Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. február 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/436/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213228133
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4213228133.6

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: T. W., nar. XX.X.XXXX,
bytom B. Z., B. XX proti žalovanému: V. W., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX, zastúpená: C. W., nar.
X.X.XXXX, bytom N. XXX o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil a vyporiadal
podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom W., odbor katastrálny, zapísaná
na LV č. XXX ako parcela reg. „C“, parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX.
m2, parc č. XXXX/X, vinice o výmere XXXm2 a stavby so súp. č. XXX., postavená na parcele XXXX,

ktorého žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1 k celku. Ďalej v skutkových
tvrdeniach uviedol, že pôvodný vlastník bol brat žalobcu C. W., ktorí obaja nehnuteľnosť zdedili po
matke a otcovi, pričom následne C. W. previedol vlastnícke právo darovacou zmluvou na žalovanú. Ďalej
uviedol, že nehnuteľnosť užíva žalovaná spolu s manželom (C. W.), žalobca nehnuteľnosť neužíva,
neberie z nej pôžitky. Vyporiadanie nehnuteľnosti sa snažil žalovaný najskôr doriešiť mimosúdne, avšak
po bezúspešnom jednaní podal žalobu na súd. Uviedol, že reálna deľba nehnuteľnosti možná nie je.

Navrhol, aby súd prikázal nehnuteľnosť do vlastníctva žalovanej za peňažnú náhradu pre žalobcu 25
000 €. Ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia a označil dôkazy.

2. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

3. Súd nariadil pojednávanie na 14.2.2018, na ktoré sa nedostavil žalobca, predvolanie mal vykázané

podľa § 111 ods. 3 CSP. Súd v zmysle § 180 CSP pojednával v jeho neprítomnosti. Súd vykonal
dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasť spisu.

4. Zástupca žalovanej na pojednávaní vypovedal, že nesúhlasí so žalobou, nakoľko celá nehnuteľnosť
nemá hodnotu 25.000,- € akú požaduje žalobca. Uviedol, že v dome býva od narodenia, tento užíva
spolu s manželkou od sobáša, čo je viac ako 30 rokov. Uviedol, že spoluvlastníka vyplatiť nevie, nakoľko

je v polovičnom invalidnom dôchodku, dostáva 160,- € mesačne, manželka je nezamestnaná a dostáva
60,- € mesačne, z toho majú mesačné náklady na bývanie máme 80,- €. Okrem toho máme výdavky na
daň z nehnuteľnosti, smeti, ktoré dlhé roky platil i za žalobcu. Taktiež uviedol, že do domu za tie roky,
ktoré ho užíva, veľa investoval, a preto si myslí, že nie je čo vysporiadavať.

5. Z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie N. vyplýva, že žalobca spolu so žalovanou sú

podielovými vlastníkmi nehnuteľností, každý v podiele 1 k celku. Jedná sa o nehnuteľnosti parcely reg.„C“, parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X., vinice o výmere
XXXm2 a stavba so súp. č. 400, postavená na parcele XXXX- rodinný dom.

Žalobca prípisom zo dňa 30.10.2013 vyzval žalovanú na vyporiadanie spoluvlastníctva, keď požadoval
náhradu za svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 25 000 €.

Z osvedčenia o dedičstve J. zo dňa 25.2.2003 vyplýva, že hodnota nehnuteľností, t.j. dom a priľahlé
pozemky bola v danej dobe 166 675 Sk.

6. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

7. Zákon ustanovuje možnosť podielové spoluvlastníctvo nezrušiť (a návrh tak zamietnuť) z dôvodov

hodných osobitného zreteľa. Možnosť nezrušiť a nevyporiadať podielové spoluvlastníctvo z dôvodov
hodných osobitného zreteľa sa nevzťahuje na reálne rozdelenie veci, zákon výslovne túto možnosť
uvádza len pri oboch ďalších spôsoboch vyporiadania. Pokiaľ je rozdelenie veci možné, nemožno návrh
zamietnuť len z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Dôvody, ktoré je možné považovať za hodné osobitného zreteľa, nie sú uvedené ani demonštratívne,

zákon tak poskytuje široký priestor pre interpretáciu tohto pojmu zo strany súdu. V aplikačnej praxi
sa postupne ustálilo niekoľko typických situácií, ktoré sú, resp. nie sú považované za dôvody hodné
osobitného zreteľa.
Častým dôvodom zamietnutia návrhu je vysoký vek odporcu spojený s jeho nepriaznivým zdravotným
stavom a skutočnosťou, že v nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet spoluvlastníctva, prežil väčšinu svojho

