Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. január 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoKR/26/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114215030
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114215030.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. X. L.
XXXX/X, XXX XX L., proti žalovanému: Omya s.r.o., so sídlom Karadžičova 8/A, 821 08 Bratislava -
mestská časť Nové Mesto IČO: 31 345 581, zastúpenému zástupcom Ružička Csekes s.r.o., so sídlom
Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, v konaní o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 26Cbi/27/2014-57 zo dňa 8.9.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 26Cbi/27/2014-57 zo dňa 8.9.2015 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov tohto odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že zrušuje uznesenie Okresného súdu Žilina č.k.
26Cbi/27/2014-44 zo dňa 4.2.2015. Samostatným výrokom rozhodol o trovách, že žalobca nemá právo

na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení uznesenia uviedol, že návrhom zo dňa 30.4.2014
sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by okresný súd určil, že je veriteľom pohľadávky z titulu
zmlúv o pôžičke zo dňa 7.1.2013, 11.1.2013 a 15.1.2013 a nároku na vrátenie pôžičiek v celkovej výške
790.773,42 Eur, s poradím uspokojenia 25e - iná pohľadávka, a že jeho pohľadávka je vymáhateľná.
Uznesením č.k. 26Cbi/27/2014-22 zo dňa 12.11.2014 okresný súd žalobcovi uložil povinnosť zložiť na
účet okresného súdu preddavok na trovy konania vo výške 309,35 Eur. Okresný súd žalobcu poučil, že

ak preddavok na trovy konania v stanovenej lehote nezaplatí, okresný súd v súlade s ustanovením § 32
ods. 11 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v platnom znení (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“) konanie zastaví. Uznesením č.k. 26Cbi/27/2014-44
zo dňa 4.2.2015 okresný súd zastavil konanie, pretože žalobca nesplnil povinnosť zaplatiť preddavok
na trovy konania. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že preddavok na
trovy konania vo výške 309,35 Eur uhradil v prospech účtu súdu dňa 10.3.2015. Žiadal, aby okresný

súd vzhľadom na skutočnosť, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo vydané, napadnuté uznesenie zrušil.
Okresný súd v odôvodnení uznesenia poukázal na ust. § 32 ods. 11 zákona č. 7/2005 Z.z. a na ust. § 11
ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb. Okresný súd konštatoval, že veriteľ popretej pohľadávky, ktorý sa domáha určenia
svojej pohľadávky a popierajúci veriteľ, ktorý je v procesnom postavení žalovaného, sú povinní zaplatiť
preddavok na trovy konania. V prípade, že veriteľ (v procesnom postavení žalobcu) preddavok na

trovy konania nezloží, okresný súd konanie zastaví. V prípade, že popierajúci veriteľ (v procesnom
postavení žalovaného) preddavok na trovy nezloží, okresný súd rozhodne, že jeho popretie je neúčinné.
Okresnému súdu vyplynulo, že pokiaľ žalobca nesplní povinnosť zaplatiť preddavok na trovy konania,
pričom bol o následkoch nezaplatenia preddavku poučený, okresný súd v konaní o určenie popretej
pohľadávky nemôže ďalej pokračovať a konanie musí zastaviť. V prejednávanej veci okresný súd
žalobcuažalovanéhovyzvalnazloženiepreddavkunatrovykonania.Žalovanýzložilpreddavoknatrovy

konania vo výške 309,35 Eur dňa 5.12.2014. Žalobca preddavok na trovy konania v okresným súdom
určenejlehotedo8.12.2014nezložil,pretookresnýsúdkonaniezastavil.Žalobcapodalprotiuzneseniuozastavení konania, ktoré mu bolo doručené dňa 2.3.2015, včasné odvolanie. Dňa 11.3.2015, t.j. v lehote
na podanie odvolania, žalobca zložil na účet okresného súdu preddavok na trovy konania. Okresný súd
aplikoval ust. § 374 ods. 4 O.s.p.. Vzhľadom k tomu, že v čase rozhodovania sudcu okresného súdu

o odvolaní proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka o zastavení konania bola povinnosť zloženia
preddavku na trovy konania zo strany žalobcu splnená, čím došlo k odpadnutiu dôvodu na zastavenie
konania, sudca okresného súdu pri aplikácii ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. odvolaniu žalobcu v celom
rozsahu vyhovel a napadnuté uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 26Cbi/27/2014-44 zo dňa 4.2.2015
zrušil. O trovách odvolacieho konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. l O.s.p., v

spojení s ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto
mu svedčilo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalobca návrh na rozhodnutie
o trovách odvolacieho konania nepodal, rozhodol okresný súd tak, že na náhradu trov konania nemá
právo.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Bol názoru, že uznesenie

