Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. apríl 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10Cpr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116202965
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116202965.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu: Trnavský

správcovský dom, k.s., o sídlom Námestie SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 47 246 880, správca úpadcu:
QBAC, s.r.o., so sídlom Jablonica 733, 906 32 Jablonica, IČO: 36 857 548, právne zastúpený: Pacalaj,
Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 36 857 548, proti žalovanému: U.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. 107, právne zastúpenému: Advokátska kancelária Borgulová
& Péteriová s.r.o., so sídlom Farská 4, 949 01 Nitra, IČO: 46 104 020, o zaplatenie 14.862,48 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.685,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne počítaným zo sumy 1.677,99 eur od 01.08.2016 do zaplatenia, vo výške 5,75 % ročne

počítaným zo sumy 1.729,76 eur od 01.08.2016 do zaplatenia, vo výške 5,5 % ročne počítaným zo sumy
4.546,60 eur od 01.08.2016 do zaplatenia, vo výške 5,25% ročne počítaným zo sumy 3.124,62 eur od
01.08.2016 do zaplatenia, vo výške 5,15 % ročne počítaným zo sumy 606,36 eur od 01.08.2016 do
zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 52,42 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09.02.2016 v spojení s doplnením doručeným súdu dňa
24.05.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu

14.862,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 14.862,48 eur od 15.05.2016
do zaplatenia a nahradil žalobcovi trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že Uznesením Okresného
súdu Trnava 35K/28/2015-93 zo dňa 17.12.2015 bol žalobca ustanovený do funkcie správcu úpadcu
QBAC, s.r.o., so sídlom Jablonica 733, 906 32 Jablonica, IČO: 36 857 548. Ďalej uviedol, že konateľ mal
uzatvorenú pracovnú zmluvu s úpadcom na druh práce: konateľ firmy. Pracovná zmluva bola uzatvorená
dňa 31.07.2012 s dohodnutým dňom nástupu práce 01.08.2012. Pracovný pomer skončil dohodou o
skončení pracovného pomeru dňa 11.07.2014. Žalobca uviedol, že nakoľko ide o

2. K žalobe žalobca pripojil Rozsudok Okresného súdu Piešťany sp.zn. 2T 57/2013 (č.l.6-9), Trestný
rozkaz Okresného súdu Piešťany sp.zn. 2T 57/2013 (č.l.10-12), predžalobnú upomienku (č.l.10).
Žalobca v rámci doplnenia uviedol, že žalovaná pohľadávka pozostáva z nároku na mesačnú mzdu
vo výške 500,- eur za každý mesiac trvania pracovného pomeru vynásobená počtom mesiacov trvania
pracovného pomeru, ku ktorej boli pripočítané sumy nad 500,- eur ak boli v jednotlivých mesiacoch
vyplatené vyššie sumy.

3. K žalobe pripojil pracovnú zmluvu č.l. 24, dodatok k pracovnej zmluve č.l. 25, dohodu o skončení
pracovného pomeru č.l. 26, výdavkové doklady č.l. 27-47.4. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním doručeným súdu dňa 30.08.2016 tak, že nárok žalobcu
neuznáva, žiada žalobu zamietnuť, nakoľko žalovaný počas trvania pracovného pomeru dohodnutú
činnosť reálne vykonával, pričom nepreukázal pasívnu legitimáciu žalovaného v spore. Žalovaný ďalej

namietal uplatnenie úrokov z omeškania od 15.05.2016 podľa obchodného zákonníka. V doplnení
vyjadrenia zo dňa 18.11.2016 (č.l.69-70) žalovaný uviedol, že v čase poberania mzdy/odmeny t.j. v čase
od 01.08.2012 do 07.07.2014 bol jediným spoločníkom spoločnosti QBAC, s.r.o., jej jediným konateľom,
jej jediným manažérom/riaditeľom, vykonným pracovníkom, stavbyvedúcim, majstrom, stavebným
robotníkom. Žalovaný ďalej uviedol, že aj keď pracovná zmluva môže vykazovať určité formálnoprávne

nedostatky (druh práce: konateľ firmy), vykazuje znaky tak pracovnej ako aj manažérskej/mandátnej
zmluvy. Žalovaný taktiež uviedol, že ak by zmluva bola vyhlásená za neplatnú, tak to neznamená, že
žalovaný nebol v čase od 01.08.2012 do 07.07.2014 v žiadnom zmluvnom vzťahu. Nedostatok písomnej
formy ani pri pracovnej prípadne mandátnej manažérskej zmluve nespôsobuje jej neplatnosť. Žalovaný
uviedol, že osoba vykonávajúca funkciu konateľa môže mať so spoločnosťou okrem obchodného vzťahu
uzatvorený pracovný pomer. Druhom práce však v tomto prípade nebude výkon práv a povinností

