Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617201874
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617201874.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a

členovsenátuMgr.FrantiškaDulačkuaMgr.KatarínyBeniačovej,vprávnejvecižalobkyne:Primabanka
Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: Y. D., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom V. XXX, o zaplatenie 1.035,73 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 11Csp/41/2017-149 zo dňa 15. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené v časti splatnosti sumy 704,25
eur mení tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 704,25 eur do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku a vo výroku o náhrade trov
konania potvrdzuje.
Rozsudok súdu prvej inštancie zostáva nedotknutý vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť
žalobcovi istinu 704,25 eur.
Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezaviazalžalovanúzaplatiťžalobkyniistinu704,25Eur,ato
všetko v mesačných splátkach, prvých 5 splátok po 120 Eur a šiesta splátka 104,25 Eur, vždy do 20. dňa
toho ktorého mesiaca a prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku

pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo len jednej splátky. V zostávajúcej časti
žalobu zamietol. Žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 36 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa uzatvorila so žalovanou ako fyzickou osobou, nepodnikateľkou
dňa 06.06.2013 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorou bol pre
žalovanú zriadený osobný účet. V zmluve strany nedohodli poskytnutie služby povoleného prečerpania
na osobnom účte. Z bodu IV. ods. 2 zmluvy vyplýva, že za poskytovanie produktov a služieb je žalobkyňa

oprávnená zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov. Z predložených listinných dôkazov je
zrejmé, že žalobkyňa neskôr povolila žalovanej prečerpať osobný účet, čo preukazuje aj samotné
konanie žalovanej, ktorá podľa predložených výpisov z účtov vykonávala debetné operácie aj nad rámec
kreditných operácií na svojom účte. Vzhľadom k tomu, že žalovaná netvrdila ani nepreukázala, že by si
doposiaľ splnila svoju povinnosť vrátiť žalobkyni peňažné prostriedky v plnom rozsahu, vyhovel žalobe
v časti zaplatenia istiny 704,25 Eur.

3. Pokiaľ si žalobkyňa uplatnila poplatky vo výške 119,40 Eur (za hotovostný vklad, poplatky za výber
hotovosti z bankomatu v zahraničí, poplatky za zisťovanie zostatku na účte, poplatok za výzvu - debet,
poplatky za upomienku a poplatky za vedenie účtu postihnutého exekúciou), ako aj 28 %-tné úroky vo
vyčíslenej sume 212,08 Eur, žalobu zamietol ako nedôvodnú. V danom prípade sa nesporne jedná ospotrebiteľskú zmluvu, žalobkyňa si mohla účtovať voči žalovanej úroky a poplatky iba za predpokladu,
že tieto boli zmluvnými stranami individuálne dojednané. Žalobkyňa nepredložila žiadny listinný dôkaz
preukazujúci dojednanie výšky poplatkov a úrokov, pričom v spotrebiteľskom právnom vzťahu tieto

musia byť uvedené priamo v zmluve, inak ich nemožno považovať za individuálne dojednané. Naviac
v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko
žalobkyňa nepreukázala platné dojednanie úrokovej sadzby predmetného úveru priamo v úverovej
zmluve, čo je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ sa žalobkyňa odvoláva
na všeobecné obchodné podmienky, resp. sadzobník poplatkov, vývesku úrokových sadzieb, má za to,

že vo všeobecnosti zmluvné ustanovenia vo vopred pripravovanej formulárovej zmluve, resp. v spleti
všeobecných obchodných podmienok alebo iných istín, ktoré naviac navodzujú skôr dojem obsahu
nepodstatného charakteru, v tejto časti spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa, a preto nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Naviac akékoľvek úroky, ako odplatu
za užívanie požičanej sumy, prislúchajú veriteľovi len do doby splatnosti dlhu. V prípade vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti nastáva stav, kedy dlžník už nemá taký právny titul mať peňažné prostriedky u

seba a tieto užívať, teda nie je dôvod ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili iba za
stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. S omeškaním dlžníka - spotrebiteľa so splnením zákon
spája oprávnenie dodávateľa žiadať úroky z omeškania. Tieto predstavujú v čase omeškania žalovanej
výšku 5-krát nižšiu, ako si uplatňuje žalobkyňa titulom úroku z nepovoleného prečerpania účtu.

4. S poukazom na § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) povolil žalobkyni dlh
splácať v mesačných splátkach, pričom má za to, že stanovené splátky sú primerané k nevyhnutným
životným nákladom, výške dlhu a počtu mesiacov, za ktoré by žalovaná mohla svoj dlh uhradiť žalobkyni
bez toho, aby táto utrpela vážnu ujmu z dôvodu neskoršieho plnenia.

