Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. november 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/360/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206711
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4213206711.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudcom JUDr. Arpádom Pastorekom v právnej veci žalobcu: CD
Consulting, s.r.o, IČO: 264 29 705, so sídlom: Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha,
Česká republika, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864
421, proti žalovanej: D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX Iža, o zaplatenie 140,- EUR s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd podanú žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca vo svojim podaní: „ Návrh na uplatnenie pohľadávky“ zo dňa 18.03.2013, ktorý doručil súdu dňa
28.03.2013 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 140,- EUR z titulu zmenkovej
sumy, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z nasledovných súm:
358,00 EUR za obdobie od 29.11.2010 do 21.02.2011, čo predstavuje sumu 76,08 EUR,

292,00 EUR za obdobie od 22.02.2011 do 21.03.2011, čo predstavuje sumu 20,44 EUR,
226,00 EUR za obdobie od 22.03.2011 do 27.06.2011, čo predstavuje sumu 55,3 7EUR,
193,00 EUR za obdobie od 28.06.2011 do 24.07.2011, čo predstavuje sumu 13,03 EUR,
173,00 EUR za obdobie od 25.07.2011 do 23.08.2011, čo predstavuje sumu 12,98 EUR,
140,00 EUR za obdobie od 24.08.2011do zaplatenia.
Ďalej si uplatnili nárok na 6,00 % ročný úrok z nasledovných súm:

358,00 EUR za obdobie od 14.02.2011 do 21.02.2011, čo predstavuje sumu 0,47 EUR,
292,00 EUR za obdobie od 22.02.2011 do 21.03.2011, čo predstavuje sumu 1,35 EUR,
226,00 EUR za obdobie od 22.03.2011 do 27.06.2011, čo predstavuje sumu 3,65 EUR,
193,00 EUR za obdobie od 28.06.2011 do 24.07.2011, čo predstavuje sumu 0,86 EUR,
173,00 EUR za obdobie od 25.07.2011 do 23.08.2011, čo predstavuje sumu 0,86 EUR,
140,00 EUR za obdobie od 24.08.2011do zaplatenia a z titulu zmenkovej odmeny v sume 1,19
EUR. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú

vystavila žalovaná dňa 24.05.2010 za vyššie uvedených podmienok. Indosovaná vlastná zmenka je
vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalovaná
mala zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k
zaplateniu, žalovaná uhradila 218,00 EUR zmenkovej sumy, na úroky uhradila 0,00 EUR, preto žalobca
žiadal, aby ju súd v zmysle čl. 7 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 k tejto
povinnosti zaviazal rozsudkom.

Žalovaná sa k návrhu písomne nevyjadrila.Žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky. Žalovaná ako fyzická osoba
má bydlisko na území Slovenskej republiky. Žalovaná zmenka bola vystavená na území Slovenskej
republiky, kde je i platobné miesto. Predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle čl. 3 bodu 1

nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu, nakoľko žalobca má sídlo v Českej republike, teda v členskom štáte inom ako
v členskom štáte súdu, konajúceho vo veci. Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky Okresnému súdu Komárno nepresahuje 2.000,- EUR bez akýchkoľvek úrokov,
výdavkov a nákladov, a preto sa podľa čl. 2 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007,

ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na tento spor uplatňuje
nariadenie Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu. Žalovaná má bydlisko v obvode Okresného súdu Komárno, ktorý je z tohto
dôvodu v zmysle uvedeného nariadenia príslušným súdom na konanie vo veci. Takto určená právomoc
súdu je i v súlade s čl. 16 bodu 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Z. z. z 22.12.2000 o právomoci a o
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto
vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území SR. Vzhľadom k tomu sa žalované vzájomné
majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom SR. Použitie právneho poriadku SR
v súlade s § 10 a § 11 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení

neskorších predpisov zodpovedá rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu účastníkov konania.
Iná dohoda účastníkov konania o voľbe rozhodujúceho práva v konaní preukázaná nebola.
Podľa článku 19 cit. nar. pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Na prejednanie veci samej podľa Obč. súd por.§ 115a ods. 1 a ods. 2 platí, že nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len
nazákladelistinnýchdôkazovpredloženýchúčastníkmiaúčastnícisrozhodnutímvovecibeznariadenia
pojednávania súhlasia, alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Za drobné spory sa podľa § 200ea Obč. súd. por. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania
sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia

ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Ak súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania, kedy podľa § 52a Vyhlášky č.
543/2005 Z. Z. Min. sprav. SR o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy

…… o verejnom vyhlásení rozsudku sa spíše zápisnica. Na zápisnicu o verejnom vyhlásení rozsudku sa
ustanovenia § 52 vzťahujú primerane. Zápisnica o súdnom pojednávaní okrem náležitostí ustanovených
predpismi o konaní pred súdmi obsahuje podľa citovaném vyhlášky § 52 ods. 1 až ods. 7 platí, že
všetky podstatné okolnosti a poučenia poskytnuté súdom. V zápisnici o súdnom pojednávaní sa uvedie
presný čas začiatku a skončenia súdneho pojednávania; v zápisnici sa vyznačí aj doba, počas ktorej

bolo súdne pojednávanie prerušené. Predseda senátu diktuje zápisnicu o súdnom pojednávaní nahlas
tak, aby prítomní diktované znenie počuli, ak predpisy o konaní pred súdmi nepripúšťajú iný postup.
Predseda senátu môže vyslúchanému, najmä ak ide o znalca, dovoliť, aby svoju výpoveď do zápisnice
nadiktoval. Táto skutočnosť sa v zápisnici poznamená. Zápisnica o súdnom pojednávaní sa vyhotovuje
použitím diktafónu, postupom podľa § 56, rychlopisným záznamom alebo pomocou výpočtovej techniky.

Ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovila použitím diktafónu alebo rýchlopisným záznamom,
bezodkladneposkončenísúdnehopojednávaniavyhotovíasistentprepiszápisnicepomocouvýpočtovej
techniky, ku ktorému pripojí doložku „Za správnosť vyhotovenia:“, v ktorej uvedie svoje meno, priezvisko
a podpis. Ak predpisy o konaní pred súdom neurčujú inak, netreba záznam uchovávať; ak je zápisnica o
pojednávaní vyhotovená použitím diktafónu alebo ak sa priebeh súdneho pojednávania zaznamenáva

podľa § 56, možno upustiť od prítomnosti asistenta na pojednávaní s výnimkou hlavného pojednávania,
verejného zasadnutia a neverejného zasadnutia. Ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovuje
pomocou diktafónu alebo postupom podľa § 56, predseda senátu na úvod do mikrofónu nadiktuje údaje
potrebné na vyplnenie záhlavia zápisnice a ak požiadali účastníci konania o vydanie kópie zápisnice osúdnom pojednávaní, aj počet požadovaných kópií. Nesprávnosti záznamu zistené v priebehu súdneho
pojednávania opraví predseda senátu nadiktovaním správneho znenia, ktoré uvedie slovami "opravuje
sa";opravavymazanímzáznamujeneprípustná.Aknadiktujepredsedasenátudozáznamuvyhotovenie

rozhodnutia, je potrebné, aby jeho text obsahoval všetky náležitosti ustanovené predpismi o konaní pred
súdmi. Spravidla podľa ods. 5 sa zapíše alebo nadiktuje len podstatný obsah výpovedí a prednesov,
ak predpisy o konaní před súdmi neustanovujú inak. Ak je to dôležité na posúdenie veci, zapíšu sa
odpovede vyslúchaných osôb doslovne, prípadne sa v zápisnici uvedú jednotlivé otázky a odpovede k
nim. Zápisnica sa spisuje alebo diktuje v slovenskom jazyku. Ak záleží na doslovnom znení výpovede

toho, kto nevypovedá v slovenskom jazyku, zapíše asistent alebo tlmočník jej príslušnú časť, ak je
to možné, aj v jazyku, v ktorom vypočúvaný vypovedal. Zápisnicu o súdnom pojednávaní podpisuje
predseda senátu a asistent, ktorý ju spísal alebo vyhotovil jej prepis, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú
predpisy o konaní pred súdmi.

Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní ide o drobný spor, súd vyvesil dňa XX.XX.XXXX oznam na úradnej

tabuli súdu oznam o tom, že dňa X.XX.XXXX o XX.XX h, v pojednávacej miestnosti OS A. na č. d. X
na X poschodí, bude podpísaným súdom vo veci verejne vyhlásený rozsudok.

Súd sa oboznámil s návrhom spolu s prílohami, originál zmenkou, pričom zistil nasledovný skutkový
stav veci:

Žalobca predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá obsahuje nasledovné údaje:
Označenie, že sa jedná o zmenku:

Číslo zmluvy: XXXXXXXXX

Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovanej
Miesto vystavenia: v D.
Dátum vystavenia: XX.XX.XXXX
Zmenková suma: 358,00 EUR
Vyhlásenie vystaviteľa: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35

807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zmenkový úrok 0,25 % denne od 29.11.2010
Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
Doložka: "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia"
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu.

Podľa čl. I § 75 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov vlastná zmenka
obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I § 11 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov ( ďalej
len ZŠZ) každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov v zmenke

zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy.
V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I § 48 ods. 1 bodu 2 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
majiteľ zmenky môže postihom žiadať šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti.

Podľa § 33 od. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov zmenka
môže byť vystavená:
na nahliadnutie;na určitý čas po nahliadnutí;
na určitý čas po dátume vystavenia;
na určitý čas.

Podľa ods. 2 cit. zák. zmenky s inou dobou splatnosti ako je vyššie uvedené alebo so splatnosťou
postupnou sú neplatné.

Podľa§34ods.1cit.zák.zmenkanavideniejesročnápripredložení.Musíbyťpredloženánaplateniedo

jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti
môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa § 36 ods. 1 a 2 zmenkového a šekového zákona platí, že zmenka vystavená na jeden mesiac
alebo na niekoľko mesiacov po dáte vystavenia alebo po videní je sročná zhodného dňa mesiaca, v
ktorom sa má platiť. Ak niet v mesiaci takého dňa, je zmenka sročná v posledný deň toho mesiaca.

Ak je zmenka vystavená na jeden a pol mesiaca alebo na niekoľko mesiacov a pol mesiaca po dáte
vystavenia alebo po videní, počítajú sa najprv celé mesiace.

V zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 ZŠZ platí, že pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia
pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37),

platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63),
odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní
lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa súdu v predmetnom konaní je zrejmé, že žalobca si uplatnil zmenkovú pohľadávku, z obsahu

predloženej zmenky voľba rozhodného práva nevyplýva a na záväzky vyplývajúce zo zmeniek nie
je možné použiť Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), keďže z rozsahu jeho pôsobnosti článok 1 ods. 2 písm.
d/ vylučuje záväzky vyplývajúce zo zmeniek a právo Európskej únie a medzinárodné zmluvy neobsahujú
kolízne normy pre oblasť zmeniek, súd prvého stupňa správne určil rozhodné právo podľa § 10 ods. 1

a § 11 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom s tým, že danú vec
je potrebné riešiť podľa slovenského právneho poriadku, nakoľko jeho použitie zodpovedá rozumnému
usporiadaniu daného vzťahu (vzhľadom na to, že osoba zmenkovo zaviazaná je štátnym občanom
Slovenskej republiky, pôvodnou majiteľkou zmenky je spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. sídliaca na
území Slovenskej republiky, žalobkyňa ako majiteľ zmenky je osobou zo zmenky oprávnenou - má nárok

