Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615215095
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:7615215095.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko,
a. s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31575951, proti žalovanému L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. - U., Z.
štvrť XXXX/XXX, o zaplatenie 1.897,09 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Poprad č.k. 13C/203/2015-44 zo dňa 13.04.2016 v spojení s uznesením č.k. 13C/203/2015-63 zo dňa
09.11.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1.inštancie v spojení s uznesením č.k. 13C/203/2015-63 zo dňa
09.11.2016 v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a vo výroku o

trovách konania.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.897,09 Eur, sumu 1,46 Eur, úrok vo výške 85,31 Eur, úrok z omeškania vo výške 0,82 Eur, úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.982,40 Eur od 02.06.2015 do zaplatenia a trovy konania v
sume 113,50 Eur, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie
úroku v sume 0,68 Eur, úroku z omeškania v sume 0,28 Eur a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne

zo sumy 1.982,40 Eur za obdobie od 06.02.2015 do 01.06.2015 zastavil. V prevyšujúcej časti návrh
zamietol.

2. Z obsahu spisu a aj zo žaloby zo dňa 07.08.2015 vyplývalo, že žalovaným je L. B., O.. XX.XX.XXXX,
bytom P. - U., Z. Š. XXXX/XXX. Napriek tomu v záhlaví rozsudku zo dňa 13.04.2016 je uvedený žalovaný
ako P. B.. Preto odvolací súd uznesením č.k. 5Co/202/2016-62 zo dňa 22.09.2016 vrátil vec súdu
prvej inštancie na postup podľa § 224 C.s.p. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 13C/203/2015-63

zo dňa 09.11.2016 opravil záhlavie tak rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 13C/203/2015-44 zo
dňa 13.04.2016, ako aj záhlavie uznesenia Okresného súdu Poprad č.k. 13C/203/2015-53 zo dňa
22.06.2016 tak, že správne označenie znie L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. - U., Z. Š. XXXX/XXX.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust.§ 497, § 502 ods.1, § 503 ods.1
Obchodného zákonníka a ust.§ 52 ods.1 a § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že
vzhľadom k tomu, že žalovaný neuhrádzal dohodnuté splátky, žalobca listom zo dňa 01.04.2015

upozornil žalovaného na možnosť predčasného zosplatnenia úveru a následne dňa 01.06.2015 pristúpil
k zosplatneniu úveru v zmysle § 565 Obč. zákonníka v spojení s § 53 ods. 9, Obč. zákonníka. Dňom
01.06.2015 sa teda stal splatným neuhradený zostatok úveru. Žalovaný nepreukázal, že by okrem
úhrad zdokladovaných žalobcom uhradil aj iné splátky, preto súd vychádzajúc z predložených listinnýchdôkazov zaviazal žalovaného k úhrade istiny v sume 1.897,09 Eur, kapitalizovaných úrokov z úveru v
sume 85,31 Eur a poplatkov za poistenie úveru v sume 1,46 Eur.

4. Vzhľadom na podanie žalobcu zo dňa 11.3.2016, ktoré súd posúdil ako čiastočné späťvzatie návrhu,
súd v zmysle § 96, ods. 1, O.s.p., zastavil konanie v časti o zaplatenie úrokov v sume 0,68 Eur, úroku
z omeškania v sume 0,28 Eur a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.982,40 Eur (istina
+ úroky) za obdobie od 06.02.2015 do 01.06.2015, pretože v tejto časti navrhovateľ zobral návrh späť,
čo je zrejmé z petitu návrhu po jeho oprave.

5. Keďže žalovaný nesplácal poskytnutý úver v dohodnutých splátkach, dostal sa do omeškania s
plnením peňažného záväzku, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania, a to jednak kapitalizovaný
úrokzomeškaniavsume0,82Eurpodľapredloženéhovýpočtu(čl.38)kudňu01.06.2015anásledneod
02.06.2015, teda odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru v sume 5 % ročne zo sumy 1.982,40 Eur
(istina a úroky ku dňu zosplatnenia). Výška úroku z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako

základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu (§ 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z. v znení noviel). Žalobca tiež požadoval zaplatenie úroku
vo výške 12,90 % ročne za obdobie od 02.06.2015 do zaplatenia. Poukázal na to, že s poskytnutím
peňažných prostriedkov sa viaže aj povinnosť platiť úroky z úveru, čo vyplýva z ust. § 497 Obch.
zákonníka. Nepochybne s poskytnutím úveru je spojené aj právo veriteľa požadovať úroky z úveru,

ktoré je dlžník povinný v zmysle § 502, ods. 1, Obch. zákonníka platiť od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov. Spornou je otázka dokedy žalobcovi trvá nárok na platenie úrokov. V tomto smere súd
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/98, v ktorom NS SR konštatoval,
že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok a od
splatnosti je dlžník v omeškaní a žalobca musí platiť úroky z omeškania. Z tohto rozhodnutia potom

vychádza aj prax odvolacieho súdu, napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013
a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 1Co/30/2012. Z ust. § 497 ani z ust. § 502, ods. 1, Obch.
zákonníka nevyplýva, že by úroky z úveru mali byť uhrádzané aj po splatnosti dlhu. V danom prípade sa
dlhžalovanéhostalsplatnýmdňom02.06.2015,pretopodľanázorusúduspoukazomnavyššieuvedenú
rozhodovaciu prax súdov od uvedeného dátumu si žalobca môže uplatňovať úroky z omeškania, avšak

nárok na dohodnuté úroky má iba do dňa kedy sa stal dlh splatným. S poukazom na uvedené dôvody
súd preto v časti uplatneného úroku z úveru za obdobie od 02.06.2015 návrh zamietol.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust. § 142, ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej O.s.p.) tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní v prevažnej miere

úspešný, priznal náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku v sume 113,50 Eur.

7. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca a to iba voči tretiemu výroku, ktorým návrh
v prevyšujúcej časti bol zamietnutý. Žalobca sa nestotožňuje v napadnutej časti s odôvodnením
rozsudku súdu prvej inštancie, pričom poukázal i na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn.

6Co/190/2014. S argumentmi uvedenými aj v tomto rozhodnutí sa vyporiadal tak, že poukázal na
§ 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. s tým, že podľa § 1 ods.1 Nariadenia odplatu pri poskytnutí
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo
iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím
peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Podľa § 3a ods.2

Nariadenia sa sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov sa považujú
úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním
peňažných prostriedkov. Nariadenie rozlišuje medzi najvyššou prípustnou výškou odplaty za poskytnutie
peňažných prostriedkov a s najvyššou prípustnou výškou sankcie za omeškanie. Jedná sa o dva
rozdielne inštitúty tvorené rozdielnymi zložkami. Dohodnutý úrok za poskytnutie peňažných prostriedkov

je odplatou za ich poskytnutie nie sankciou, preto na poskytnutie tohto úroku nie je možné uplatniť
ust.§ 3a Nariadenia. Z Nariadenia taktiež nevyplýva, že by sa pri posudzovaní najvyššej prípustnej
výšky sankcie za omeškanie mala zohľadňovať aj výška dohodnutého úroku. Napokon aj samotný
súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že cena úveru je pojmovo jednoznačne odlíšiteľná od sankcií za
omeškanie s plnením dlhu. Odvolací súd ďalej odkázal na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu

Českej republiky 33Odo/657/2005 v zmysle ktorého úroky predstavujú odmenu za užívanie istiny a
úroky z omeškania sankciu. V ďalšom texte však odvolací súd vyslovuje nesúhlas s ďalšou časťou
odôvodnenia tohto rozhodnutia, podľa ktorého je cena za užívanie istiny neuzavretá kým sa celý
úver nesplatí a popri úrokoch z omeškania sú prípustné aj úroky. Svoj právny názor opiera o ust.SZÚ, resp. o ustanovenia neplatného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Má za to,
že keďže jednou z podstatných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú napríklad aj konečná
splatnosť alebo výška splátok, respektíve pri výpočte RPMN sa má vychádzať z predpokladu, že

zmluva zostane platná dohodnutý čas a zmluvné strany budú plniť svoje povinnosti za podmienok a
v lehotách dohodnutých v zmluve, nie je možné pripustiť, že dohodnutá cena za úver sa môže meniť
v čase a v závislosti od subjektívneho faktora správania spotrebiteľa, pričom podstatné náležitosti
zmluvy predstavujú podmienky, za ktorých spotrebiteľ vstupuje od úverového vzťahu a tieto by sa
za trvania zákonnej podmienky nemali počas trvania tohto vzťahu meniť. Čo sa týka podstatných

