Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. január 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/674/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112233014
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7112233014.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne G. T., X., H. Q. X, (pôvodne žalobcu Stavebné
bytové družstvo III Košice, Furčianska 60, Košice, IČO: 00 222 089), proti žalovanému Stavebné bytové
družstvo III Košice, Furčianska 60, Košice, IČO: 00 222 089, o povolenie obnovy konania na návrh
pôvodne žalovanej G. T.Ě., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, č.k.
40C/260/2012-125 z 27. marca 2014

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výrokoch o trovách konania, trovách štátu a povinnosti žalovaného zaplatiť
súdny poplatok 49,75 € na účet súdu a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prého stupňa na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa (ďalej len súd) povolil obnovu konania vedeného na
Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 19C 1613/2000, a že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy

konania vo výške 376,70 € na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Iveta Rajtáková, Štúrova 20,
Košice, trovy štátu vo výške 184,60 € na účet Okresného súdu Košice I a zaplatiť súdny poplatok za
návrh vo výške 49,75 € na účet Okresného súdu Košice I, všetko do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 18.12.2012 domáhala, aby súd povolil obnovu konania
vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 19C 1613/2000 s odôvodnením, že žalobou zo dňa
14.12.2012 o privolenie k výpovedi z nájmu bytu sa žalobca, Stavebné bytové družstvo III Košice

domáhal privolenia k výpovedi z nájmu. V konaní bola pôvodne žalovanou matka žalovanej J. T., M..
D. XX.X.XXXX. Okresný súd Košice I rozhodol vo veci rozsudkom sp.zn. 19C 1613/2000-68 zo dňa
9.9.2001, ktorým privolil k výpovedi z nájmu bytu. Dňa 26.4.2005 Krajský súd v Košiciach rozsudkom
sp.zn. 3Co 30/05-68 potvrdil rozsudok okresného súdu. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky II ÚS 205/2008 súd zistil, že Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 6.5.2008 II
ÚS 205/2008-13 odmietol sťažnosť G. T. proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

4Cdo 233/2007 pre zjavnú neopodstatnenosť.
Súd dôvodil, že z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu zo dňa 25.9.2012 súd
zistil, že Európsky súd pre ľudské práva rozsudkom zo dňa 25.9.2012 sťažnosť č. 59102/2008 v ich
predloženiach národným súdom sťažovateľka a jej matka uviedli, že boli vo finančnej núdzi, ktorá im
bránila v zaplatení nájomného. Teda vyjadrili dôvod, ktorý mal osobitnú dôležitosť pri určení skutkového
stavu, teda či zákonné podmienky ukončenia nájomnej zmluvy boli splnené. Nie je úlohou súdu, aby

rozhodoval o tom, či tvrdenie o finančnej situácii sťažovateľky a jej matky bolo opodstatnené, keďže
to spadá do kompetencie národných súdov rozhodnúť o záležitostiach tohto charakteru. Avšak súd
poznamenáva, že toto tvrdenie bolo jasne relevantné, keďže ak by súdu zistili, že tvrdenie je podložené,
boli by viazané príslušnými zákonmi zamietnuť nárok žalobcu na ukončenie nájomnej zmluvy. Z toho
dôvodu súd má za to, že súdy, ktoré pojednávali o podstate veci boli povinné uviesť odôvodnenú
odpoveď na tvrdenie týkajúce sa finančnej situácie sťažovateľky a jej matky a vysvetliť prečo si mysleli,

že ust. čl. 712b nezabraňujú ukončeniu nájomnej zmluvy. Ich zistenie bolo rozhodujúce z hľadiska
práva matky sťažovateľky a sťažovateľky bývať naďalej v byte. Súd má za to, že neexistujú dôvodyna dosiahnutie iného záveru v tejto veci. Teda bol porušený čl. 6 § 1 Dohovoru z dôvodu chyby
vnútroštátnychsúdov,tedaneuviedlidostatočnédôvodyichrozhodnutiasohľadomnatvrdeniaprednimi
anazákonuplatniteľnývpríslušnomčase.Sohľadomnavyššieuvedenékonštatovanie,súdnepovažuje

