Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. marec 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/45/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8105010825
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8105010825.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.

Jaroslava Bugeľa a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.03.2016, v trestnej
veci obžalovaného O. Z., pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a/,
ods. 2 písm. c/, d/ Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov sp. zn. 3T/84/2005 zo dňa 07.05.2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 258 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb.) z r u š u j e v napadnutom rozsudku
výrok o treste.

Na základe § 259 ods. 3 Tr. por.

obžalovanému O. Z., nar. X.X.XXXX v A., trvale
bytom A., U. č. XX

u k l a d á :

Podľa § 215 ods. 2 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb.) s použitím § 40 ods. 1, 5 písm. c/ Tr. zák. trest odňatia
slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd výkon uloženého trestu podmienečne o d k l a d á .

Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 256 Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb.) z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov napadnutým rozsudkom sp. zn. 3T/84/2005 zo dňa 07.05.2012 uznal obžalovaného
O. Z. vinným zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a/,
ods. 2 písm. c/, d/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005, ktorý spáchal tak, že

v období od začiatku roku 2003 do 6.9.2004 v Prešove na ul. Sibírskej č. 31 v prenajatom byte

spôsoboval fyzické a psychické utrpenie manželke O. Z. a jej synovi O. A., nar. XX.XX.XXXX tým
spôsobom, že spravidla po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov O. Z. fyzicky a verbálne
napádal, neprimerane často ju telefonicky kontaktoval za účelom zistenia, kde sa nachádza, počas
hádok ju fyzicky napádal tým spôsobom, že ju rukami udieral po tele, pričom týchto verbálnych afyzických útokov voči manželke sa dopúšťal aj pred O. A., synom poškodenej z prvého manželstva, v
dôsledku čoho matka s deťmi zo strachu pred jeho ďalším konaním opustila dňa 6.9.2004 spoločnú
domácnosť a odišla do krízového centra.

Za to mu súd uložil podľa § 215 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 trest odňatia slobody v trvaní
3 rokov.

Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 ho pre výkon uloženého trestu zaradil do prvej

nápravnovýchovnej skupiny.

Na druhej strane podľa § 226 písm. a) Tr. poriadku účinného do 31.12.2005 obžalovaného O. Z., nar.
X.X.XXXX v A., trvale bytom A., O. D. XX, oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Prešov pre
skutky právne kvalifikované ako trestný čin sexuálneho násilia podľa § 241a ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr.
zákona účinného do 31.12.2005, trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona

účinného do 31.12.2005 a trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 242 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona
účinného do 31.12.2005, ktoré mal spáchať tak, že

-vobdobíod12.3.2004do6.9.2004vPrešovenaul.Sibírskej31vprenajatombytesiodsvojejmanželky
O. Z. viackrát vynucoval sexuálny styk proti jej vôli, niekedy aj 3-krát denne, hoci táto mu jednoznačne

dala najavo, že s ním žiaden pohlavný styk ani nechce mať, lebo má zdravotné problémy a že sa ho
bojí a že sa s ním chce rozviesť, pričom obvinený napriek týmto jednoznačným tvrdeniam ju naďalej
sexuálne obťažoval rôznym spôsobom tvrdiac, že je jeho manželka, ako aj
a) vždy keď sa sprchovala, surovo a majetnícky ju obchytkával na intímnych miestach, pričom pri
vchádzaní do vane jej dával prsty do pošvy, pričom on stál za ňou oblečený a ona už bola vyzlečená

b) počas menštruácie jej vyklopkával na dvere WC, pričom od nej požadoval ukázanie hygienickej vložky
s poukazom na to, či ešte krváca, nakoľko sa už požadoval pohlavného styku, ktorý ona vzhľadom na
svoje zdravotné problémy odmietala
- v období od 12.3.2004 do 6.9.2004 v Prešove na ul. Sibírskej 31 v prenajatom byte v uzamknutej izbe
najmenej 3-krát tvrdiac, že „musí, lebo je jeho žena“, znásilnil O. Z. tým spôsobom, že jej proti jej vôli

vlastnými nohami roztiahol jej nohy a ona sa mu podvolila a násilným spôsobom vykonal na nej súlož,
- v presne nezistenom čase asi od februára 2004 do 1.9.2004 v Prešove na ul. Sibírskej 31, v kúpeľni
prenajatého bytu, v čase neprítomnosti matky O. Z. viackrát počas kúpania vo vani mal. D. Z., nar.
XX.XX.XXXX umýval mydlom intímne miesta tým spôsobom, že prsty pravej ruky až po 1. článok strkal
do jej oblasti pošvy, čím jej spôsoboval značnú bolesť, a keď ho táto s plačom žiadala, aby prestal, tvrdil,

že je to normálne,

pretože nebolo dokázané, že sa tieto skutky stali.

