Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoPr/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116202965
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2116202965.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Daniela

IlavskéhoaMgr.MichalaNovotnéhovsporovejvecižalobkyne:Trnavskýsprávcovskýdom,k.s.,Trnava,
Námestie SNP 3, IČO: 47 246 880, správca úpadcu QBAC, s.r.o., Jablonica 733, IČO: 36 857 548, zast.
splnomocnenkyňou: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Trnava, Námestie SNP 3, IČO: 36 857 548, proti
žalovanému: U. A., nar. XX. C. XXXX, bytom U. XXX, zast. splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária
Borgulová & Péteriová s.r.o., Nitra, Farská 4, IČO: 46 104 020, o 14.862,48 eur a príslušenstvo, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 10Cpr/1/2016-185 zo dňa 12. apríla
2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 10Cpr/1/2016-190 zo dňa 12.

apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

I/ Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 10Cpr/1/2016-185 zo dňa 12. apríla
2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 10Cpr/1/2016-190 zo dňa
12. apríla 2017 p o t v r d z u j e .

II/Žalobkyni priznáva vočižalovanémunároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 10Cpr/1/2016-185 zo dňa 12. apríla 2017 súd prvej inštancie I/ uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 11.685,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 8,05 % ročne počítaným zo sumy 1.677,99 eur od 1.8.2016 do zaplatenia, vo výške 5,75 % ročne
počítaným zo sumy 1.729,76 eur od 1.8.2016 do zaplatenia, vo výške 5,5 % ročne počítaným zo sumy
4.546,60 eur od 1.8.2016 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne počítaným zo sumy 3.124,62 eur od
1.8.2016dozaplatenia,vovýške5,15%ročnepočítanýmzosumy606,36eurod1.8.2016dozaplatenia,
a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a II/ priznal žalobkyni nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 52,42 %. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 10Cpr/1/2016-190 zo dňa 12.
apríla 2017 rozhodol o zamietnutí žaloby nad rozsah priznaný v rozsudku č. k. 10Cpr/1/2016-185 zo

dňa 12. apríla 2017.

2. Rozsudok č. k. 10Cpr/1/2016-185 zo dňa 12. apríla 2017 súd prvej inštancie odôvodnil právne
aplikáciou ust. § 7 ods. 3, § 41 ods. 1 a 2 zák. č. 311/2001 Z.z. - Zákonníka práce (ďalej len ,,Z.p."),
ust. § 132 ods. 1 a 2, § 261 ods. 3 písm. a), § 263 ods.1 písm. a), § 369 ods. 1, § 387 ods. 1, § 391
ods. 1, § 397 a § 566 zák. č. 513/1991 Zb. - Obchodného zákonníka (ďalej len ,,Obch.z."), ust. § 37
ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, § 451 ods. 2, § 457 a § 458 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. - Občianskeho

zákonníka (ďalej len ,,O.z."), ako aj § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. platného do 31.1.2013 a od
1.2.2013. Rozhodnutie o trovách odôvodnil § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1,2 zák. č. 160/2015 Z. z. -
Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p."). Dopĺňací rozsudok odôvodnil právne použitím ust. §
255 ods. 1 a 2 C.s.p..3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru, že
pracovná zmluva uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným je neplatná pre rozpor so zákonom, pretože

na funkciu konateľa spoločnosti nemôže byť uzavretá pracovná zmluva, ale musí ísť o mandátnu,
resp. obdobnú zmluvu, ktorej účastníci sú povinní riadiť sa ustanoveniami Obch.z.. K argumentácii
žalovaného, že mohla byť uzatvorená iná zmluva -ústna, mal prvoinštančný súd za to, že uvedenú
skutočnosť nie je potrebné dokazovať, nakoľko aj takáto zmluva by bola neplatná pre rozpor so
zákonom a to pre nedodržanie písomnej formy podľa § 132 ods. 2 Obch.z. v spojení s citovanými

ustanoveniami O.z.. Ďalej konštatoval, že napriek poučeniu a výzve na predloženie dôkazov žalovaný
nepredložil žiadnu inú zmluvu, ktorá by preukazovala uzatvorenie iného pracovného pomeru v súlade
so zákonom. Prísnejšia úprava daná Obch.z. je práve proti prípadným dodatočným preukazovaniam
nových skutočností, napr. v podobe tvrdenej ústnej pracovnej zmluvy. Od konateľov spoločností
vzhľadom na požiadavku konať s odbornou starostlivosťou sa kladú výraznejšie nároky na znalosť práva
a sú s tým spojené aj dôsledky v podobe ich zodpovednosti. Na základe uvedeného mal za to, že

dotknutá pracovná zmluva je neplatná a teda obaja účastníci sú si povinní vydať bezdôvodné
obohatenie, ktoré im vzniklo. Vo vzťahu k námietke žalovaného, na spôsob výpočtu nároku žalobkyne
v súvislosti s predloženými dôkazmi súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba v
tomto smere bola dostatočne skutkovo zdôvodnená, druhú stránku veci však predstavuje preukázanie
požadovaného nároku. Z predlžených listinných dôkazov - predložených výdavkových pokladničných

dokladov mal preukázané, že žalovanému boli vyplatené nasledovné prostriedky:

