Rozsudok – Opravné prostriedky proti… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžo/5/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200565
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Milučký
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:8015200565.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a
členov senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobcu: J.. Q.
K., bytom M. č. XX, zastúpeného Mgr. Luciou Lorenčíkovou, advokátkou, so sídlom Murgašova 86/1,
Poprad, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1010604/1/136229/2015 z 27. marca
2015, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/22/2015-36 z 26. februára
2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/22/2015-36 z 26.
februára 2016 p o t v r d z u j e .

Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na prvostupňovom správnom súde

Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 2S/22/2015-36 z 26. februára 2016 podľa
§ 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) ako nedôvodnú zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. 1010604/1/136229/2015 z
27. marca 2015, ktorým žalovaný podľa § 232 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov
a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (ďalej len „zákon o štátnej službe colníkov“) zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie generálneho riaditeľa sekcie daňovej a colnej Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1010601/1/11183/2015 z 12. januára 2015.

Prvostupňovým rozhodnutím generálneho riaditeľa sekcie daňovej a colnej Finančného riaditeľstva
Slovenskej republiky č. 1010601/1/11183/2015 z 12. januára 2015 bol žalobca podľa § 38 ods. 1 a 5
veta prvá a § 41 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej službe colníkov zaradený do neplatenej zálohy dňom
21. januára 2015 a súčasne bol žalobca podľa § 38 ods. 5 veta druhá zákona o štátnej službe colníkov
odvolaný dňom 20. januára 2015 z doterajšej funkcie B. z dôvodu, že bol dňa 15. novembra 2014
zvolený za starostu obce M., čo je volená platená funkcia v orgánoch územnej samosprávy [§ 41 ods. 2
písm. p) zákona o štátnej službe colníkov], a to aj napriek skutočnosti, že uznesením z ustanovujúceho
zasadnutia obecného zastupiteľstva obce M. č. 21/2014 z 15. decembra 2014 bolo žalobcovi v zmysle § 4
ods. 7 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov
miest (ďalej len „zákon o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest“)
po jeho predchádzajúcom súhlase schválené zníženie jeho platu starostu z 1,49-násobku na 0-násobok
do odvolania.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že funkcia starostu obce je vzhľadom na § 3 ods. 1 zákona
o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest volená platená funkcia
v orgánoch územnej samosprávy a na uvedenej skutočnosti nič nemení ani ustanovenie § 4 ods. 7
citovaného zákona, na základe ktorého môže byť plat starostu obce po jeho predchádzajúcom súhlase
znížený na nulu.

Pokiaľ žalobca poukazoval na výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva a jeho odmeňovanie, bol
krajský súd toho názoru, že s poukazom na § 25 ods. 8 zákona o obecnom zriadení je funkcia poslanca
obecného zastupiteľstva zásadne vykonávaná bez prerušenia pracovného alebo obdobného pomeru,
pričom za jej výkon môže obec poskytnúť odmenu. Poslancovi, ktorý je na výkon funkcie zástupcu
starostu dlhodobo uvoľnený zo zamestnania patrí namiesto mzdy alebo inej odmeny v zamestnaní
primeraný plat od obce (§ 28 ods. 8 zákona o obecnom zriadení). V tejto súvislosti krajský súd uviedol,
že čo sa týka poslanca obecného zastupiteľstva a starostu obce ide o dve funkcie, ktoré sú odlišné
jednak postavením a jednak aj odmeňovaním.

Z ustanovení zákona o obecnom zriadení, ako aj z príslušných ustanovení zákona o právnom postavení
a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest podľa krajského súdu vyplýva, že odmena
poslancovi obecného zastupiteľstva patrí popri plate od zamestnávateľa.

Plat namiesto mzdy alebo inej odmeny patrí iba poslancovi obecného zastupiteľstva, ktorý je na výkon
funkcie zástupcu starostu dlhodobo plne uvoľnený zo zamestnania. Zákon o obecnom zriadení teda
podľa krajského súdu rozlišuje medzi platom a odmenou.

Odmena nie je podľa krajského súdu právne nárokovateľná a nemá ani charakter zárobku. Naopak, plat
starostu obce je podľa krajského súdu právne nárokovateľný a má charakter zárobku, z ktorého dôvodu
ide v prípade funkcie starostu obce bezpochyby o funkciu platenú.