navyplateniezmenkovejsumyspríslušenstvom,spôsobilosťžalovanejaindosanta,čižeprvéhomajiteľa
zmenky sa spravuje slovenskou právnou úpravou, zmenkové vyhlásenie žalovanej ako vystaviteľa
zmenky bolo urobené pred indosáciou zmenky v Slovenskej republike, teda jeho forma sa spravuje
taktiež právom Slovenskej republiky, aj platobné miesto je v zmenke uvedené: „POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova25,811Bratislava,atď.).Preúplnosťjetuvšakvhodnépoznamenať,žeprávnaúpravazmenky

vychádza v oboch častiach dnes už zaniknutej československej federácie, teda v Českej i Slovenskej
republike z rovnakého právneho základu, ktorým je práve zmenkový a šekový zákon číslo 191/1950 Zb.
zák. prijatý ešte za existencie bývalej ČSR (na čom nič nemení jeho dotknutie v Slovenskej republike
dvoma pre posudzovanú vec nevýznamnými novelizáciami, vykonanými zákonmi č. 659/2007 Z. z. a
č. 492/2009 Z. z.).

Súd vo veci konal a rozhodol podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Súd mal za to, že vo veci je možné postupovať
podľa citovanej právnej úpravy bez nariadenia ústneho pojednávania, kedy len oznámil miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav a po vykonanom dokazovaní podľa § 132
O.s.p. dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko a pri hodnotení dôkazov dospel k presvedčeniu, že
podaná žaloba nie je dôvodná a preto súd túto žalobu zamietol. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé,

že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu na zaplatenie sumy
140,- EUR. Súd však vo veci zmenkový platobný rozkaz nevydal, a pred rozhodnutím o podanom
návrhu sa oboznámil s obsahom spisového materiálu a to s predloženou xerox-kópiou, ktorú si porovnal
s originálom listiny založenej v trezore súdu označenej ako zmenka, vystavenej v D. s dátumomvystavenia dňa XX.XX.XXXX na 358,00 Eur zmenkovej sumy, ktorá listina obsahuje doložku v znení:
" zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: Pohotovosť s.r.o. IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811
9 Bratislava zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel: Sro, vložka číslo 23

636/B, zmenkovú sumu slovom tristopäťdesiatosem eúr a zmenkový úrok 0,25 % denne od dátumu
začiatku úročenia 29.11.2010. Ďalej uvedená zmenka obsahuje doložku nasledovného znenia: Splatné:
Pohotovosť s.r.o. IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 9 Bratislava, ako aj doložku: „bez protestu", „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" s uvedením mena a priezviska: D., v kolonke trvalé
bydlisko s označením D., D., rodné číslo XXXXXX/XXX, s grafickým vyobrazením nečitateľného podpisu

nad kolonkou podpis vystaviteľa.

Zjednodušenesadáuviesť,žekaždázmenkaobsahujeformálneaobsahovénáležitosti,akaždávlastná
zmenka s doložkou bez protestu je sľubom vystaviteľa tohto cenného papiera, že pri predložení zmenky
naplatenie,uhradízmenkovýzáväzokmajiteľovi zmenkyoprotivydaniulistinyoplatobnomsľube.Medzi
formálne náležitosti patria písomná forma a určitý jazyk rovnaký pre platobný príkaz (zaplaťte, zaplatím)

a pre označenie: „zmenka“. Obsahové náležitosti vlastnej zmenky sa členia na podstatné a nepodstatné,
ktoré sú uvedené v čl. I § 75 a súvis. ustanovení zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch. Zmenka
obsahuje všetky práva a povinnosti, ktoré sú inkorporované v skriptúrnych prejavoch na zmenke,
ktorá predstavuje množinu doložiek ako obligatórnych tak aj fakultatívnych (napr. na zmenke sa uviedlo
niekoľko miestne číslo, z čoho možno odvodiť vzťah zmenky k zmluve, s ktorou môže zmenka súvisieť

ako so zabezpečovacím inštitútom), a preto nespornosť zmenečného záväzku znamená, že zmenka
sama osebe je jediným a celkom dostatočným dôvodom pre platenie, a preto nie je k tomu nič potrebné
preukazovať len existenciou samotnej platnej zmenky, ktorá má charakter abstraktného záväzku a to
v tom zmysle, že sa neuvádzajú okolnosti a dôvody vzniku záväzku, a preto sa nemôžu uplatniť ani
námietky z tohto titulu. Ak vznikne zmenečný záväzkový vzťah sa stáva záväzkovým vzťahom celkom