života a má k nej citovú väzbu. Pokiaľ sa práve konanie takéhoto spoluvlastníka je dôvodom nezhôd
medzi spoluvlastníkmi, vysoký vek nebude dôvodom na zamietnutie návrhu.
Za dôvody hodné osobitného zreteľa možno považovať nielen samotných účastníkov konania,
ale aj ich rodinných príslušníkov, sociálnu situáciu, bytové pomery a pod. Obyčajný záujem
ostatných spoluvlastníkov na zotrvaní podielového spoluvlastníctva, či malá závažnosť rozporov medzi

spoluvlastníkmi..naopak.Niesúdôvodminazamietnutienávrhu.Vkaždomprípademusíísťookolnosti,
ktorých záujem prevažuje nad záujmom (právom) spoluvlastníka nebyť v spoluvlastníckom vzťahu s
iným subjektom.

8. V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca a žalovaná sú

spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie N., parcely reg. „C“,
parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X, vinice o výmere
XXXm2 a stavba so súp. č. XXX, postavená na parcele XXXX- rodinný dom, každý v podiele 1 k celku.
Z vyjadrenia žalobcu, ktoré žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel, vyplýva, že nehnuteľnosť nie je
reálne deliteľná. Preto ako ďalší spôsob vyporiadania by prichádzal do úvahy prikázanie nehnuteľnosti

do výlučného vlastníctva jednej osoby za náhradu. Tu súd poukazuje, že v danom prípade nemohlo
prísť k takémuto vyporiadaniu, a súd žalobu vzhľadom k osobitnému zreteľu nezrušil a nevyporiadal.
Súd poukazuje najmä na skutočnosť, ktorú považuje za skutočnosť hodnú osobitného zreteľa, že
žalovaný spolu so svojou manželkou obývajú nehnuteľnosť viac ako 30 rokov a sám zástupca žalovanej,
t.j. jej manžel ju užíva od narodenia. Ďalej súd ako ďalšiu skutočnosť hodnú osobitného zreteľa vidí

skutočnosť, že zástupca žalovanej je invalidný dôchodca, teda má zhoršený zdravotný stav, a preto jeho
zdravotný stav je taktiež poukazuje na dôvod zamietnutia žaloby. Ďalej súd poukazuje i na skutočnosť,
ktorou sú nedostatok peňažných prostriedkov, nakoľko zo svojho príjmu (ani po pripočítaní príjmu
manžela) by žalovaná nikdy nevedela zaplatiť žalobcovi sumu, ktorú požaduje. Z uvedeného vyplýva,že žalobca by prípadne vedel iba iniciovať ďalšie konanie, a to exekučné, ktoré by však do vysokej
miery pravdepodobnosti bolo neúspešné, a takýto postup sa súdu javí ako neadekvátny a nesprávny,
vyvolávať jedným konaním iné súdne konanie.

V neposlednom rade súd poukazuje i na skutočnosť, že žalovaný predložil ako prostriedok procesnej
obrany osvedčenie o dedičstve, z ktorého vyplýva, že nehnuteľnosti mali v roku 2003 hodnotu 166 675
Sk (5532,60 €), pričom je nepochybné, že táto hodnota užívaním domu klesla, a preto ak zarátame
výdavky, ktoré s nehnuteľnosťou má žalovaná a ktoré platí i namiesto žalobcu, je nepochybné, že nárok
žalobcu je veľmi nízky a isto nie v sume akú požaduje.

Vzhľadom ku všetkým okolnostiam a skutočnostiam, súd rozhodol tak, že žalobu zamietol, nakoľko z
dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorými sú vek, zdravotný stav žalovanej a jej partnera, ako i
dlhotrvajúce užívanie nehnuteľností, je daná možnosť nezrušiť a nevyporiadať spoluvlastníctvo.
Žalobca bol v konaní v celom jeho priebehu neaktívny, nepoprel skutkové tvrdenia žalovanej, nepredložil
žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o jeho nároku, resp. by popreli tú skutočnosť, že nie sú dané dôvody
hodné osobitného zreteľa na zamietnutie žaloby, a preto i z dôvodu pasivity žalobcu súd rozhodol tak,

že žalobu zamietol, nakoľko žalobca sa o konanie v celom jeho priebehu nezaujímal.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 k § 255 CSP a žalovanej, ktorá bola v
konaní úspešná súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.