Krajský súd poukázal na § 44 ods. 6 zákona o štátnej službe colníkov, podľa ktorého colník nesmie
sprostredkúvať obchodný styk so štátom, obcou alebo vyšším územným celkom. Pokiaľ by teda
žalobca vykonával funkciu colníka podľa zaradenia, aké mu prislúchalo, bolo by podľa krajského súdu
porušované citované ustanovenie zákona o štátnej službe colníkov. Aj z ustanovenia § 69 zákona č.
400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej
službe“) podľa krajského súdu vyplýva, že funkcia starostu obce je nezlučiteľná s výkonom štátnej služby.

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že účastníkom ich náhradu
nepriznal.

II.
Odvolanie žalobcu, vyjadrenie žalovaného

V lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP) podal proti rozsudku
krajského súdu odvolanie žalobca, namietajúc, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci [§ 205 ods. 2 písm. f) OSP].

V odvolaní žalobca uviedol, že ustanovenie § 41 ods. 2 písm. p) v spojení s § 41 ods. 1 písm. c)
zákona o štátnej službe colníkov je potrebné vykladať tak, že právne následky v nich predpokladané
nastanú iba vtedy, ak colník začne vykonávať takú činnosť, za ktorú bude aj reálne poberať akýkoľvek
peňažný príjem. Pokiaľ colník síce vykonáva volenú funkciu v orgánoch územnej samosprávy, ale táto
je vykonávaná bez peňažného protiplnenia, nie je podľa žalobcu dôvod na prerušenie výkonu funkcie
colníka a jeho zaradenie do neplatenej zálohy. Podľa názoru žalobcu nie je podstatná tá okolnosť, akým
spôsobom sa daná funkcia neplatenou stala, podstatným je len fakt, že starosta obce žiadny príjem
reálne nepoberá. Na uvedenom podľa názoru žalobcu nič nemenia ani príslušné ustanovenia zákona
o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, podľa ktorých starostovi
obce prináleží plat. Žalobca ďalej uviedol, že zákon síce na tomto mieste konštatuje, že starosta obce má
na plat nárok, ale zároveň rovnaký zákon konštatuje, že túto funkciu možno vykonávať aj bezodplatne

(§ 4 ods. 7 zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest), kedy
podľa žalobcu možno hovoriť, že táto funkcia je neplatená.

Žalobca poukázal na to, že každý colník je v zmysle zákona o štátnej službe colníkov povinný okrem
oznámenia akýchkoľvek podstatných skutočností, ktoré by mali vplyv na výkon jeho funkcie, podávať aj
majetkové priznania v ročnom intervale. V prípade, ak by služobný úrad zistil, že žalobca začal poberať
plat ako starosta obce, vtedy by podľa žalobcu prichádzalo do úvahy jeho zaradenie do neplatenej
zálohy.

Rovnako žalobca nevidí pri zotrvaní v štátnej službe colníka a v súčasnom výkone funkcie starostu
obce porušenie § 44 ods. 6 zákona o štátnej službe colníkov. Pri aplikácii definície sprostredkovateľskej
činnosti podľa § 642 Obchodného zákonníka na § 44 ods. 6 zákona o štátnej službe colníkov je podľa
žalobcu zrejmé, že jeho účelom je zamedziť tomu, aby colník ako sprostredkovateľ napomáhal tretím
osobám vyvíjať podnikateľské aktivity so štátom, obcou alebo vyšším územným celkom, čo môže podľa
žalobcu za určitých okolností spôsobiť potencionálny konflikt so zákonnými povinnosťami colníka.

Podľa žalobcu by však rovnako taký konflikt nastal aj v prípade, ak by tieto činnosti (sprostredkovateľské
aktivity pre osoby zo súkromného sektora) vykonával starosta obce. V tejto súvislosti žalobca poukázal
na to, že funkcia starostu obce je v zmysle § 2 ods. 1 zákona o právnom postavení a platových pomeroch
starostov obcí a primátorov miest (obdobne § 13 ods. 1 zákona o obecnom zriadení) funkciou verejnou.

Starosta obce podľa § 13 ods. 2 zákona o obecnom zriadení skladá sľub, v ktorom sľubuje na svoju česť
a svedomie, že bude riadne plniť svoje povinnosti, ochraňovať záujmy obce a Slovenskej republiky a že
bude pri výkone svojej funkcie starostu uplatňovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony
a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Funkcia
starostu obce, obdobne ako funkcia colníka, je funkciou regulovanou zákonom, pričom zákonné limity sú
podľa žalobcu tak v prípade starostu obce, ako aj v prípade colníka obdobné a vzájomne sa nevylučujú.