konateľa, ale iný druh práce, ktorý bude pre spoločnosť v pracovnoprávnom vzťahu vykonávať. Žalovaný
súčasne uviedol, že v danom prípade aj reálne vykonával funkciu manažéra, riaditeľa, stavbyvedúceho,
majstra, stavebného robotníka. Žalovaný ďalej tvrdil, že existovali súčasne dva zmluvné vzťahy s
úpadcom, a to pracovnoprávny na základe pracovnej zmluvy pred druh práce manažér/riaditeľ, a
obchodnoprávny na základe mandátnej zmluvy pre výkon funkcie konateľa. Žalovaný súčasne uviedol,

že odmena 500,- eur vyplácaná mesačne, nie je neobvyklá a je na spodnej hranici vyplácaných
obdobných odmien.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 27.01.2017. Žalobca predložil na pojednávaní výdavkový
pokladničný doklad na sumu 1.671,30 eur, z ktorého plynie, že boli vyplatené zamestnancom zrážky

zo miezd podľa dokladu predloženého na pojednávaní a zažurnalizovaného na č.l. 77. Žalobca zotrval
na svojich skutkových tvrdeniach uvedených v žalobe. Žalovaný taktiež zotrval na svojich skutkových
tvrdeniach, pričom súčasne na pojednávaní vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, pričom
súčasne namietal, že mu nie je zrejmé, či sa uplatňuje hrubá, alebo čistá mzda. Ďalej uviedol, že
uvedenýdruhpráceboluvedenýomylomapoukázalnaskutočnosť,ževkontextezákonochosociálnom

zabezpečení sa konateľ považuje za zamestnanca.

6. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 01.03.2017 špecifikoval žalobný nárok nielen tak ako v
samotnej žalobe(jej doplnení) ako počet mesiacov zamestnania x 500 eur, + vyplatené sumy naviac,
ale presne špecifikoval nárok aj podľa jednotlivých mesiacov viď č.l.81 s tým, že celková sumu miezd a

odvodov bola 14.862,48 eur, z toho 11.546,94 eur vymeriavaci základ, 1.085,13 eur sociálne poistenie
zamestnanec, 461,81 eur zdravotné poistenie, žalovaná suma 14.862,48 eur, vyplatená suma 13.185,03
eur. Žalobca súčasne predložil mesačné výkazy a doklady poskytnuté poisťovňou na č.l. 82 až 170.

7. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 14.862,48 eur titulom bezdôvodného

obohatenia a príslušenstvo.

8. Súd na prejednávanú vec aplikoval nasledovné ustanovenia právnych predpisov platných v čase
vykonania právnych úkonov.

9. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), v pracovnej zmluve je
zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:
a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
c) deň nástupu do práce,

d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

10. Podľa § 43 ods. 2 ZP, zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj
ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej
doby.

11. Podľa § 7 ods. 3 ZP, so zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho
orgánu, dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá
ho ako štatutárny orgán ustanovila.12. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 513/1991 Z.z., Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), ak
má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva tento spoločník pôsobnosť valného zhromaždenia.

Rozhodnutie jediného spoločníka urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia musí mať
písomnú formu a musí ho podpísať, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak ide o rozhodnutie podľa §
125 ods. 1 písm. e), f), i), j) a ods. 2, pravosť podpisu jediného spoločníka na tomto rozhodnutí musí
byť úradne osvedčená.

13. Podľa § 132 ods. 2 OBZ, zmluvy uzatvorené medzi spoločnosťou a jej jediným spoločníkom, ak
tento spoločník súčasne koná v mene spoločnosti, musia mať písomnú formu.

14. Podľa§261ods.3písm.a)OBZ,Toutočasťouzákonasaspravujúbezohľadunapovahuúčastníkov
záväzkové vzťahy:
a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj

medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo
zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych
a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a
obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom
a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia,

15. Podľa § 263 ods. 1 písm. a) OBZ, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej
jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1,
§ 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a,
340b, 341, 365,369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479

ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660
ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c.

