Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. marec 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/351/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615205213
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6615205213.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu:
D. L., nar. XX. O. XXXX, trvale bytom O., R. XXXX/XX, zastúpený Mgr. Petrom Sitarčíkom, advokátom,
so sídlom AK Lučenec, Jókaiho 1 proti žalovanému: OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom Nerine
Chambers, P.O.BOX 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zapísaná v registri spoločnosti
British Virgin Islands pod č. 1503447, zastúpený JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so
sídlom AK Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, v konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 4C/151/2015-86 zo dňa 27.

októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým
rozsudkom určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy dojednaná v článku 3 bode 4 zmluvy o úvere č.
7307214706, uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s., so sídlom Prievozská ulica 2/B, Bratislava, IČO:
31340890 ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom dňa 17.08.2006, je neplatná (prvá výroková veta).

Druhou výrokovou vetou okresný súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania
vo výške 100%. Zároveň žalovanému určil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet Slovenskej
pošty, a.s., súdny poplatok zo žaloby vo výške 99,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (tretia
výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že tento v konaní zistil, že žalobca ako dlžník
uzavrel s Poštovou bankou, a.s., IČO: 31340890 ako veriteľom dňa 17.08.2006 zmluvu o úvere č.

7307214706, na základe ktorej mu Poštová banka, a.s., poskytla úver vo výške 2.655,51 Eur. Na
základe uvedenej zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnutý úver splatiť v 60 mesačných splátkach po
72,20 Eur. Celková výška nákladov na poskytnutý úver bola v zmluve dojednaná v sume 1.479,22 Eur
a RPMN vo výške 20,74%. V článku 3 bod 4 zmluvy bola upravená dohoda o zrážkach zo mzdy podľa
§ 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) za účelom zabezpečenia pohľadávky
právneho predchodcu žalovaného vzniknutej zo zmluvy, ktorej žalobca zároveň udelil svoj súhlas na
predloženie tejto dohody platiteľovi mzdy. Poštová banka, a.s., listom zo dňa 14. marca 2007 požiadala

zamestnávateľa žalobcu Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, o realizáciu dohody o
zrážkach zo mzdy, a to vykonávaním zrážok zo mzdy žalobcu vo výške 71,53 Eur až do úplného
vysporiadania záväzku. Následne pôvodne žalovaný BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., listom zo dňa
06.10.2011 oznámil zamestnávateľovi žalobcu, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa18.05.2009 Poštová banka, a.s., postúpila pohľadávku voči žalobcovi vyplývajúcu zo zmluvy o úvere č.
7307214706 zo dňa 17.08.2006 v celom rozsahu spolu s príslušenstvom na pôvodného žalovaného.
Zároveň požiadal zamestnávateľa žalobcu s poukazom na článok 3 bod 4 zmluvy o vykonávanie

zrážok zo mzdy. Nakoľko zamestnávateľ žalobcu nemal vedomosť o zostatku dlžnej sumy žalobcu a v
akej výške má žalobcovi vykonávať zrážky zo mzdy, požiadal aktuálneho veriteľa žalobcu BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., o vyčíslenie zostatku dlžnej sumy. Tento oznámil zamestnávateľovi žalobcu, že
ku dňu 09.02.2015 eviduje voči žalobcovi zostatok pohľadávky vo výške 2.710,10 Eur. Zamestnávateľ
žalobcu ku dňu podania žaloby vykonával zrážky zo mzdy žalobcu v prospech pôvodného žalovaného

(BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.) a jeho právneho predchodcu (Poštová banka, a.s.) v celkovej výške
2.898,72 Eur. Pre začatím vykonávania zrážok zo mzdy žalobca uhradil Poštovej banke, a.s., sumu
288,89 Eur, t.j. celkovo žalobca žalovanému uhradil zo zmluvy o úvere sumu 3.197,-Eur.

1.2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku posúdil právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy
o úvere ako vzťah spotrebiteľský a poukázal pritom na to, že predmetná zmluva o úvere je tzv.

štandardná, resp. formulárová zmluva. Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu konštatoval jeho
preukázanie tým, že žalovaný realizoval zabezpečovací prostriedok dojednaný v zmluve, čím dochádza
a aj môže v budúcnosti dochádzať bez právneho dôvodu k zásahu do majetkovej sféry žalobcu, pričom
zamestnávateľ žalobcu bude musieť rešpektujúc uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu
a žalovaný sa môže na úkor žalobcu takto bezdôvodne obohacovať a žalobca iným spôsobom ako

žalobou na súde sa zmeny tohto stavu nemôže domôcť. Okresný súd pritom poukázal na ustanovenie §
137 písm.c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a mal za to, že žalobca
preukázal naliehavosť právneho záujmu určovacej žaloby, ktorou má súd určiť, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je.

