Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. marec 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/218/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214207615
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4214207615.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu:
CD Consulting, s. r. o., so sídlom Brno, Zábrdovice, Příkop 843/4, Česká republika, IČO: 26 429 705,
proti žalovanému: R. M. nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XX, o zaplatenie zmenkovej sumy 1.200,13 eura s
príslušenstvom a zmenkovej odmeny 4 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno
zo dňa 6. septembra 2016 č. k. 13C/91/2014-83 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 0,19% úroku denne zastavil,
žalobu v celom rozsahu zamietol a rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami čl. 2 ods. 1 a článku 3 ods. 1, čl. 19 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 31.
12. 2009 a uviedol, že žalobca doručil súdu vyplnené tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa
článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje

európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Uvedeným návrhom si uplatnil voči žalovanému
pohľadávku na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 1.200,13 eura s 0,25% zmenkovým úrokom denne
zo sumy 1.200,13 eura od 04. 06. 2010 do zaplatenia a so 6% úrokom ročne zo sumy 1.200,13 eura
od 06. 09. 2010 do zaplatenia, ako aj nárok na zmenkovú odmenu vo výške 4 eur. Žalobca svoj návrh
odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú žalovaný vystavil dňa 16. 12.
2009 na zmenkovú sumu 1.200,13 eura, pričom sa zaviazal zaplatiť za túto zmenku pri predložení na
rad zmenkového veriteľa nielen zmenkovú sumu, ale aj zmenkový úrok 0,25 % denne od 04. 06. 2010.

Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Zmenková listina je opatrená aj doložkou „bez protestu“, preto indosant nenechal vyššie
uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ
nič nezaplatil. Žalobca za dôkaz označil uvedenú zmenku. Vzhľadom na právnu úpravu § 79 ods. 3 a
4 OSP účinnú od 23. 12. 2015, ako aj § 372y OSP v znení účinnom od 23. 12. 2015, súd uznesením
zo 04. 02. 2016 v súlade s § 43 ods. 1 OSP vyzval žalobcu na doplnenie návrhu, ktorým si uplatňuje
nárok zo zmenky a opísal skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.

r. o. so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou, aby bol zrejmý dôvod vystavenia zmenky; v prípade,
že ide o zabezpečovaciu zmenku, aby bol špecifikovaný záväzok, ktorý mal byť v danom prípade
zmenkou zabezpečený a v prípade, že ide o zmenku na platenie, bol špecifikovaný záväzok, ktorý mal
byť zmenkou splnený; pokiaľ v danej veci bola zmenka vystavená na zabezpečenie, resp. splneniezáväzkov z písomnej zmluvy, je potrebné predložiť aj záväzkovú zmluvu a zmluvu o vypĺňacom
oprávnení, ako aj ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva zo zmenky, lebo ak nebude dokázaný
opak, bude platiť, že nárok zo zmenky proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti

so spotrebiteľskou zmluvou; vyjadril sa k prípadnej aplikácii § 3a zákona č. 191/1950 Sb. v znení
účinnom od 23. 12. 2015. Žalobca v podaní z 19. 02. 2016 vytkol konajúcemu súdu postup mimo režimu
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, keď aplikuje prednostne vnútroštátne
právo. Ďalej uviedol, že si uplatňuje majetkové práva zo zmenky, a nie z pohľadávky, pričom zmenkové
informácie preniesol do návrhu na uplatnenie pohľadávky. Disponuje len indosovanou zmenkou a

nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny. V závere svojho podania sa žalobca
venoval právnej argumentácii v súvislosti s európskym konaním vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Súd citoval spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejneného v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod číslom 93. Uviedol, že žalobca
pôvodne žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej

sumy vo výške 1.200,13 eura od 04. 06. 2010 až do zaplatenia. Podaním doručeným súdu dňa 23.
12. 2015 žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie 0,19% zmenkového úroku denne späť, a tak súd v
súlade s § 145 ods. 2 CSP konanie v rozsahu čiastočného späťvzatia žaloby zastavil. Súd vykonal vo
veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu a zmluvou o
úvere č. 400700211, ktorú dňa 16. 12. 2009 uzavrel žalovaný ako dlžník s veriteľom - POHOTOVOSŤ,

