery

nákladov 21,06 %, celkové náklady spotrebiteľa 2475,15 eura a celková čiastka na úhradu 5316 eur.
Žalovaný uhradil veriteľovi spolu 708,80 eura. Dňa 10. 4. 2013 vyzval veriteľ žalovaného na úhradu
všetkých splátok úveru v sume 4633,78 eura, v lehote 3 dní od doručenia výzvy. Výzvu prevzal brat
žalovaného dňa 15. 4. 2018.

8. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

10. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

11. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti o zaplatenie 880,34 eura, spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 880,34 eura od 19. 4. 2013 do zaplatenia,
zastavil, nakoľko žalobca vzal v uvedenej časti podanú žalobu späť, pričom uvedený dispozitívny úkon
mu prislúchal. Súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím nebol potrebný, keďže ku späťvzatiu došlo
pred otvorením pojednávania, preto by aj jeho prípadný nesúhlas bol právne neúčinný.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

16. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej

len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.17. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu.

19. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu v zostávajúcej časti zamietol,
nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal
súd preukázané, že právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding a. s.) a žalovaný uzatvorili
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola poskytnutá žalovanému účelová pôžička na zaplatenie už skôr
vzniknutých záväzkov žalovaného voči obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding a. s. zo zmlúv
o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku vrátiť v mesačných splátkach,

spolu s dojednaným úrokom. Uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, poskytnutie úveru, ani výšku
dlžnej sumy žalovaný nerozporoval. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi
dodávateľom a spotrebiteľom (keďže právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní a plnení zmluvy
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný, naopak, pri uzatváraní zmluvy nekonal v
rámci predmetu podnikateľskej činnosti), jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter

a obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalobca v spore, napriek opakovaným
výzvam, súdu nepredložil listinné dôkazy, preukazujúce na úhradu akých dlhov žalovaného bol úver
použitý (zmluvy o úveroch, prehľady splátok a úhrad), z ktorých by bolo možné posúdiť, či bol poskytnutý
úver použitý na úhradu existujúcich dlhov žalovaného (najmä v dôsledku možnej bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úverov, na úhradu ktorých bol úver zo žalovanej zmluvy použitý). Žalobca teda

nepreukázal existenciu a výšku záväzkov žalovaného, ktoré boli splnené úverom poskytnutým na
základe žalovanej zmluvy, preto mu nebolo možné priznať žalovaný nárok. V tejto súvislosti súd
poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 6Co/217/2016, ktorý v obdobnej vec uviedol,
že:„Krajskýsúdsastotožnilspostupom,ktorýpririešeníspornýchotázokzvolilsúdprvejinštancie,teda,
že skúmaniu zákonných podmienok podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, resp.

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch podlieha nielen úver, na základe ktorého žalobca
požaduje súdnu ochranu, ale aj ostatné úvery, ktoré mali byť refinancované zmluvou zo dňa 23.1.2012.
Iný prístup by znamenal popretie ochrany spotrebiteľských práv a umožnenie veriteľovi jednoduchým
spôsobom obchádzať kogentné ustanovenia spotrebiteľských predpisov. Z tohto pohľadu bolo potom
plne v súlade s právnou úpravou zamerať pozornosť na skúmanie opodstatnenosti vzniknutých dlhov

podľa skôr uzavretých zmlúv o úveroch, hoci tieto samotné neboli základom, od ktorého sa odvíjal
uplatnený nárok.“

20. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami vznikol nárok na náhradu trov konania v spore v

plnom rozsahu úspešnému žalovanému. Nakoľko žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil,
vpriebehuceléhosúdnehosporubolnečinnýa súdzobsahusúdnehospisuvznikžiadnychtrovkonania
na strane žalovaného preukázaný nemal, nárok na náhradu trov konania mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.