1.3. Okresný súd podrobil zmluvu o úvere súdnej kontrole a konštatoval, že v nej absentuje údaj o
výške úrokovej sadzby a iných poplatkov, nakoľko zmluva obsahuje len výšku úveru, mesačnú splátku
úveru a počet splátok. Veriteľ podľa § 4 ods.5 Zákona o spotrebiteľských úveroch nemôže požadovať od
spotrebiteľa úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z uvedeného
dôvodu mal súd prvej inštancie za to, že žalobca mal nárok len na zaplatenie sumy čerpaného úveru,

bez riadneho úroku a poplatkov, nakoľko si ich v zmluve so spotrebiteľom nedojednal. Pokiaľ ide o
dohodu o zrážkach zo mzdy, túto bol spotrebiteľ pri podpise zmluvy o úvere nútený prijať. Uzatvorením
takejto dohody o zrážkach zo mzdy ako neoddeliteľnej súčasti formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru,
bol spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na
úhradu pohľadávky veriteľa, vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly uplatnenej veriteľom, bez

možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných
podmienok. Súd prvej inštancie tiež poukázal na závery Komisie na posudzovanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti
SR, pričom komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551
Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a

povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Je tak v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka,
nakoľko spotrebiteľ je už v čase vzniku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Okresný súd
zdôraznil, že výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, nepodliehajúcim nijakej autorizácii
a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa,
čo je v predmetnej veci zrejmé najmä zo skutočnosti, že z predloženej zmluvy o úvere má veriteľ

nárok len na zaplatenie istiny úveru. Okresný súd mal za preukázané, že do podania žaloby žalobca z
poskytnutého úveru uhradil žalovanému a jeho právnym predchodcom sumu v celkovej výške 3.187,51
Eur, čo o sumu 532,-Eur presahuje istinu poskytnutého úveru.

1.4 Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy, uzatvorená medzi

žalobcom a žalovaným, v článku 3 bode 2 zmluvy o úvere pod č. 7307214706 je neplatným právnym
úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi z dôvodu,
že žalobca ako spotrebiteľ bol nútený predmetnú dohodu vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi
podpísať ako neoddeliteľnú súčasť formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru a tým sa dobrovoľne podrobiť
vykonávaným zrážkam, bez možnosti zabránenia ich vykonávania aj nad rámec peňažných nárokov

veriteľa z poskytnutého úveru. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie určil neplatnosť dohody o
zrážkach zo mzdy, a teda žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.1.5 O trovách konania okresný súd rozhodoval podľa § 255 ods.1 C.s.p. a konštatoval, že žalobca mal
vo veci plný úspech, a preto mu vznikol na náhradu trov konania nárok v plnom rozsahu.

1.6 Nakoľko žalobca ako spotrebiteľ bol v prejednávanej veci podľa ustanovenia § 4 ods.2, písm.
za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon
č. 71/1992 Zb.“) od platenia súdneho poplatku oslobodený, súd s poukazom na ustanovenie § 2 ods.2
zákona č. 71/1992 Zb. rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť náhradu súdneho poplatku zo žaloby
podľa položky 1 písmeno b) Sadzobníka súdnych poplatkov.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd
odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta. Uplatnil nárok na náhradu trov konania.
Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1, písm. a), b), d), f), g), h) C.s.p., a teda tvrdil, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
d) konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 V konkrétnostiach žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) namietal, že dohoda o zrážkach zo mzdy
nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s

ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nejde o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu, avšak o
uplatnení si zákonného zabezpečovacieho inštitútu. Zákon (§ 551 Občianskeho zákonníka) neobsahuje
ustanovenie o tom, že sú zmluvné strany povinné v dohody určiť si výšku zrážok zo mzdy, určuje však,
že výška zrážok zo mzdy nesmie byť väčšia, aká by bola pri výkone rozhodnutia. Odvolateľ zdôraznil,
že v dôsledku omeškania žalobcu so splátkami, vznikol žalovanému nárok na úroky z omeškania,

ako aj oprávnenie uspokojiť svoju pohľadávku prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy.
Žalobca dal pritom žalovanému súhlas na výkon zrážok zo mzdy pre prípad, že sa dostane s úhradou
splátok do omeškania, pričom žalobou sa snaží tento súhlas obísť. Dohoda o zrážkach zo mzdy je
pritomzákonnýzabezpečovacíinštitútprávepreprípadneplneniasipovinnostízmluvnoustranou.Pokiaľ
by zákonodarca mal pri implementácii záujem vylúčiť zabezpečovanie spotrebiteľských vzťahov týmto

inštitútom,bolbytovzákoneuviedol.Aninajextenzívnejšímgramatickýmvýkladomniejemožnédospieť
k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskej zmluve by bola neplatná. Je absurdné a v
rozpore so základnými princípmi občianskeho práva, zdôvodňovať neplatnosť dohody o zrážkach zo
mzdy práve jej účelom, ktorým je mimosúdne uspokojenie pohľadávky. Takýmto spôsobom by akékoľvek
zabezpečenie pohľadávok zo spotrebiteľských vzťahov nebolo prípustné. Ani smernica, ani vnútroštátne

normy nevylučujú možnosť zabezpečiť záväzok zo spotrebiteľskej normy. Súdy sú pritom oprávnené
len vykladať vnútroštátne normy, v žiadnom prípade ale nie sú oprávnené tvoriť, meniť právne normy,
či arbitrárne rozhodovať, v ktorom prípade, ktorú normu použijú a ktorú nie. V tomto smere žalobca
poukázal na niektoré rozhodnutia Ústavného súdu SR (napr. uznesenie sp.zn. IV.ÚS 110/09 z 2. apríla
2009, III.ÚS 36/2010 zo dňa 4. mája 2010, nález I.ÚS 242/08 z 3. júla 2008). Odvolateľ ďalej poukázal

na ustanovenie § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka platného v čase podpisu zmluvy, ktoré hovorí o
neplatnosti podmienky. Podmienka ako právna skutočnosť je pritom definovaná v ustanovení § 36 ods.1
Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy však nie je zmluvnou podmienkou ako právnou
skutočnosťou nezávislou od vôle, s ktorou je spojený vznik, zmena alebo zánik práva, či povinnosti, ale
samostatným dvojstranným právnym vzťahom, ktorý zabezpečuje hlavný záväzok. Je to zabezpečovací

inštitút a nie jednostranné uloženie povinnosti viazané na vôľu veriteľa, či povinnosť vznikne alebo nie. K
dôvodnosti uplatneného nároku, najmä vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu odvolateľ poukázal
na niektoré rozhodnutia všeobecných súdov.

2.2 Žalovaný ďalej tvrdil, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je vo svojom odôvodnení

nepreskúmateľné a súd prvej inštancie nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia porušil
práva žalovaného, vychádzajúce z článku 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal na obsah
základného práva na súdnu ochranu v zmysle § 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky, tvrdil, že
právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutia súdu boli zdôvodnené a presvedčivé. Poukázalv tomto smere aj na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. IV.ÚS 1551/08 a rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 4Cdo/25/2007 a tiež na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 114/08. Pokiaľ ide o
platnosť, resp. neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, žalovaný zdôraznil, že platnosť, či neplatnosť

právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku.
S poukazom na článok 2 bod 1, bod 7 zákona č. 102/2014 Z.z. odvolateľ zdôraznil, že na ustanovenie
§ 52 ods.2 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje zákaz retroaktivity, toto ustanovenie nie je možné
aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01.05.2014, v opačnom prípade by došlo k porušeniu základných
princípov právneho poriadku - princípu retroaktivity. Ustanovenie § 52 ods.2 v novelizovanom znení

sa vzťahuje výlučne na právne vzťahy založené po 01.05.2014 a pri svojvoľnej retroaktívnej aplikácii
tohto ustanovenia súdom na právne vzťahy založené pred 01.05.2014 dochádza k porušeniu článku 2
Ústavy SR. Zákonodarca s účinnosťou od 01.05.2014 určil výnimku, že spotrebiteľské úverové vzťahy
sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

