Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. marec 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/205/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715215497
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7715215497.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky D.X. W. rod. Q. nar.
XX.X.XXXX bývajúcej v L. na Š. ul. č. XX zastúpenej JUDr. Ivetou Fejlekovou advokátkou so sídlom v
Michalovciach na Námestí osloboditeľov č. 25 proti manželovi L. W. nar. X.X.XXXX bývajúcemu v L. na
Š. ul. č. XX zastúpenému JUDr. Ľubošom Kizivatom advokátom so sídlom v Michalovciach na ul. Kpt.
Nálepku č. 8 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode k maloletej T. W. nar. XX.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Michalovce o odvolaní manžela (otca) proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z

28.6.2017 č.k. 15P 276/2015-264 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal manžela (otca) prispievať na výživu mal. T.C.
170 € mesačne od 18.5.2016, ktoré výživné je povinný prispievať k rukám navrhovateľky vždy do 15.
dňa toho ktorého mesiaca vopred. Dlžné výživné za obdobie od 18.5.2016 do 30.6.2016 v sume 630 €
povolil manželovi (otcovi) splácať v 126 € mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným pod
následkami straty výhody splátok s tým, že prvá splátka je splatná 15. dňom nasledujúceho mesiaca od
právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej a navrhol, aby odvolací súd
zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby ho zmenil tak, že určí
výživné pre mal. T. vo výške 90 € mesačne od právoplatnosti rozhodnutia súdu o rozvode manželstva.
Vyjadril názor, že súd prvej inštancie sa neriadil zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu z 27.10.2016
č.k. 7CoP 131/2016-88, ktorým súdu prvej inštancie bola vytknutá nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ako
aj to, že sa súd nevysporiadal s jeho tvrdeniami o ďalších príjmoch matky z opatrovateľstva a neustálil

primeraný rozsah vyživovacej povinnosti rodičov aj k plnoletému synovi L.. Odvolací súd tiež považoval
za potrebné skúmať aj jeho zdravotný stav a pokles jeho príjmu z hľadiska, či išlo o krátkodobý alebo
dlhodobý pokles a či podstatným spôsobom ovplyvňoval jeho majetkové možnosti a schopnosti plniť
si vyživovaciu povinnosť. V ďalšom konaní súd prvej inštancie síce vykonal dokazovanie a dospel
k záveru, že u navrhovateľky došlo k zvýšeniu jej príjmu o 100 €, ako aj k tomu, že u neho došlo
na 7 mesiacov k zníženiu príjmu v dôsledku práceneschopnosti, avšak aj napriek tejto skutočnosti
súd určil rovnaké výživné. Súd sa opätovne nevysporiadal s tým, aká časť z príjmov rodičov by mala

pokrývať výživu plnoletého syna L., ktorý je študentom na vysokej škole a ktorému on dobrovoľne
prispieva 90 € mesačne. Je nelogické, že na mal. T., ktorej potreby sú menej finančne náročné, súd
určil výživné 170 €. Podľa takejto úvahy súdu by potom bolo možné určiť výživné pre plnoletého syna
aj vo výške 270 €. To už by bolo pre neho neúnosné a likvidačné, nakoľko by už nevedel pre sebazabezpečiť ani základné životné podmienky. Za nelogický považuje záver súdu, že jeho príjem sa síce
v dôsledku práceneschopnosti znížil, ale nie je trvalého charakteru a nemá vplyv na výšku výživného.
Tento záver nie je správny, nakoľko jeho práceneschopnosť netrvala 1 alebo 2 týždne, ale viac ako