s. r. o., keď s poukazom na citované spoločné stanovisko kolégií Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
je súd oprávnený preskúmavať nielen formálne, obsahové náležitosti zmenky, ale aj úkon, v ktorom má
žalobcom uplatnený nárok základ, t.j. úverovú zmluvu. Žalobca spolu s návrhom doručil súdu listinu
- zmenku - vystavenú vo M. V. dňa 16. 12. 2009 na zmenkovú sumu 1.200,13 eura k číslu zmluvy
400700211. Podľa tejto zmenky sa žalovaný ako vystaviteľ zaviazal za túto zmenku pri predložení na

rad: POHOTOVOSŤ, s. r. o. zaplatiť sumu 1.200,13 eura a zmenkový úrok 0,25 % denne od 04. 06.
2010. V uvedenej listine je uvedený aj text Splatné: POHOTOVOSŤ, s. r. o. ......" bez protestu", „na
plateniepredložiťvlehote4rokovodvystavenia".Vystaviteľjenazmenkeidentifikovanýkrstnýmmenom
a priezviskom, pričom v zmenke je uvedená aj adresa trvalého bydliska vystaviteľa a jeho rodné číslo.
Na zmenke je podpis vystaviteľa. Súd skúmal predloženú zmenku ako cenný papier, teda, či žalobcom

predložená zmenka spĺňa náležitosti zákona č. 191/1950 Zb. a či je platnou zmenkou. Námietky zo
strany žalovanej uplatnené neboli. Z obsahu listiny predloženej žalobcom a označenej zmenka, na
základektorejsažalobcadomáhauplatnenýchnárokov,súdzistil,žesajednáovlastnúzmenku,pretože
obsahuje všetky náležitosti požadované čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. Označenie zmenka je zahrnuté
do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; nachádza sa v nej

bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený údaj zročnosti, údaj miesta, kde
sa má platiť, meno toho, na rad koho sa má platiť, listina taktiež obsahuje dátum a miesto vystavenia
zmenky, a napokon, podpis vystaviteľa. V zmenke je pripojená doložka „bez protestu“, ktorá v zmysle čl.
I § 46 citovaného zákona zbavuje majiteľa zmenky povinnosti, aby na zachovanie svojich postihových
práv dal urobiť protest pre neplatenie, teda dal zistiť verejnou listinou odopretie platenia. S poukazom

na čl. I § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. v danej veci ide o zmenku vystavenú na videnie, teda o
tzv. vistazmenku. Táto skutočnosť vyplýva z textu zmenkového vyhlásenia žalovanej, ktorá sa zaviazala
zmenkovú sumu zaplatiť pri predložení. Takáto zmenka je podľa ustanovenia čl. I § 34 ods. 1 citovaného
zákona zročná pri predložení, pričom zároveň platí zákonná lehota, že zmenka musí byť na platenie
predložená do jedného roku od dáta vystavenia, pokiaľ nie je vystaviteľom určená dlhšia lehota tak,

ako to v danej veci urobila žalovaná (doložka „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“).
Zmenka bola prevedená indosamentom (rubopisom) z pôvodného majiteľa - indosanta - zo spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s. r. o. na žalobcu. Indosament spĺňa náležitosti vyžadované čl. I §§ 12 a 13 zákona č.
191/1950 Zb.. Je bezpodmienečný, nie je teda viazaný na žiadnu podmienku, je napísaný na zmenku,
v tomto prípade konkrétne na jej rub a je indosantom podpísaný. Zo zmluvy o úvere č. 400700211

predloženejsúduspoločnosťouPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,súdpostupompodľa§295CSPzistil,žedňa16.
12. 2009 uzavrela spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. so žalovaným na predtlačenom formulári Zmluvu
o úvere č. 400700211 (ďalej len „zmluva o úvere“), v ktorej sa uvedená spoločnosť zaviazala poskytnúť
žalovanému ako dlžníkovi úver v sume 500 eur a žalovaný sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu
zvýšenú o poplatok 484 eur s tým, že celkovo zaplatí sumu 984 eur v 12 mesačných splátkach po 82

eur, počnúc dňom 20. 01. 2010. V uvedenej zmluve o úvere absentuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe (§
4 ods. 2 písm. h/ zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2009), absentuje údaj o termíne
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom
do 31. 12. 2009), absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov - „RPMN“ (§ 4 ods. 2 písm. j/zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2009), ako aj údaj o priemernej hodnote RPMN
(§ 4 ods. 2 písm. k/ zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2009), či o konečnej splatnosti
úveru (§ 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2009). Zo spomenutej