náležitosti, žalobca ich zmysel chápe rovnako ako odvolací súd. Zároveň však žalobca má za to,
že v prípade, ak zmluva nebude trvať dohodnutý čas z dôvodu, že spotrebiteľ splatil svoj záväzok
pred dohodnutým termínom konečnej splatnosti, na základe jednostranného právneho dlžníka, táto
skutočnosť neovplyvní dohodnutú výšku odplaty za užívanie peňažných prostriedkov, t.j. dohodnutú
výšku úrokov za obdobie, počas ktorého mal dlžník požičané peňažné prostriedky k dispozícií. Zároveň
za splnenia zákonných predpokladov má veriteľ právo požadovať aj úhradu nákladov, ktoré mu vznikli

v súvislosti so splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti. V prípade, že veriteľ vyhlási
predčasnú splatnosť úveru, je dlžník povinný uhradiť úrok za čas, počas ktorého má požičané peňažné
prostriedky k dispozícií a úrok z omeškania až do zaplatenia. Vplyv na podstatné náležitosti zmluvy
však bude rovnaký bez ohľadu na to, či nastane predčasná splatnosť na základe úkonu dlžníka, teda
splatením úveru pred lehotou splatnosti alebo na základe vyhlásenia predčasnej splatnosti zo strany

veriteľa. Z právneho názoru odvolacieho súdu možno vyvodiť záver, že ak by veriteľ nevyužil svoje
právo požadovať zaplatenie celej pohľadávky v prípade omeškania spotrebiteľa, stále by mal nárok
jednak na dohodnutý úrok a tiež na úroky z omeškania z omeškaných splátok. Keďže v zmysle dohody
zmluvných strán mesačná splátka pozostáva z časti plnenia pripadujúceho na istinu a z časti plnenia
úrokov, úroky z omeškania z každej omeškanej splátky tvoria aj úroky z omeškania dohodnutých úrokov,

uplatní sa rovnaký princíp. Súd prvej inštancie pritom návrhu žalobcu v časti vyhovel a za čas do
zosplatnenia úveru žalobcovi priznal jednak istinu spolu s dohodnutým úrokom a jednak aj úroky z
omeškania z tejto sumy. Ak by teda žalobca vyslovený právny názor odvolacieho súdu rozvinul ad
absurdum, znamenalo by to, že omeškanie so splácaním by vlastne zvýhodňovalo dlžníka, ak by počas
omeškania mal veriteľ nárok iba na úrok z omeškania a nemal by nárok na zmluvný úrok za požičanie

peňažných prostriedkov, ktorý je zvyčajne vyšší než sankčný úrok z omeškania. Úroky z omeškania
však treba vnímať ako sankciu za omeškanie s plnením celého nároku veriteľa, teda požičanej istiny a
zmluvných úrokov, nakoľko do omeškania sa dlžník dostane, ak neplní riadne a včas. V tejto súvislosti
poukázal žalobca na ust.§ 503 ods.2 Občianskeho zákonníka. Splácanie úveru bolo dohodnuté v
anuitných splátkach, teda v rovnomerných splátkach zahrňujúcich splácanie príslušnej časti istiny i úroku

mesačne vždy v termíne splatnosti uvedenom v zmluve. V tomto prípade je teda riadnym plnením
zaplatenie celej splátky v termíne splatnosti. V prípade, že dlžník neuhradí splátku v dohodnutej výške a
vdohodnutomtermínesplatnosti,ocitásavomeškaní,pričomomeškaniejesankcionovanépovinnosťou
platiť úrok z omeškania. Bolo by v rozpore s logikou veci, ak od momentu omeškania dlžníka by bol
dlžník odmenený a veriteľ potrestaný znížením výšky úroku z jej zmluvnej dohodnutej výšky na výšku