Mzda 8/2012 421,51 eur - pokladničný doklad 28.9.2012
Mzda 10/2012 419,45 eur - pokladničný doklad 30.11.2012
Mzda 11/2012 837,03 eur - pokladničný doklad 31.12.2012

Mzda 1/2013 422,83 eur - pokladničný doklad 28.2.2013
Mzda 2/2013 882,84 eur - pokladničný doklad 29.3.2013
Mzda 3/2013 424,09 eur - pokladničný doklad 30.4.2013
Mzda 4/2013 1.112,64 eur - pokladničný doklad 31.5.2013
Mzda 5/2013 1.159,54 eur - pokladničný doklad 28.6.2013

Mzda 6/2013 964,95 eur - pokladničný doklad 31.7.2013
Mzda 7/2013 884,81 eur - pokladničný doklad 30.8.2013
Mzda 8/2013 424,66 eur - pokladničný doklad 30.9.2013
Mzda 9/2013 424,66 eur - pokladničný doklad 29.11.2013
Mzda 10/2013 421,66 eur - pokladničný doklad 29.11.2013

Mzda 11/2013 425,00 eur - pokladničný doklad 20.12.2013
Mzda 12/2013 439,37 eur - pokladničný doklad 31.1.2014
Mzda 1/2014 520,67 eur - pokladničný doklad 28.2.2014
Mzda 2/2014 298,07 eur - pokladničný doklad 28.3.2014
Mzda 3/2014 296,67 eur - pokladničný doklad 31.3.2014

Mzda 4/2014 298,52 eur - pokladničný doklad 30.5.2014
Mzda 5/2014 298,52 eur - pokladničný doklad 31.7.2014
Mzda 6/2014 307,84 eur - pokladničný doklad 31.7.2014
t.j. suma celkom 11.685,33 eur, vo zvyšku svoj nárok žalobkyňa nepreukázala, aj keď uvedenú
skutočnosť tvrdila, nakoľko nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by uvedené preukazoval. Na základe

uvedených skutočností súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 11.685,33 eur ako dôvodnej vyhovel,
nakoľko v tejto časti mal preukázanú dôvodnosť nároku a nad uvedený rozsah žalobu zamietol
(dopĺňacím rozsudkom). Rozhodol aj o priznaní úrokov z omeškania, pričom tieto priznal v platnej
percentuálnej výške podľa jednotlivých období, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo (menila sa sadzba
aj právna úprava v jednotlivých obdobiach) s tým, že bezdôvodné obohatenie vzniklo každou prijatou

platbou samostatne. Úrok z omeškania súd priznal od momentu doručenia žaloby žalovanému, t. j. 29.
júla 2016 (doručenka č. l. 55) + 2 dni, nakoľko následne nasledovala sobota, nedeľa a teda žalovaný sa
dostal do omeškania až pondelkom 1. augusta 2016. K námietke premlčania žalovaného konštatoval, že
nárok žalobkyne nie je premlčaný, nakoľko premlčanie sa vzhľadom na obchodnoprávny vzťah spravuje
ustanoveniami Obch.z. a teda premlčacia doba je štvorročná, pričom prvá platba bola 28. septembra

2012 a žaloba bola podaná dňa 9. februára 2016, t. j. v lehote štyroch rokov. K argumentácii
žalovaného,žemánárokyzvykonávaniaprácepreúpadcukonštatoval,žeuvedenéniejerozporovanou
ani spornou skutočnosťou, avšak vzhľadom na vyhlásený konkurz na majetok úpadcu musí si svoje
prípadné nároky uplatniť v súlade so zák. č. 7/2005 Z.z., t. j. prihláškou, pričom jeho pohľadávka,nakoľko ide o spriaznenú osobu bude uspokojená až po uspokojení ostatných pohľadávok v
rámci konkurzného konania.