za potrebné prešetriť zostávajúce nároky sťažovateľky týkajúce sa spravodlivosti súdneho konania.
Súd citoval §§ 228, 229, 230, 232, 234 ods. 1 O.s.p. a konštatoval, že predmetom konania je povolenie
obnovy konania. Návrh na povolenie obnovy konania smeruje proti rozsudku Okresného súdu Košice
I v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, ktorým súd privolil k výpovedi z nájmu bytu č.
13 nachádzajúceho sa v X. Q. H. Q.J. X na 3. poschodí, garsónky a príslušenstva, ktorú dal žalobca

právnej predchodkyni žalovanej dňa 11.1.2001. Pôvodná žalovaná J. T. M. D. XX.X.XXXX. Jedinou
právnou nástupkyňou pôvodnej žalovanej je G. T., dcéra (žalobkyňa). Rozsudok Okresného súdu
Košice I nadobudol právoplatnosť v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach dňa
27.5.2005. Právna nástupkyňa pôvodnej žalovanej (žalobkyňa) podala proti rozsudku Krajského súdu v
Košiciach dovolanie, ktoré Najvyšší súd uznesením zo dňa 13.2.2008 odmietol. Proti uzneseniu súdu,
ktorým bolo odmietnuté dovolanie žalovanej podala žalobkyňa (právna nástupkyňa pôvodnej žalovanej)

sťažnosť, ktorá bola Ústavným súdom Slovenskej republiky uznesením zo dňa 6.5.2008 odmietnutá
ako neopodstatnená. Právoplatný rozsudok je záverečným aktom súdneho konania a sú s ním spojené
aj účinky, ktoré majú tak procesnú ako aj hmotnoprávnu povahu. Obnova konania je mimoriadny
opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásady nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia.
Z tohto dôvodu je prípustnosť obnovy konania vo viacerých smeroch obmedzená. Aj obnova konania

je mimoriadnym opravným prostriedkom, jej mimoriadnosť spočíva v tom, že jej poslaním je zmeniť
alebo zrušiť právoplatné rozhodnutie súdu, ktoré je už inak nezmeniteľné. Vzhľadom na túto výnimočnú
povahu sa pripúšťa len z dôvodov výslovne uvedených v zákone a to vtedy, ak rozhodnutie má takú
vadu, že jeho preskúmanie je nanajvýš spravodlivé, či už v záujme jednotlivca alebo vo všeobecnom
záujme. Prejednanie návrhu na obnovu konania sa preto pripúšťa, len ak sú splnené konkrétne osobitné

zákonné podmienky jej prípustnosti. Úspešnosť takéhoto návrhu na obnovu konania teda predpokladá
preukázanie týchto osobitných zákonných podmienok, bez preukázania ktorých nemožno už zasahovať
do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Súd posúdil návrh žalobkyne na obnovu konania a
dospel k záveru, že návrh je dôvodný, lebo ESĽP dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
Okresného súdu Košice I v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky boli porušené základné ľudské práva a slobody žalobkyne, závažné dôsledky tohto
porušenia neboli úplne odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením z dôvodu, že
Európsky súd pre ľudské práva konštatoval možnosť nápravy podľa ust. § 228 ods. 1 písm. d) podaním
návrhu na obnovu konania, a preto súd vyhovel návrhu žalobkyne na obnovu konania a povolil obnovu
konania vedeného na Okresnom súde Košice I 19C 1613/2000.

O trovách konaniach súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalovaného, ktorý v
konaní úspech nemal, nahradiť úspešnej žalobkyni, trovy potrebné na účelné uplatňovanie práva. Trovy
žalobkyne pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 49,75 € - 1/2 súdneho
poplatkuvovýške99,50€,položka16,sadzobníkasúdnychpoplatkovtvoriacehoprílohuzák.č.71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov, keďže súd priznal žalobkyni 50