2.3 Odvolateľ tiež namietal nedostatok procesnej podmienky - naliehavého právneho záujmu podľa

ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. Odvolateľ sa nestotožnil s tvrdením žalobcu,
ktoré odobril súd prvej inštancie, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho
zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa, nakoľko práve vykonávaním zrážok zo mzdy sa dlh žalobcu voči žalovanému
znižuje. Žalobca v žalobe namietal skutočnosti, s ktorými bol oboznámený a vyslovil s nimi súhlas,

dobrovoľne sa rozhodol neakceptovať zmluvné dojednania a za tým účelom sa snaží obísť svoje
povinnosti, ktoré mu zo zmluvy o úvere vyplývajú. V prípade, ak by žalobca plnil riadne a včas svoj
záväzok voči právnemu predchodcovi žalovaného, zabezpečovací inštitút by vôbec nebol uplatnený.
Žalobca sám svojim konaním, resp. opomenutím konania spôsobil uplatnenie zabezpečovacieho
inštitútu zo zmluvy tým, že porušil zmluvné podmienky vyplývajúce mu zo zmluvy, ku ktorým sa sám

slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne zaviazal. Vo vzťahu k existencii naliehavého právneho záujmu
odvolateľ rovnako poukázal na niektoré rozhodnutia všeobecných súdov, ako aj Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a tvrdil, že žalobca nemá daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá podmienka tvorí conditio sine qua non určovacej žaloby. Ďalej tvrdil,
že žalobca nijako nepreukázal nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok

neplatnosť právneho úkonu, ani v čom má spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na
jeho strane. Žaloba reprezentuje dodatočný nesúhlas jednej zo strán konania s uzatvorenou dohodou a
absenciu zodpovednosti žalobcu, ktorá sa okrem iného prejavuje aj neplnením záväzku zo zmluvného
vzťahu. Poukázal pritom na spôsob uzatvárania zmlúv zo strany jeho právneho predchodcu. Dôkazné
bremeno bolo na strane žalobcu, bolo jeho povinnosťou preukázať, že dohodu o zrážkach zo mzdy

neuzavrelslobodne,svýnimkouprípadu,akbyvčasepodpisuhopozbavilispôsobilostinaprávneúkony,
resp. jeho spôsobilosť by bola obmedzená. V opačnom prípade ide len o účelové, ničím nepreukázané
tvrdenie a súd by ho pri hodnotení dôkazov nemal brať do úvahy. Žalobca si slobodne vybral právneho
predchodcu žalovaného, akceptoval uzatvorenie zabezpečovacieho inštitútu, ktorým sú zrážky zo mzdy.
Žalovaný v prvom odvolaní uzavrel, že spotrebiteľovi nemožno poskytovať takú ochranu, ktorá by

viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu. V takých prípadoch by bol spotrebiteľ zbavený akejkoľvek
zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a
podľa toho rozumne konať. Neexistuje vecne odôvodniteľný dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinnosti,
ktorú mu ukladá zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne
a s vedomím ich rozsahu.

3.Žalobcavpísomnomvyjadreníkpodanémuodvolaniunavrhol,abyodvolacísúdodvolanímnapadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Tvrdenia odvolateľa uvedené v podanom odvolaní považoval
za účelové. Mal zato, že súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, pričom právny

záver o dom, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná dostatočne a presvedčivo odôvodnil.
Opakovanie poukázal na skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola so žalobcom ako
spotrebiteľom individuálne dohodnutá, ide o formulárovú dohodu, ktorú žalobca nevedel ovplyvniť
a musel ju podpísať spolu so Zmluvou o úvere. Dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značnú
nerovnováhu v zmluvnom postavení v neprospech spotrebiteľa, umožňuje vykonávať zrážky zo mzdy

žalobcu na uspokojenie pohľadávky žalovaného (resp. jeho právneho predchodcu), ktorá je založená
na neprijateľných zmluvných podmienkach. Žalovaný sa dohodou o zrážkach zo mzdy domáha
uhradenia pohľadávky, na ktorú nemá zákonný nárok, nakoľko vyčíslená pohľadávka je v rozpore
so zákonom č. 258/2001 Z.z.. Dohoda o zrážkach zo mzdy je podľa žalobcu neplatná aj podľa §37 Občianskeho zákonníka, z dôvodu neurčitosti, nakoľko neobsahuje náležitosti, najmä pokiaľ ide
o označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Absentovala aj vôľa
žalobcu uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, žalobca nebol zo strany žalovaného (resp. jeho právneho

predchodcu) osobitne oboznámený o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch.
Žalobca v písomnom vyjadrení uzavrel, že si splnil svoju procesnú povinnosť a dostatočne preukázal
naliehavý právny záujem, čo správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie.