Ak by však mal starosta obce naplniť hypotézu uvedenú v § 44 ods. 6 zákona o štátnej službe colníkov
tak, ako to uvádza žalovaný, musel by podľa žalobcu v mene tretej osoby a na jej účet napomáhať jej
obchodným aktivitám so štátom, obcou alebo vyšším územným celkom, čo je podľa žalobcu nielen v
rozpore s funkciou colníka, ale s poukazom na vyššie uvedené aj v príkrom rozpore s postavením a
funkciou starostu obce.

Tým, že starosta obce je v prípade akýchkoľvek právnych úkonov v mene obce striktne viazaný zákonmi
resp. ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je podľa žalobcu možné, aby sa táto funkcia
dostala do vzájomného konfliktu s výkonom funkcie colníka tak, aby to bolo na ujmu záujmom, ktoré má
colník pri výkone svojej funkcie chrániť.

V závere žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu
zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zruší a vec
vráti žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s právnym posúdením veci krajským
súdom a z uvedeného dôvodu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

III.
Konanie na Najvyššom súde SR

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a §
211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia
a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§
247 ods. 1 OSP).

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1010604/1/136229/2015 z 27. marca 2015, ktorým žalovaný podľa § 232 ods. 4 zákona o štátnej službe
colníkov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie generálneho riaditeľa sekcie daňovej a colnej
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1010601/1/11183/2015 z 12. januára 2015, ktorým bol
žalobca zaradený podľa § 38 ods. 1 a 5 veta prvá a § 41 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej službe colníkov
do neplatenej zálohy dňom 21. januára 2015 a súčasne bol žalobca podľa § 38 ods. 5 veta druhá zákona
o štátnej službe colníkov odvolaný dňom 20. januára 2015 z doterajšej funkcie B..

Ako dôvod správne orgány uviedli, že žalobca bol dňa 15. novembra 2014 zvolený za starostu obce M.,
čo je volená platená funkcia v orgánoch územnej samosprávy [§ 41 ods. 2 písm. p) zákona o štátnej
službe colníkov], a to aj napriek skutočnosti, že uznesením z ustanovujúceho zasadnutia obecného
zastupiteľstva obce M. č. 21/2014 z 15. decembra 2014 bolo žalobcovi v zmysle § 4 ods. 7 zákona o
právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest po jeho predchádzajúcom
súhlase schválené zníženie jeho platu starostu z 1,49-násobku na 0-násobok do odvolania.

IV.
Právna úprava, právne názory odvolacieho súdu

Podľa § 38 ods. 1, 2, 4, 5 a 6 zákona o štátnej službe colníkov colník, ktorý nemôže vykonávať doterajšiu
a ani inú funkciu z dôvodov uvedených v § 39 až 41, sa zaradí do zálohy. Zaradenie do zálohy je
organizačné opatrenie vzťahujúce sa na colníkov, ktorí z dôvodov uvedených v § 39 až 41 nemôžu
dočasne vykonávať doterajšiu funkciu ani inú funkciu. Ustanovujú sa tieto zálohy:
a) činná záloha,
b) záloha pre prechodne nezaradených colníkov,
c) neplatená záloha.
Colník sa zaradí do zálohy na nevyhnutne potrebný čas, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri zaradení
do zálohy sa colník odvolá z doterajšej funkcie dňom, ktorý predchádza dňu jeho zaradenia do zálohy.
Ak pominú dôvody, pre ktoré bol colník zaradený do zálohy, ustanoví sa alebo vymenuje do funkcie v
súlade s § 33 ods. 1 alebo § 143 ods. 8.

Podľa § 41 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej službe colníkov do neplatenej zálohy sa zaraďujú colníci,
ktorým bol prerušený výkon funkcie podľa ods. 2 alebo ods. 3.

Podľa § 41 ods. 2 písm. p) zákona o štátnej službe colníkov výkon funkcie colníka sa prerušuje na čas
výkonu volenej platenej funkcie v orgánoch územnej samosprávy.