Okresného súdu Žilina, č.k. 26Cbi/27/2014-57 zo dňa 8.9.2015 vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uviedol, že uznesením zo dňa 4.2.2015 okresný súd zastavil konanie, nakoľko si
žalobca nesplnil povinnosť zaplatiť preddavok na trovy konania v lehote určenej súdom 10 dní od
doručenia uznesenia o uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy konania, a to ani napriek poučeniu
okresného súdu o možnom zastavení konania v prípade, ak žalobca preddavok v súdom stanovenej

lehote nezloží. Žalobca podal odvolanie proti uzneseniu zo dňa 04.02.2015, v ktorom uviedol, že v
odvolacej lehote uhradil preddavok a navrhol uznesenie zo dňa 04.02.2015 zrušiť. Žalovaný poukázal
na ust. § 32 ods. 11 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Žalovaný mal za to, že okresný súd sa dopustil procesnej vady, ktorá spočívala
v nesprávnom právnom posúdení veci, keď na základe skutočností uvedených v odvolaní žalobcu a z

dôvodu dodatočnej úhrady preddavku na trovy incidenčného konania rozhodnutie o zastavení konania
zrušil, čím v konečnom dôsledku spôsobil, že konanie vo veci samej pokračuje ďalej. Žalovaný namietal
aj,žezodôvodneniauznesenianiejezrejmé,nazákladeakéhoprávnehopredpisuokresnýsúdrozhodol
tak, ako je to uvedené v uznesení, keď zákon o konkurze a reštrukturalizácii nepripúšťa takýto postup
súdu, tzn. zrušenie uznesenia o zastavení konania z dôvodu úhrady preddavku na trovy konania do

konca lehoty na podanie odvolania. Takýto postup je osobitne upravený zákonom č. 71/1992 Zb. o
súdnychpoplatkoch(ďalejako„zákonosúdnychpoplatkoch“).Nakoľkovšakpreddavoknatrovykonania
nie je možné kvalifikovať ako súdny poplatok, analogická aplikácia ustanovenia § 10 ods. 3 zákona
o súdnych poplatkoch neprichádza do úvahy. Analogická aplikácia práva je prípustná len vtedy, ak
obvyklýmprávnymvýkladomniejemožnédôjsťkprijateľnémuriešeniu.Poukázalnaznenieustanovenia

§ 32 ods. 11 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Predmetná právna úprava nepripúšťa možnosť
odvrátenia konsekvencie, ktorú tento zákon explicitne rieši, a to ako sankciu - zastavenie konania.
Okresný súd mal uznesenie zo dňa 04.02.2015 potvrdiť.
Žalovaný mal ďalej za to, že okresný súd sa dopustil aj ďalšej procesnej vady, ktorá spočívala v
nedostatočnom odôvodnení uznesenia, v jeho nepreskúmateľnosti a nepresvedčivosti. Okresný súd

svoje rozhodnutie odôvodnil nedostatočne, nejasným a nepreskúmateľným spôsobom. Uznesenie
neobsahovalo popis postupu súdu, ani právnu úpravu, ktorej aplikácia prichádza do úvahy pri zrušení
uznesenia zo dňa 04.02.2015 z dôvodu podľa ustanovenia § 32 ods. 11 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii. Vzhľadom k uvedenému preto došlo k chybnému postupu okresného súdu, ktorý v
konečnom dôsledku znemožnil realizáciu žalovaného procesných práv. Z uznesenia nie je zrejmé, akými

úvahami sa okresný súd riadil pri formulovaní jeho odôvodnenia a k akým záverom dospel, keď zrušil
uznesenie zo dňa 04.02.20015. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR
sp.zn.III.ÚS311/07.Navrhol,abyodvolacísúduznesenieOkresnéhosúduŽilinač.k.26Cbi/27/2014-57
zo dňa 8.9.2015 zrušil a konanie zastavil.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p.beznariadeniapojednávaniapodľa§214ods.2O.s.p.auznesenieokresnéhosúduakovovýroku
vecne správne rozhodnutie potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním

v pomere hlasov 3 : 0.