4. O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p.. Žalobkyňa sa pôvodnou žalobou domáhala zaplatenia istiny 14.862,48 eur, úroku z
omeškania vo výške 1.094,75 eur (vyčíslené ku dňu vyhlásenia rozhodnutia), pričom bola úspešná v
časti o zaplatenie sumy 1.1685,33 eur a úroku z omeškania vo výške 474,95 eur, t. j. v
sume celkom 12.160,28 eur. Z uvedeného vyplýva hrubý úspech žalobkyne 76,21 % a hrubý úspech

žalovaného 23,79 %, a teda konečný čistý úspech žalobkyne 52,42 % (76,21 - 23,79). V konečnom
dôsledku to znamená nárok žalobkyne voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého
konania v rozsahu 58,42 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

5. Proti tomuto rozsudku v rozsahu uloženej mu povinnosti zaplatenia žalobkyni sumu 11.685,33 eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne počítaným zo sumy 1.677,99 eur od 1.8.2016
do zaplatenia, vo výške 5,75 % ročne počítaným zo sumy 1.729,76 eur od 1.8.2016 do zaplatenia, vo
výške 5,5 % ročne počítaným zo sumy 4.546,60 eur od 1.8.2016 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne
počítaným zo sumy 3.124,62 eur od 1.8.2016 do zaplatenia, vo výške 5,15 % ročne počítaným zo sumy
606,36 eur od 1.8.2016 do zaplatenia, podal prostredníctvom splnomocnenkyne odvolanie žalovaný,

ktorý ho odôvodňoval tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žalovaný je a aj od vzniku spoločnosti/úpadcu bol jediným spoločníkom spoločnosti/úpadcu a ako
jediný spoločník vykonával pôsobnosť valného zhromaždenia spoločnosti/úpadcu v zmysle § 132 ods.
1 Obch.z.. Žalovaný je a aj od vzniku spoločnosti/úpadcu bol jediným konateľom spoločnosti/úpadcu,

t.j. štatutárnym orgánom a v zmysle ustanovenia § 133 ods. 4 Obch.z. bol za konateľa vymenovaný
(ustanovený) valným zhromaždením, resp. v zmysle § 132 ods. 1 Obch.z. jediným spoločníkom
spoločnosti/úpadcu/. Konanie žalovaného ako štatutárneho orgánu spoločnosti je priamo konaním
právnickej osoby, konaním v mene spoločnosti vo všetkých veciach a v neobmedzenom rozsahu. Vzťah
medzi spoločnosťou a konateľom ako štatutárnym orgánom je upravený v § 66 ods. 3 Obch.z. a ide o

vzťah obchodno-právny/obchodno-záväzkový podľa § 261 ods. 6 písm. a), t.j. o tzv. absolútny obchod.
V zmysle judikatúry súdov a prevládajúceho právneho názoru na činnosti súvisiace
s výkonom funkcie konateľa ako štatutárneho orgánu nie je možné uzavrieť pracovnú zmluvu. Tento
obchodnoprávny vzťah medzi spoločnosťou (úpadcom, žalobkyňou) a konateľom (žalovaným) sa riadi
buď a) zmluvou o výkone funkcie (takáto písomná zmluva však nebola v danom prípade uzatvorená)

alebo b) podporne mandátnou zmluvou podľa Obch.z., alebo c) ustanoveniami Obch.z. Súd prvej
inštancie posúdil, že v danom prípade nejde o pracovnoprávny spor a pracovná zmluva doložená v spise
(na druh práce: konateľ) je neplatná pre rozpor so zákonom, keďže pracovnú zmluvu je možné uzatvoriť
lennainéčinnostiodlišnéodpôsobnostikonateľaakoštatutárnehoorgánu.Konateľmôžemaťvovzťahu
k spoločnosti aj dva zmluvné vzťahy/typy, na jednej strane napr. zmluvu o výkone funkcie konateľa,

resp. vzťah, ktorý sa primerane riadi ustanoveniami mandátnej zmluvy, prípadne ustanoveniami Obch.z.
a na druhej strane napr. pracovnú zmluvu, ktorej predmetom je činnosť odlišná od výkonu funkcie
člena štatutárneho orgánu/konateľa. Pokiaľ teda nebola medzi spoločnosťou (úpadcom/žalobkyňou) a
žalovaným uzatvorená písomná zmluva o výkone funkcie (čo nebola), tak v tom prípade platia podporne
a primerane ustanovenia mandátnej zmluvy podľa Obch.z. a súvisiace ustanovenia Obch.z.. Mandátna

