Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. február 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/112/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316204296
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4316204296.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: JUDr. Barbora Korenecová,
advokátka so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, proti žalovanej: T. K., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko
V. XXXX/XX, XXX XX L. o zaplatenie sumy 131 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Levice zo dňa 11. novembra 2016 č.k. 7C/105/2016-52, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p
o t v r d z u j e .

Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 131 eur, úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 131 eur od 21.04.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní
odo dňa právoplatnosti. V ostatnej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 2, §
11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. a), ods.

5, § 54 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, § 39, § 517 ods. 1 veta prvá, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods.
1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase omeškania.
1.2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako
dlžníkom bola dňa 29.04.2013 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 409800501, predmetom
ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru v hotovosti v sume 250 eur. Žalovaná sa
zaviazala vrátiť úver a zaplatiť celkové náklady vo výške 242 eur, spolu čiastku 492 eur do 20.04.2014,
pri úrokovej sadzbe 39,15 % ročne z poskytnutého úveru. V zmluve boli uvedené administratívne

nálady vo výške 144,12 eura, RPMN vo výške 96,80 % a priemerná RPMN 36,73 %. V rovnaký deň
bola medzi stranami sporu uzatvorená Dohoda o plnení v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere
č. 409800501, podľa ktorej mala žalovaná zaplatiť žalobcovi čiastku 492 eur v 12 mesačných splátkach
vo výške 41 eur vždy k 20. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.05.2013, pričom RPMN bola
vo výške 304,10 % a priemerná RPMN 39,20 %.
1.3. Zistil, že žalobca pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra okrem iného vyplýva predmet činnosti

poskytovanieúverov.Žalovanázmluvuuzatváralaakospotrebiteľ, keďžesajednáofyzickúosobu,ktorá
pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania.
Okrem toho poukázal na ustanovenie § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka v znení účinnom
od 01.04.2014, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ vždyprednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Preto pri posudzovaní danej veci vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka.

1.4. Skúmal, či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere mala všetky povinné náležitosti v zmysle § 9
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a zistil, že neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) - výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) - správnu výšku
ročnej percentuálnej miery nákladov. Konštatoval, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedená
výška mesačnej splátky, táto je uvedená len v dohode o plnení splátok, podľa ktorej bolo dohodnutých

12 splátok vo výške 41 eur, splatných k 20. kalendárnemu dňu v mesiaci. V dohode však absentuje
rozlíšenie splátok istiny, úrokov a poplatkov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere síce obsahuje RPMN vo
výške 96,80 % ale v dohode o plnení v splátkach sa už uvádza RPMN vo výške 304,10 %. Poukázal
na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého ročná percentuálna miera
nákladov musí byť vyčíslená na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy.
1.5. Dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je v časti výšky úrokovej sadzby 39,15 %

ročne v rozpore s dobrými mravmi, keďže v čase uzavretia úverovej zmluvy výška úrokových sadzieb
pri spotrebiteľských úveroch do 1 roka predstavovala 8,58 % ročne, a preto je podľa § 39 Občianskeho
zákonníka v tejto časti zmluva neplatná. V dôsledku neplatnosti zmluva neobsahuje úrokovú sadzbu
spotrebiteľskéhoúveruakojednuználežitostí podľa§9ods.2písm.i)zák.č.129/2010Z.z.anesprávna
je aj ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené považoval

poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov podľa zmysle § 11 zákona č. 129/2010 Z.z.
1.6. Vzhľadom na to, že poskytnutý úver v sume istiny 250 eur považoval za bezúročný a bez poplatkov,
priznal žalobcovi iba sumu nesplatenej istiny bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov, ktorá predstavuje 131
eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške X % počnúc dňom splatnosti úveru (21.04.2014). V ostatnej
časti žalobu zamietol. V zamietajúcej časti poukázal na to, že ide o úver bezúročný a bez poplatkov.

Navyšekonštatoval,žežalobcanešpecifikoval ďalšienárokyuplatnenéžaloboutýkajúcesavyčísleného
úroku, úroku z omeškania ako aj ostatných poplatkov, ktoré si uplatnil, nepreukázal ich dôvodnosť a
opodstatnenosť (upomienky, mediačné konanie), a tieto ani nevyplývajú zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.
1.7. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žiadnej

zo strán nepriznal náhradu trov konania, nakoľko obe strany mali vo veci iba čiastočný úspech. Úspech
žalovanej bol podstatne vyšší ako úspech žalobcu, ale žalovaná náhradu trov konania nepožadovala
a v súvislosti s týmto konaním jej žiadne trovy ani nevznikli.

2. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej

zamietajúcej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil, že v konaní došlo k
vade uvedenej v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) Civilného sporového poriadku tým, že súd prvej inštancie
rozsudok nedostatočne odôvodnil, čím mu odňal možnosť konať pred súdom, dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že výška počet a termíny splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov je jasne uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere, v ktorej bola dohodnutá úhrada
jednou splátkou vo výške 492 eur s termínom splatnosti 20.04.2014. Preto je RPMN uvedená v zmluve
správna. Tvrdil, že žalovaná v ten istý deň požiadala o možnosť využitia splátkového kalendára - dohody
o plnení v splátkach, s ktorou bola oboznámená a podpísala ju. Vzala pritom na vedomie, že výška
RPMN je 304,10 %. Preto poskytnutý úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Keďže

úver vznikol pred 01.06.2014, riadi sa podľa predpisov účinných do 31.05.2014, preto obmedzenie
odplaty nemožno aplikovať. Uplatnený úrok 39,15 % ročne v danom období podstatne neprevyšoval
výšku odplaty v obdobných prípadoch podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Poplatok 97,88 eura
predstavuje administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
právna úprava účtovaniu poplatkov nebráni.

3. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti

§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, žeodvolanie žalobcu nie je dôvodné. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
a v časti trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na
tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8.Zobsahuspisuvyplýva,žežalobcaakoveriteľažalovaná akodlžníkuzatvorilidňa29.04.2013zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 409800501, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej
ako fyzickej osobe úver vo výške 250 eur a žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť žalobcovi s
celkovými nákladmi vo výške 242 eur spolu sumu 492 eur do 20.04.2014. Celkové náklady spotrebiteľa

boli tvorené súčtom úroku 39,5 % ročne z poskytnutého úveru v sume 97,88 eura a administratívnych
nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 144,12 eura. RPMN
uvedenávzmluvebola96,80%apriemernáRPMN36,73%.Prevzatiepeňažnýchprostriedkovpotvrdila
žalovaná svojim podpisom na zmluve. V rovnaký deň uzavreli strany sporu dohodu o plnení v splátkach
k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 409800501, podľa ktorej žalovaná zaviazala uhradiť dohodnutú

splátku 492 eur v 12-tich pravidelných mesačných splátkach vo výške 41 eur vždy 20 kalendárnemu dňu
v mesiaci, počnúc 20.05.2013. V dohode bola uvedená RPMN 304,10 % a priemerná RPMN 36,73 %.
Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 131
eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 131 eur od 21.04.2014 do zaplatenia. V ostatnej
časti žalobu zamietol. Žalobca podal proti zamietajúcej časti odvolanie, preto je táto časť predmetom

skúmania odvolacím súdom.

9. Žalobca v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení napadnutého
rozsudkusúduprvejinštancie.Odvolacísúdpreto,predtýmakopreskúmalnapadnutýrozsudok,skúmal,
či súd prvej inštancie konanie zaťažil vadou konania spočívajúcou v odňatí možnosti konať pred

súdom. Vada konania vymedzená v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d) CSP je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR
a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu stanovuje

ustanovenie § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Podľa neho v odôvodnení rozsudku súd uvedie,
čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného
ustanovenia Civilného sporového poriadku pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými
požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale
napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami,

resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú,
a napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali
byť tieto zistenia vyvodené. V danej veci súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku stručne uviedol,
čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov. Uviedol tiež, že žalovaná sa k veci nevyjadrila. Jasne a
zrozumiteľnevysvetlil,ktoréskutočnostipovažovalza preukázané,zktorýchdôkazovvychádzalaakými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V rámci právneho posúdenia citoval ustanovenia právnych
predpisov, podľa ktorých vec právne posúdil. Odvolací súd nezistil namietanú vadu konania, pre ktorú
by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.10. Odvolací preskúmal rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti a dospel k záveru, že súd prvej
inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich
skutočností, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Súd prvej inštancie v

danej veci, považoval za rozhodujúce, či úver poskytnutý žalobcom možno považovať za bezúročný
a bez poplatkov podľa § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. Keď zistil, že predmetná zmluva nemá základné
náležitosti stanovené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., konkrétne výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) a správnu výšku ročnej percentuálnej miery
nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j), prijal záver, že absencia týchto náležitosti v zmluve o úvere spôsobuje,