sankčného úroku z omeškania. Samotné zosplatnenie úveru ešte neznamená, že veriteľ má požičané
prostriedky k dispozícií. Ak by tomu tak bolo, veriteľ by nebol nútený uplatňovať si nárok súdnou
cestou a nevznikol by mu ani nárok na úrok z omeškania. Pokiaľ dlžník úver nesplatí ani po vyhlásení
predčasnej splatnosti veriteľom, požičané prostriedky má stále k dispozícií dlžník a tieto môže užívať a
požívať,tedarealizovaťúžitkovúhodnotuveci.Anizávažnánepriaznivásituáciavživotedlžníkanemôže

znamenať, že dlžník prestane byť zodpovedný za svoje záväzky a nie je povinný ich plniť. Tvrdenie,
že spôsobilosť mať povinnosti zaniká zhoršením sociálnej situácie fyzickej osoby je v rozpore s ust.§
7 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinností vzniká
narodením a zaniká smrťou. Neexistenciu nároku veriteľa na úroky z poskytnutého úveru považuje
Zákon o spotrebiteľských úveroch za sankciu za hrubé porušenie povinnosti veriteľa pri posudzovaní

schopnosti spotrebiteľa splácať úver. Uvedenú sankciu teda nemožno spájať s čírou domnienkou, že
pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver došlo k zanedbaniu odbornej starostlivosti, resp.
uvedené zanedbanie automaticky predpokladať bez toho, aby takéto tvrdenie bolo podložené dôkazmi.
Rozsudok krajského súdu, na ktorý poukazuje súd prvej inštancie je rozhodnutím jednotlivej konkrétnej
veci a nie je záväzný pre rozhodovaciu činnosť iných súdov a to ani na účely zjednocovania judikatúry,

nakoľko nebol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Žalobca má
na základe uvedeného za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd prvej inštancie na daný právny vzťah neaplikoval
príslušné právne normy. Súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správneustanovenia právneho predpisu, respektíve ustanovenia právneho predpisu nesprávne aplikoval na
zistený skutkový stav. Žalobca si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania a to vo výške súdneho
poplatku za odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok vo výroku, ktorým súd prvej inštancie v

prevyšujúcej časti návrh zamietol zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok vo výške
12,90 % z nezaplatenej istiny vo výške 1.897,09 Eur od 02.06.2015 do zaplatenia.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

9. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a
doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa
nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1
C.s.p. s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§

470 ods. 2 C.s.p.).

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p. a § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako

aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 17.01.2018 a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu v napadnutej časti nie je dôvodné.

11. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne zistil skutkový stav v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolacie námietky
žalobcu v napadnutej časti sú iba zhrnutím jeho právnej argumentácie predostretej v priebehu konania
na súde prvej inštancie, pričom na tie súd prvej inštancie rozumným a primeraným spôsobom vo svojom

rozhodnutí reagoval. Naproti tomu v priebehu odvolacieho konania žalobca nepredostrel relevantný
argument, teda argument majúci súvis s prejednávanou vecou, a ktorý by bol súčasne takej povahy, že
by mohol priniesť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie.

12. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami

a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej.
Za daného stavu potom odôvodnenie napadnutého rozsudku jednoznačne rešpektuje kautely určujúce
minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, teda je preskúmateľné.
Možno teda uzavrieť, že podľa právneho názoru odvolacieho súdu dal súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí odpoveď na podstatné argumenty strán sporu.

13. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že podľa jeho názoru vyhlásením predčasnej
splatnosti zo strany veriteľa v zmysle ust.§ 565 Občianskeho zákonníka zmluva o spotrebiteľskom
úvere zaniká. Táto úprava je systematicky zriadenou v 8.časti (záväzkové právo), v druhej hlave,
šiesteho oddielu (zánik záväzkov) Občianskeho zákonníka. Zanikajú tak všetky práva a povinností

zmluvných strán zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda aj povinnosť spotrebiteľa splácať veriteľovi
poskytnutý spotrebiteľský úver v dohodnutých splátkach a platiť mu z poskytnutej istiny ďalšie, teda
riadne v zaniknutej zmluve dohodnuté úroky. Odvolací súd poukazuje na ust.§ 121 ods.3 Občianskeho
zákonníka, z ktorého vyplýva, že príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Teda záväzok platiť úrok je záväzkom akcesorickým