zmluva je upravená v ustanoveniach § 566 až 576 Obch.z. a zakladá relatívny obchodný záväzkový
vzťah (§ 261 ods. 1 a 2 Obch.z.). Výnimku z režimu relatívneho obchodu zakotvuje ustanovenie § 66
ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré za predpokladu, že spoločnosť (úpadca/žalobca) so štatutárnym
orgánom neuzavrela zmluvu o výkone funkcie, podriaďuje tento vzťah pri výkone funkcie v
orgáne spoločnosti ustanoveniam upravujúcim mandátnu zmluvu. Z platnej právnej úpravy mandátnej

zmluvy v Obch.z. vyplýva, že na platné uzatvorenie mandátnej zmluvy sa nevyžaduje písomná forma,
že mandátna zmluva je zmluva odplatná a že ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant
povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú
činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd prvej
inštancie mohol, mal a aj posúdil, že vzťah medzi spoločnosťou (úpadcom/žalobkyňou) a konateľom

(žalovaným) je vzťahom obchodnoprávnym, ktorý sa mal (pokiaľ nebola uzavretá zmluva o výkone
funkcie) primerane riadiť ustanoveniami mandátnej zmluvy alebo ustanoveniami Obch.z. Súčasne však
súd v rozsudku konštatoval, že "takáto (mandátna) zmluva by bola neplatná pre rozpor so
zákonom a to pre nedodržanie písomnej formy podľa § 132 ods. 2 Obch.z. v spojení s citovanýmiustanoveniami O.z.. Podľa § 132 ods. 2 Obch.z. "Zmluvy uzatvorené medzi spoločnosťou a jej jediným
spoločníkom, ak tento spoločník súčasne koná v mene spoločnosti, musia mať písomnú formu." Toto
ustanovenie § 132 ods. 2 Obch.z. súd nesprávne aplikoval na prejednávanú vec, pretože:

a) V danom prípade - keď súd vyhlásil v spore predloženú pracovnú zmluvu za neplatnú - výkon funkcie
konateľa žalovaným za odplatu (mesačne v sumách vyplatených za obdobie od 8/2012 do 5/2014,
ktoré sú predmetom sporu), mal primerane posúdiť podľa ustanovení o mandátnej zmluve, ktorá nebola
uzatvorená v písomnej forme. Toto posúdenie by bolo objektívne spravodlivé aj z toho dôvodu, že
aj v neplatnej pracovnej zmluve doloženej v súdnom spise je jednoznačne prejavená vôľa žalobkyne

(spoločnosti/úpadcu) za činnosť (druh práce): konateľ vyplácať žalovanému - konateľovi odplatu 500
eur mesačne a príslušenstvo. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že konateľ (a
odmena za výkon tejto funkcie) sa v kontexte zákonov o sociálnom poistení a zdravotnom
poistení považuje za zamestnanca, z odmeny konateľa sa odvádza poistné rovnaké ako zo mzdy.
b) Výkon funkcie konateľa v danom prípade je vzťahom medzi spoločnosťou (žalobkyňou, úpadcom) a
jej konateľom - štatutárnym zástupcom (žalovaným). Nejde o vzťah medzi spoločnosťou a jej jediným

spoločníkom (vykonávajúcim súčasne funkciu konateľa) a teda zákon v tomto prípade nevyžaduje pre
platné uzatvorenie tejto zmluvy písomnú formu. Žalovaný - jediný konateľ spoločnosti (žalobkyne/
úpadcu) nezískal majetkový prospech plnením z uvedených dôvodov, keďže výplata jeho odmeny
(v pokladničných dokladoch označená ako mzda) sa mala posúdiť primerane podľa ustanovení o
mandátnej zmluve. Žalovaný totiž funkciu konateľa pre žalobcu (spoločnosť/úpadcu) reálne a nepretržite

vykonával a z tohto titulu mu prináležala aj primeraná odmena podľa § 571 ods. 2 Obch. z..

6. Žalobkyňa odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne nevyjadrila.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355
ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1

C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil
(§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez
potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219

ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je dôvodné v zmysle § 387 C.s.p. potvrdiť.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na odvolacie dôvody uplatnené v odvolaní
žalobcu s prihliadnutím na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku, bolo vyriešiť otázku, či nárok
žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému je dôvodný.

9. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, keď prvoinštančný súd
vykonal dokazovanie a v potrebnom navrhnutom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel i k správnym skutkovým záverom a pretože

odvolací súd zdieľa i právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a v celom rozsahu sa stotožňuje s
odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd odkazuje na výstižné
a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na
odvolacieargumentyžalovanéhonenachádzadôvod,prektorýbysamalodzáverovsúduprvejinštancie
odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Prvoinštančný súd sa pritom v odôvodení rozsudku

riadne vysporiadal so všetkou obranou uplatnenou žalovaným v prvoinštančnom konaní, ktorá bola
použitá i v odvolaní.

10. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie sa žiada dodať ešte nasledovné:

11. Niet pochýb o tom a to nebolo ani sporné, že členovia štatutárnych orgánov, (§ 7 ods. 3 Z.p.)
nevykazujú všetky potrebné charakteristiky pracovného pomeru, ich vzťah napr. k príslušnej obchodnej
spoločnosti, resp. družstvu nemá byť preto pracovno-právnym vzťahom, ale vzťahom založeným
predovšetkým zmluvou o ustanovení do funkcie. Vykonávanie funkcie člena štatutárneho orgánu nieje výkonom závislej práce v podriadenosti zamestnávateľovi, ako to vyplýva nielen zo všeobecnej
charakteristiky pracovného pomeru zakotveného v Z.p., ale aj z právnej charakteristiky pracovného
záväzku zamestnanca podľa Z.p.. Nemožno však vylúčiť, aby medzi členom štatutárneho orgánu a

zamestnávateľom nebol založený pracovný pomer, pri ktorom druhom práce by bola iná pracovná
činnosť, než je výkon funkcie štatutárneho orgánu. Týmto spôsobom môžu vzniknúť dva paralelné od
seba zásadne nezávislé právne vzťahy, z ktorých jeden sa bude spravovať napr. mandátnou zmluvou
podľa Obch. z. a druhý pracovnou zmluvou podľa Z. p.. Vždy je smerodajný charakter vykonávanej práce
(Prof. JUDr. Helena Barancová, DrSc., 2007 Zákonník práce komentár, piate prepracované a doplnené

vydanie, Sprint, október 2007).

12. Odvolateľ namietal, že keď súd prvej inštancie vyhlásil v spore predloženú pracovnú zmluvu
za neplatnú - výkon funkcie konateľa žalovaným za odplatu (mesačne v sumách vyplatených za
obdobie od 8/2012 do 5/2014, ktoré sú predmetom sporu), mal primerane posúdiť právny úkon podľa
ustanovení o mandátnej zmluve, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme. Toto posúdenie by bolo

objektívne spravodlivé aj z toho dôvodu, že aj v neplatnej pracovnej zmluve doloženej v súdnom spise je
jednoznačne prejavená vôľa žalobkyne (spoločnosti/úpadcu) za činnosť (druh práce): konateľ vyplácať
žalovanému - konateľovi odplatu 500 eur mesačne a príslušenstvo.

13. Odvolací súd k vyššie uvedenému udáva, že ustanovenia mandátnej zmluvy majú pri posudzovaní

vzťahu vzniknutého medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným a konateľom pri zriaďovaní záležitosti
spoločnosti subsidiárnu povahu, čo samozrejme platí aj pre nárok na prípadné vyplatenie odplaty za
túto činnosť. Právo na vyplatenie odplaty za výkon funkcie konateľa vznikne, ak sú splnené ďalšie
zákonom požadované podmienky, čo je v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným rozhodnutie
valného zhromaždenia o výške a spôsobe vyplatenia odmeny pre orgány spoločnosti - konateľa (§

125 ods. 1 písm. f/ Obch.z.). Ak má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva pôsobnosť valného
zhromaždenia a jeho rozhodnutia urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia musia mať
písomnú formu a musí ich podpísať, okrem toho niektoré rozhodnutia, medzi ktoré patrí aj vymenovanie,
odvolanie a odmeňovanie konateľov musia byť, resp. pravosť podpisu jediného spoločníka na takýchto
rozhodnutiach musí byť úradne osvedčená (§ 132 ods. 1 Obch.z.). Žalovaný však nepredložil

rozhodnutie jediného spoločníka v zmysle § 125 ods. 1 písm. f/ v spojení s § 132 ods. 1, tzn., že nebolo
valným zhromaždením rozhodnuté o odmene žalovaného za výkon funkcie konateľa, v zmysle platnej
právnej úpravy mu nevznikol nárok na vyplatenie odplaty za výkon funkcie na základe mandátnej zmluvy.

14. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu odvolací súd v podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. rozsudok

súdu prvej inštancie, vrátane vecne správneho a odvolaním osobitne nenapadnutého výroku o náhrade
trov konania potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania s použitím § 262 ods. 1 C.s.p. v zmysle § 396 C.s.p.
rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní v celom rozsahu

úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady
trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná

veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).