Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. október 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/202/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116225001
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116225001.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: Ing. Jaroslav Bezák, nar.

10.5.1936, bytom v Košiciach, Sokolovská 20 proti žalovaným: X. W.. W. B., I.. XX.X.XXXX, Z. O. N., Z.
XX, X. W. B., I.. XX.XX.XXXX, Z. O. N., Z. XX, v konaní o zaplatenie sumy 17.000 EUR takto

r o z h o d o l :

Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 17.000 EUR v lehote do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.10.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť
mu spoločne a nerozdielne sumu 17.000 EUR titulom zmluvnej pokuty.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že so žalovanými dňa 30.11.2010 uzavrel zmluvu o pôžičke, na
základe ktorej poskytol žalovaným sumu 17.250 EUR. Žalovaní sa zaviazali pôžičku vrátiť v lehote
do 1.12.2011. Žalovaní v lehote splatnosti uhradili dlh z pôžičky len čiastočne, vo výške 7.000 EUR.
Žalobca sa súčasne s dlžníkmi písomne dohodol, že zvyšná časť dlhu vo výške 10.250 EUR bude
zaplatená najneskôr do 15.2.2012. Žalovaní následne v troch splátkach uhradili ešte sumu 1.800 EUR.
Neuhradená teda zostala čiastka vo výške 8.450 EUR. V bode 4 zmluvy o pôžičke sa zmluvné strany
dohodli, že pokiaľ pôžičku nevrátia v lehote splatnosti v plnej výške, zaplatia žalobcovi zmluvnú pokutu

vo výške 500 EUR za každý aj začatý mesiac omeškania od 1.12.2011 až do zaplatenia. Nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie od 1.12.2011 do 1.11.2013 si žalobca uplatnil na súde. Okresný
súd Košice I rozsudkom č.k. 41C/447/2013-64 priznal žalobcovi sumu 11.500 EUR titulom zmluvnej
pokuty za obdobie omeškania od 1.12.2011 do 1.11.2013. Predmetnou žalobou sa žalobca domáha
zaplatenia zmluvnej pokuty za ďalšie mesiace omeškania, za obdobie od 1.12.2013 do 1.10.2016, t.j.
34 mesiacov omeškania, spolu vo výške 17.000 EUR.
3. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov predložených žalobcom.
5. Zo zmluvy o pôžičke vyhotovenej v písomnej forme súd zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaní ako
dlžníci uzavreli dňa 30.11.2010 zmluvu, na základe ktorej žalobca dňom uzavretia tejto zmluvy požičal
žalovaným sumu vo výške 17.250 EUR. Žalovaní potvrdili prevzatie tejto sumy. Žalovaní sa zaviazali
pôžičku vrátiť žalobcovi najneskôr 1.12.2011.
6.Včlánku4zmluvyopôžičkesazmluvnéstranydohodli,žeakpôžičkanebudezaplatenánajneskôrdňa
1.12.2011 v plnej výške, žalovaní zaplatia žalobcovi zmluvnú pokutu v sume 500 EUR za každý aj začatý

mesiac omeškania až do zaplatenia celej poskytnutej pôžičky. Podpisy žalovaných boli osvedčené dňa
30.11.2010 u notára JUDr.Petra Varhalíka.7. Podľa ustanovenia § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

8. Podľa ustanovenia § 544 ods.2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
9. Popri sankciách majetkovej povahy, ktoré Občiansky zákonník ustanovuje pre prípady, keď dlžník
svoju povinnosť riadne a včas nesplní a ocitne sa tak v omeškaní (napríklad úroky z omeškania v zmysle
ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka), zabezpečenie záväzkov sa môže uskutočniť aj špeciálnymi

zabezpečovacími prostriedkami, ktoré sa v konkrétnom prípade môžu použiť na dosiahnutie väčšej
istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. Kým právne sankcie, ktoré postihujú dlžníka pre nesplnenie
dlhu, nastávajú zo zákona a sú všeobecnej povahy, ku vzniku špeciálnych zabezpečovacích právnych
prostriedkov je potrebný právny úkon. Jedným z týchto zabezpečovacích prostriedkov je aj zmluvná
pokuta podľa ust. § 544 Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta predpokladá dohodu účastníkov,
pričom zákon obligatórne predpisuje jej písomnú formu. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej

pokute je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia, ktorý musí byť jednoznačný.
10. V danom prípade mal súd za to, že dohoda účastníkov konania o zmluvnej pokute je platná, pretože
bola uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme a obsahuje zákonom predpísané náležitosti.
Dohoda,vyjadrenávčlánkuIVzmluvyopôžičke,určitoazrozumiteľnevymedzujejednakvýškuzmluvnej
pokuty, ako aj na aký prípad porušenia zmluvnej povinnosti je zaplatenie zmluvnej pokuty viazané.

11. V konaní nebolo sporné, že k porušeniu zmluvnej povinnosti žalovaných, na ktorú bola zmluvná
pokuta viazaná, došlo. Žalovaní doposiaľ nesplnili svoj záväzok vrátiť žalobcovi poskytnutú pôžičku
riadne, t.j. v celom rozsahu a včas, t.j. v lehote splatnosti. Žalovaní sa zaviazali zaplatiť zmluvnú pokutu
v sume 500 EUR za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia. V konaní bolo nesporné a
žalovanínespochybňovali,žezmluvnúpokutuzaobdobieod1.12.2013do1.10.2016,t.j.za34mesiacov

omeškania, spolu vo výške 17.000 EUR, nezaplatili. Súd preto žalobe vyhovel.
12. Hoci žalovaní primeranosť dojednanej výšky zmluvnej pokuty nenamietali, súd k uvedenej otázke
dodáva:
13. Účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v ustanovení § 544 a 545 Občianskeho zákonníka je donútiť
dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým

predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju (najmä) zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť
poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda v prvom
rade čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná) lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená,
bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Vedľa toho má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú
(uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku

porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však v sebe zmluvná pokuta môže zahrňovať i ďalšie
čiastky, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, čo vyplýva z výslovného znenia
ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka, ktoré povinnosť hradiť zmluvnú pokutu činí nezávislou na
vzniku škody. Inými slovami povedané, zmluvná pokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný
zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta viazaná a to bez

ohľadu na to, či porušením povinností vzniká veriteľovi škoda.
14. Medzi stranami bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 500 EUR za každý mesiac omeškania, čo
predstavuje čiastku 16,66 EUR denne. Takáto výška zmluvnej pokuty nijako neprekračuje účel zmluvnej
pokutyspočívajúcinajmävhrozbedostatočneciteľnoumajetkovousankciouvočidlžníkovipreprípad,že
nesplnízabezpečovaciupovinnosťavdostatočnomzabezpečeníveriteľaprotiprípadnýmškodám,ktoré

by mu mohli nesplnením zabezpečenej povinnosti vzniknúť. Súd konštatoval, že dojednaná zmluvná
pokuta je primeraná s ohľadom ku všetkým okolnostiam daného prípadu, najmä s prihliadnutím na
výšku zabezpečovanej povinnosti, t.j. na výšku poskytnutej pôžičky, ďalej na skutočnosť, že žalovaní
sa nezaviazali vrátiť pôžičku spolu s odplatou, t.j. s úrokom, čo je pri pôžičkách obvyklou praxou, ako
aj s ohľadom na dĺžku doby omeškania. V posudzovanej veci je konečná výška zmluvnej pokuty plne

závislá na dobe, po ktorú žalovaní nesplnili povinnosť, ktorú sami zmluvne prevzali. Výsledná výška
zmluvnej pokuty je teda dôsledkom relatívne dlhej doby, ktorá uplynula odo dňa splatnosti zabezpečenej
pohľadávky. Inak povedané, neprimeranosť zmluvnej pokuty nemožno usudzovať len z jej celkovej
výšky, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú sadzbu
zmluvnej pokuty.

15. Zhrnúc vyššie uvedené, súd uzavrel, že v danom prípade nie je namieste aplikácia moderačného
práva súdu na zníženie výšky zmluvnej pokuty podľa ust. § 545a Občianskeho zákonníka.
16. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.17. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
18. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1

CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).