7 mesiacov a mala podstatný vplyv na plnenie vyživovacej povinnosti. Rovnako konštatovanie súdu
o tom, že aj napriek tomu, že bol práceneschopný, bol schopný platiť výživné 170 €, je v rozpore s
jeho vyjadreniami, nakoľko takéto výživné začal platiť až po tom, čo mu bol doručený prvý rozsudok,
ktorým bol zaviazaný tiež na platenie výživného 170 € s tým, že právna zástupkyňa matky ho vyzvala
v súlade s § 44 CMP o predbežnej vykonateľnosti rozsudku o výživnom uhrádzať stanovené výživné

pod následkom exekúcie. Uvedené súd posúdil v jeho neprospech. V rozsudku nie je uvedené, ako súd
prihliadal na výživu plnoletého syna L.. V konaní tiež vyšlo najavo, že matka - navrhovateľka poberala
príspevok za opatrovanie popri svojom príjme z práce vo výške 427,80 € mesačne minimálne od januára
2015 do konca októbra 2015. Uvedené príspevky prestala prijímať, nakoľko ukončila zmluvu o výkone
osobnej asistencie dohodou k 30.9.2015. Týmto poukazuje na to, že navrhovateľka sa vzdala príjmu
bez akéhokoľvek dôvodu, a preto lebo vedela, že podá návrh na rozvod a bude sa riešiť aj výživné a

aby dosiahla vyššie výživné. Ďalej uviedol, že pri výpočte dlžného výživného za obdobie od 18.5.2016
do 30.6.2017 dospel súd k nesprávnej sume dlžného výživného, nakoľko suma dlžného výživného nie
je 2.380 €, ale 2.281,24 € ako výživné za 13 mesiacov a 13 dní mesiaca máj 2016, z čoho mal súd
odpočítať ním uhradené výživné v celkovej sume 1.750 €, ako aj 100 € na darčeky na Vianoce a tak by
dospel k sume dlžného výživného 431,24 €.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok ako vecne správny a dôvodný
potvrdiť.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil
skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol,
pričom v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré tvorili podklad

jeho rozhodnutia a s jeho závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. Otec v odvolaní
neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery súdu prvej inštancie, pričom
jeho odvolacia argumentácia je totožná s obranou v konaní na súde prvej inštancie, s ktorou sa súd v
napadnutomrozsudkuvysporiadal.Vtejtosúvislostiodvolacísúdzdôrazňuje,žedoprávanaspravodlivý
proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním

a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech,
resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne
vykonal dokazovanie, resp. doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu
a dostatočne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne
závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu,

ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

8. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v zrušujúcom uznesení z 27.10.2016 č.k.
7CoP 131/2016-88 nezaujal a ani nemohol zaujať stanovisko k primeranosti či neprimeranosti
určeného výživného, keďže dôvodom zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie bola predovšetkým

nepreskúmateľnosť rozhodnutia, keďže v rámci odôvodnenia výroku o výživnom sa súd prvej inštancie
obmedzil len na konštatovanie, že určené výživné je primerané možnostiam a schopnostiam rodičov,
ako aj odôvodneným potrebám dieťaťa, pričom ďalším dôvodom bola zmena pomerov u otca v dôsledku
jeho práceneschopnosti, ktorá nastala po rozhodnutí súdu prvej inštancie s tým, že odvolací súd uložilpovinnosť súdu vykonať dokazovanie v ním naznačenom smere. Z vykonaného dokazovania zjavne
vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v zmysle pokynov odvolacieho súdu.

9. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že práceneschopnosť otca v období
od 11.7.2016 do 1.3.2017 podstatným spôsobom neovplyvnila jeho možnosti a schopnosti plniť si
vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, nakoľko vychádzajúc z jeho priemerného čistého príjmu za
rok 2016 zahrňujúceho jednak príjmy z pracovného pomeru, ako aj nemocenské dávky spolu vo výške
728,12 € mesačne, možno konštatovať, že tento príjem mu umožňoval prispievať na výživu maloletej