Dňa 8.6.2012 prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal odvolanie proti výroku o vine aj proti výroku

o treste. Odvolanie prokurátor odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 15.11.2012. Prokurátor
konštatuje, že s dôvodmi, ktoré sú uvedené v rozsudku Okresného súdu Prešov, je možné sa stotožniť
len v časti, kde rozhodol o skutku uvedenom v jeho úvode, kde po vykonanom dokazovaní na hlavnom
pojednávaní upravil skutok za zachovania jeho jednoty a uložil tomuto rozhodnutiu primeraný trest. V
ďalšej časti, podľa názoru prokurátora, rozsudok pôsobí zmätočne, najmä kde vysvetľuje, prečo neuveril

výpovediam poškodenej Z. o znásilňovaní jej manželom, o zneužívaní ich maloletej dcéry. Pokiaľ súd
uveril tvrdeniam poškodenej o neadekvátnom správaní sa svojho o 10 rokov mladšieho manžela k nej,
potom mal uveriť, podľa názoru prokurátora, aj zvyšnej časti jej výpovede. Je treba poznamenať, že
je prirodzené, že pokiaľ poškodená vypočúvaná na hlavnom pojednávaní po viac ako 5-tich rokoch po
samotných skutkoch, a vzhľadom na jej psychologické rozpoloženie počas hlavných pojednávaní, ani

nemôže si pamätať na detaily jednotlivých skutkov, preto by rozhodujúci sudca, riadiac sa nielen svojím
právnym vedomím, ale aj vedomím a svedomím, mal veriť všetkým výpovediam, aj tým z prípravného
konania.

Prokurátor poukázal na okolnosti spáchania činu, že obžalovaný ich páchal pod vplyvom alkoholu

a bagatelizovanie jeho správania sa k poškodenej si sčasti osvojil aj súd a v tejto veci to nebolo
namieste. Poškodená vstupovala do vzťahu už s predchádzajúcimi životnými skúsenosťami, ako žena,
ktorá verila, že život po boku obžalovaného bude život lepší, lenže pod vplyvom jeho správania sa jej
psychický stav ako aj stav detí, svedkov neadekvátneho sa správania obžalovaného začal zhoršovať.V súčasnosti sa poškodená ako aj deti snažia zabudnúť na prežité príkorie, a teda aj tak pôsobili ich
výpovedenahlavnýchpojednávaniach.Súdu,podľanázoruprokurátora,ničnebránilopribraťdokonania
znalca z odboru psychológie na preverenie vierohodnosti osobnosti samotnej poškodenej, alebo aj

jej detí. Prokurátor zhodnotil výpoveď poškodenej a konštatuje, že z dokazovania vyplynulo, že vzťah
obžalovaného a poškodenej bol veľmi neštandardným vzťahom. Na jednej strane to bola zrelá žena s
negatívnymi životnými skúsenosťami, matka dvoch detí, na strane druhej mladý muž, ktorý ešte túžil
si užívať život plnými dúškami, pričom usadlý spôsob život s poškodenou mu evidentne nevyhovoval.
Jej rozhodnutia nebol schopný akceptovať. Prejavy poškodenej o tom, čo chce, resp. čo nechce v ich

sexuálnom vzťahu zrejme neboli dostatočné dôrazné a dostatočne formulované, čo u takto formovaného
obžalovaného dávalo podnet aj na násilný pohlavný styk. Tieto prejavy poškodenej boli aj v bežnom
živote. Obžalovaný to všetko mohol pochopiť, upustiť od svojho konania. Vedel chápať, čo je dovolené,
zákonné a čo dovolené nie je, preto aj jeho správanie k maloletej vyhodnotila poškodená a následne
aj všetky zúčastnené orgány činné v trestnom konaní ako protizákonné, majúce znaky trestného činu.
Je pravdou, že samotný popis okolností znásilnenia, skutkového deja je plný nezrovnalostí, lenže

