Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoR/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915200067
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Maštalířová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6915200067.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Daniely Maštalířovej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci
žalobkyneH.U.,nar.XX.XX.XXXX,bytomW.F.XX,štátnyobčanSRprotižalovanémuPOHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/4/2015-50 zo dňa 24. augusta
2016 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/4/2015-50 zo dňa 24. augusta 2016 p o t
v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok č. SR 08255/14
zo dňa 14.11.2014 vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.,
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35807598. Žalobkyni priznal právo na náhradu trov
konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 04.01.2015 v ktorej žiadala

zrušiť rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu z dôvodu, že rozhodcovská zmluva nebola platne
dojednaná a celá spotrebiteľská zmluva bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný uviedol, že
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku môže v zmysle Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní podať účastník rozhodcovského konania, len ak existuje jeden z taxatívne uvedených dôvodov,
ktorých výpočet obsahuje ust. § 40 a to do uplynutia 30-dňovej prekluzívnej lehoty uvedenej v § 41
citovaného zákona. Podľa názoru žalovaného rozhodcovská zmluva je uzavretá platne v zmysle ust.
§ 3 a nasl. Zákona č. 244/2002 Z.z., pretože rozhodcovská zmluva je obsiahnutá na samostatnej

listine, je síce neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, avšak predstavuje samostatný dokument,
ktorý je osobitne podpísaný, ako žalobkyňou, tak aj žalovaným. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa
so žalovaným uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu a z toho dôvodu neprichádza do úvahy
ani aplikácia ustanovenia § 53 ods. 4, písm. r/ Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobkyňa nie je
spotrebiteľom a účastníci zmluvy uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu. Ďalej uviedol, že čo
sa týka uzatvorenej zmluvy o úvere žalovaný poukázal na predmetnú zmluvu, ktorá nepredstavuje
spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva o úvere obsahuje základné

náležitosti, ktoré sú vyžadované Obchodným zákonníkom pri nepomenovanej zmluve. teda, že nie je
daný žiaden zákonný dôvod na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a preto navrhol
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.3. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že rozhodcovskú zmluvu
považuje za dojednanú individuálne a spôsobom, ktorý umožňoval je individuálne odmietnutie zo strany
spotrebiteľa - žalobkyne a je toho názoru, že nemôže ísť o neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. §

53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Ďalej okresný súd uviedol, že čo sa týka ďalšieho dôvodu, na základe
ktorého sa žalobkyňa domáhala zrušenia vydaného rozhodcovského rozsudku a to, že pri rozhodovaní
boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa uviedol, že zmluva o úvere,
ktorábolauzavretámedzistranamisporusapovažujezazmluvuspotrebiteľskú.PrirozhodovaníStáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s. v Bratislave z odôvodnenia rozsudku,

ktoré vydal v predmetnej veci vyplýva, že rozhodcovský súd posúdil uvedený záväzkový vzťah medzi
žalobkyňou a žalovaným ako absolútny obchod, pričom aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských
úveroch ako lex specialis a taktiež posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu, avšak s tým, že
nenašiel žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na oprávnenosť nárokov uplatnených žalobkyňou.
Poukázal na skutočnsť, že uzatvorená zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom, pričom
okresný súd s týmto tvrdením rozhodcovského súdu sa nestotožnil, pretože podľa jeho názoru zmluva

o úvere uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným neobsahuje náležitosti stanovené v ust. § 9 ods. 2
a nasl. Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluve okrem iného absentujú základné
náležitosti časť z nich je uvedená na samostatnej listine - prílohe k zmluve o úvere. Táto listina však nie
je účastníkmi zmluvy ani podpísaná. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je v zmluve uvedený
301,24% a v zmluve je tiež neplatne dojednaná odplata za úver, ktorá predstavuje 96,3% požičanej

sumy. Z týchto dôvodov okresný súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok je potrebné zrušiť z
dôvodov uvedených v ustanovení § 40 ods. 1 písm. j) Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
pretože pri jeho vydaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu
trov konania.

4. Proti rozhodnutiu podal odvolanie v zákonnej lehote žalovaný. V odvolaní uviedol, že odvolanie
podáva z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. d) f) a h) CSP, pretože bol toho názoru, že
okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konkrétne uviedol, že je nepochybné, že rozhodcovská

zmluva dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou,
nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva
nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že
takýto právny názor vyslovil v uznesení zo dňa 30.05.2011 pod sp. zn. 14Ncc 10/2011 aj Krajský súd

v Bratislave.