úverovej zmluvy č. 400700211 vyplýva, že pri jej uzatváraní bol žalovaný v postavení spotrebiteľa,
keďže z činnosti súdu je známe, že spoločnosť Pohotovosť, s. r. o. mala v predmete svojej činnosti aj
poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že sa jedná o spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o.
vopred pripravenú formulárovú (typovú) zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom na rube tlačiva zmluvy
sú uvedené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným

typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z. z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho
zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 01. 04. 2004 predpisom lex specialis a podľa
názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené
znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z. z., použijú sa na ich
riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch.
Nakoniec aj podľa § 54 ods. 1 veta prvá OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda
vzťah účastníkov úverovej zmluvy posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl.
OZ v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy a podľa zákona č. 258/2001 Z. z. Pre absenciu
podstatných údajov (§ 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, j/, k/ zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom od 01. 08.
2008) zmluvy o spotrebiteľskom úvere je úverová zmluva uzavretá medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ,

s. r. o. a žalovaným na predtlačenom formulári Zmluvy o úvere č. 400700211 dňa 16. 12. 2009 bezúročná
a bez poplatkov, s poukazom na § 4 ods. 3 posledná veta citovaného zákona. Vzhľadom na ustanovenie
bodu 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (dohoda o vyplnení zmenky), ako aj vzhľadom na
zhodu čísla uvedeného na zmenke s číslom zmluvy o úvere, zhodu údajov o vystaviteľovi a pôvodnom
remitentovi zmenky s údajmi o veriteľovi a dlžníkovi v zmluve o úvere a na zhodu dátumu vystavenia

zmenky s dátumom podpisu zmluvy o úvere, súd dospel k záveru, že zmenka bola ako blankozmenka
vystavená žalovaným ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere. Súd vykonaným dokazovaním
dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky z bodu 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru
je neplatná podľa § 39 OZ, lebo táto dohoda je v priamom rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001
Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2009, najmä keď podľa uvedenej dohody zmenková suma bude

pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku
dňu vyplnenia zmenky, pričom zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent. Teda uvedená dohoda
nerešpektuje obmedzenie pri vyplnení zmenky vyplývajúce z § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. v
znení účinnom do 31. 12. 2009, keď spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. v súvislosti so zmluvou o úvere
zo 16. 12. 2009 č. 400700211, na základe ktorej žalovaný čerpal bezúročný a bezpoplatkový úver

vo výške 500 eur, vyplnil na blankozmenke vystavenej žalovaným dňa 16. 12. 2009 zmenkovú sumu
až vo výške 1.200,13 eura. Keby uvedená Dohoda o vyplnení zmenky aj rešpektovala ustanovenie § 4
ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2009, podľa odôvodnenia rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 23564/09 zo dňa 18. 03. 2010 zmenková suma vo výške 1.200,13
eura prevyšuje žalovaným čerpaný bezúročný a bezpoplatkový úver vo výške 500 eur. Potom aj úkon

vyplnenia blankozmenky vystavenej žalovanou spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o. je neplatným právnym
úkonom podľa § 39 OZ pre rozpor takéhoto úkonu vyplnenia s § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. v
znení účinnom do 31. 12. 2009. Keby uvedená Dohoda o vyplnení zmenky aj rešpektovala ustanovenie
§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2009, žalobca v konaní ani nepreukázal,
že zmluvná podmienka - dohoda o vyplnení zmenky z bodu 14 všeobecných podmienok poskytnutia