4. Odvolateľ v replike na vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu

pridržiava podaného odvolania a dôvodov v ňom uvedených.

5. Ďalšie relevantné vyjadrenia podané neboli.

6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C. s. p. a rozsudok súdu prvej

inštancie podľa § 387 ods. 1 ods.2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1,2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne

právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie,
ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.).

9. Súd prvej inštancie svoj záver o neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy založil na konštatovaní, že
dohoda je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom
a dobrými mravmi z dôvodu, že žalobca ako spotrebiteľ bol nútený predmetnú dohodu vo vzťahu k
žalovanému ako veriteľovi podpísať ako neoddeliteľnú súčasť formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru
a tým sa dobrovoľne podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich vykonávania aj nad

rámec peňažných nárokov veriteľa z poskytnutého úveru.

10. Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné.
Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými
úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní, je preskúmateľný a

zrozumiteľný. Právne závery sú súladné s vykonaným dokazovaním, čo je zistiteľné z obsahu spisu.
Odvolacísúdsastotožňujesozáveromaargumentáciousúduprvejinštancie.Vprejednávanejveciideo
zmluvu, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pričom v tomto smere okresný súd správne poukázal
naustanovenie§23azákonač.634/1992Z.z.vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvyaspoukazomna
ustanovenie§52ods.2,3Občianskehozákonníka (vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy)považoval

žalobcu za spotrebiteľa a žalovaného (resp. jeho právneho predchodcu) za dodávateľa. Žalobca pri
uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Naproti tomu žalovaný, resp. jeho právny predchodca, ako banka, nesporne konal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah, založený zmluvou o úvere, je
tak potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. a ustanovenia Občianskeho

zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ,
aplikovateľný len na občiansko-právne vzťahy, naopak, príslušné ustanovenia OZ je potrebné použiť na
všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občiansko-právny
alebo obchodno-právny vzťah. Žalovaný ako dodávateľ v tejto veci zmluvné podmienky so žalobcom
ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával.

10.1 Zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním v prejednávanom spore vyplýva, že
žalobca a právny predchodca žalovaného uzavreli Zmluvu o úvere č. 7307214706 zo dňa 17. augusta
2013 a spolu s ňou aj dohodu o zrážkach zo mzdy nasledovného znenia: „Podpisom tejto zmluvyzmluvné strany zároveň uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy (Dohoda) v zmysle § 551 zákona č.
40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky PB vzniknutej
zo ZoÚ. Klient udeľuje PB výslovný súhlas na predloženie Dohody platiteľovi mzdy Klienta. Táto Dohoda

sa vzťahuje i na budúceho platiteľa mzdy, ako aj na iné príjmy Klienta“ (čl.3 bod 4 zmluvy o úvere). Podľa
Obchodných podmienok pre úver verzia 2/2006, ich čl. 4, bod 4.8 „Klient a PB podpisom ZoÚ zároveň
uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy (bod 3 ZoÚ) podľa § 551 zákona č.40/1964 Zb. - Občiansky
zákonník v aktuálnom znení a Klient udeľuje súhlas PB na predloženie tejto dohody o zrážkach zo mzdy
platiteľovi mzdy Klienta za účelom zabezpečenia peňažných záväzkov Klienta vyplývajúcich zo ZoÚ.

Táto dohoda a tento súhlas sa vzťahujú aj ba budúceho platiteľa mzdy Klienta, ako aj na iné príjmy
Klienta. Ukončením platnosti ZoÚ nezaniká zabezpečenie Klientových záväzkov voči PB vyplývajúcich
zo ZoÚ“. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy bol zamestnávateľ žalobcu povinný vykonávať v
prospech žalovaného zrážky zo mzdy žalobcu v sume 72,20 Eur mesačne a to do doby splatenia
všetkýchpohľadávokžalovaného.Spolusozmluvouoúveremuselžalobcapodpísaťajspornúdohoduo
zrážkach zo mzdy, ide o tzv. formulárovú zmluvu, bez možnosti spotrebiteľa ustanovenie o zabezpečení

záväzku formou dohody o zrážkach zo mzdy odmietnuť. Je zrejmé, že už pôvodný veriteľ požiadal
platiteľa mzdy o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy, dohodu o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy
predložil aj pôvodný žalovaný (BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.). Okresný súd zistil, že zamestnávateľ
žalobcu ku dňu podania žaloby vykonal zrážky zo mzdy žalobcu v prospech pôvodného žalovaného a
jeho právneho predchodcu v celkovej výške 2.898,72 Eur, pred začatím vykonávania zrážok zo mzdy

žalobca uhradil Poštovej banke a.s. (veriteľ podľa zmluvy o úvere) sumu 288,79 Eur. Žalobca tak
celkovou žalovaného (a jeho právnym predchodcom) zo zmluvy o úvere uhradil sumu 3.197,51 Eur.