16. Podľa§566 zákonač.513/1991Z.z.,Obchodnéhozákonníka(ďalejlen„OBZ“)Mandátnouzmluvou
sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť

uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa
zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

17. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

19. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

20. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

22. Podľa § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo

bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia
vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

23. Podľa § 369 ods. 1 OBZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,

je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania
neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak
záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania
najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.24. Podľa § 387 ods. 1 OBZ, Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
25. Podľa § 391 ods. 1 OBZ, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo

dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

26. Podľa § 397 OBZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

27. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (platného do 31.01.2013,) výška úrokov z omeškania je

o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu omeškania boli vo výške 0,5%.

28. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (platného od 01.02.2013), výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu omeškania boli vo výške 0,5%.

29. Súd konštatuje, že vzťah medzi žalobcom a žalovanými je obchodnoprávny, pričom od kogentných
ustanovení obchodného zákonníka sa žalovaný, ani úpadca nemohli odkloniť(§261 a 263 ods. 1. OBZ).

Súčasne sa v dôsledku uvedeného riadi obchodnoprávnou úpravou aj premlčanie. Súd konštatuje, že
nejde o pracovnoprávny spor.

30. Súd konštatuje, že z predložených listín - pracovná zmluva (s druhom práce: konateľ firmy), s jej
dodatkom č.l. 25 ako aj z dohody o skončení pracovného pomeru má súd jednoznačne preukázané, že

úpadca a žalovaný uzavreli pracovnú zmluvu na druh práce konateľ firmy.

31. Súd si dovolí odcitovať časť odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
4MCdo 6/2009 zo dňa 16.12.2010, z ktorého závermi sa plne stotožňuje a prejednávanú vec v súlade
s nimi rovnako posudzuje: „Zamestnanec sa v pracovnom pomere podieľa svojou prácou za mzdu

podľa pokynov zamestnávateľa na plnení jeho úloh (§ 27 ods. 1 Zákonníka práce). Pracovný pomer sa
zakladá zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, voľbou alebo vymenovaním (§ 27 ods. 2, 3
a 4 Zákonníka práce). Menovaním sa pracovný pomer zakladá u vedúcich zamestnancov menovaných
do funkcie podľa osobitných predpisov a u vedúcich zamestnancov vymedzených v ustanovení § 27
ods. 5 Zákonníka práce, ktorých do funkcie menuje u zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou,

štatutárny orgán a u zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, zamestnávateľ (§ 27 ods. 4 Zák. práce).
Podľa ustálenej judikatúry súdov skutočnosť, že fyzická osoba bola vymenovaná štatutárnym orgánom
spoločnosti s ručením obmedzeným (konateľom), sama osebe nebráni tomu, aby uzavrela s touto
spoločnosťou zmluvu (dohodu) podľa pracovnoprávnych predpisov, napríklad pracovnú zmluvu, dohodu
o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer, dohodu o rozviazaní pracovného pomeru a pod.. Pokiaľ

zmluva (dohoda) nesmeruje k vzniku pracovného pomeru alebo iného pracovnoprávneho vzťahu s
náplňou výkonu činnosti štatutárneho orgánu, nie je taký právny úkon neplatný podľa ustanovenia § 242
ods. 1 písm. a/ Zák. práce (pozn. zákonník práce platný do roku 2001), pretože sa svojim obsahom
ani účelom neprieči zákonu, neobchádza ho a ani sa inak neprieči záujmom spoločnosti. V rozpore so
zákonom však je situácia, aby žalobca vykonával činnosť štatutárneho orgánu žalovanej (jej konateľa)

v pracovnom pomere. V takom prípade je preskúmavaná zmluva v zmysle ustanovenia § 242 ods.
2 písm. a/ Zák. práce neplatným právnym úkonom a nemohol podľa nej vzniknúť medzi žalobcom
a žalovaným platný pracovný pomer alebo iný pracovnoprávny vzťah. Podľa ustálenej judikatúry
súdov činnosť štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným nevykonáva fyzická osoba v
pracovnom pomere, a to ani v prípade, že nie je spoločníkom, pretože výkon funkcie štatutárneho orgánu

spoločnosti nie je druhom práce v zmysle ustanovenia § 29 ods. l písm. a/ Zák. práce a vznik a zánik
tohto právneho vzťahu nie je upravený pracovnoprávnymi predpismi a riadi sa obsahom spoločenskej
zmluvy. Právne predpisy ani povaha spoločnosti s ručením obmedzeným však nebránia tomu, aby iné
činnosti pre túto obchodnú spoločnosť vykonávali fyzické osoby na základe pracovnoprávnych vzťahov,
pokiaľ náplňou pracovného pomeru (alebo iného pracovnoprávneho vzťahu) nie je výkon činnosti