úveru - bola v danom prípade individuálne dohodnutá so žalovaným, najmä keď táto dohoda je uvedená
vo vopred spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o. pripravenom formulári tlačiva všeobecných podmienok,
bez možnosti žalovaného túto podmienku ovplyvniť. Žalobca individuálnosť dohody o vyplnení zmenky
vo formulárovom tlačive všeobecných podmienok spoločnosti Pohotovosť, s. r. o. nepreukázal. S
poukazom na § 53 ods. 3 OZ je aj v tejto spotrebiteľskej veci daná zákonná domnienka, že zmluvné

dojednania medzi spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o. ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dohodnuté, pokiaľ dodávateľ nepreukáže opak. Žalobca v danom prípade
opak nepreukázal, a tak súd konštatoval, že žalovaný štandardný formulár úverovej zmluvy spoločnosti
Pohotovosť, s. r. o. ako dodávateľa v spotrebiteľských zmluvách, na rube ktorého sa nachádzajú
všeobecné podmienky poskytnutia úveru, podpísal dňa 16. 12. 2009 bez možnosti ovplyvniť vopred

pripravený text na predtlači štandardného formulára, s vopred určenými podrobnými podmienkami
a nemožnosťou ich zmeny žalovaným, čo nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedená dohoda o vyplnení zmenky navyše
nie je ani zmluvnými stranami na znak súhlasu podpísaná a podľa textu zmluvy o úvere z 16. 12. 2009všeobecné podmienky poskytnutia úveru nachádzajúce sa na zadnej strane formulára zmluvy o úvere
nie sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Z činnosti súdu je známe, že spoločnosť Pohotovosť,
s. r. o. dohodu o vyplnení zmenky používala vo všetkých všeobecných podmienkach poskytnutia úveru.

Vzhľadom na nemožnosť žalovaného ovplyvniť text uvedených všeobecných podmienok s dohodou o
vyplnení zmenky, súd túto dohodu považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj podľa § 53 ods. 4 OZ,
ktorá je s poukazom na § 53 ods. 5 citovaného zákona neplatnou. Tento výklad obsahu spotrebiteľskej
zmluvy je v súlade s § 54 ods. 2 OZ, keďže je priaznivejší pre spotrebiteľa, najmä, keď podľa § 54 ods.
1 citovaného zákona si spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. S poukazom na všetky

uvedené dôvody a ich vzájomné súvislosti spoločnosti Pohotovosť, s. r. o. nevzniklo právo na vyplnenie
blankozmenky vystavenej žalovaným dňa 16. 12. 2009 v súvislosti so zmluvou č. 400700211. Pokiaľ
spoločnosť Pohotovosť, s. r. o. napriek tomu vyplnila uvedenú blankozmenku dopísaním zmenkovej
sumy a dopísaním dátumu začiatku úročenia zmenkovej sumy, táto blankozmenka sa vôbec nestala
zmenkou. Preto spoločnosť Pohotovosť, s. r. o. nemala ani práva a ani povinnosti zo zmenky, a preto ich
ani nemohla indosamentom previesť na žalobcu. Pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd

žalobu v celom rozsahu zamietol. Podľa článku 16 nariadenia trovy konania znáša strana, ktorá nemala
v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné
alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke. Súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262
ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že v konaní procesne úspešnému žalovanému náhradu trov
konania, na ktorú má právo, nepriznal, keď zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy konania vznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, odôvodniac ho tým, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Súduvádza,ževovecivykonaldokazovaniesúverovouzmluvu,
exekučným spisom a ďalším listinnými dôkazmi. Žalobca a ani žalovaný však takéto dokazovanie
nenavrhli. Podľa § 120 OSP dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo
znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených stranami a vykonáva len tie dôkazy, ktoré
strany navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže

táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb. dokázal svoje
právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme obsahu zmenky zo strany žalovaného
neboli námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov
nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Ustanovenie § 120 ods. 1 OSP síce súdu umožňuje,
aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento

postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre
rozhodnutie veci a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť.
Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania. V danej
veci preto súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len
z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania a

vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán nevyplynula potreba vykonať
ďalšie navrhnuté dôkazy. Súd svoj postup nezdôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní
bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine
ako takej samo právo žalobcu. Žalovaný mohol v zmysle čl. 5 ods. 3 a ods. 6 nariadenia vzniesť
námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z