5.Uviedol,ževdanomprípademározhodcovskékonanieplneoporuvzákoneorozhodcovskomkonaní,
ktorý arbitralitu v spotrebiteľských sporoch nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť rozhodcovského
konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Rovnaký záver vyplýva aj zo

znenia aktuálnej účinnej smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere (čl. 24 ods. 1), ktorá zaväzuje
členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa
dotýkajú zmluvy o úvere. Zdôraznil, že platné a účinné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských úverov
sú vo vzťahu k právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nielen lex-specialis, ale
aj lex-posterior a teda jednoznačne majú prednosť pri aplikácii. Prípustnosť rozhodcovského konania

spotrebrebiteľských sporov vyplýva jednoznačne aj z odporúčania komisie č. 98/257/ES o zásadách
použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Ďalej uviedol, že
prípustnosť rozhodcovských doložiek spotrebiteľských sporov vyplýva aj zo súdnej judikatúry a odbornej
literatúry, pričom poukázal na ust. § 372w prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2015, v
zmysle ktorých spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského

rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu 10b, o ktorých sa začalo konať
na súde a ktoré sa do 01.01.2015 právoplatne neskončili prerokujú a dokončia súdy príslušné na
konanie podľa doterajších predpisov. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že medzi žalobcom a
žalovaným bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva a to na samostatnom liste
papiera oddelene od samostatnej zmluvy o úvere. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd

napadnutérozhodnutiezrušilavecvrátilokresnémusúdunaďalšiekonania,novérozhodnutiaazároveň
žiadal priznať úhradu trov konania.6. Žalobkyňa v písomnom stanovisku k odvolaniu žalovaného uviedla, že navrhuje, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalovaného odmietol.

7.Žalovanývdoplňujúcomvyjadreníkvyjadreniužalobkyneuviedol,ženavrhuje,abyodvolacísúdzrušil
napadnuté rozhodnutie na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov konania.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa §34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len CSP) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť

odvolacími dôvodmi podľa §380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. §381 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.
§387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

9. Podľa §387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

10. Podľa §387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Podľa §383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

12. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie okresného súdu, ktorým zrušil rozhodcovský

rozsudok č. Sr 08255/14 zo dňa 14.11.2014 vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s. Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 807 598 a výrok o
trovách konania, keď okresný súd žalobkyni priznal právo na plnú náhradu trov konania.

13. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobkyňa sa žalobou domáhala na okresnom súde

zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 807 598, č. Sr 08255/14
vydanéhodňa14.11.2014.Okresnýsúdnazákladevykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,žežaloba
žalobkyne je dôvodná, pričom uviedol, že žalobkyňa sa domáhala zrušenia vydaného rozhodcovského
rozsudku, kde dospel k záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným neobsahuje

náležitosti stanovené v ust. § 9 ods. 2 a nasl. Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v úverovej
zmluve absentujú základné náležitosti, časť z nich je uvedená na samostatnej listine - prílohe k zmluve o
úvere, táto listina však nie je účastníkmi zmluvy ani podpísaná, pričom údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov je v zmluve uvedený 301,24% a v zmluve je tiež neplatne dojednaná odplata za úver, ktorá
predstavuje 96,3% požičanej sumy. Z týchto dôvodov dospel okresný súd k záveru, že rozhodcovský

rozsudok je potrebné zrušiť z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. j) Zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, pretože pri jeho vydaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na
ochranu práv spotrebiteľa.

14. Podľa § 9 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom

úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová "spotrebiteľský úver"
v príslušnom gramatickom tvare.

15. Podľa § 9 ods. 7 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľovi alebo finančnému
agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie
ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov
alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili

vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky,
ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.16. Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami
o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

17. Podľa § 4 ods. 1, 2 Zák. č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je
neplatná.

18. Podľa § 41 ods. 1 veta prvá Zák. č. 244/2002 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

19.Preskúmanímveciodvolacísúddospelkzáveru,žeodvolaniežalovnéhovdanejveciniejedôvodné.
20. Odvolací súd sa v danej veci stotožnil s právnym záverom okresného súdu, ktorý konštatoval

v napadnutom rozhodnutí, že v konaní pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 807 598 boli porušené všeobecne
záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu je správny záver
okresného súdu v zistení, že uzavretá Zmluva o úvere bola uzavretá ako zmluva spotrebiteľská. Pri
aplikácii príslušných ustanovení zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§ 1 ods. 2, § 9 ods.

1, 2), ako aj ust. § 3, 4 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní je nepochybné, že v zmluve
absentujú základné náležitosti, pretože predmetná zmluva o úvere je uvedená na samostatnej listine,
ktorá nie je podpísaná. Ďalej okresný súd správne zistil, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov
je v zmluve uvedený vo výške 301,24% a v zmluve je tiež neplatne dojednaná odplata za úver, ktorá
predstavuje zvýšenie o 96,3% z požičanej sumy. Po zistení absencie základných náležitostí zmluvy o

úvere okresný súd správne dospel podľa zistenia odvolacieho súdu k záveru, že rozhodcovský rozsudok
je potrebné zrušiť z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1, písm. j) Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, pretože pri jeho vydaní boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa.

21. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa ust. § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

22. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v náväznosti na
ust. § 262 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech a ktorej vzniklo právo na

náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho
konania priznal v plnom rozsahu.

23.Ovýškenáhradytrovodvolaciehokonaniarozhodneokresnýsúdpoprávoplatnostitohtorozhodnutia
podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

24. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).