poškodená sama priznala, že v tom čase jej stav bol monitorovaný neurologičkou. Brala množstvo liekov
azuvedenýchdôvodovanipoškodenánedokážeúplnepresnepopísať,čovinkriminovanénocisadialo.
S istotou však vedela, že s pohlavnými stykmi s obžalovaným len preto, že je jeho manželka, za použitia
násilia a hrozby násilia nesúhlasila a napriek tomu na súlož a ďalšie pohlavné styky bola donútená.

Prokurátor je toho názoru, že okresný súd rozhodol predčasne, preto navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť
vec súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Rozsudok bol doručený obžalovanému dňa 19.11.2012. Dňa 26.11.2012 obžalovaný prostredníctvom
svojho obhajcu podal odvolanie proti rozsudku. Z odôvodnenia odvolania vyplýva, že nie je pravdou, že

spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej manželke O. Z. a jej synovi O. A.. Pripustil, že dochádzalo
v ich spolužití k určitým hádkam. Hádali sa predovšetkým pre nedostatok peňazí, niekedy pre názorové
rozdiely na výchovu jej syna O. A.. To samo osebe nemôže byť vnímané ako spôsobenie psychického
alebo fyzického utrpenia, ale ako bežné manželské hádky. Fyzicky svoju manželku napadol iba raz a to
tak, že si ju postrčil do vane. Pokiaľ sa týka telefonovania, manželka sa vyjadrila, že jej telefonoval aj

10-krát. No on si to presne nepamätá, ale presnejšie vyjadrenie by bolo, že viackrát telefonoval vtedy,
keď nedvíhala telefón.

Tvrdenia o častom fyzickom napádaní z jeho pohľadu je nepravdivé. Aj syn O. A. potvrdil, že za
celé obdobie iba raz napadol matku, zhodil ju v kúpeľni do vane, čomu predchádzala slovná hádka.

Obžalovaný v tejto súvislosti poukázal práve, že s poškodenou žil 7 rokov v manželstve. Aj keby za
obdobie 7-mich rokov došlo k dvom fyzickým útokom, ktoré upresnil svedok A., podľa jeho názoru,
nemožno to považovať za fyzické utrpenie, ktoré by napĺňalo trestný čin týrania. Zdôraznil, že okrem
jeho bývalej manželky, nikto nepotvrdil, že ju napadol viac ako raz v žalovanom období. Neboli potvrdené
ani časté neprimerané telefonáty, ktoré by spôsobovali psychickú ujmu poškodenej. Pripustil, že viackrát

jej telefonoval, keď chcel vedieť, kde je. Chcel vedieť, čo má nakúpiť. Keď nedvíhala telefón, volal jej
dovtedy, kým sa s ňou neskontaktoval. Podľa jeho názoru, nemožno to považovať za trestnú činnosť.

Vo vzťahu k svojej osobe konštatoval, že je emotívny a mnoho hádok vyvolala jeho manželka, no
na rozdiel od nej, jeho by nenapadlo podávať trestné oznámenie. Takúto situáciu mali riešiť predsa

rozvodom. Vyslovil názor, že manželka zneužíva situáciu, že v súčasnej dobe sa venuje zvýšená
pozornosť ochrane rodiny a neoprávnene ho obvinila z toho, čo nikdy neprekročilo rámec manželského
spolunažívania.

Obhajca vyslovil názor, že súd prvého stupňa nesprávne, v rozpore s vykonaným dokazovaním, ustálil

skutkový stav. Podľa neho, neexistujú dôkazy, ktoré potvrdzovali rozhodnutie o vine. Zhodnotil vykonané
dokazovanie a svedecké výpovede svedkov a vyslovil názor, že vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, aby spáchal skutok, pre ktorý bol uznaný vinným prvostupňovým súdom a ktorý bol
kvalifikovaný ako trestný čin podľa § 215 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/, d/ Tr. zák. Navrhol, aby krajský
súd v napadnutej časti zrušil rozsudok a oslobodil ho spod obžaloby prokurátora.