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.Vzhľadom k vyššie citovanému zákonnému ustanoveniu bolo napadnuté uznesenie okresného súdu
preskúmavané len v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom
odvolaní zo dňa 01.10.2015 (č.l. 61 - 64 spisu). Podstatou odvolania žalovaného bola námietka

nesprávneho právneho posúdenia veci, ak okresný súd nepostupoval v súlade so znením zákonného
ust. § 32 ods. 11 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z“). Ďalším odvolacím dôvodom žalovaného bola
nepreskúmateľnosťanepresvedčivosťnapadnutéhorozhodnutiaprenedostatočnosťjehoodôvodnenia.

Vo vzťahu k namietanej vade nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia napadnutého
uznesenia odvolací súd uvádza, že v danom prípade okresný súd vychádzajúc z dikcie ust. § 157 ods.
2 O.s.p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. jasným a zrozumiteľným spôsobom vyložil právny záver
vo vzťahu k posúdeniu nároku žalobcu na zrušenie uznesenia o zastavení konania. Krajský súd preto
konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu netrpí vadou namietanou v odvolaní žalovaného, ktorou
by došlo k porušeniu základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. V tejto

súvislostipoukazujekrajskýsúdnajudikatúruÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyaprijatérozhodnutia
Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 78/2005 zo dňa 16. marca 2005, Uznesenie
ÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyIII.ÚS209/2004zodňa23.júna2004,UznesenieÚstavnéhosúdu
Slovenskej republiky IV. ÚS 115/03 zo dňa 3. júla 2003 a sp. zn. IV. ÚS 340/04 zo dňa 27. októbra 2004.
Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia mal krajský súd preukázané, že okresný súd poskytol

v dostatočnom rozsahu tvrdenia, závery, pre ktoré postupom podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. zrušil na
odvolanie žalobcu zastavujúce uznesenie, ak v čase rozhodovania sudcu o odvolaní proti uzneseniu
vyššieho súdneho úradníka o zastavení konania bola splnená povinnosť zloženia preddavku na trovy
konania, čím došlo k odpadnutiu dôvodu na zastavenie konania.

K namietanej procesnej vade, ktorá spočívala v nesprávnom právnom posúdení veci, krajský súd
konštatuje, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery.

Podľa ust. § 32 ods. 11 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“), súd uloží navrhovateľovi a odporcovi, ktorým je

popierajúci veriteľ, zložiť preddavok na trovy konania vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za
päť úkonov právnej služby podľa osobitného predpisu. Ak navrhovateľ preddavok nezloží, súd konanie
zastaví. Ak popierajúci veriteľ preddavok nezloží, súd v konaní o určení popretej pohľadávky rozhodne,
že popretie pohľadávky je neúčinné.

Pri preskúmavaní uznesenia okresného súdu o zrušení uznesenia Okresného súdu Žilina č.k.
26Cbi/27/2014-44 zo dňa 4.2.2015, ktorým okresný súd konanie zastavil, sa krajský súd oboznámil
s obsahom spisového materiálu. Z obsahu spisu vyplývalo, že žalobca podal dňa 02.05.2014
žalobu o určenie popretej pohľadávky, ktorou sa domáhal určenia, že je veriteľom čo do právneho
dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia pohľadávky uplatnenej súhrnnou prihláškou nezabezpečených

pohľadávok z právneho titulu Zmluvy o pôžičke zo dňa 7.1.2013, zo dňa 11.1.2013 a zo dňa 15.1.2013
a nároku na vrátenie pôžičiek vo výške istiny 730.000 Eur a úroku vo výške 60.773,42 Eur, v celkovej
sume 790.773,42 Eur s uplatneným poradím uspokojenia „25e“ - iná pohľadávka zapísanej v konečnom
zozname pohľadávok v konkurznom konaní vedenom na úpadcu na Okresnom súde v Žiline sp. zn.
2K/23/2013 pod poradovým č. 52 a bude sa uspokojovať v uvedenom konkurznom konaní. Okresný súd

Žilina uznesením č.k. 26Cbi/27/2014-22 zo dňa 12.11.2014 zaviazal žalobcu a žalovaného povinnosťou
zložiť na účet Okresného súdu Žilina preddavok na trovy konania, každému vo výške 309,35 Eur do 10
dní od doručenia uznesenia podľa ust. § 32 ods. 11 zákona č. 7/2005 Z.z.. Zo záznamu o zložení (č.l.
33 spisu) vyplynulo, že žalovaný zaplatil preddavok na účet Okresného súdu Žilina vo výške 309,35 Eur
vedený pod položkou registra 227 dňa 5.12.2014. Uznesením č.k. 26Cbi/27/2014-44 zo dňa 4.2.2015