10.2 Neobstojí námietka žalovaného ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu, resp.
nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov, pretože súd prvej inštancie pri rozhodovaní

vychádzal z textu spornej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej obsah bol obidvom stranám sporu známy;
súd prvej inštancie pritom vykonal všetky navrhnuté dôkazy (osobitne žalovaný v konaní pred súdom
prvejinštancienenavrholvykonaniežiadnehodôkazunapreukázaniesvojichtvrdení);skutkovézistenie,
podľa ktorého bolo uzavretie spornej dohody o zrážkach zo mzdy podmienkou uzavretia zmluvy o úvere,
vyplynulo z obsahu zmluvy o úvere; žalovaný v podanom odvolaní (okrem nesúhlasu s týmto skutkovým

zistením) neoznačil žiadny dôkaz, ktorý by toto skutkové zistenie súdu prvej inštancie vyvracal.

10.3 Odvolateľ namietal, že pre vydanie napadnutého rozhodnutia neboli splnené procesné podmienky;
tvrdil že nebol daný naliehavý právny záujem. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť,
že naliehavý právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej

podmienky a vyslovení jej neplatnosti vyplýva zo zákonného ustanovenia, najmä z § 3 ods.5 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. K naliehavému právnemu záujmu vo vzťahu k dohode o
zrážkach zo mzdy zaujal svoje stanovisko aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn.
8Cdo/483/2014 zo dňa 18. novembra 2015, v ktorom konštatoval že: „Naliehavý právny záujem je daný
vtedy, keď len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza,

pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo
vzťahukzamestnávateľovi,abyďalejnevykonávalzrážkyzomzdy.Určovanieneplatnostitakejtodohody
sa odvíja od posúdenia prijateľnosti, resp. neprijateľnosti takejto dohody ako zmluvnej podmienky
spotrebiteľskej zmluvy, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Práve
takouto dohodou o zrážkach zo mzdy sa obchádza súdne konanie o skutočnej výške pohľadávky,

ktorú je žalobca žalovanému dlžný. Práve takáto určovacia žaloba poskytne žalobcovi v postavení
spotrebiteľa ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, z čoho vyplýva naliehavý právny
záujem na požadovanom určení. Tento výklad je i v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora,
ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany“. Aj v prejednávanej
veci je predmetom konania návrh na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej podľa

§ 551 Občianskeho zákonníka v súvislosti s uzatvorenou Zmluvou o úvere. Žalobca ako spotrebiteľ tiež v
žalobe tvrdil, že zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti, ktoré jej ukladá zákon č. 258/2001 Z.z. a
konštatoval, že žalovaný sa voči žalobcovi bezdôvodne obohacuje, nakoľko má proti žalobcovi len nárok
na istinu pohľadávky (z toho dôvodu, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov).
Odvolacia námietka tak nie je dôvodná, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že

naliehavý právny záujem vyplýva priamo z právneho predpisu. V konečnom dôsledku v takomto prípade
naliehavý právny záujem ani netreba preukazovať.10.4 Žalovaný tiež namietal nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
s poukazom na rozhodnutia vyšších súdov, prípadne Ústaveného súdu Slovenskej republiky a
Ústavného súdu Českej republiky. V konkrétnostiach však neuviedol, z akých dôvodov považuje

napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Právo na riadne odôvodnenie rozsudku súdu patrí medzi
základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Nedostatok odôvodnenia rozsudku spôsobuje jeho
nepreskúmateľnosť. Z odôvodnenia rozsudku súdu musí vyplývať, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (§ 220 ods. 2 C.s.p.). Z napadnutého rozsudku tieto skutočnosti
vyplývajú. Je zrejmé, že súd prvej inštancie zistil existenciu naliehavého právneho záujmu v zmysle §
137 písm. c) C.s.p., zistil, že v úverovej zmluve absentuje údaj o výške mesačnej úrokovej sadzby a

iných poplatkov (nakoľko zmluva obsahuje len výšku úveru, mesačnú splátku úveru a počet splátok).
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný má nárok len na zaplatenie sumy čerpaného úveru, bez
riadneho úroku a poplatkov. Okresný súd tiež poukázal na dôvody, pre ktorého Dohodu o zrážkach zo
mzdy považoval za neplatnú, a ktoré ho viedli k vysloveniu jej neplatnosti. Nemožno tak dôvodne tvrdiť,
že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľným.