Na základe riadne a včas podaných odvolaní krajský súd podľa § 254 ods. 1 Tr. poriadku (zák.
č. 141/1961 Zb.) preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku,prihliadajúcpritominavady,ktoréneboliodvolanímvytýkané.Nazákladetohtopreskúmaniakrajskýsúd
dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je sčasti dôvodné. Odvolanie prokurátora je nedôvodné.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal obžalobu na O. Z. pre skutky, ktoré boli právne
kvalifikované ako trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a/, ods. 2
písm. c/, d/ Tr. zák., trestný čin sexuálneho násilia podľa § 241 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zák. a trestný čin
znásilnenia podľa § 241 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

1/ v období od začiatku roku 2003 do 6.9.2004 v Prešove na ulici Sibírskej č. 31, v prenajatom byte
spôsoboval fyzické a psychické utrpenie manželke O. Z. a ich deťom maloletej D. Z., nar. XX.XX.XXXX
a O. A., nar. XX.XX.XXXX, kedy zvyčajne po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov fyzicky a
verbálne napádal O. Z., najmä tým spôsobom, že

a/ v jej neprítomnosti doma jej telefonovával do práce, do ambulancie ošetrujúceho lekára, ako aj k jej

rodičom, kde ju kontroloval,

b/ ju rukami udieral do tváre,

c/ dňa 19.03.2003 ju surovo dvakrát hodil do vane a do steny, pričom si udrela aj hlavu, čím jej

spôsobil pomliaždenie ľavého ramena s krvnou podliatinou a pomliaždenie krížovej oblasti s odreninou
vyžadujúce si lekárske ošetrenie bez práceneschopnosti, pričom tieto ako aj ďalšie fyzické ataky robil
voči manželke aj pred ich deťmi, následkom čoho tieto boli vystavené strachu a stresu z konania otca
a dňa 6.9.2004 matka s deťmi zo strachu pred jeho ďalším konaním opustila spoločnú domácnosť a
odišla do krízového centra v Prešove,

2/ v období od 12.03.2004 do 6.9.2004 v Prešove na ulici Sibírskej č. 31 v prenajatom byte si od svojej
manželky O. Z. viackrát vynucoval sexuálny styk proti jej vôli, niekedy aj 3-krát denne, hoci táto mu
jednoznačne dala najavo, že s ním žiaden pohlavný styk ani nechce mať, lebo má zdravotné problémy
a že sa ho bojí a že sa s ním chce rozviesť, pričom obvinený napriek týmto jednoznačným tvrdeniam ju

naďalej sexuálne obťažoval rôznym spôsobom tvrdiac, že je jeho manželka, ako aj

a) vždy, keď sa sprchovala, surovo a majetnícky ju obchytkával na intímnych miestach, pričom pri
vchádzaní do vane jej dával prsty do pošvy, pričom on stál za ňou oblečený a ona už bola vyzlečená,
b) počas menštruácie jej vyklopkával na dvere WC, pričom od nej požadoval ukázanie hygienickej vložky

s poukazom na to, či ešte krváca, nakoľko sa už požadoval pohlavného styku, ktorý ona vzhľadom na
svoje zdravotné problémy odmietala,

3/ v období od 12.3.2004 do 6.9.2004 v Prešove na ul. Sibírskej 31 v prenajatom byte v uzamknutej izbe
najmenej 3-krát tvrdiac, že „musí, lebo je jeho žena“, znásilnil O. Z. tým spôsobom, že jej proti jej vôli

vlastnými nohami roztiahol jej nohy a ona sa mu podvolila a násilným spôsobom vykonal na nej súlož,

4/ v presne nezistenom čase asi od februára 2004 do 1.9.2004 v Prešove na ul. Sibírskej 31, v kúpeľni
prenajatého bytu, v čase neprítomnosti matky O. Z. viackrát počas kúpania vo vani mal. D. Z., nar.
XX.XX.XXXX, umýval mydlom intímne miesta tým spôsobom, že prsty pravej ruky až po prvý článok

strkal do jej oblasti pošvy, čím jej spôsoboval značnú bolesť, a keď ho táto s plačom žiadala, aby prestal,
tvrdil, že je to normálne.

