Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. máj 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/97/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210220078
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7210220078.4

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudcovJUDr.
Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu N.. Y. C., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho v W.,
Z. č. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Floriánska 16,
proti žalovanej T.. Y. C., nar. X.X.XXXX, bývajúcej v W., W. XX, zastúpenej JUDr. Tatianou Vorobelovou,
advokátkou, so sídlom v Košiciach, Bajzova č. 2, o neplatnosť darovacej zmluvy, o odvolaní žalovanej

proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 29C/123/2010-344 zo dňa 12.1.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie priznal žalobcovi proti

žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je mu povinná zaplatiť vo výške, o ktorej
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení svojho
uznesenia uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 10.9.2014 č.k. 29C/123/2010-278 v
znení opravného uznesenia č.k. 29C/123/2010-288 určil, že darovacia zmluva uzavretá dňa 20.8.2007
medzi žalobcom a žalovanou, na základe ktorej došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti
1/2-iny k celku k nehnuteľnostiam a to k pozemku parcela registra „. a rodinnému domu súpisné č.

XXXX, stojacemu na parcele č. XXX/X, nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, kat. územie P. C., obec
P. C., okres W. IV, je neplatná. Druhým výrokom rozsudku bolo určené, že vlastníkom spoluvlastníckeho
podielu vo veľkosti 1/2 k celku na týchto nehnuteľnostiach, pôvodne v spoluvlastníctve žalovanej, je
žalobca. Rozhodovanie o trovách konania ponechal súd na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti
rozsudku. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd rozsudkom č.k. 2Co/1000/2014-333 zo dňa
12.5.2016 potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok, okrem výroku, ktorým súd rozhodol, že o trovách

rozhodne po právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie teda rozhodoval o trovách celého konania a
to tak prvostupňového, ako aj odvolacieho a výsledkom rozhodovania je napadnuté uznesenie.

2. Po právnom posúdení veci podľa § 251, 255 ods. 1, 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP) s použitím s ust. § 470 ods. 1,2 CSP rozhodol podľa zásady úspechu a úspešnej strane, t.j.
žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal plnú náhradu trov proti neúspešnej žalovanej. Poukázal

pritom na skutočnosť, že Civilný sporový poriadok upúšťa od doterajšej koncepcie uplatňovania si
nároku na náhradu trov konania, súd prvej inštancie rozhoduje o nároku na náhradu trov konania aj bez
návrhu, podľa zásad o náhrade trov konania a uplatnením týchto zásad dospeje k pomeru vyjadrenému
percentom alebo zlomkom, pričom konkrétnu výšku trov konania ponecháva na rozhodnutie súdneho
úradníka v osobitnom uznesení. Výška trov sa určí podľa obsahu úkonov v súdnom spise.

3. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná, ktorá žiadala, aby odvolací súd
zmenil uznesenie Okresného súdu Košice II. napadnuté odvolaním tak, že žalobcovi neprizná protižalovanej nárok na náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods.l písm.g ) a h) C.s.p.,
pretože zistený skutkový stav neobstojí a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho názoru.
Rozhodnutie voči sebe považuje za nespravodlivé, lebo aj ona má právo na spravodlivý proces v

zmysle čl.6 Dohovoru. Poukázala na to, že rozhodnutie o náhrade trov konania má byť zrejmým a
logickým ukončením celého súdneho sporu, pričom súd nehodnotí len výsledok sporu, ale zaoberá
sa komplexným zhodnotením rozhodnutia v merite veci, avšak pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania súd prvej inštancie takto nepostupoval. Naďalej poukazovala na skutkové okolnosti,
ktoré v spore vyšli najavo, t.j., že od uzatvorenia manželstva v roku 1988 so žalobcom bývali v

dome, ktorý predtým patril výlučne žalobcovi a zmluvou zo dňa 20.8.2007 jej daroval spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 1/2 predmetných nehnuteľností. Rekonštrukcia rodinného domu bola financovaná zo
spoločných prostriedkov, patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu i žalovanej. Aj žalobca
predsa hodnotil situácie manželstvo ako dobrú, išlo o 22 ročné manželstvo, v čase darovania išlo o
pekný vzťah a skutočnosť, že začali neskôr medzi nimi nedorozumenia pod vplyvom ktorých došlo k
rozvodu, nemôže mať predsa vplyv na darovaciu zmluvu. Žalobca užíva oveľa väčšiu časť majetku

ako ona, berie z neho úžitky a v prípade, že by ju súd nezaviazal na zaplatenie náhrady trov konania,
pre žalobcu by to nebola taká strata, napokon má príjem z podnikania a výhrou v súdnom spore proti
nej získal nehnuteľnosť značnej hodnoty. Žalobca dobrovoľne neprispieval na zvýšenie výživného pre
spoločného syna K., ktorý po rozvode bol v jej starostlivosti a po dosiahnutí plnoletosti býva taktiež s
ňou. S poukazom na ust. § 257 CSP je toho názoru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa a aj keď

bol žalobca v súdnom spore úspešný, navrhla, aby mu náhrada trov konania priznaná nebola.

4. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý vyslovil názor, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie považuje za vecne a právne správne. V danom prípade neboli preukázané také skutočnosti,
ktoré odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania v zmysle § 257 CSP. Naopak, bolo by popretím

zásady pomeru úspechu a v konečnom dôsledku v rozpore s dobrými mravmi, ak by mu súd náhradu
trov konania nepriznal. Žaloba bola podaná dôvodne a počas celého súdneho konania stále viac a viac
vychádzalo najavo, že žalovaná si pre potreby rozvodu manželstva účastníkov účelovo dopredu všetko
naplánovala, aby jej východiskové majetkové postavenie bolo čo najlepšie a to všetko za stavu, že
žalobcu po celý čas účelovo uisťovala ako ho miluje a že chce s ním ostať až navždy až do chvíle, kým na

ňu darom nepreviedol spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že
žalobca výhrou v súdnom konaní získal nehnuteľnosť značnej hodnoty, ide o absurdné tvrdenie, pretože
sa jedná o jeho rodičovský dom, ktorý do chvíle, kým ho žalovaná nenaviedla k spornému darovaniu,
vlastnil v celosti sám ako dedičstvo po svojich rodičoch. Nehovoriac o tom, že medzi účastníkmi konania
prebieha súdny spor o vyporiadanie BSM, ktoré konanie ešte nie je ukončené a kde si žalovaná voči

žalobcovi uplatňuje vyplatenie sumy rádovo v stotisícoch eur. Žalovaná je lekárkou, psychiatričkou,
vlastní obchodnú spoločnosť, žije na veľmi slušnej životnej úrovni a v konaní uplatnená suma trov
právneho zastúpenia vo výške cca 1.500 € žiadnym spôsobom žalovanú ani nezasiahne, ani neohrozí jej
doterajšiu životnú úroveň. Vo vzťahu k starostlivosti o deti žalobca upriamil pozornosť odvolacieho súdu
naskutočnosť,žesporovéstranymajúdvochsynovaobajasúeštenezaopatrení.Zatiaľčostaršíštuduje

na vysokej škole v Košiciach a žije so žalobcom, mladší študuje v Bratislave. Žalovaná na výchovu a
výživu staršieho syna prispieva symbolickou sumou 120 €, pričom žalobca uhrádza na mladšieho syna
náklady spojené so štúdiom podľa potrieb syna a k tomu čiastku 350 € prevodom na jeho účet. Žalobca
bol nútený súdnou cestou brániť svoje práva a právom chránené záujmy v konaní, v ktorom sa napokon
preukázala oprávnenosť jeho uplatnených nárokov, preto neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 257

CSP, naopak bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by sa toto ustanovenie za daných okolností použilo.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal uznesenia aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených

odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

6. Žalovaná použila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/, h/ CSP. Odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový
stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal
alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP sa nevníma ako reálna vada rozhodnutia v zmysle chybnéhoprocesného postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu. Ide o stav, keď je možné doteraz zistený
skutkový stav aktivitou strany sporu viac priblížiť pravde, čím sa rozhodnutie môže ešte viac priblížiť
ideálu spravodlivého rozhodnutia.

7. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody použité žalovanou nie
sú naplnené. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania sporových strán nedostatočne vzal do úvahy relevantné skutočnosti. Nebolo tiež
zistené, že by na skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo že

by použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Nebol zistený ani taký nesprávny procesný postup
súdu, ktorý by mal za následok porušenie práv žalobcu na spravodlivý proces, preto odvolací súd výrok
rozsudku o trovách konania napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že
vecne správne a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú dôvody uznesenia prvej inštancie, s
ktorýmidôvodmisaajodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujeanatietoodkazuje.Aniďalšieskutočnosti
uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť
vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Na doplnenie s zvýraznenie správnosti rozhodnutia súdu

prvej inštancie odvolací súd uvádza:

9. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP (predtým § 142 ods. 1 O.s.p.) súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru úspechu vo veci.

10. Podľa § 257 CSP (predtým ust. § 150 ods. 1 O.s.p.) výnimočne súd neprizná náhradu trov konania,
ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní v zmysle ust. § 255 CSP. Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu

trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, ak sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie
náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý v rozhodnutí
je potrebné aj náležite odôvodniť. Výnimočnosť prípadu môže spočívať tak v okolnostiach u strán sporu,
ale aj v okolnostiach danej veci. Ustanovenie § 257 CSP v zmysle zaužívanej judikatúry nie je možné

považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie v zmysle svojvôle súdu, ale ide
o také ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť (uznesenie NS SR z 28.1.2010 sp.zn. 2MCdo/17/2009).

12. Účelom ustanovenia § 257 CSP je teda umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom
skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života,
právo sa dotvára práve sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu inému záveru o náhrade

trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Výnimočné okolnosti
a dôvody hodné osobitného zreteľa vyplývajú teda buď zo sociálneho aspektu, kedy povinná strana
sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť
len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch sa zohľadňujú osobné, majetkové, zárobkové a iné
pomery oboch strán, prihliada sa na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže teda súd

dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane, a to práve s ohľadom na intenzitu
preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu SR z 8.12.2011 sp.zn.
II. ÚS 563/2001-14 po prispôsobení novej úprave). Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní
napokon uspel, znáša svoje trovy konania sám, preto javí spravodlivým predovšetkým vzhľadom na
existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu

sporu a s okolnosťami uplatnenia nároku a pod. (uznesenie NS SR z 18.1.2012 sp.zn. 6MCdo/5/2011).
Z obsahu spisu a z výsledku dokazovania jednoznačne vyplýva, že v posudzovanom prípade súd
prvej inštancie správne uzavrel, že tu neexistujú také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré byodôvodňovali použitie ustanovenia § 257 CSP. Odvolací súd pritom odkazuje na dôvody rozsudkov súdu
prvej inštancie aj odvolacieho súdu, ktorými bolo rozhodnuté vo veci samej.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení
s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP. Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, nemá preto
nárok na náhradu trov konania. Úspešný žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu a o ich výške rozhodne v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami súd prvej
inštancie.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).