10.5 Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej
inštancie ohľadne záveru, že sporná dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná pre rozpor s predpismi
na ochranu spotrebiteľa, je správne. Medzi stranami v konečnom dôsledku nebol sporný spotrebiteľský
charakter prejednávaného sporu; sporná dohoda o zrážkach je obsiahnutá vo formulárovej zmluve, v

ktorej sa vypĺňa v texte len výška úveru, výška mesačnej splátky, dátum každej ďalšej platby, číslo
úverového účtu, počet pravidelných mesačných splátok, dátum prvej platby, RPMN, celková výška
nákladov a číslo osobného účtu. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulár, ktorý obsahuje
vopred pripravený text, ktorý je možné len v celku prijať bez možnosti ovplyvniť jeho obsah. Dohodu
o zrážkach zo mzdy je potrebné považovať za ustanovenie zmluvy o úvere spôsobujúce značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy.
Na základe dohody o zrážkach zo mzdy možno bez súdneho rozhodnutia a posudzovania prípadných
neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve v sporovom konaní dosiahnuť uspokojenie všetkých
nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy (bez ohľadu na to, či prípadne nemajú základ v neprijateľných

zmluvných podmienkach); z dokazovania vyplýva, že zmluva o úvere na sumu 80.000,-Sk (2.655,51
Eur) ako aj sporná Dohoda o zrážkach zo mzdy boli uzavreté v rovnaký deň (boli obsiahnuté v
jednej formulárovej zmluve) a bez uzavretia spornej dohody o zrážkach zo mzdy by nedošlo ani k
uzavretiu zmluvy o úvere, ktorej zabezpečenie si takto žalovaný (jeho právny predchodca) ako dodávateľ
vymienil. Z uvedeného je preto zrejmé, že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy bolo podmienkou

uzavretia zmluvy o úvere, čo má nepochybne vplyv na vôľu žalobcu ako spotrebiteľa na jej uzavretí.
Z predloženej zmluvy o úvere nevyplýva možnosť dlžníka, resp. žiadateľa o úver takúto zmluvnú
podmienku obsiahnutú v čl. 3 bod 4 zmluvy o úvere odmietnuť, resp. jej uplatňovanie vylúčiť. Odvolací
súd nevylučuje zabezpečenie splnenia spotrebiteľského záväzku dohodou o zrážkach zo mzdy pri
súčasnom rešpektovaní ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany tohto právneho vzťahu (táto ochrana

sa neskôr premietla aj do ustanovenia § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky
alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v
prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny,
spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, ktoré s účinnosťou

od 01.05.2014 zakotvilo osobitný prístup pri zabezpečovaní splnenia záväzkov spotrebiteľa dohodu
o zrážkach zo mzdy); odvolací súd ale súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že sporná dohoda
o zrážkach zo mzdy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán,
pretože umožňuje žalovanému bez súdnej kontroly vymôcť od žalobcu plnenia, ktoré môžu mať základ
v neprijateľných zmluvných podmienkach a uzavretie spornej dohody o zrážkach zo mzdy dosiahol

žalovaný podmienkou, že inak nedôjde k uzavretiu formulárovej zmluvy o revolvingovom úvere; na
základe uvedeného súd prvej inštancie správne žalobe žalobcu na určenie neplatnosti spornej dohody
o zrážkach zo mzdy vyhovel. Tento záveru súdu nie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.10.6 Ak žalovaný namietal, že súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka retroaktívne, toto tvrdenie je v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia, z ktorého
nevyplýva aplikácia tohto ustanovenia v namietanom znení (Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva), ktoré je účinné od 1. mája 2014.

11. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol odôvodnený plným úspechom žalobcu v
spore. Správny je aj závislý výrok napadnutého rozsudku o poplatkovej povinnosti žalovaného, pretože
poplatkovápovinnosťžalobcu,ktorýbolosobneoslobodenýodsúdnychpoplatkovzozákonavzávislosti
na výsledku konania prešla na žalovaného (§ 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a

poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov).

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania

podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, preto mu odvolací súd priznal proti žalovanému
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).