Podľa ust. § 69 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
„Funkcia nezlučiteľná s vykonávaním štátnej služby je funkcia poslanca Európskeho parlamentu,
poslanca národnej rady, prezidenta, člena vlády, predsedu najvyššieho kontrolného úradu, podpredsedu
najvyššieho kontrolného úradu, sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, člena Bankovej rady
Národnej banky Slovenska, starostu, primátora, predsedu vyššieho územného celku, poslanca
obecného zastupiteľstva dlhodobo uvoľneného na výkon funkcie, poslanca zastupiteľstva vyššieho
územného celku dlhodobo uvoľneného na výkon funkcie.“

Podľa čl. 30 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo zúčastňovať sa na správe
verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podľa č. 64 Ústavy Slovenskej republiky základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu
tvorí obec a vyšší územný celok.

Podľa čl. 69 ods. 1, ods. 3 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky orgánmi obce sú a) obecné
zastupiteľstvo,
b) starosta obce.
Starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt, na základe všeobecného,
rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na štvorročné obdobie.

Podľa § 10 ods. 1 zákona o obecnom zriadení orgánmi obce sú
a) obecné zastupiteľstvo,
b) starosta obce

Podľa § 13 ods. 1 zákona o obecnom zriadení predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom
obce je starosta. Funkcia starostu je verejná funkcia. Funkčné obdobie starostu sa skončí zložením
sľubu novozvoleného starostu. Spôsob voľby starostu upravuje osobitný zákon (zákon č. 346/1990 Zb.
o voľbách do orgánov samosprávy obcí).

Podľa § 1 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a
primátorov miest tento zákon upravuje právne postavenie starostov obcí a primátorov miest (ďalej len
„starosta“), ustanovuje minimálnu výšku mesačného platu starostov zodpovedajúcu počtu obyvateľov
obce alebo mesta, ktorí majú na ich území trvalý pobyt, a ďalšie náležitosti súvisiace s výkonom funkcie.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 citovaného zákona starostovi patrí plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej
republiky za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa § 4 ods. 1 alebo násobku podľa § 4
ods. 7. Plat sa zaokrúhľuje na celé euro nahor. Plat podľa odseku 1 patrí starostovi odo dňa zloženia
predpísaného sľubu.

Podľa § 4 ods. 7 zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest
obecné zastupiteľstvo v obci s počtom obyvateľov do 500 môže kedykoľvek, so súhlasom starostu, znížiť
1,49-násobok platu až na 0-násobok počas jeho funkčného obdobia.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajskému súdu, k
obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, odvolací súd s prihliadnutím na § 219 ods. 1
v spojitosti s § 246c ods. 1 OSP konštatuje, že napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil, lebo je vo
výroku vecne správny, a to z nasledovných dôvodov:

V nadväznosti na uplatňovanie práva občanov zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo obsahuje
zákon o štátnej službe colníkov inštitút neplatenej zálohy [§ 38 ods. 4 písm. c) zákona o štátnej službe
colníkov].

Zaradenie do neplatenej zálohy je organizačné opatrenie, ktoré umožňuje zachovať štátnu službu
colníkov, ktorí z dôvodov uvedených § 41 zákona o štátnej službe colníkov nemôžu dočasne vykonávať
doterajšiu funkciu ani inú funkciu (§ 38 ods. 2 zákona o štátnej službe colníkov).

Zo zákona o štátnej službe colníkov vyplýva, že zaradenie do zálohy je organizačné opatrenie, ktoré má
dočasný charakter, a teda colník sa zaradí do zálohy na nevyhnutne potrebný čas, ak zákon o štátnej
službe colníkov neustanovuje inak (§ 38 ods. 5 veta prvá zákona o štátnej službe colníkov). Pri zaradení
do zálohy sa colník zároveň odvolá z doterajšej funkcie dňom, ktorý predchádza dňu jeho zaradenia do
zálohy (§ 38 ods. 5 veta druhá zákona o štátnej službe colníkov). Ak pominú dôvody, pre ktoré bol colník
zaradený do zálohy, ustanoví sa alebo vymenuje do funkcie v súlade s § 33 ods. 1 alebo § 143 ods. 8
(§ 38 ods. 6 zákona o štátnej službe colníkov).

Ustanovenie § 41 ods. 1 písm. a) až c) zákona o štátnej službe colníkov taxatívne vymenúva dôvody,
pre ktoré sa colníci zaraďujú do neplatenej zálohy. V zmysle § 41 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej službe
colníkov sa do neplatenej zálohy zaraďujú colníci, ktorým bol prerušený výkon funkcie podľa odseku 2
alebo odseku 3.