samostatným ktorý existuje mení sa a vyvíja sa bez väzby na záväzkové vzťahy, ktoré stáli pri ich vzniku
a nepochybne s každým indosamentom sa nesporne charakter zmenky ďalej posilňuje a prehlbuje v
neprospech zmenečne zaviazanej osoby, kedy zjednodušene možno uviesť, že zmenka si začne žiť
svojim životom.

Tento abstraktný záväzok zo zmenky možno preto obmedziť po uplatnení dôvodných námietok zo strany
osôb zúčastnených na zmenkovo-právnom vzťahu, resp. uplatnený nárok z takejto listiny síce označenej
ako zmenka ex offo posúdiť ako neplatnú zmenku napr. podľa § 33 ods. 2 .... zák. č. 191/1950 Zb.
zák. čím by došlo k zamietnutiu žaloby. Medzi uvádzane minimálne zákonom požadované štandardy
patrí aj údaj určujúci splatnosť zmenky, ktorý údaj predstavuje podstatnú náležitosť zmenky (ako je

to zrejmé z knižky Prof. JUDr. Juraja CÚTHA, DrSc. a kol. Medzinárodné obchodné právo, str. 247 a
ktorá bola vydaná vo vydavateľstve Obzor) a ako je tomu v prejednávanom prípade, kedy popri údaji
určujúcom splatnosť Vista zmenky, inak povedané zmenky pri predložení (upravenej v § 33 ods. 1 zák.
č. 191/1950 Zb. zák.) sa vyskytuje ďalšia doložka nad podpisom výstavcu, čím táto doložka je rovnako
krytá podpisom výstavcu, je údaj určujúci konkrétny deň splatnosti a to štyroch rokov od vystavenia

t. j. jeden konkrétny deň a to 24.máj 2014, kedy súd poukazuje na výkladové pravidlá k § 36 ods. 1
a súvis. ustanovení Zmenkového práva podľa ktorého platí, že ak je zmenka znejúca na jeden alebo
viac mesiacov ako je tomu v prejednávanom prípade 4 rokov od 24.05.2010, t. j. po dáte, alebo ....... je
sročná odpovedajúceho dňa mesiaca v ktorom sa má platiť, len ak by nebolo toho dňa bola by zmenka
sročná posledného dňa v mesiaci. K takto určenej splatnosti uviedli v minulosti a to autorský kolektív

univerzitných profesorov v Bratislave Dr. Karol Kizling a Dr. Ján Spišiak vo svojej knižke: „Zmenkové
právo na Slovensku“ (v dotlači z r. 2005 s textami pôvodných ženevských dohôd z r. 1930 a podľa
platnej právnej úpravy zákona č. 191/1950 Zb. zák.), na strane 228: „Pri údaji jedného alebo viac rokov
je zmenka sročná zodpovedajúci deň v roku v ktorom sa má platiť .... “ Rovnako túto skutočnosť posúdil
aj odborník na zmenkové právo aj sudca pán JUDr. Zd. Kovařík, ktorý vo svojej knižke Zákon směnečný

a šekový - komentář z roku 1999, k § 36 na strane 115. uviedol, že: „ ... ročné lehoty budú bežať obdobne
ako lehoty mesačné. Teda splatnosť pripadne na deň, ktorý sa číslom a označením mesiaca zhoduje s
dňom rozhodným, t. j. vystavenia alebo ...“ ako je tomu v prejednávanom prípade. Na základe uvedených
skutočností dochádza k rozporu so zákonom o zmenkách v časti určenia dňa splatnosti, kedy zmenka
na videnie sa dostane do rozporu s vymedzením jedného konkrétneho dňa splatnosti (štyroch rokov