štatutárneho orgánu. Nemožno vylúčiť ani prípady, že niektorý zo spoločníkov a konateľov spoločnosti
by vykonával administratívne práce spoločnosti ako zamestnanec, ale takýto zamestnanecký pomer
musel by byť dohodnutý so všetkým náležitosťami, aby sa náplň práce zamestnanca a súčasne konateľa
nezamieňala a aby bolo zrejmé, že došlo aj k uzavretiu pracovného pomeru a že činnosť spoločníkaa tiež konateľa si vzájomne nekonkurujú. Za tejto situácie je potom pre rozhodnutie vo veci samej
predovšetkým významné, či žalobca bol ako konateľ žalovanej oprávnený učiniť v mene žalovanej
ako zamestnávateľa sporný pracovnoprávny úkon. Skutočnosť, že žalobca bol menovaný konateľom

žalovanej, teda sama osebe nebránila tomu, aby s ním žalovaná ako zamestnávateľ uzavrela pracovnú
zmluvu alebo inú zmluvu (dohodu) podľa pracovnoprávnych predpisov. Nie je ani vylúčené (a zákon
s takouto skutočnosťou i výslovne počíta - § 132 ods. 3 Obch. zák.), aby konateľ uzavrel v mene
spoločnosti s ručením obmedzeným zmluvu (dohodu), pri ktorej druhou zmluvnou stranou je sám tento
konateľ ako fyzická osoba.“

32. Na základe citovaných zákonných ustanovení, ako aj vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky má súd za to, že zmluva uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným je neplatná
pre rozpor so zákonom, nakoľko na funkciu konateľa spoločnosti nemôže byť uzatvorená pracovná
zmluva, ale musí ísť o mandátnu resp. obdobnú zmluvu, pričom účastníci takejto zmluvy sú povinný
riadiť sa ustanoveniami obchodného zákonníka. Súčasne súd k argumentácii žalovaného, že mohla byť

uzatvorená iná zmluva - ústna, súd má za to, že uvedenú skutočnosť nie je potrebné dokazovať, nakoľko
aj takáto zmluva by bola neplatná pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie písomnej formy podľa
§ 132 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Súd ďalej konštatuje, že napriek poučeniu a výzve na predloženie dôkazov, žalovaný nepredložil žiadnu
inú zmluvu, ktorá by preukazovala uzatvorenie iného pracovného pomeru v súlade so zákonom. Súd

konštatuje, že prísnejšia úprava daná OBZ je práve proti prípadným dodatočným preukazovaniu nových
skutočností napr. v podobe tvrdenej ústnej pracovnej zmluvy. Súd súčasne konštatuje, že od konateľov
spoločností vzhľadom na požiadavku konať s odbornou starostlivosťou sa kladú výraznejšie nároky na
znalosť práva a sú s tým spojené aj dôsledky v podobe ich zodpovednosti. Na základe uvedených
skutočností má súd za to, že dotknutá pracovná zmluva je neplatná a teda obaja účastníci sú si povinní

vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré im vzniklo.

33. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že nerozumie spôsobu výpočtu nároku žalobcu v súvislosti s
predloženými dôkazmi, súd konštatuje, že žaloba bola dostatočne skutkovo zdôvodnená, druhú stránku
veci však predstavuje preukázanie požadavaného nároku. Súd z predlžených listinných dôkazov -

predložených výdavkových pokladničných dokladov má preukázané, že žalovanému boli vyplatené
nasledovné prostriedky:
Mzda 08/2012 421,51 eur - pokladničný doklad 28.09.2012
Mzda 10/2012 419,45 eur - pokladničný doklad 30.11.2012
Mzda 11/2012 837,03 eur - pokladničný doklad 31.12.2012

Mzda 01/2013 422,83 eur - pokladničný doklad 28.02.2013
Mzda 02/2013 882,84 eur - pokladničný doklad 29.03.2013
Mzda 03/2013 424,09 eur - pokladničný doklad 30.04.2013
Mzda 04/2013 1.112,64 eur - pokladničný doklad 31.05.2013
Mzda 05/2013 1.159,54 eur - pokladničný doklad 28.06.2013