k hlavnému záväzku, teda vrátiť požičanú peňažnú sumu a jeho existencia je závislá od existencie
hlavného záväzku. Teda ak hlavný záväzok zanikne, zanikne aj akcesorický záväzok. Pretrváva len
povinnosť nahradiť už splatné úroky. I odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie vyslovuje
právny názor, že dohodnuté úroky z poskytovaných peňažných prostriedkov patria len do splatnosti
dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania. Podľa názoru odvolacieho

súdu z podstaty zmluvného úroku vyplýva, že je odplatou za užívanie finančných prostriedkov, ktoré
sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti. V opačnom prípade na ťarchu účastníka by dochádza k
dvojnásobného zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z pôžičky a jednak v podobe úrokov z omeškania.
Uvedené by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy. Nie je rozhodujúce,či splatnosť pohľadávky nastane v dohodnutej dobe alebo ak veriteľ využije právo požadovať celý
dlh pre nesplnenie niektorej splátky na základe dohody podľa ust.§ 565 Občianskeho zákonníka. Po
splatnosti pohľadávky možno požadovať len úroky z omeškania. Sankciou za omeškanie dlžníka, teda

motiváciou čo najskôr pohľadávku zaplatiť, ale aj kompenzáciou veriteľa za nemožnosť používať istinu
sú od okamihu ako sa dlžník dostane do omeškania úroky z omeškania. Z ust.§ 565 Občianskeho
zákonníka spotrebiteľovi vzniká voči veriteľovi nová povinnosť a to zaplatiť celú pohľadávku, teda
povinnosť zaplatiť nesplatenú istinu a aj splatné úroky. Výška týchto sa ku dňu účinnosti vyhlásenia
predčasnej splatnosti podľa názoru odvolacieho súdu zafixuje. Povinnosť spotrebiteľa zaplatiť veriteľovi

celú pohľadávku teda vzniká spotrebiteľovi v deň nasledujúci po dni, kedy sa perfektný právny úkon
veriteľa a to vyhlásenie predčasnej splatnosti zo strany veriteľa dostal do dispozície spotrebiteľa. Zmluva
zanikáprávetýmtookamihomatýmistýmokamihomnastupuje novápovinnosťspotrebiteľa.Zároveňsa
zastavuje zmluvne dohodnutá povinnosť spotrebiteľa platiť riadne dohodnuté zmluvné úroky. Spotrebiteľ
je teda povinný vrátiť veriteľovi popri nesplatenej istine len tie riadne v zaniknutej zmluve dohodnuté
úroky,ktorébolisplatnékpredčasnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveru.Ibaakspotrebiteľtútosvojunovú

peňažnú povinnosť ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti riadne a včas nesplní, dostáva
sa do omeškania s plnením svojej novej peňažnej povinnosti voči veriteľovi v zmysle ust.§ 517ods.1
Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust.§ 517 ods.2 Občianskeho
zákonníka, z ktorého vyplýva špecifické právo veriteľa požadovať popri plnení a to nezaplatenej istiny a
úrokov splatných ku dňu predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru aj úroky z omeškania. Vzhľadom

na toto ustanovenie sa záväzok spotrebiteľa vrátiť veriteľovi nesplatenú istinu a splatné úroky zmení
a popri povinnosti vrátiť peňažné prostriedky mu vzniká povinnosť splatiť aj úroky z omeškania. Podľa
názoru odvolacieho súdu táto povinnosť nezahŕňa riadne úroky dohodnuté v zmluve po zosplatnení.

14. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí

návrhu v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania v spojení s uznesením č.k. 13C/203/2015-63
zo dňa 09.11.2016 podľa ust.§ 387ods.1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s ust.§
255 ods.1 C.s.p. a contrario i za použitia analógie podľa článku 4 ods.1 C.s.p. Principiálne by bolo

namieste priznanie náhrady trov konania žalovanému. V prejednávanej veci však možnosť priznania
náhrady vylučovalo to, že žalovanému v konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako
trovy odvolacieho konania nevznikli. Žalobca, ktorý si trovy odvolacieho konania uplatnil vzhľadom na
výsledok sporu nemá na náhradu trov odvolacieho konania nárok. Preto odvolací súd vyslovil, že
stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva V tejto súvislosti odvolací súd

poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26.10.2016.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.