od vystavenia) a to 24.05.2014, a na základe uvedenej skutočnosti súd predloženú zmenku považuje
v zmysle § 33 ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb. zák. za neplatnú a preto rozhodol tak ako je vo výroku
tohto rozhodnutia uvedené. Zároveň súd pri preukázaní svojich úvah poukazuje na argumentáciu z
rozhodnutia v obdobnej veci NS SR sp. zn.: 1 Obdo 59/2010 z dňa 26. januára 2011, ktorým NS SRzamietol dovolanie voči rozhodnutiu KS Nitra 15 CoZm 1/2010-139 v spojení s uznesením z 20.07.2010
k čís. on.: 15 CoZm 1/2010-150 (vec OS Nitra) a jednoznačne skonštatoval neplatnosť zmenky s dvoma
údajmi splatnosti ako je tomu v prejednávanom prípade s poukazom na citovaný § 33 ods. 2 zákona

o zmenkách a šekoch. Rovnako súd poukazuje vzhľadom k zhodnej úprave zák. č. 191/1950 Zb. zák.
o zmenke a šeku vo vzťahu k § 33, § 34 a § 36 aj v inom členskom štáte ES v ČR napríklad na
rozhodnutia Městského soudu Praha sp. zn. 196/Cm 6/2009 z dňa 08.12.2009 ako aj na právny názor
sudcu (t. č. Vrchního soudu Praha) odborníka na zmenkové právo pána JUDr. Zdenka Kovaříka, ktorý
skonštatoval neplatnosť zmenky s dvoma údajmi splatnosti vo svojej knižke Zákon směnečný a šekový

- komentář z roku 1999, k § 33 na strane 110. v časti judikátov 12/98 uviedol, že údaj Vista zmenka
ako súčasť zmenečného prehlásenia znamená, že ide o zmenku splatnú na videnie. Ak však obsahuje
zmenečné prehlásenie nad to ešte označenie určitého dňa splatnosti, ide o navzájom sa vylučujúce
údaje o splatnosti zmenky a takáto zmenka je preto neplatná pre neurčité stanovenie splatnosti.

Na základe uvedených skutočností podľa súdu je zrejmé, že sú tu vlastne dve samostatné doložky

vymedzujúce splatnosť zmenky (jednak ako lehotnú a jednak ako splatnú v jeden konkrétny deň
splatnosti 4 roky po vystavení), preto nie je možné súhlasiť s názorom, podľa ktorého uvedenú
situáciu je možné riešiť na základe tzv. moderačného práva súdu jednak preto, že by takýmto postupom
došlo k narušeniu rovnosti účastníkov pred zákonom, pretože súd takýmto výkladom a uplatnením
moderačného práva by vyložil obsah zmenky pri riešení jej platnosti alebo neplatnosti v prospech

jedného z účastníkov konaniach a zároveň by sa úplne poprela zákonom predpokladaná podmienka
rigoróznosti zmenky a to zvlášť v prípade vymedzenia splatnosti zmenky, nakoľko v opačnom prípade
by tým došlo zo zákona podľa § 33 ods. 2 ZŠZ k neplatnosti zmenky. Citovaná rigoróznosť v tomto
prípade je v protiklade s abstraktnosťou záväzku zo zmenky, nakoľko podľa súdu je zrejmé, že úmysel
strán pri spracovaní písomného vyhotovenia zmenky nie je významný, za významné možno považovať

len písomné zachytenie vôle vyplývajúce z listiny a to samotnej zmenky. Abstraktnosť zjednodušuje
zmenečne oprávnenej osobe si uplatniť na súde zmenečné nároky pre ktoré je charakteristická
zmenkováprísnosť(rigorcambialis),ktorúmusízmenkaspĺňaťakocennýpapierzpohľaduzmenečného
veriteľa tak aj dlžníka na to aby bolo možné práva z nej s úspechom uplatniť. Rozlišuje sa materiálna
(hmotnoprávna) zmenková prísnosť, ktorá sa prejavuje striktnou a kogentnou úpravou minimálnych