okresný súd konanie zastavil vzhľadom k tomu, že žalobca nezložil na účet okresného súdu preddavok
na trovy konania v súlade s ustanovením § 32 ods. 11 zákona č. 7/2005 Z.z.. Žalobca podaním zo dňa
10.03.2015 podal odvolanie voči uvedenému uzneseniu, ktoré dôvodil tým, že dňa 10.3.2015 preddavok
na trovy konania vo výške 309,35 Eur uhradil v prospech účtu okresného súdu. Žiadal, aby okresnýsúd vzhľadom na skutočnosť, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo napadnuté uznesenie vydané, toto
zrušil. Okresný súd Žilina uznesením č.k. 26Cbi/27/2014-57 zo dňa 8.9.2015 zrušil uznesenie vyššieho
súdneho úradníka č.k. 26Cbi/27/2014-44 zo dňa 4.2.2015 v zmysle ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. z

dôvodu, že žalobca zložil preddavok na trovy konania v lehote na podanie odvolania dňa 11.3.2015.

Preddavok na trovy konania zabezpečuje vymožiteľnosť prípadnej náhrady trov konania. Povinnosť
zložiť preddavok na trovy konania v zmysle ustanovenia § 32 ods. 11 zákona č. 7/2005 Z.z. má veriteľ,
ktorý je v pozícii žalobcu a aj veriteľ, ktorý poprel pohľadávku a je v pozícii žalovaného. Zloženie

preddavku žalobcom je podmienkou, aby súd rozhodoval o podanej žalobe. Zákon o konkurze a
reštrukturalizáciiakošpeciálnyprávnypredpisnerozlišujesubjektynastranežalobcutak,akotorozlišuje
na strane žalovaného, kedy odlišuje žalovaného, ktorým je správca a žalovaného, ktorým je popierajúci
veriteľ. Žalobca musí tento preddavok zložiť vždy, v opačnom prípade súd konanie zastaví. Zložený
preddavok sa použije na náhradu trov konania, ak bude zaviazaný na náhradu ten účastník, ktorý
preddavok zložil. Pokiaľ zaviazaný na náhradu trov konania nebude, súd rozhodne o vrátení preddavku

alebo jeho časti. Pokiaľ zákon o konkurze a reštrukturalizácii nemá úpravu určitých procesných inštitútov
vôbec alebo ich upravuje len čiastočne a tieto sú upravené v Občianskom súdnom poriadku, aplikujú
sa tieto na konkurzné konanie alebo na reštrukturalizačné konanie a na konanie o oddlžení primerane
(§ 196 zákona č. 7/2005 Z.z.).

Vychádzajúc z uvedeného okresný súd správne aplikoval ustanovenia O.s.p., keď zrušil uznesenie
vyššieho súdneho úradníka o zastavení konania. V tejto súvislosti krajský súd primerane poukazuje
aj na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 179/2001, podľa ktorého, primeranosť použitia
O.s.p. neznamená oprávnenie súdu rozhodovať, či bude, alebo nebude, napr. s ohľadom na niektorý z
cieľov konkurzného konania, príslušné ustanovenia O.s.p. aplikovať. Listina zakotvuje povinnosť súdu

postupovať zákonnom stanoveným spôsobom (článok II, ods. 2, resp. 36 Listiny). V rámci aplikácie
príslušných ustanovení O.s.p. môže všeobecný súd prihliadať na ciele konkurzu. V súdnom konaní je
zaiste potrebné prihliadnuť na to, aby nedochádzalo k predlžovaniu konania, a je potrebné dbať na jeho
hospodárnosť. Uvedené námietky samotné ovšem nemôžu odôvodniť vylúčenie zákonného postupu
(primeraného použitia O.s.p.), garantovaného ústavou. Ústavný súd je vo vzťahu k všeobecným súdom

svojou činnosťou povolaný na to, aby dbal na procesnú čistotu súdneho konania. Procesná čistota
v konaní pred orgánmi verejnej moci, a to najmä pred súdmi, je nielen zákonným, ale súčasne tiež
ústavným princípom, ktorého postuláty nie je možné prehliadať alebo obchádzať. Ústavný súd, vedomý
si svojho postavenia strážcu ústavnosti, vo svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne (a nie
formálne) poňatie právneho štátu. Takto, nie formálne, nahliada aj na nevyhnutnosť dodržania princípu

procesnej čistoty. Nejde teda o nutnosť dodržania princípu právnej čistoty chápaného ako hodnota sama
osebe, ale o dosiahnutie „právne čistého“ procesu, v ktorom nedochádza k zásahom do práv účastníkov.