5.Onáhradetrovkonaniarozhodolspoukazomna§255ods.2CSP,keďmalzato,žeúspechžalobkyne
predstavuje 68% a neúspech 32%, a preto čistý úspech predstavuje 36%.

6. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, čo do výroku zamietnutia
v zostávajúcej časti žaloby a do výroku o náhrade trov konania. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ustanovenie § 31 ods. 2 a
4 Zákona o platobných službách a čl. IV. bod 5 zmluvy, pričom Zákon o platobných službách výslovne
nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. Taktiež
poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora č. C-42/15, v ktorom bolo vyslovené, že zmluva o úvere
nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Uvedené znamená, že náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich
môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť
zmluvy. Poukázal na bod 3.4, 3.8 a 3.12 všeobecných obchodných podmienok ohľadne nepovoleného
prečerpaniabežnéhoúčtu.Mázato,žeoprávnenímbankyjepožadovaťúrokyzaprečerpanieúčtu,sčím
počíta aj Obchodný zákonník, ako aj zákon o spotrebiteľských úveroch v § 18 ods. 1. Tvrdenie, že úroky

ako odplata za užívanie požičanej sumy prislúcha veriteľovi len do doby splatnosti dlhu, nemá oporu v
právnych predpisoch. Vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka,
strany, si môžu vznik a zánik povinností platiť úrok, t.j. dobu, počas ktorej má dlžník platiť úroky, v zmluve
o úvere dojednať odchýlne. Vzhľadom na uvedené navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, že vyhovie
žalobe v celom rozsahu a zaviazať žalovanú uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od jeho právoplatnosti a priznať

trovy konania v plnom rozsahu.

7.Kodvolaniužalobkynesavyjadrilažalovaná,ktoráuviedla,žesijevedomásvojhodlhuajehoochotná
splácať mesačne vo výške 120 Eur. Problémy začali, keď jej exekútor zablokoval účet a vec riešila
osobne v banke. Na požiadanie jej odmietli zriadiť iný účet a tento jej zriadili až po tom, ako podali

predmetnú žalobu na súd. Navrhuje potvrdiť napadnutý rozsudok.

8. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok v

intenciách ustanovenia § 379 a § 380 CSP a rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP v
napadnutej časti potvrdil (zamietajúci výrok a výrok o náhrade trov konania) a podľa § 388 CSP zmenil
ohľadne lehoty splatnosti priznaného nároku.9. Východiskovo odvolací súd zdôrazňuje, že z hľadiska procesnej ekonómie postačuje pre určujúci
záver o bezúročnosti, resp. bezpoplatkovosti poskytnutého/dotknutého úveru zistenie správnosti čo
i len jedného nedostatku v obsahových náležitostiach posudzovanej zmluvy. Z opísaného aspektu

nadväzne platí, že údaj o ročnej úrokovej sadzbe úveru je pre spotrebiteľa dôležitým údajom z hľadiska
jeho vedomosti o nákladovosti úveru (v časti úroku, ktorý možno považovať za podstatnú/dominantnú
zložku celkových nákladov úveru). Preto je z hľadiska ochrany spotrebiteľa na mieste požiadavka na
jednoznačnosť a prehľadnosť tohto údaja, čomu nepochybne nezodpovedá/ nekorešponduje odkaz
žalobkyne (odvolateľky) na obchodné podmienky, prípadne sadzobník, ktoré majú obsahovať okrem

iného informácie o poplatkoch a úrokoch, resp. vývesku úrokových sadzieb. Odvolací súd nevidí
dôvod upustiť od ustálených záverov aplikačnej praxe súdov, v zmysle ktorých majú všeobecné
obchodné podmienky slúžil len na bližšie vysvetlenie vzájomných povinností účastníkov zmluvy, či
širších súvislostí poskytovanej služby, rozhodne však nemajú byť priestorom na formulovanie určujúcich
zákonných náležitostí zmluvy, akou je i úroková sadzba. Odvolateľka teda relevantným spôsobom
nevyvrátil/nespochybnil zásadný záver okresného súdu o absencii obligatórnych údajov zmluvy o úvere

požadovaných právnou normou o úrokovej sadzbe.