% oslobodenie od súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia právnej zástupkyne žalobkyne
za 4 úkony právnej služby podľa vyhlášky MS SR 655/2004 Z.z. 1/ prevzatie a príprava zastúpenia
17.12.2012 (§ 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhl.), 2) podanie návrhu na obnovu konania 17.12.2012 (§ 14
ods. 1 písm. b/ cit. vyhl. účinnej ku dňu 17.12.2012), a priznal spolu 376 €. Keďže úspešná žalobkyňa
bola čiastočne oslobodená od platenia súdnych poplatkov v rozsahu 50%, pričom súdny poplatok za

návrh činil 99 €, 1/2 činí 49,75 €, súd podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatkoch za výpis z registra trestov zaviazal zaplatiť žalovaného, ktorý v konaní nemal úspech na účet
Okresného súdu Košice I 1/2 súdneho poplatku za návrh, položka 16 sadzobníka tvoriaceho prílohu
cit. zák.
Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. má štát podľa výsledkov konania právo na trovy z priznanej odmeny

prekladateľke Z.. M. Y. uznesením Okresného súdu Košice I dňa 11.2.2014 40C 260/2012-114 vo výške
184,60 €, ktoré boli zaplatené z prostriedkov štátu.

Vo včas podanom odvolaní žiadal žalovaný napadnuté uznesenie okrem výroku o povolení obnovy
konania zrušiť, ďalej zrušiť čo do výroku o trovách konania a vo výroku o náhrade trov štátu.

Vodvolanínamietal,žežalobkyňavtomtokonaníuspelalenvprvomštádiuvkonaníopovolenieobnovy,
(ktoré ona nenapadla). V súčasnosti je možné len polemizovať o tom, či jej snaha o zmenu rozhodnutia
prvostupňového súdu o privolenie k výpovedi z nájmu bude úspešná alebo nie. Bude to predmetom
ďalšieho konania. Výrok uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania v prospech žalobkyneT. 376,70 € a o náhrade trov štátu a zaplatení súdneho poplatku za návrh v sume 49,45 € je nedôvodný.
O. i. namietala, že v zmysle § 79 O.s.p. aj konanie o povolení obnovy konania začína na návrh. Konanie
pred súdmi v Slovenskej republike sa podľa § 1 ods. 1 a § 7 ods. 1 zák. č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku

Slovenskej republiky v znení neskorších právnych, súd nevyzval žalobkyňu na doplnenie jej podania
z dôvodov jeho neúplnosti a nezrozumiteľnosti podľa § 43 ods. 1 O.s.p. a podľa § 114 ods. 1 O.s.p.
nepostupoval, nejde potom o rovnosť účastníkov konania, v súdom určenej lehote žalobkyňa neplnila
si povinnosti v konaní o návrhu o povolenie konania a preto, ak vyzval takého účastníka súd, potom je
neprijateľné a značne obmedzené postavenie žalovanej, ak nemal preklad k tomu, aby sa mohol vyjadriť

v lehote súdom určenej podľa § 114 ods. 2 O.s.p. k návrhu. O. i. cituje čl. 6 § 1 Dohovoru, čo konštatoval
ESĽP k predmetnej veci a že práve štát podľa § 147 ods. 1 O.s.p. nezodpovedá za trovy, ktoré vznikli v
súvislosti s potrebou zabezpečenia overeného prekladu (stanovisko NS SR Cpj/30/01 ako judikatúra).
Okresný súd nevzal do úvahy ani to, že v prípade uznesenia o povolení obnovy konania ide len o
ukončenie prvej fázy obnovy konania podľa § 234 O.s.p., lebo potom sa koná vo veci samej (iudicium
resciscorium). V druhej fáze obnovy konania - konanie po povolení obnovy súd v zmysle ust. § 253 ods.

2 O.s.p. buď uznesením návrh na zmenu napadnutého rozhodnutia zamietne a vo výroku rozhodne o
trovách konania o povolení obnovy konania a o trovách obnoveného konania, alebo rozhodnutie vo veci
samej zmení a v novom rozhodnutí rozhodne v zmysle ust. § 153 O.s.p. o náhrade trov pôvodného
konania i konania o obnove konania. Žalobkyňa v tomto okamihu uspela len v prvom štádiu v konaní
o povolenie obnovy. V súčasnosti je možné len polemizovať o tom, či jej snaha o zmenu rozhodnutia

prvostupňového súdu o privolenie k výpovedi z nájmu bude úspešná, pretože to bude predmetom
ďalšieho konania - konania po povolení obnovy konania.