náležitostí zmeniek s prísnymi podmienkami zachovania zmenkových práv atď. a formálna stránka
zmenkovej prísnosti z ktorej vyplýva, že zmenenčné nároky sa dajú uplatniť v urýchlenom súdnom
konaní. Na základe uvedených skutočností podľa súdu citovaná vlastná zmenka je neplatná okrem už
uvedených skutočností aj na tom základe, že nemožno na jednej strane v rámci zachovania materiálnej
(hmotnoprávna)zmenkovejprísnostineprihliadaťkuskutočnosti,ženazmenkesúnapísanédvedoložky

upravujúce splatnosť zmenky a na druhej strane v rámci abstraktnosti záväzku výkladom dospieť k tomu,
že splatnosť je jednoznačne upravená inak ako je uvedená v písomnom vyhotovení citovanej vlastnej
zmenky.

Podľa súdu nemožno súhlasiť s argumentáciou prezentovanou za posledné obdobie pri riešení otázky

splatnosti uvedenej vlastnej zmenky, kedy na zmenke sa vyskytujú dve doložky vymedzujúce splatnosť
zmenky nasledovne:
- „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad ....“
- "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia", podľa ktorého táto doložka je výrazom predĺženia
lehoty na predloženie vista zmenky na platenie o 4 roky, (resp. akej si postupnej splatnosti) prípadne

iných úvah a to z nasledovných dôvodov.

Podľa súdu názory v zmysle ktorých uvedené doložky by mali byť výrazom predĺženia lehoty na
predloženie vista zmenky na platenie o 4 roky, resp. akej si postupnej splatnosti prípadne iných úvah,
súd považuje tieto názory za účelové a v rozpore so znením § 34 ods. 1 zák. a § 36 zmenkového

zákona a plne sa stotožňuje s nasledovnými právnymi názormi prezentovanými dvoma českými autormi
a to jednak s už uvádzaným p. JUDr. Kovaříkom a pán JUDr. Radimom Chalupom Ph.D., bývalého
bankového špecialistu na úseku zahraničného platobného styku, publicistu k zmenkám, VŠ pedagóga
na PF MU v Brne, ktorý prostredníctvom vydavateľstva Linde Praha a.s. v roku 1996 vydal knižku Zákon
směnečný a šekový - komentář v ktorom sa uvádza vo vzťahu k § 34 na strane 315 z hora v 7. riadku, že:

Výstavca môže lehotu k predloženiu vista zmenky k plateniu stanoviť (predĺžiť, alebo skrátiť), napríklad
slovami: „ k plateniu predložiť v lehote ...(x-rokov)“ čím by došlo k platnému predĺženiu lehoty a nie tak
ako to je uvádzané v podanej žalobe, že malo dôjsť predĺženiu lehoty splatnosti o 4 roky od vystavenia.
Zhodne sa s touto skutočnosťou a už uvedeným právnym názorom vysporiadal aj pán JUDr. ZdeněkKovařík vo svojej knižke Zákon směnečný a šekový - komentář z roku 1999 k § 34, že akákoľvek
lehota beží od splatnosti, (ktorú lehotu možno skrátiť resp. predĺžiť) kedy bolo možné najskôr zmenku
predložiť k plateniu a nie však ako je to bežne uvádzané od dáta vystavenia na zmenke, nakoľko práve

v neuvedení slovka „od vystavenia“ sa zabezpečí nezameniteľnosť s iným spôsobom (podľa § 33 ods.
1 ZŠZ) vystavenia zmenky a to na určitý čas po dátume vystavenia a to tzv. datozmenky.