10. Neobstojí tvrdenie žalobkyne v odvolaní, že súd prvej inštancie neuviedol žiadne argumenty na
podporu svojho tvrdenia vrátane odkazu na príslušné predpisy či judikatúru. V tomto zmysle odvolací
súd poukazuje na bod 8 - 14, kde poukazuje na právnu úpravu, na ktorú prihliadal pri rozhodovaní, ako

aj na bod 16, kde náležite odôvodnil, z akého dôvodu čiastočne zamietol žalobu žalobkyne a okrem
iného v tomto bode poukazuje na to, že „podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je
zároveň aj údaj o úrokovej sadzbe“.

11. Následne opísaným skutočnostiam korešponduje zákonný následok v podobe bezúročnosti a

bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Pokiaľ teda okresný súd pri svojej rozhodovacej
činnosti postupoval v súlade s explicitným znením zákona (§ 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch), ktorým je pri svojej rozhodovacej činnosti viazaný, ide o postup náležitý.

12. K odvolacej námietke, že Zákon o platobných službách neustanovuje povinnosť individuálne

dojednať poplatky, odvolací súd poukazuje na to, že uvedený zákon nepredstavuje špeciálnu úpravu
vo vzťahu k normám spotrebiteľského práva, ktorá by vylučovala aplikáciu spotrebiteľskej ochrany (na
ktorej je založená požiadavka individuálneho dojednania zásadných zmluvných ustanovení, medzi ktoré
nepochybne poplatky i úroky patria). Navyše Zákon o platobných službách sa nedotýka zmluvného
úroku.

13. Pokiaľ ide o úrok z úveru, ako podstatná náležitosť zmluvy o úvere, podľa názoru odvolacieho
súdu jeho výška musí byť dohodnutá priamo v zmluve, nie vo všeobecných zmluvných podmienkach,
ktorých úlohou je len spresniť a rozvinúť niektoré ustanovenia zmluvy, prípadne upraviť určité technické
náležitosti. Úprava podstatnej náležitosti zmluvy (úrok z úveru ňou nepochybne je) v obchodných

podmienkach, ktorých obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť a pripravil ich výlučne veriteľ, u spotrebiteľa
vyvoláva nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Bez pochybností predstavuje teda
neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú nemožno prihliadať.

14. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na znenie § 2 písm. f/ a § 18 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch, s takouto obranou sa nemožno stotožniť. Obsah práv a povinností účastníkov
určila zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzatvorená dňa 06.06.2013.
Z predloženej zmluvy žalobkyňou nevyplýva, že by medzi sporovými stranami bolo dohodnuté povolené
prečerpanie na osobnom účte a uvedené vyplýva aj zo žaloby vo veci, keď sama žalobkyňa poukazuje
na to, že má sa jednať o nepovolené prečerpanie a až v špecifikácii, na základe výzvy súdu zo

dňa 23.03.2017 (č.l. 23) chaoticky poukazuje raz na nepovolené prečerpanie a raz na povolené
prečerpanie. Navyše uvádza, že zmluvou o povolenom prečerpaní nedisponuje, z ktorého dôvodu žiada,
aby ju súd vyžiadal od žalovanej. Taktiež v špecifikácii poukazuje na rozdielne úročenie povoleného
prečerpania a nepoveleného prečerpania. Navyše, žalobkyňa nepreukázala ani splnenie povinností
veriteľa informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je

dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru a ďalších náležitostiach poskytnutého
úveru v zmysle § 18 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Predložené výpisy z účtu žalovanej
obsahujú len údaje o výške limitu povoleného prečerpania a úrokovej sadzby pre povolené prečerpanie,
ktorého dojednanie so žalovanou však žalobkyňa nepreukázala.15. Je tu aj ďalší dôvod, pre ktorý odvolací súd nemohol odvolaniu vyhovieť. Žalobkyňa nárok na úrok
28 % ročne z dlžnej sumy odvodzuje od čl. 3 VOP určených ku dňu uzatvorenia zmluvy. Uvedená

zmluvnápodmienkasrovnakýmobsahombolarozsudkomOkresnéhosúduKošiceII.zodňa29.11.2013
č.k. 36C/117/2013-55 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co/91/2014 zo dňa
24.03.2015, vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Tento rozsudok je pre žalobkyňu
záväzný, a preto bolo jej povinnosťou jednak zdržať sa ďalšieho uplatňovania tejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ako aj uplatňovania nárokov z nej vychádzajúcich.

