Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. február 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/59/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112210714
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2112210714.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcov: 1) Ing. A. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XX, C., 2) R. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, C., žalobcovia 1) a 2) zastúpení: JUDr.
Viliam Vadňal, advokát, so sídlom Lubinská 18, Bratislava proti žalovanému: PENZIÓN OÁZA s.r.o., so
sídlom Hajdóczyho 19, Trnava, IČO: 36 738 239, zastúpený: HALADA advokátska kancelária s.r.o., so
sídlom Kapitulská 21, Trnava, IČO: 36 738 239, o zaplatenie 610,09 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 26C/42/2012-325 zo dňa 24. augusta 2016
v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel (druhý odsek výroku), a v závislom výroku o náhrade trov konania

(tretí odsek výroku), takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

II. Žalobcom 1) a 2) sa právo na náhradu trov odvolacieho konania priznáva v plnej výške. O
výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým odsekom výroku konanie v časti o zaplatenie
180,49 eura s príslušenstvom a v časti 9% ročného úroku z omeškania od 1.3.2012 do 5.3.2012

zastavil (z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom v tejto časti). Druhým odsekom výroku žalovaného
zaviazal zaplatiť žalobcom 1) a 2) 429,60 eura s 9% ročným úrokom z omeškania od 6.3.2012 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Tretím odsekom výroku žalobcom 1) a 2) priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 69,92 %. Súd prvej inštancie vo veci
samej rozhodoval v poradí druhým rozsudkom, po tom, ako po odvolaní oboch strán sporu Krajský
súd v Trnave ako odvolací súd, rozsudkom č. k. 23Co/732/2014-300 zo dňa 14.3.2016 napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti (o zaplatenie 5.170 eur s príslušenstvom) potvrdil

a v zamietajúcej časti napadnutej časti žalobcami o zaplatenie 610,09 eura titulom bezdôvodného
obohatenia, ktoré plnili za žalovaného dodávateľovi elektriky, zrušil a vec v zrušenej časti vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie s povinnosťou doplniť dokazovanie v tom smere, či žalobca skutočne
dodávateľovi elektrickej energie zaplatil žiadanú sumu 610,09 eura, prečo sa od žalovaného domáha
plnenia aj za marec 2012, keď sám tvrdí, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi zanikol 29.02.2012.
Od žalovaného je potrebné zisťovať, z akého dôvodu nesúhlasí so zaplatením tejto sumy. Ak súd zistí,
že žalobcovia 1) a 2) plnili dodávateľovi elektriky za žalovaného (za obdobie existencie záväzkového

vzťahu medzi účastníkmi založeného zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.9.2010), žalobe
žalobcov vyhovie (v rozsahu poskytnutého plnenia za žalovaného), ak zistí že neplnili, žalobu v tejto časti
zamietne. Predmetom konania ostal nárok žalobcov na zaplatenie 610,09 eura titulom bezdôvodnéhoobohatenia, ktoré plnili za žalovaného dodávateľovi elektriky. Po doplnení dokazovania v zmysle vyššie
uvedeného súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil aplikáciou § 451 ods. 1, 2, § 454, § 517 OZ.

2. Vecne argumentoval tým, že predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia podľa
§ 454 OZ je na jednej strane existencia právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej) na plnenie u
toho, za koho sa plnilo a na druhej strane neexistencia takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti
plnil. Za obohateného treba považovať toho, za koho sa plnilo a nie toho, komu sa plnenie poskytlo.
Ten, kto plnil záväzok iného, má právo požadovať neoprávnený majetkový prospech iba od toho, za

koho plnil, a nie od toho, komu plnil (porovnaj R 1/1979). Medzi stranami nebolo sporné, že v zmluve
o nájme nebytového priestoru zo dňa 1.9.2010 sa v článku V bod 4 okrem iného dohodli, že žalovaný
ako nájomca bude uhrádzať spotrebu elektrickej energie priamo jej dodávateľovi. Počas doby nájmu,
t. j. od 1.9.2010 do 29.2.2012 bolo teda povinnosťou žalovaného platiť za dodávku elektrickej energie
rovno jej dodávateľovi. Ak si žalovaný svoju povinnosť nesplnil a namiesto žalovaného plnili veriteľovi
žalobcovia, títo sa podľa citovaného § 454 OZ mohli domáhať plnenia, zodpovedajúceho plneniu v