že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Navyše súd prvej inštancie dospel k
záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je v časti výšky úrokovej sadzby 39,15 % ročne v rozpore s
dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka), keďže v čase uzavretia úverovej zmluvy výška úrokových
sadzieb pri spotrebiteľských úveroch do 1 roka predstavovala 8,58 % ročne, a preto je podľa § 39
Občianskeho zákonníka v tejto časti zmluva neplatná. V dôsledku neplatnosti zmluva neobsahuje
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i) a nesprávna je aj ročná percentuálna miera

nákladov v neprospech spotrebiteľa, čo opätovne spôsobuje, že predmetný úver je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov. K zamietajúcej časti konštatoval, že žalobca nešpecifikoval ďalšie nároky
uplatnené žalobou týkajúce sa vyčísleného úroku, úroku z omeškania ako aj ostatných poplatkov, ktoré
si uplatnil, nepreukázal ich dôvodnosť a opodstatnenosť (upomienky, mediačné konanie), a tieto ani
nevyplývajú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odvolací súd sa s uvedenými závermi v plnom rozsahu

stotožnil a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania,
ako vecne správny, potvrdil. Odvolací súd sa tiež stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré
nepovažuje za potrebné opakovať, a na tieto dôvody ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na zákon o

spotrebiteľských úveroch (129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a to ustanovenie
§ 9 ods. 2, v ktorom sú presne špecifikované podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V
predmetnejzmluveospotrebiteľskomúvereuzavretejstranamisporudňa29.04.2013chýbajúnáležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. i), j) a k), ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako absentujúce, alebo nesprávne
uvedené. Odvolací súd preto poukazuje na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré

upravuje dôsledky porušenia povinnosti a stanovuje sankciu za nedodržanie písomnej formy podľa § 9
ods. 1 (§ 11 ods. 1 písm. a), za nedodržanie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y) (§ 11 ods. 1 písm. b) a nesprávne uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov
v neprospech spotrebiteľa (§ 11 ods. 1 písm. d). Touto sankciou je, že poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Za situácie, že posudzovaná zmluva o úvere neobsahuje vyššie uvedené

podstatné náležitosti, upravené zákonom o spotrebiteľských úveroch, resp. sú uvedené nesprávne,
záver súdu prvej inštancie o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov, je správny. Pri tomto závere
bola žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému iba istinu, ktorá podľa žalobného návrhu bola vo výške 131
eur spolu s úrokom z omeškania.

12. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými
námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Odvolateľ v podanom odvolaní, okrem nedostatočného
odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý dôvod odvolací súd vyhodnotil bode 9., namietal, že výška
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, v ktorej bola dohodnutá úhrada jednou splátkou vo výške 492 eur s termínom splatnosti

20.04.2014 a tiež, že RPMN uvedená v zmluve správna. Zároveň tvrdil, že žalovaná v ten istý
deň požiadala o možnosť využitia splátkového kalendára - dohody o plnení v splátkach, s ktorou
bola oboznámená a podpísala ju. Vzala pritom na vedomie, že výška RPMN je 304,10 %. Preto
poskytnutý úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené námietky odvolací
súd nepovažoval za dôvodné. Formulárový charakter dohody o plnení v splátkach a skutočnosť, že

žalovaná dohodu podpísala v rovnaký deň ako podpísala zmluvu o spotrebiteľskom úvere, preukazuje,
že predmetný úver mal byť vrátený v splátkach, a dohoda v zmluve o jednorázovom plnení bola
len formálna. Žalovaná spotrebiteľka nemala možnosť tento postup žalobcu ovplyvniť a žalobcom
vopred naformulované zmluvné klauzuly zmeniť. Odvolací súd nepochybuje, že pokiaľ by žalovaná
odmietla uzavrieť predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere spolu s ustanovením o jednorázovom

plnení a zároveň dohodu o plnení v splátkach, žiadny úver by nedostala. Za týchto okolností mal
byť úver vrátený v splátkach, preto už v zmluve mal byť uvedený počet a výška splátok a tomu
zodpovedajúca RPMN. Námietku voči aplikácii predpisov účinných od 01.05.2014 na odplatu za
poskytnutie peňažných prostriedkov odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Súd prvej inštancie vodôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka
v znení účinnom od 01.04.2015 (v rozhodnutí nesprávne uvedené 01.04.2014), v ktorom bolo explicitne
stanovené, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52
ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka). Uvedenou právnou úpravou zákonodarca reagoval na
ustálenú prax súdov pri rozhodovaní sporov, ktorých predmetom sú nároky zo spotrebiteľských zmlúv.
Takýto záver odvolacieho súdu je v súlade so záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 21.04.2015
sp.zn. 3 MCdo 14/2014, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Čo sa týka poplatku 97,88 eura, odvolací
súd nespochybňuje tvrdenie žalobcu, podľa ktorého právna úprava účtovaniu poplatkov nebráni, len
upozorňuje, že v danej veci súd prvej inštancie považoval úver za bezúročný a bez poplatkov.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
a v časti trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanej nárok na náhradu trov

odvolacieho konania voči žalobcovi z dôvodu, že žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná. O výške
trovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciesamostatnýmuznesenímvydanýmvyššímsúdnymúradníkom
podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).