dôvoduuplatneniakoncentračnejzásadykonštruovanejnariadením.Súdzvlastnejiniciatívy,beznávrhu
žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo
charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával,
uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojím konaním ju prakticky uznal. Súd iniciatívne rozširoval okruh
dotazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu

na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v
prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovaného v tomto konaní. Súd navyše
pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Za nesporné považoval to,
že žalovaný so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o. uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je
predmetom tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou, a že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako

spotrebiteľ. Tieto nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jednej zo strán. Súd tieto nesporné
fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Takéto skutočnosti nemožno považovať za
nesporné. Žalovaný, ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob,
akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd svoje rozhodnutie založil natýchto nesporných skutočnostiach, toto rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho
nesprávnosť. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych
predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov práva Európskej únie. Žalobca

je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského
vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať,
či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvoinštančný súd sa aplikáciou
príslušných ustanovení o zmenke upravených v zák. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval
predmet sporu. Predmetom konania je výlučne zmenka, a nie iný záväzkový právny vzťah. Súd však

vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Žalovaný vo všeobecnosti nie
je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak
môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých
okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo

strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie
svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu aj iniciatívu na seba prevzal súd a suploval aktivitu
žalovaného. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu
povinnosť súdu prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 OSP, súd porušil ustanovenia o vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné

prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu.
Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22. 08. 2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000.
Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť
o tom, že zmenka je zmenkou podľa Zákona spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje.
Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú

zmenku. Uplatnený nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. Súd poukázal na ustanovenie §
79 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb. Logickým dôsledkom je potom neexistencia premietanej povinnosti pri
žalobcu. Konaním, ktoré vedie súd v záujme ochrany práv žalobcu, je konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu upravené nariadenie Európskeho parlamentu a rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Európske konanie obsahuje špeciálne procesné

ustanovenia regulujúce priebeh konania a v rámci neho začatie Európskeho konania vo veciach s nízkou
hodnotou sporu. Ustanovenie § 79 ods. 3 OSP je systematicky zaradené do časti vnútroštátneho
procesného práva upravujúce priebeh konania a v rámci neho začatie občianskeho súdneho konania.
Nariadenie je prameňom úniového práva. Prednosť úniového práva pred právom vnútroštátnym je
jednouzozákladnýchzásadprávnehoporiadkuEÚ.Ustanovenie§79ods.3OSPniejemožnéaplikovať

retroaktívny výklad konštruovaný súdom prvej inštancie, ktorý je založený na tom, že predmetná
povinnosť predložiť zmluvu sa vzťahuje aj na konaní začaté pred účinnosťou novely č. 438/2015 Z.
z. s účinnosťou od 23. 12. 2015. Žalobca poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o
uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky.
Zmenkové informácie preniesol žalobca presne do návrhu na uplatnenie pohľadávky, preto neostáva z

jeho strany čo doplniť alebo opraviť. Žalobca uplatňuje v konaní majetkové práva zo zmenky, a nie z
pohľadávky. Žalobca na záver uviedol, že samotný Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.
z. pripúšťa, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka.
Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia. Zmenka
preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Z uvedeného vyplýva, že prípustné

sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň je blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky
v dohode o vyplňovacom práve. Zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po
vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie zo strany
veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava

explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. V ďalšom poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v
Prešove a Krajského súdu v Banskej Bystrici. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu 1.
inštancie zmenil tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania.

3.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34CSP)preskúmalrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutej
časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdiť.4.Žalobcasapodanoužaloboudomáhalodžalovanéhozaplateniasumy1.200,13eura, zozmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.200,13 eura od 04. 06. 2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo

zmenkovej sumy zo sumy 1.200,13 eura od 06. 09. 2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške
1,3 % zmenkovej sumy, teda 4 eur a náhrady trov konania. Podaním zo dňa 21. 12. 2015 vzal žalobca
žalobu v časti zaplatenia zmenkového úroku 0,19% denne späť. Napadnutým rozsudkom súd konanie
v časti o zaplatenie 0,19% úroku denne zastavil, žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu
trov konania.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej

lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah,
ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov, uvedených žalobcom v odvolaní dospel
k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom

v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné
skutočnosti a to i tie, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Na potvrdenie správnosti záverov
súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd uvádza, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené a preskúmateľné, preto námietka žalobcu ohľadne
nedostatočného odôvodnenia je nedôvodná.

10. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho
námietkyboliprejavomsnahyonepripustenieakéhokoľveksúdnehoprieskumuokolnostívznikuzmenky

a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa s argumentáciou žalobcu, spochybňujúcou
postup súdu pri vykonávaní dôkazov nestotožnil. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky
indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky
uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou
sporu upraveného nariadením. Článok 4 nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob

vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti.
Odvolací súd však dospel k záveru, že cieľom nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov
potrebnýchprerozhodnutievoveci,aleumožniťimvyužívanietechnickýchainýchprostriedkovvzáujme
toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku
4 nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné

prostriedky než príslušné tlačivá a nemal by ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi. Z
čl. 8 a 9 tohto nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná
možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné. Zjednodušená forma konania podľa nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho
dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských

zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak,
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z čl. 19 nariadenia.11. V danom prípade predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky
obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho predchodcu žalobcu spojených so
spotrebiteľskou úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a potreby

súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvej inštancie správne skúmal charakter tohto vzťahu. Špeciálna
úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bola obsiahnutá v Zákone o
spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere v danej veci bol preukázaný bez
akýchkoľvek pochybností. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je, že sú väčšinou pre spotrebiteľa
vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver

poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa, pričom súčasťou zmluvy o úvere
boli všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaný nemohol ovplyvniť, lebo boli vopred pripravené
pre veľký počet spotrebiteľov. Dodávateľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v
priebehu konania nebolo preukázané, že úver bol poskytnutý žalovanému na výkon zamestnania. V
prípade pochybnosti účelu poskytnutia spotrebiteľského úveru, a teda dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Dôkaznú povinnosť

si žalobca v danej veci nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným rovnaký vplyv, ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený
nebol. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, podľa ktorého bolo potrebné pri rozhodovaní
o uplatnenom nároku vychádzať výlučne z predloženej zmenky, predstavujúcej samostatný abstraktný
záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov,

iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru
síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 tejto smernice
jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy,
ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Hlavným rizikovým prvkom potom v danej veci
je z pohľadu ochrany spotrebiteľa abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri

uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Rešpektovanie
výlučne abstraktného charakteru zmenky je, vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora EÚ, neprijateľné.
Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré
prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu

predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice Rady
č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje aj čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/
EHS. Ak by pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemal možnosť
hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, išlo
by o podstatné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V

takomto právnom režime je nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol
ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo možné skúmať nekalosť zmluvných
podmienok. Napriek abstraktnému charakteru zmenky už ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere bolo v súvislosti

s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakázané splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne

30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore
s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie
vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv
zo zmenky. V tomto prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval
a zmenku napriek výslovnému zákazu prijal a následne ju previedol na žalobcu. Zmenka bola teda

vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v rozpore s právom Európskej únie.
Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu tohto cenného papiera
bolo zhoršené postavenie žalovaného. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy
na ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a preto na
podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná. Na

takomto závere nič nemení ani skutočnosť, že vnútroštátna právna úprava platná do 31. 12. 2010
umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, pretože keďže zmenkové právo ako také
v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného ako zmenkového dlžníka, a keďže podľa článku 7 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátnaprávna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských
vzťahoch, je nepoužiteľná. Nedôvodné je tiež namietanie aplikácie ustanovenia § 79 ods. 3 v spojení s §
372y ods. 1 OSP účinnými od 23. 12. 2015, pretože články č. 4 a 5 Nariadenia Európskeho parlamentu

a rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu ich aplikáciu na danú vec nevylučujú. Z uvedených skutočností odvolací súd dospel k
záveru, že z takejto zmenky nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok, preto rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému žalovanému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade
by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2

CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanému
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania
nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).