Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 30. október 2016

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/213/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116213126
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116213126.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: C. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Š. G. XXX, právne zastúpeného JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom ul.
Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, o vydanie bezdôvodného obohatenia a neprijateľnosť zmluvnej podmienky,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 335 € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy odo dňa 29.07.2016 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia zamieta.

III. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX
uzavretej dňa 03.07.2015 uvedená v bode 2 v znení:

„Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 196 € (ďalej len odplata), čo predstavuje
ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 28 %, ktorá sa vypočítala v zmysle zákona
o spotrebiteľských úverov podľa vzorca uvedeného vo všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľského úveru, a ktorú spotrebiteľ berie na vedomie.“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

IV. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 24.06.2016 sa žalobkyňa domáhala a) vydania bezdôvodného obohatenia
vo výške 335 € a b) určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v bode 2. Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 03.07.2015 v znení - „Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške
196 € (ďalej len odplata), čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 28 %,
ktorá sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úverov podľa vzorca uvedeného vo všeobecných
podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, a ktorú spotrebiteľ berie na vedomie.“

2. V návrhu žalobkyňa poukázala na to, že spolu so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej
bolo poskytnutie istiny vo výške 700 € s odplatou a úrokom vo výške 680 € bola uzatvorená Dohoda o
plnení v splátkach s tým, že celková čiastka vo výške 1380 € sa uhradí v 12-tich pravidelných mesačných
splátkach po 115 €. Pokiaľ v Zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená RPMN vo výške 28 %, v
Dohode o plnení v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere už bola uvedená RPMN vo výške 305,74

€. Žalovanému dosiaľ zaplatila splátky vo výške 1035 €. Vzhľadom na rozdielnosť RPMN v zmluve o
spotrebiteľskom úvere a v Dohode o plnení v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere má za to, že
ide o klamanie a zavádzanie spotrebiteľa. Následné korigovanie ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom
úvere novou listinou podľa názoru žalobkyne nezodpovedá prístupu veriteľa k jednaniu s dlžníkom s
odbornou starostlivosťou. Žalobkyňa cituje § 8 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
týkajúci sa klamlivej obchodnej praktiky ako aj ustanovenie § 8 ods. 4 Zákona č. 250/2007 Z. z. definujúce
klamlivé opomenutie.

3. Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nesmie obsahovať uvedenie
RPMN v neprospech spotrebiteľa, inak je úver podľa § 11 ods.1 písm.d) zákona č. 129/2010 Z.z. bez
úrokov a bez poplatkov.

4. Žalobkyňa má ďalej za to, že úver je z dôvodu výšky úrokovej sadzby úžerný a preto v tejto časti je
úverová zmluva neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Na pojednávaní konanom dňa 31.10.2016
žalobkyňa uviedla, že v rozpore s tým, čo je uvedené v úverovej zmluve, jej úver bol poskytnutý v
hotovosti. Pokiaľ ide o proces uzatvárania úverovej zmluvy dodala, že od začiatku bolo zrejmé, že úver
má byť splácaný v splátkach a ako zmluva tak aj dohoda o plnení v splátkach jej boli dané na podpis
súčasne.

5. Žalobkyňa ďalej namietala proti zmluvnej podmienke, podľa ktorej odplata za úver je 196 € a s tým
spojená RPMN za úver je 28%. Uviedla, že za odplatu, ktorej účel je nejasný jej nebolo poskytnuté
žiadne reálne protiplnenie.

6. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním došlým súdu dňa 29.07.2016. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa
nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení (pozn. súdu - určenie, že úver je bezúročný
predmetom konania ako samostatný petit nebolo). Čo sa týka samotnej zmluvy o úvere, má za to, že
táto obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. Pokiaľ ide o výšku odplaty, cituje § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka ako aj § 1 a 1a) nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., pričom podľa jeho názoru,
úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo
v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov, preto ho nemožno zarátavať do výšky odplaty podľa
predpisov vyššie citovaných. Má teda za to, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná.

7. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 31.10.2016 v neprítomnosti žalovaného, ktorý súhlasil s
pojednávaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní žalobkyňa potvrdila, že úver jej bol
poskytnutý hotovostným spôsobom, napriek tomu, že v úverovej zmluve je vyznačené poskytnutie úveru
formou zmenky.

8. Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom spisu a zistil, že dňa 03.07.2015 bola medzi žalobkyňou ako
dlžníkom a žalovaným ako veriteľom uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na
základe ktorej jej žalovaný poskytol sumu 700 €, ktorú mala vrátiť zvýšenú o sumu 680 €, čiže v celkovej
výške 1380 €, a to v lehote do 03.07.2016. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov predstavovala
výšku 196 €, RPMN 28 % a úrok mal výšku 69,14 % ročne, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu
484 €. Priemerná RPMN je v zmluve uvedená ako 25,88 %.

9. Dňa 08.01.2015 bola medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom zároveň uzatvorená
Dohoda o plnení v splátkach, a to k Zmluve o spotrebiteľskom úvere vyššie uvedenej č. XXXXXXXXX,
podľa ktorej sa sumu 1380 € zaväzuje žalobkyňa ako dlžníčka zaplatiť v 12-tich pravidelných mesačných
splátkach vo výške 115 €. Výška RPMN je v tejto zmluve uvedená ako 305,74 %.

10. Keďže tvrdenie žalobkyne o poskytnutí úveru v hotovosti žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval,
má ho súd za nesporné a teda za preukázané.

11. Na zistený skutkový stav súd aplikoval ustanovenie
§ 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - Spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v
hotovosti.

Podľa § 11 ods.1 písm. e/ zákona č. 129/2010 Z.z. - Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

12. Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími námietkami vznesenými
žalobkyňou voči posudzovanej zmluve, keďže by to bolo v rozpore s hospodárnosťou konania a ani pri
ich preukázaní by žalobkyňa lepší výsledok (ako, že úver je bez úrokov a bez poplatkov) ako vyplýva
z výroku tohto rozsudku dosiahnuť nemohla.

13. Podľa § 451 ods.1 OZ - Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods.2 OZ - Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ - Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods.1 OZ - Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

14. V prejednávanej veci istina úveru (keďže úver je bez úrokov a bez poplatkov), ktorú bola žalobkyňa
povinná vrátiť, mala výšku 700 €. Ak teda žalobkyňa vrátila žalovanému sumu 1035 €, tak skutočne v
rozsahu 335 € sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil.

15. Nárok žalobkyne na zaplatenie úrokov z omeškania plynie z nasledujúcich právnych predpisov:
· § 517 ods.1 OZ - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
· § 517 ods.2 OZ - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
· § 3 NV SR č. 87/1995 Z.z. - Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
15.1. Splatnosť bezdôvodného obohatenia nie je zákonom stanovená. Je potrebné vychádzať z § 563
OZ - Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je
dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalobkyňa požadovala
úroky z omeškania odo dňa 28.07.2016 (odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, ku
ktorému došlo dňa 27.07.2016). Keďže žalovaný prevzal žalobu ako výzvu na plnenie dňa 27.07.2016,
plniť mal dňa 28.07.2016 a pokiaľ tak neurobil dostal sa dňom 29.07.2016 do omeškania. Základná
sadzba ECB k tomuto dňu bola 0,00% ročne a potom výška úrokov z omeškania je 5,00% ročne.

16. Neprijateľná zmluvná podmienka.
Podľa § 53 ods.1 OZ - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ - neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 298 ods.1 C.s.p. - Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 298 ods.2 C.s.p. - Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez

návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
16.1. Na základe § 53 ods.1 OZ je zrejmé, že nekalosť možno skúmať vo vzťahu k cene/úhrade (a to aj
k jej primeranosti) za vedľajšie plnenie a bez obmedzenia vtedy, ak podmienky týkajúce sa ceny/úhrady
nie sú vyjadrené zrozumiteľne.
16.2. Podľa rozsudku ESD zn. C - 26/13 - Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom
zmysle, že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, požiadavka, podľa
ktorej zmluvná podmienka musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, sa má chápať tak, že stanovuje
nielen to, aby dotknutá podmienka bola pre spotrebiteľa gramaticky jasná a zrozumiteľná, ale aj to, aby
zmluva jasne vysvetľovala konkrétne fungovanie mechanizmu zmeny cudzej meny, na ktorý sa odvoláva
dotknutá podmienka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými
podmienkami týkajúcimi sa poskytnutia úveru, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a
zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú.
16.3. Na základe vyššie uvedeného súd zdôrazňuje, že jedným z najdôležitejších faktorov pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy je, či je zmluva transparentná. Transparentnosť zahŕňa, či je zmluva napísaná
jasným a zrozumiteľným jazykom, či je systematická, či je napísaná dostatočne veľkým a čitateľným
písmom a či je pre priemerného spotrebiteľ pochopiteľná aj zo stránky ekonomickej.
16.4. Najpodstatnejšou otázkou zmluvy o úvere je otázka odplaty. Spotrebiteľovi - dlžníkovi má byť prima
facie (na prvý pohľad) zreteľne sprístupnené akú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov má
zaplatiť, z čoho táto odplata pozostáva a aké konkrétne plnenie za odplatu dostáva.
16.5. V úverovom vzťahu je primárnou odplatou za poskytnuté peňažné prostriedky úrok.
Podľa § 2 písm.d) zákona č. 129/2010 Z.z. - zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 2 písm.g) zákona č. 129/2010 Z.z. - celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka - Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka - Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
16.6. Odplata podľa § 499 Obchodného zákonníka predstavuje odmenu veriteľa za to, že po dobu
mezi dojednaním zmluvy o úvere a skutočným čerpaním úveru musí pre dlžníka rezervovať peňažné
prostriedky, poprípade mať zabezepečené ich zdroje. Keďže v prejednávanej veci došlo k poskytnutiu
úveru priamo pri podpise úverovej zmluvy, odplata podľa § 499 Obchodného zákonníka do úvahy
neprichádza.
16.7. Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianského zákonníka
§ 1 ods.1 - Odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek
iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a
ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných
prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná
dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách
dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
§ 1 ods.2 - Odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných
prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.
16.8. Z citovaného ustanovenia § 1 NV SR č. 87/1995 Z.z. ale aj vyššie citovaných ustanovení
zákona o spotrebiteľských úveroch a Obchodného zákonníka je zrejmé, že odplatou pri poskytnutí
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa chápe nielen odplata podľa § 499 Obchodného zákonníka
(užšie vymedzenie odplaty) ale primárne úroky ako ďalšie poplatky a iné platby spojené s poskytnutím
finančných prostriedkov. Aj podľa www.wikipedia.sk úrok je príjem (dôchodok
) plynúci z kapitálu , je základnou formou výnosu z kapitálu. Je to cena za získanie peňazí niekoho druhého, túto

sumu musí zaplatiť dlžník veriteľovi .
16.9. Konštrukcia vytvorená žalovaným, že úrok nie je odplatou spojenou s poskytnutím peňažných
prostriedkov alebo vyžadovanou pri poskytnutí peňažných prostriedkov odporuje základnej povahe
úrokov, neberie do úvahy prvú časť § 1 ods.1 NV SR č. 87/1995 Z.z. (odplatu pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok ...) a je len hľadaním spôsobu legalizácie zlého úmyslu žalovaného
ako dodávateľa spočívajúceho v obchádzaní administratívneho stropu odplaty určeného
· § 1 ods.4 NV SR č. 87/1995 Z.z. - Na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa
§ 1a sa použije priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy
novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase
predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
· § 1a ods.1 NV SR č. 87/1995 Z.z. - Ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery
nákladov podľa § 1 ods. 4 pri
obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo
pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
16.10. Podľa Súhrnnej informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a
pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2015 (zverejnená 30.04.2015) bola priemerná RPMN pri
úveroch so splatnosťou 6 až 12 mesiacov - 19,26%. Najvyššia prípustná odplata tak predstavovala 2
x 19,26% = 38,52% ročne. V prejednávanej veci mala odplata výšku 28% + 69,14% (úrok) = 97,14%
ročne, teda najvyššiu prípustnú odplatu presahovala takmer 3 x.
16.11. Súd teda uvádzanie odplaty bez špecifikácie čo táto vlastne predstavuje a aké plnenie za ňu
spotrebiteľ reálne dostáva a zároveň postup, kde sa do výpočtu RPMN a odplaty nezarátava úrok a
tým sa naoko dosahuje zákonná výška odplaty považuje za nekalú a klamlivú obchodnú praktiku, ktorá
zároveň vyvažuje práva a povinnosti zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa do takej miery, že ide
o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
16.12. U žalovaného ide nepochybne o porušenie povinnosti
· odbornej starostlivosti (podľa § 2 písm.u) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa sa odbornou
starostlivosťou rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať
od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo
všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti).
· používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách (§ 4 ods.2
písm.c/ zákona č. 250/2007 Z.z.).
· konať v súlade s dobrými mravmi (§ 2 ods.8 zákona č. 250/2007 Z.z. - Predávajúci nesmie
konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.).

17. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18. Keďže žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, má právo na náhradu trov konania od žalovaného
v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 6. 2. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.