Súd prvého stupňa na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného O. Z. a
výsluchom poškodených O. Z., O. A., svedkov L. A., M. F., V. G., G. U., L. A., O.. V. O., O.. I. O., O.. V.

L., L.. B., prečítaním výpovedí svedkov S. G., O.. Z., O.. T., O.. T., V. Z., O. H., H. N., A. U., T. C., S. A.,
O. L., H. G., S. A., N. W., Z. N., S. N., M. T., M. S. a L.. C., výsluchom znalca z odboru psychiatrie O..
G. O. a znaleckými posudkami z odboru psychiatrie a z odboru traumatológie, ako aj ďalšími listinnými
dôkazmi, ktoré boli zabezpečené tak v štádiu prípravného konania ako aj na hlavnom pojednávaní. Súd
prvého stupňa podrobne rozobral jednotlivé výpovede tak obžalovaného, ako aj svedkov a skutočnosti

vyplývajúce z dôkazných prostriedkov.Súd vykonával dokazovanie tak, že bol zistený skutkový stav, o ktorom nie sú pochybnosti a jednotlivé
dôkazy hodnotil samostatne a vo vzájomných súvislostiach, čo vyjadril v odôvodnení rozsudku, ktoré
je logické a presvedčivé.

Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa upravil skutkovú vetu rozsudku tak, aby
zodpovedala skutočnostiam, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a správne kvalifikoval toto
konanie ako trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/, d /
Tr. zák. účinného do 31.12.2005. Krajský súd poukazuje na dôvody, ktoré sú obsiahnuté v písomnom

vyhotovení rozsudku.

Súd prvého stupňa v rozsudku sa podrobne zaoberal skutkami, ktoré boli právne kvalifikované ako
trestný čin sexuálneho násilia podľa § 241a ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005, trestný
čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a trestný čin sexuálneho
zneužívania podľa § 242 ods. 1, 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005.

Krajský súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, ktorý konštatuje, že vykonaným dokazovaním
ani jedna z týchto skutočností nebola preukázaná do takej miery, aby súd mohol konštatovať, že tieto
skutky sa stali a že ich spáchal obžalovaný. Súd prvého stupňa logicky rozobral výpoveď samotnej
poškodenej O. Z. a dospel k správnemu záveru, že aj keď poškodená deklarovala, že dochádzalo k

opakovanému sexuálnemu násiliu a znásilňovaniu. Jej správanie po takýchto útokoch nenasvedčovalo,
že dochádzalo k takémuto konaniu zo strany obžalovaného. Súd prvého stupňa poukázal na vnútorné
rozpory obsiahnuté v tejto výpovedi.

Súd presvedčivo argumentuje hodnotenie dôkazov, ktoré bolo vykonané v súvislosti s týmito žalovanými

skutkami. Veľkú pozornosť venoval aj objasneniu skutku, ktorý bol právne kvalifikovaný ako trestný čin
sexuálneho zneužívania. Logicky poukázal na lekársku správu O.. O..

Z dôvodov uvedených v rozsudku správne súd prvého stupňa postupoval, keď obžalovaného spod
obžaloby v tejto časti oslobodil.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd sa riadil základnými zásadami uvedenými pre ukladanie
trestu. K argumentácii, ktorú súd prvého stupňa vo vzťahu k uloženému trestu použil, poukázal, že je
možné uložiť za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia
slobody v trvaní od 3 do 10 rokov a ani po ustálení poľahčujúcich okolností, účel trestu je možné

dosiahnuť iba trestom nepodmienečným. Aj keď súd prvého stupňa naznačil, že od doby spáchania
skutku do doby rozhodovania uplynula dlhšia skúšobná doba, krajský súd dospel k záveru, že túto
dobu je potrebné mať na zreteli. Krajský súd zohľadnil aj túto skutočnosť a vzhľadom aj na osobu
obžalovaného, ktorý medzičasom nebol súdne trestaný, dospel k záveru, že sú dôvody na použitie
ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu a uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov.

Vzhľadom na osobu obžalovaného súd výkon uloženého trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú
dobu v trvaní 5 rokov, majúc za to, že ide o dobu primeranú a postačujúcu.

Krajský súd, ktorý sa stotožnil s argumentáciou súdu prvého stupňa v celom rozsahu, dospel k záveru,
že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, preto ho zamietol.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.