rovnakej výške titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré poskytli dodávateľovi elektriky za
žalovaného a správne sa svojho nároku domáhali od toho, za koho sa plnilo ( za žalovaného) a nie od
toho,komusaplnilo(ZSE).Zvyúčtovacejfaktúryzaobdobieod1.1.2012do5.3.2012(65dní)malsúdza
preukázané, že skutočná spotreba elektrickej energie žalovaným za toto obdobie predstavovala sumu
465,75 eura, čo zodpovedá dennej spotrebe 7,16 eur a dvojmesačnej spotrebe za 1/2012 a 2/2012,

kedy trval zmluvný vzťah medzi stranami, v sume 429,60 eur (7,16 eura x 60 dní), preto súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia, lebo žalobcovia
plnili elektrárňam dlh za žalovaného. Žalobcom nebol poskytnutý žiadny preplatok na elektrike, ktorý by
sa započítal do vyúčtovania. Žalovaný sa dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia a
žalobcom tak vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd im ich priznal z dlžnej sumy odo dňa

nasledujúceho po jej zaplatení za žalovaného, teda od 6.3.2012 do zaplatenia v uplatnenej výške 9%
ročne, lebo základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola ku dňu 6.3.2012 vo výške 1%.
Vzhľadom na čiastočný úspech strán v spore súd podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP) rozhodol, že strana s väčším úspechom má voči protistrane nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 69,92% zodpovedajúcom pomeru jej úspechu k predmetu konania vo výške, o ktorej

bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V rozsudku súd presne špecifikoval percentuálny
výpočet pomeru (ne)úspechu žalobcov.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný v rozsahu druhého odseku výroku,
ktorým súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom sumu 429,60 eura s úrokmi z omeškania

tak, ako sú vyčíslené a v rozsahu tretieho odseku výroku, ktorým súd rozhodol, že žalobcovia majú nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 69,92 %. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
Žalovaný namieta, že žalobcovia uhradili náklady za elektrickú energiu dodávateľovi ZSE Energia,
a.s. bez právneho dôvodu. Žalovaný mal uzavretú zmluvu o dodávke elektrickej energie priamo s jej

dodávateľom, na základe čoho dodávateľ fakturoval odplatu za dodanie elektrickej energie žalovanému.
Žalovaný má záväzok na uhradenie odplaty za dodávku elektrickej energie len voči dodávateľovi.
Žalobcovianemajúnároknapreplatenieakejkoľvekichúhrady,ktorúbezprávnehodôvodurealizovalina
účet dodávateľa. K predmetnej úhrade zo strany žalobcov došlo bez súhlasu žalovaného. Z uvedeného
dôvodu preto nemôžu byť naplnené znaky skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa § 454

OZ. Na strane žalovaného tak nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie, keďže žalovaný neprijal
plnenie. Plnenie prijal bez právneho dôvodu dodávateľ elektrickej energie. Ďalej žalovaný namieta, že
súd pochybil i v priznaní úrokov z omeškania v tom, že priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania
odo dňa nasledujúceho po dni, kedy žalobcovia zaplatili dodávateľovi predmetnú úhradu. Pre správne
posúdenie nároku na úroky z omeškania sa mal súd najskôr zaoberať otázkou, kedy nastala splatnosť

predmetného dlhu, t.j. nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa § 563 OZ ak čas plnenia nie
je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovia
vyzvali žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v úhrade plnenia dodávateľovi
listom zo dňa 19.4.2012, ktorý bol doručený žalovanému dňa 26.4.2012, pričom lehota na plnenia bola

stanovená jeden deň po doručení výzvy. K omeškaniu žalovaného tak mohlo dôjsť až dňa 28.4.2012. Z
tohto dôvodu je napádané rozhodnutie v časti druhého odseku výroku, pokiaľ ide o úroky z omeškania,
nezákonné. Vzhľadom k tomu, že žalovaný považuje rozhodnutie súdu v časti druhého odseku výroku
za nezákonné pokiaľ ide o istinu, ako aj o úroky z omeškania, sú týmto zároveň dané dôvody, pre ktoréje nesprávne i rozhodnutie súdu o trovách konania (tretí odsek výroku). V prípade, ak by odvolací súd
vyhovel odvolaniu, mala by táto skutočnosť dopad i na pomer úspechu oboch strán vo veci a teda aj
na rozhodnutie týkajúce sa nároku žalobcov na náhradu trov konania voči žalovanému. Z uvedeného

dôvodu žalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v zrušenom rozsahu
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalobcovia k odvolaniu žalovaného v ich písomnom vyjadrení uviedli, že žalovaný u jednotlivých
dodávateľov energií pri ukončení nájmu nevyrovnal dlhy a ani nenahlásil skončenie odberu. Žalobcovia