16. Žalobkyňa v odvolaní namietala i to, že jej mali byť v konaní priznané aj úroky z úveru po splatnosti
úveru. Krajský súd v uvedenej súvislosti uvádza, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa má
za následok absenciu požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za
tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané
cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícií,

nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Po nadobudnutí splatnosti úveru (či už celého alebo
jednotlivýchsplátok)veriteľovivznikánároknavráteniepožičanejsumy,vrátaneúrokovkapitalizovaných
ku dňu splatnosti úveru (alebo jeho časti). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať
peňažné prostriedky u seba (pretože tieto sú už splatné) a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ
inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V

opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ
by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej
pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny
stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny v obsahu záväzku a veriteľ by úroky
inkasoval ako keby k tejto zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké

práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Takýto stav súd nemôže
pripustiť, nakoľko by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za
situácie,ževeriteľsimôženárokovaťamôžesadomôcťjednorazovéhovráteniapeňažnýchprostriedkov
z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere (pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/190/2014

z 30. júna 2015).

17.KrajskémusúdujeznámerozhodnutieSúdnehodvoraEurópskejúnieč.C-42/15ovýkladeSmernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Platí
však, že prejudiciálny rozsudok je spolu s výkladom alebo posúdením platnosti práva Únie, ktoré sa

v ňom nachádzajú, záväzný pre vnútroštátny súd, ktorý podal prejudiciálnu otázku, ako aj pre súdy,
ktoré budú rozhodovať v tej istej veci o opravných prostriedkoch. Právnou charakteristikou Smernice
je jej záväznosť len pre štát, zatiaľ čo jej priamy účinok medzi jednotlivcami je v zásade vylúčený.
Priznať Smernici nepriamy účinok by prakticky znamenalo nahradiť, vypustiť dotknuté ustanovenie, t.j.
postupovať contra legem.

18. Odvolateľka súčasne namietala i určenie splatnosti priznaného nároku v splátkach, keď v
záverečnom návrhu odvolania žiadala zaviazať žalovanú zaplatiť istinu v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Túto jej námietku považoval odvolací súd za opodstatnenú. Žalovaná preukázala vo veci svoj
príjem, ktorý v zmysle uvedeného predstavuje sumu 600 Eur + 200 Eur cestovné. Pokiaľ poukazovala na

svoje ostatné dlhy, tieto žiadnym spôsobom vo veci nepreukázala. Odvolací súd má za to, že vzhľadom
na výšku dlhu (704,25 Eur) a na príjem žalovanej, ako aj na obdobie, počas ktorého bola v mínusovom
zostatku na účtu (od obdobia január 2014 do januára 2017), nie je dôvod na povolenie splácania istiny.
Za daného stavu krajský súd zmenil rozhodnutie okresného súdu a uložil žalovanej uhradiť príslušnú
sumu v lehote splatnosti 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, keď v zmysle ust. § 232 ods. 3 veta prvá

CSP lehota na plnenie je 3 dní a plynie od právoplatnosti rozsudku, avšak v zmysle druhej vety odvolací
súd poskytol žalovanej dlhšiu lehotu na splnenie svojej povinnosti, a to 30 dní.

19. Odvolaciemu prieskumu podrobil odvolací súd aj súvisiaci bezprostredne na seba nadväzujúci výrok
onáhradetrovkonaniaprvoinštančnéhosúdu,vktorejčastirozsudoktaktiežpotvrdil.Správnekonštatuje

súd prvej inštancie základnú zásadu pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzajúcu z princípu
úspechu/neúspechu strán sporu. Žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia istiny 1.035,73 Eur, pričom
jej bola priznaná suma 704,25 Eur, preto jej úspech predstavuje 68 % a vo zvyšnej sume (1.035,73Eur - 704,25 Eur = 331,48 Eur) predstavuje jej neúspech vo výške 32 %. Preto čistý úspech žalobkyne
predstavuje v rozsahu 36 %, ako to konštatoval súd prvej inštancie (68-32=36).

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil vrátane
výrokuotrováchkonania,ktorývzhľadomnapomerúspechuaneúspechužalobkynevkonaníjesprávny
a zmenil ho len v časti splatnosti priznanej istiny.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 396 ods.

1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný ohľadne splatnosti priznaného nároku a vo zvyšku
bol neúspešný. Relevanciou odvolacieho nároku týkajúceho sa splatnosti priznanej sumy voči ostatnej
časti odvolania stanovil percentuálne odvolací súd v rozsahu 25 %:75 %. Čistý úspech žalovanej tak
predstavoval 50 % (75 % - 25 %). Krajský súd jej preto priznal náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 50 %.

22. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)