V podanom vyjadrení navrhla žalobkyňa G. T., zastúpená advokátkou, potvrdiť uznesenie vo výrokoch
o trovách konania a o ďalších povinnostiach žalobkyne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Vo vyjadrení uviedla, že súhlasí s rozhodnutím, lebo trovy jej vznikli, z francúzskeho jazyka alebo
anglického nebolo možné vychádzať pri návrhu na povolenie obnovy konania, lebo ona nerozumie
tomutojazyku,vktorombolrozsudokESĽPvŠtrasburgu25.9.2012vydaný.Spoukazomna§137O.s.p.
trovy dôkazov, tlmočné a ďalšie trovy platí druhý účastník, aj keby pripustila ňou samotnou zabezpečený
preklad tohto rozsudku, za takýto výdavok by jej patrila náhrada trov konania od žalovanej, nie je

pravdou, čo žalovaná tvrdí, že ona si nesplnila povinnosť uloženú na pojednávaní 9.1.2014, a to uložiť
predloženú overenú fotokópiu rozhodnutia. Takáto fotokópia bola predložená 13.1.2014 a teda tvrdenia
žalovaného nie sú pravdivé, jej vznikli trovy konania, ktoré musela znášať domáhaním sa toho, aby
postup súdu v tejto veci zodpovedal právu na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Odvolací súd postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. po preskúmaní uznesenia okrem nenapadnutého
výroku o povolenie obnovy konania, ktorý nadobudol právoplatnosť podľa § 206 ods. 1, 3 O.s.p.,
prejednal odvolanie žalovaného a zistil, že uznesenie v napadnutých výrokoch, okrem prvého výroku,
je potrebné zrušiť bez vrátenia veci súdu prvého stupňa, a to pre nesprávne právne posúdenie podľa
§ 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p. odvolací súd nemusel vracať vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
pretože súd zatiaľ rozhodol len o povolení obnovy konania, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.
zn. 19C/1613/2000 a predčasne tak rozhodol o trovách medzi účastníkmi konania, o trovách štátu ako
aj o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok za návrh v konaní o povolenie obnovy konania.
Odvolanie žalovaného Stavebného bytového družstva Košice III je jednoznačne opodstatnené a

odvolacísúdvňompoukazujevcelomrozsahu.Ktomutoodvolaniujepotrebnédoplniťeštetietodôvody:
Aj keď ide o citáciu § 228 ods. 1, 3, § 229 O.s.p. tak ako uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia
súd prvého stupňa, v konaní o povolenie obnovy však musí vymedziť súd z akého zákonného dôvodu
môže obnova konania privodiť pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a to s poukazom na
dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní a ďalšie dôvody. Súd prvého stupňa v odôvodnení

rozhodnutia len poukázal na to, kto podal dovolanie, ako rozhodol najvyšší súd a k čomu dospel ESĽP,
lebo podľa názoru súdu rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu SR boli porušené
základné ľudské práva a slobody žalobkyne, čo malo byť odstránené priznaným primeraným finančným
zadosťučinením, preto dôvod obnovy je podľa § 228 ods. 1 písm. d) O.s.p. Odvolateľ však správne
poukazuje na dodržiavanie ust. § 79 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 42 ods. 3 O.s.p., čo má všetko návrh

na začatie konania okrem všeobecných náležitostí obsahovať a ďalšie. Dôvodná je aj námietka podľa §
114 ods. 2 O.s.p. o doručení žalobného návrhu s prílohami žalovanému v spojení s § 43 ods. 1 O.s.p.,
lebo skutočne nebol doručený žalovanému preklad rozhodnutia ESĽP a žalobkyňa nepreukázala, abynedostala primerané zadosťučinenie a o. i. v byte býva dcéra pôvodnej nájomkyne, ktorá tiež neplatí
úhrady za byt, dlh má už 4.807 €.
Ustálená súdna prax dôvodí, že zjavne o trovách konania podľa § 151 ods. 1 O.s.p., zák. č. 99/1963