žalovaného viackrát o to žiadali, ale bez výsledku. Žalobcovia zistili, že žalovaný mal k 29.2.2012,
kedy končil nájom neuhradený odber elektrickej energie vo výške 414,06 eura. Keďže hrozilo odpojenie
elektriny a tým znefunkčnenie obchodného priestoru, žalobcovia boli nútení bez právneho dôvodu
uhradiť dlžnú čiastku za žalovaného. Pri návšteve Západoslovenskej energetiky a. s. Bratislava obdržali
žalobcovia informáciu, že je nutné ďalej zálohovo uhrádzať stanovenú čiastku za dodávku elektrickej
energie vo výške 207,03eura, v opačnom prípade ZSE. a.s. by ihneď pristúpila k odpojeniu elektriny.

Žalobcovia predložili Západoslovenskej energetike a. s. žiadosť o ukončenie zmluvy na dodávku
elektriny. Západoslovenská energetika a. s. žiadosť zamietla s tým, že zmluvu môže vypovedať len
zmluvný partner t. j. Oáza, s. r. o. Aby sa zabránilo vypnutiu elektriny a tým znemožneniu prevádzky
reštaurácie novým nájomníkom, museli žalobcovia nielen zaplatiť dlžnú čiastku 414,06 eura, ale zaplatiť
za žalovaného aj zálohu vo výške 207,03 eura, taktiež bez právneho dôvodu. Všetky dôkazy k uvedenej

problematike boli predložené súdu prvej inštancie, ktorý ne prihliadol pri rozhodovaní. Na základe vyššie
uvedených skutočností žalobcovia navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu
potvrdil. Zároveň si žalobcovia uplatnili náhradu trov odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávneným stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonomprípustnéodvolaciedôvody(§365ods.1 CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospelkzáveru,žesúdprvejinštanciezistilskutkovýstavvrozsahupotrebnomprevyhlásenierozsudku,

na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne
posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav,
ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania
správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i

právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na
správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by
sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Pre úplnosť
je potrebné uviesť nasledovné:

7. Predmetom konania po vydaní rozsudku Krajským súdom v Trnave č. k. 23Co/732/2014-300
zo 14.3.2016 ostal nárok žalobcov 1) a 2) na zaplatenie 610,09 eura a príslušenstvom titulom
bezdôvodného obohatenia, ktoré plnili za žalovaného dodávateľovi elektriky (do ukončenia nájomného
vzťahu medzi stranami sporu založenom nájomnou zmluvou z 1.9.2010). Žalobcovia 1) a 2) zobrali
žalobu v časti o zaplatenie 180,49 eura s príslušenstvom späť, v tejto časti súd konanie o žalobe

zastavil. Proti výroku o zastavení konania v uvedenej časti odvolanie nebolo podané, preto táto časť
rozsudku nadobudla právoplatnosť a nebola predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Predmetom
prieskumu odvolacieho súdu bola časť rozsudku, ktorým súd zaviazal zaplatiť žalovaného 429,60 eura
s príslušenstvom žalobcom. Žalovaný v odvolaní namietal, že povinnosťou žalobcov nebolo zaplatiť za
žalovanéhonákladyzaelektrickúenergiudodávateľovitejtoslužby,pretožežalovanýmalsdodávateľom

uzatvorenú zmluvu o dodávke elektrickej energie, súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.

8. Dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo
z neprávneho právneho posúdenia veci, ktorým argumentoval žalovaný, nie je naplnený. Nesprávneprávne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia a tento odvolací dôvod je splnený v
prípade, ak na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (t.j. opomenul aplikovať
príslušnú právnu normu), aplikoval nesprávnu právnu normu (t.j. namiesto príslušnej právnej normy

aplikoval normu inú), obsah právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne
interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. Pri posudzovaní veci samej súd prvej inštancie
vychádzal z § 454 OZ podľa ktorého sa bezdôvodne obohatil aj ten, na koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