Dôvod obsiahnutý v podanom odvolaní žalovaného, a to rozpor postupu prvostupňového súdu so
zákonom, konkrétne s ust. § 32 ods. 11 zákona č. 7/2005 Z.z., nemožno považovať podľa názoru

krajského súdu za relevantný. Odvolací súd uvádza, že je tiež potrebné poukázať na ust. § 196 zákona
č. 7/2005, podľa ktorého, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na
konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o
oddlžení sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Na dotvrdenie správnosti
postupu okresného súdu, primerane poukazuje krajský súd na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS

31/2004, podľa ktorého, výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení
základného práva. Medzera v právnej úprave nemôže mať za následok porušenie základného práva
sťažovateľa garantovaného v Ústave SR. V takomto prípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý by
základné právo nielenže neporušoval, ale naopak garantoval.

Krajský súd v tejto súvislosti analogicky poukazuje i na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.
ÚS 148/2006, ktorým bol zaujatý názor, že zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež
požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy
rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú,
resp. plnohodnotnejšiu realizáciu Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv fyzických alebo

právnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať
právne normy v prospech realizácie Ústavou Slovenskej republiky (a tiež medzinárodnými zmluvami)
garantovaných základných práv a slobôd. V kontexte uvedeného, pri vzatí do úvahy obsahu základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 4 Ústavy SR, bol postup prvostupňového súdu, ktorýmzrušil rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka o zastavení konania, vzhľadom k tomu, že povinnosť
zloženia preddavku na trovy konania zo strany žalobcu bola splnená, čím došlo k odpadnutiu dôvodu
na zastavenie konania, vecne správny.

K úplnosti krajský súd považuje za potrebné dodať, že okresný súd v napadnutom uznesení neaplikoval
ustanovenia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len
„zákon č. 71/1992 Zb.“), ale len Občiansky súdny poriadok. Vzhľadom k takémuto postupu okresného
súdu potom nebolo namieste, aby žalovaný v odvolaní poukazoval na ust. § 10 ods. 3 zákona č. 71/1992

Zb., ktoré zákonné ustanovenie nepoužil okresný súd pri svojom rozhodovaní. Ako bolo krajským súdom
uvádzané v predmetnom odôvodnení vyššie, v spojení s ust. § 32 ods. 11 zákona č. 7/2005 Z.z., zloženie
preddavku žalobcom je podmienkou, aby súd rozhodoval o podanej žalobe, t.j. je podmienkou konania,
pretože ak žalobca takýto preddavok nezloží, súd konanie zastaví. Nepochybne táto podmienka konania
má charakter odstrániteľnej podmienky konania, pretože ak žalobca zloží preddavok, tak súd konanie
nezastaví a v konaní o žalobe žalobcu pokračuje (§ 104 ods. 2 O.s.p.). Ak zloženie preddavku zo strany

žalobcu bolo uskutočnené v štádiu, keď o odvolaní žalobcu proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka
o zastavení konania mal rozhodovať sudca, tak potom za aplikácie ust. § 374 ods. 4 O.s.p. bol vecne
správny postup sudcu okresného súdu, ak na túto podmienku konania, a to zloženia preddavku na
trovy konania zo strany žalobcu prihliadol a napadnutým uznesením zrušil uznesenie Okresného súdu
Žilina č.k. 26Cbi/27/2014-44 zo dňa 4.2.2015, ktorým vyšší súdny úradník zastavil konanie, čím tak

sudca okresného súdu rešpektoval aj stav, ktorý v čase svojho konania a rozhodovania tu mal, t.j. stav
zloženého preddavku na trovy konania zo strany žalobcu (§ 154 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 167 ods.
2 O.s.p.). Ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného nebol relevantný, naviac postup okresného súdu
rešpektoval aj právo žalobcu na prístup k súdu, preto neboli dané dôvody na zmenu a ani na zrušenie
uznesenia okresného súdu.

Z vyššie uvedených záverov bolo preto napadnuté uznesenie okresného súdu č.k. 26Cbi/27/2014-57 zo
dňa 8.9.2015 potvrdené ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §

142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý neuskutočnil návrh
na priznanie odvolacích trov, preto z titulu absencie takéhoto návrhu bolo krajským súdom rozhodnuté
tak, že žalobcovi sa náhrada trov tohto odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.