Zo skôr uvedených skutočností je zrejmé, že doložky „zaplatím za túto zmenku pri predložení....“ ako
aj doložka "na platenie predložiť v lehote xxx rokov“, resp. na inom mieste svojej knižky a to na strane

315. k § 34 p. JUDr. Radim Chalupa v citovanej knižke uviedol, že úprava možného znenia doložky,
ktorou indosant môže lehotu skrátiť je nasledovný text: „k plateniu predložiť najneskôr do ......“ uvedené
doložky sú platným vyjadrením či už predĺženia lehoty na predloženie zmenky, resp. splatnosti zmenky.
Obaja autori (p. JUDr. Radim Chalupa a p. JUDr, Zdenek Kovařík) sú zajedno v tom, že pri uvedení
doložiek vymedzujúcich vistazmenku s jednotlivými modifikáciami (predĺženie lehoty na predloženie
zmenky na platenie, skrátenie lehoty zo strany indosantov) faktické znenie doložky je bez uvedenia

slovka od vystavenia.

Ale za danej situácie je podstatné to, že okrem doložky „zaplatím za túto zmenku pri predložení ....“
ktorá doložka je vyjadrením splatnosti zmenky na videnie, avšak na zmenke je uvedená aj ďalšia
doložka "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia", ktorou doložkou došlo bez pochybností

k ohraničeniu časového úseku (4 roky od vystavenia) ako je to v prípade tzv. datozmeniek podľa § 33
ods. 1 splatnej na určitý čas po dátume vystavenia v spojení s § 36 ZŠZ jej začiatkom a to napr.:„ .....
od vystavenia ako aj ukončením lehoty jedným konkrétnym dňom, ktorý je zhodný v prípade ročných
lehôt„ ... ročné lehoty budú bežať obdobne ako lehoty mesačné, teda splatnosť pripadne na deň, ktorý
sa číslom a označením mesiaca zhoduje s dňom rozhodným, t. j. vystavenia alebo ...“ ako je tomu v

prejednávanom prípade, (z knižky JUDr. Zd. Kovaříka: „Zákon směnečný a šekový - komentář“ z roku
1999, k § 36 na strane 115). Podľa súdu napokon táto doložka "na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia" je klasickým vyjadrením tej skutočnosti, že dlžník, ktorému sa v zmysle tejto doložky na
platenie predložila zmenka (samozrejme to nebolo pri tomto type zmenky obligatórne, ale z dobových
informácií z minulosti je zrejmé, že skôr prevládala prax, podľa ktorého bolo skôr zaužívané a možno

to malo aj svoje opodstatnenie z hľadiska rýchlejšej návratnosti zmenkovej sumy /ako cez súdy/, že
najprv sa zmenka na preplatenie predložila dlžníkovi a až potom sa podala žaloba na súd) a ten uhradí
zmenkovú sumu oproti vydaniu tohto cenného papiera na znak vysporiadania sa s týmto záväzkom v
určený deň a to v lehote 4 rokov od vystavenia zmenky.

Vyššie uvedené vymedzenie splatnosti podľa § 36 zmenkového a šekového zákona je v rozpore so
splatnosťou zmenky na videnie, ktorá sa označuje aj ako lehotná zmenka s datozmenkou podľa § 36
ZŠZ splatnou v jeden konkrétny deň a preto podľa súdu uvedená zmenka je neplatná podľa § 33 ods.
2 ZŠZ.

Súd vo veci konal a rozhodol podľa § 156 ods. 3 O.s.p. nakoľko mal za to, že vo veci je možné
postupovať podľa citovanej právnej úpravy bez nariadenia ústneho pojednávania, kedy len oznámil
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred
jeho vyhlásením. Podľa súdu nie je možné akýmkoľvek dokazovaním, výsluchom účastníkov konania
ani žiadnym výkladom vysvetliť jednoznačnú skutočnosť o tom, že na zmenke sú 2 údaje rozdielne

vymedzujúce splatnosť zmenky ako je vyššie uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia.

Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.

Súd o náhrade trov konania rozhodol tak že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal podľa

151 ods. 1 O.s.p. Podľa citovaného ustanovenia platí, že o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje
súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí... V konaní úspešný účastník konania
v procesnom postavení žalovaného si sám nárok na náhradu trov konania neuplatnil a podľa obsahu
spisového materiálu mu žiadne trovy nevznikli preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol
tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre v 2 písomných vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť: proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.