Ustanovenie § 41 ods. 2 písm. a) až s) zákona o štátnej službe colníkov taxatívne vymenúva funkcie, na
čas výkonu ktorých sa výkon funkcie colníka prerušuje priamo zo zákona. V zmysle § 41 ods. 2 písm.
p) zákona o štátnej službe colníkov výkon funkcie colníka sa prerušuje na čas výkonu volenej platenej
funkcie v orgánoch územnej samosprávy.

Právne postavenie starostov obcí a minimálnu výšku ich mesačného platu upravuje zákon o právnom
postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest (§ 1 zákona o právnom postavení a
platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest).

V zmysle § 3 ods. 1 a 2 zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov
miest patrí starostovi obce odo dňa zloženia predpísaného sľubu plat, ktorý je súčinom priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického
úradu Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa § 4 ods. 1 alebo násobku
podľa § 4 ods. 7.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že funkcia starostu obce je volenou platenou funkciou v
orgáne územnej samosprávy.

Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že keďže bol žalobca dňa 15. novembra 2014
zvolený za starostu obce M., došlo priamo zo zákona [§ 41 ods. 2 písm. p) zákona o štátnej službe
colníkov] k prerušeniu výkonu jeho funkcie colníka, čo zároveň založilo dôvod na zaradenie žalobcu do
neplatenej zálohy v zmysle § 38 ods. 1 v spojení s § 41 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej službe colníkov
a na odvolanie žalobcu z doterajšej funkcie B. dňom, ktorý predchádza dňu jeho zaradenia do zálohy v
zmysle § 38 ods. 5 zákona o štátnej službe colníkov.

Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalobcu, že mu ako starostovi obce M. bolo v zmysle
§ 4 ods. 7 zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, po
jeho predchádzajúcom súhlase, schválené zníženie platu z 1,49-násobku na 0-násobok do odvolania, a
preto v jeho prípade nejde o výkon platenej funkcie, z ktorého dôvodu ho nemožno preložiť do neplatenej
zálohy a odvolať z doterajšej funkcie.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v zmysle § 3 ods. 1 veta prvá zákona o právnom
postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest patrí starostovi obce plat, ktorý je
súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe
údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa
§ 4 ods. 1 alebo násobku podľa § 4 ods. 7. V zmysle § 4 ods. 7 citovaného zákona môže obecné
zastupiteľstvo v obci s počtom obyvateľov do 500 kedykoľvek, so súhlasom starostu, znížiť 1,49-násobok
platu starostu až na 0-násobok počas jeho funkčného obdobia.

Z formulácie § 3 ods. 1 zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov
miest teda vyplýva, že funkcia starostu obce je platenou funkciou aj vtedy, ak starostovi obce patrí
plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na
základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a násobku
podľa § 4 ods. 7, teda aj 0-násobku.

Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že v prípade, ak je starostovi obce v zmysle § 4
ods. 7 zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest po jeho
predchádzajúcom súhlase znížený plat na 0-násobok, nemožno túto skutočnosť vykladať v tom zmysle,
že funkcia starostu obce je v takomto prípade funkciou neplatenou.

K otázke nezlučiteľnosti výkonu štátnej služby colníka a výkonu funkcie starostu obce odvolací súd v
závere poukazuje na to, že už zo samotného zmyslu a účelu inštitútu neplatenej zálohy a s ňou súvisiace
odvolanie z doterajšej funkcie colníka, ako aj zmyslu a účelu inštitútu prerušenia výkonu funkcie colníka
priamo zo zákona na čas výkonu funkcie starostu obce, ktorá je, ako už bolo vyššie uvedené, volenou
platenou funkciou v orgánoch územnej samosprávy, možno vyvodiť, že vykonávanie štátnej služby
colníka je nezlučiteľné s výkonom funkcie starostu obce.

Odvolací súd s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu vznesené v odvolaní
proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci.

Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.
2S/22/2015-36 z 26. februára 2016 ako vecne správny podľa § 250 ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219
ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 250k ods. 1 OSP
v spojení s § 224 ods. 1 OSP za použitia § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že neúspešnému žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a žalovaný na náhradu trov konania nemá v správnom
súdnictve nárok.

Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), ak nie je
ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 29. 4. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.