9. V prejednávanej veci bolo nesporné, že zmluvu o dodávke elektriky uzatváral žalovaný s dodávateľom
elektrickejenergie,ktorúodoberalvpredmetenájmu.Žalovanýakonájomcasisvojupovinnosťnesplnila
dodávateľovi elektrickej energie za poskytované služby do doby skončenia nájmu nezaplatil. Žalobcovia,
vlastníci predmetu nájmu zaplatili dodávateľovi elektrickej energie (za poskytované služby žalovanému)
dlžnú sumu 429,60 eura hlavne z dôvodu, aby nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom nájmu neostala
bez dodávky elektrickej energie. Poskytli tak plnenie dodávateľovi elektrickej energie za žalovaného a

preto majú nárok na zaplatenie sumy, ktorú poskytli za neho. Žalobcom vznikol nárok na zaplatenie
vynaloženej sumy od žalovaného, t.j. za toho, za koho plnili a nie od toho, komu plnili (dodávateľovi
elektrickej energie). Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu
prax R 1/1979. Tým, že žalobcovia zaplatili za žalovaného dodávateľovi elektrickej energie, jeho
povinnosť zaplatiť dodávateľovi elektriky zanikla a zároveň mu vznikla vydať bezdôvodné obohatenie

žalobcom.

10. Nie je dôvodná ani námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil začiatok doby, od
kedy je žalovaný v omeškaní so zaplatením dlhu. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie
úroku z omeškania od 6.3.2012. Žalovaný v odvolaní namietal, že v tom čase nemohol byť s plnením

v omeškaní, pretože splatnosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nastala až po výzve
žalobcov, ktorá bola žalovanému doručená 26.4.2012 a zároveň mu bola poskytnutá lehota na plnenie
1 deň. K omeškaniu žalovaného tak mohlo dôjsť až dňa 28.4.2012 a nie 6.3.2012, ako to uviedol súd
prvej inštancie.

11. Súd prvej inštancie o nároku žalobcov rozhodoval správne podľa ustanovení zákona č. 160/2015
Z.z. CSP, účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. OSP.

12. V zmysle § 153 CSP sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to,
že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania,

ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je
vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia
procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Účelom a zmyslom
koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a pôsobiť na strany
sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.

13. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

14. V zmysle § 366 odvolateľ môže uplatniť nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany (teda v prvej inštancii nepredložené) iba v obmedzenom rozsahu a iba do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3).

15. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe zisteného skutkového stavu z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné. Strany konania boli a sú povinné
prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením
dôkazných prostriedkov v zmysle § 149 až 151 CSP. Podľa § 132 ods. 1 CSP bolo povinnosťou

žalobcu označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v žalobe. Súd prvej inštancie žalovaného
riadne poučil o jeho procesných právach a povinnostiach, poučenie prevzal 7.7.2016. Potom, ako
súd prvej inštancie vytýčil termín pojednávania na deň 20.7.2016, žalovaný požiadal o odročenie
pojednávania. Súd vec odročil pojednávanie na deň 24.8.2016, žalovaný, ani jeho právny zástupca sana pojednávanie nedostavili, neúčasť ospravedlnili a súhlasili s tým, aby vec prejednal a rozhodol v
ich neprítomnosti. Žalovaný nevyužil svoje právo prostriedkami procesnej obrany počas konania pred
súdom prvej inštancie a nenamietal priznanie nároku na zaplatenie úroku z omeškania od inej doby

(z istiny bezdôvodného obohatenia), ako to navrhovali žalobcovia a nenavrhoval vykonať dokazovanie
relevantnými dôkazmi, urobil tak až v odvolacom konaní, na čo však nie je možné v odvolacom konaní
prihliadnuť, pretože nejde o žiaden prípad uvedený v § 366 CSP. Žalovaný počas konania pred súdom
prvej inštancie namietal opodstatnenosť (základ) akýchkoľvek nárokov žalobcov, t.j. nebol ochotný im
zaplatiť žiadnu sumu peňazí, či už titulom nájmu, alebo úhrad za poskytované služby a vyjadroval sa

výlučne k úrokom z omeškania z úhrad nájomného, o čom však bolo rozhodnuté rozsudkom súdu prvej
inštancie z 25.9.2014, č. k. 26C/42/2012-269, ktorým bolo žalobcom právoplatne priznané právo na
zaplatenie nájomného s príslušenstvom. Súd prvej inštancie bol oprávnený žalobcom priznať nárok na
zaplatenie úroku z omeškania od 6.3.2012, pretože tento dátum bolo možné považovať za nesporný,
keďže ho žalovaný počas konania pred súdom prvej inštancie nenamietal.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v
závislom výroku o náhrade trov konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

17. Žalobcovia 1) a 2) majú voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, vzhľadom na to, že žalobcovia boli v odvolacom

konaní v celom rozsahu úspešní a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by
odôvodňovalivýnimočnenáhradutrovkonanianepriznať(§257CSP).Ovýškenáhradytrovodvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).