Zb. v znení neskorších predpisov rozhodne až rozhodnutím vo veci obnovy konania súd. Text tohto
ustanoveniaznie:„Vnovomrozhodnutíovecirozhodnesúdonáhradetrovpôvodnéhokonaniaikonania
o obnove“ (§ 235 ods. 3 O.s.p.).
Podľa komentára OSŘ komentář 2. díl, 6. vydání (autori Bureš a kol.) jednoznačne možno žalobou na
obnovu konania v OSŘ za určitých podmienok týmto mimoriadnym opravným prostriedkom prejednať

právoplatne skončený spor alebo inú právnu vec, a to tak možno napadnúť rozsudok alebo uznesenie
tým účastníkom, ktorý utrpel ujmu, teda nemôže žiadať o obnovu konania ten účastník alebo právny
nástupca, ktorému bolo napadnutým rozhodnutím celkom vyhovené (R/48/2000).
Okrem toho podľa uvedeného komentára v rozhodnutí R/10/2000 bol vyslovený názor kto z účastníkov
konania môže podať obnovu konania pri singulárnej sukcesii so zreteľom na vady konania.
Napokon v ust. § 235 ods. 1 O.s.p. je stanovená zásada, že len čo nadobudne rozhodnutie o povolení

obnovy právoplatnosť, súd bez ďalšieho návrhu vec znovu prejedná.
S poukazom na § 235 ods. 2 veta prvá O.s.p., ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne,
zamietne uznesením návrh na jeho zmenu, ak ale súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení,
nové rozhodnutie nahradí pôvodné rozhodnutie.
Až v poradí 3. odseku § 235 je zakotvené, že v novom rozhodnutí o veci rozhodne súd o náhrade trov

pôvodného konania i konania o obnove. (R č. 6/1968)
Na základe uvedeného možno konštatovať, že v prípade povolenia obnovy konania ide v skutočnosti v
II. Hlave O.s.p., „Obnova konania“, o konanie o obnove, a až následne je upravené konanie o obnove
podľa § 232 O.s.p., teda prebiehajú dve fázy, a rozhodnutie o náhrade trov konania v konaní o obnove
konania v prípade vyhovenia návrhu na obnovu konania podľa § 153 O.s.p. je už ponechané na ďalšie

konanie vo veci samej (iudicium rescisorium). Prvá fáza, keď sa len povoľuje obnova konania až do
jej ukončenia sa nazýva iudicium rescidens. Preto s poukazom na uvedené súd prvého stupňa, ak
uznesením návrh na zmenu napadnutého rozhodnutia zamietne a vo výroku rozhodne o trovách konania
o povolení obnova konania a to o celých trovách so zreteľom na nasledujúcu druhú fázu, rozhodne tak
predčasne a nezákonne. Rozhodnutie vo veci samej môže zmeniť a v tomto rozhodnutí môže potom

rozhodnúť v zmysle § 153 ods. 3 a § 235 ods. 3 O.s.p. o náhrade trov pôvodného konania, nie však
predtým.
Súdprvéhostupňanedodržaltútozákonnúúpravu,pretojejehorozhodnutievovýrokuotrováchkonania
predčasné a nezákonné a taktiež rozhodnutie vo výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh
ako aj uhradiť trovy štátu.

O. i. je potrebné dať do pozornosti súdu prvého stupňa aj ust. § 151 O.s.p. o trovách konania so zreteľom
na § 153 O.s.p., t. j. rozsudok o veci samej ako aj § 154 O.s.p., lebo pre rozsudok je rozhodujúci stav
v čase jeho vyhlásenia.
Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdužnemalinúmožnosťlenvzhľadomnanámietkyuvedenévodvolaní
napadnuté uznesenie okrem výroku o povolení konania zrušiť ako nezákonné.

Súd po vrátení bude konať ďalej podľa ust. O.s.p. po povolení obnovy konania.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.