Mzda 06/2013 964,95 eur - pokladničný doklad 31.07.2013
Mzda 07/2013 884,81 eur - pokladničný doklad 30.08.2013
Mzda 08/2013 424,66 eur - pokladničný doklad 30.09.2013
Mzda 09/2013 424,66 eur - pokladničný doklad 29.11.2013
Mzda 10/2013 421,66 eur - pokladničný doklad 29.11.2013

Mzda 11/2013 425,00 eur - pokladničný doklad 20.12.2013
Mzda 12/2013 439,37 eur - pokladničný doklad 31.01.2014
Mzda 01/2014 520,67 eur - pokladničný doklad 28.02.2014
Mzda 02/2014 298,07 eur - pokladničný doklad 28.03.2014
Mzda 03/2014 296,67 eur - pokladničný doklad 31.03.2014

Mzda 04/2014 298,52 eur - pokladničný doklad 30.05.2014
Mzda 05/2014 298,52 eur - pokladničný doklad 31.07.2014
Mzda 06/2014 307,84 eur - pokladničný doklad 31.07.2014
t.j. suma celkom 11.685,33 eur, vo zvyšku svoj nárok žalobca nepreukázal, aj keď uvedenú skutočnosť
tvrdil, nakoľko nepredložil žiaden doklad, ktorý by uvedené dokazoval. Žalobca napr. na č.l. 81 tvrdil

vyplatenie súm žalovanému vo výške 13.185,03 eur, pričom však k platbe za mesiace 09/2012, 12/2012
a 07/2014 (každý mesiac á 500,- eur) nepredložil žiaden relevantný doklad, ktorý by preukazoval prijatie
prostriedkov žalovaným, a teda v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Vo vzťahu k predloženým
dokladom od poisťovní č.l.82-170 tak súd má za to, že tieto nepreukazujú prijatie prostriedkovžalovaným, ale len vykázanie odvodov, ktoré neboli zaplatené, a súčasne, ktoré nie sú spôsobilé bez
ďalšieho vôbec preukázať, že sa týkajú žalovaného a ním prijatých prostriedkov. Na základe uvedených
skutočností súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 11.685,33 eur ako dôvodnej vyhovel, nakoľko v tejto

časti mal preukázanú dôvodnosť nároku. Súd súčasne rozhodol o priznaní úrokov z omeškania, pričom
tieto priznal v platnej percentuálnej výške podľa jednotlivých období, kedy bezdôvodné obohatenie
vzniklo (menila sa sadzba aj právna úprava v jednotlivých obdobiach), pričom súd má za to, že
bezdôvodné obohatenie vzniklo každou prijatou platbou samostatne. Úrok z omeškania súd priznal od
momentu doručenia žaloby žalovanému t.j. 29.07.2016 (doručenka č.l.55) + 2 dni, nakoľko následne

nasledovala sobota, nedeľa a teda žalovaný sa dostal do omeškania až pondelkom 01.08.2016. Súd k
námietke premlčania žalovaného konštatuje, že nárok žalobcu nie je premlčaný, nakoľko premlčanie sa
vzhľadom na obchodnoprávny vzťah spravuje ustanoveniami obchodného zákonníka, a teda premlčacia
doba sú 4 roky, pričom prvá platba bola 28.09.2012 a žaloba bola podaná dňa 09.02.2016, t.j. v lehote 4
rokov. Súd k argumentácii žalovaného, že má nároky z vykonávania práce pre úpadcu, súd konštatuje,
že uvedené nie je rozporovanou ani spornou skutočnosťou, avšak vzhľadom na vyhlásený konkurz na

majetokúpadcu,musísisvojeprípadnénárokyuplatniťvsúladesozákonomč.7/2005Z.z.tj.prihláškou,
pričom však jeho pohľadávka, nakoľko ide o spriaznenú osobu, bude uspokojená až po uspokojení
ostatných pohľadávok v rámci konkurzného konania.

34. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

35. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal zaplatenia istiny 14.862,48 eur, úroku z

omeškania vo výške 1.094,75 eur (vyčíslené ku dňu vyhlásenia rozhodnutia), pričom bol úspešný v časti
o zaplatenie sumy 11685,33 eur a úroku z omeškania vo výške 474,95 eur, tj. v sume celkom 12.160,28
eur. Z uvedeného vyplýva hrubý úspech žalobcu 76,21 % a hrubý úspech žalovaného 23,79 %, a teda
konečný čistý úspech žalobcu je 52,42 % (76,21 - 23,79). To v konečnom dôsledku znamená nárok
žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 58,42 % trov

konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia

prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.