určeným výživným, a to aj po zohľadnení jeho nevyhnutných životných nákladov a plnenej vyživovacej
povinnosti k plnoletému synovi v rozsahu 90 € mesačne, pričom jeho príjem po nástupe do pracovného
pomeru v marci 2017 je porovnateľný s príjmom dosahovaným v roku 2016. Pokiaľ ide o vyživovaciu
povinnosť oboch rodičov k plnoletému synovi, študentovi Vysokej školy technickej v Košiciach, ako bolo
uvedené, otec prispieval na jeho výživu 90 € mesačne, pričom matka mu uhrádzala každé 3 mesiace
za internát 180 €, internet v škole raz za 3 mesiace 10 €, obedy v škole, zabezpečovala mu výdavky

na oblečenie, knihy a zošity do školy, ako aj stravu. Otec v konaní uviedol, že synovi dal 1.944 € ako
vyplatenú poistku, na ktorú mu šetril 19 rokov. K uvedenému je potrebné uviesť, že vytváranie úspor či
úhrady investičných poistiek, i keď z príjmu jedného z rodičov, ktorí sú manželia, nie je možné považovať
za plnenie len jedného z rodičov, nakoľko aj príjmy manželov patria do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (§ 143 OZ). Konkrétnu výšku nákladov na zabezpečenie oblečenia, hygieny či stravy pre

plnoletého syna v tomto konaní nie je potrebné podrobne skúmať, keďže predmetom konania nie je
určenie výživného pre plnoletého syna, avšak je zjavné, že vzhľadom na príspevok otca na jeho výživu
90 € mesačne, matka uspokojuje odôvodnené potreby plnoletého syna vo väčšom rozsahu ako otec
vychádzajúc z nákladov dospelého muža, ktoré možno prirovnať k nákladom otca, ktoré prezentoval v
priebehu konania, keď na hygienické potreby a ošatenie potrebuje 80 € a na stravu doma približne 150

€. Vzhľadom na to, že plnoletý syn rodičov nežiadal o určenie výživného v inom konaní, teda nebolo
na neho určené výživné v konkrétnom rozsahu, je potrebné na túto vyživovaciu povinnosť prihliadnuť
primerane podľa toho, ako sa ktorý z rodičov podieľa na zabezpečení jeho výživy.

10. Odvolací súd nepovažoval za podstatnú námietku otca týkajúcu sa vzdania sa príjmu matky z

opatrovateľskej činnosti, nakoľko nešlo o príjem z pracovnej činnosti ani iný majetkový prospech, na
ktorý by mala nárok a vzdanie sa tohto príjmu nie je možné považovať za okolnosť majúcu povahu
subjektívneho zavinenia straty príjmu. Napokon matka je zamestnaná v riadnom pracovnom pomere,
preto nie je možné od nej spravodlivo požadovať, aby pri starostlivosti o maloleté dieťa za každých
okolností musela dopĺňať zdroj svojich príjmov ďalšou prácou, pričom takýto záver by bolo možné

vztiahnuť aj na otca, ktorý by si podľa ním tvrdenej argumentácie mal takisto popri zamestnaní zarábať
vo vedľajšom pracovnom pomere alebo rovnako vykonávať opatrovateľskú činnosť, aby mohol na výživu
svojich detí prispievať vo väčšom rozsahu.

11. Pokiaľ ide o ustálenie dlžného výživného, úvahy otca v odvolaní nie sú správne, pretože pokiaľ by

súd ustálil výživné, ktoré mal uhradiť konkrétne od 18.5.2016 (teda len za 14 dní mesiaca máj 2016 a
následne za ďalších 13 mesiacov do 30.6.2017, musel by zohľadniť úhrady výživného, ktoré realizoval,
avšak tiež pomerne, pokiaľ ide za mesiac máj 2016 len za 14 dní (nie 13, ako nesprávne otec uvádza)
a zároveň nemôže prihliadať na plnenia, ktoré nemali charakter výživného a za ktoré nie je možné
považovať darčeky na Vianoce.

12. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne vo veci rozhodol, odvolací súd rozsudok podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil
s jeho odôvodnením.

13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).