Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/134/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217494
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Hritzová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312217494.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Hritzovej a členov senátu

JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421, proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 18C/52/2013-73 zo dňa 05.12.2013 a proti uzneseniu Okresného
súdu Nitra č. k. 18C/52/2013-93 zo dňa 10.03.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 18C/52/2013-73 zo dňa 05.12.2013 p o t v r d z u j e .

Odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

OdvolacísúduznesenieOkresnéhosúduNitrač.k.18C/52/2013-93zodňa10.03.2014 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.
V dôvodoch rozhodnutia poukázal na návrh, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd žalovaného
zaviazal na zaplatenie titulom majetkovej škody sumu 677,73 eura a titulom nemajetkovej ujmy sumu

135,55 eura. Ďalej uviedol, že žalobca navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu
nerešpektovania zmluvných dojednaní zo strany dlžníka Q. K. vymôcť pohľadávku, ktorá vznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 4440788. Exekučný súd napriek tomu,
že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu na rozhodnutie, rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 18.11.2010 (konanie sa začalo dňa 12.07.2010), teda k rozhodnutiu o žiadosti o

udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie o viac ako 129 dní).
Nesprávny úradný postup charakterizoval a/ nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote,
resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a b/ vykonaním úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok.

Po vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a citovaní ustanovenia § 4 ods.
1 písm. a/ bod 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1,-3 a § 19 ods. 1, 3 z. č. 514/2003

Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 44 ods. 1, 2, § 41 ods. 1, 2
písm. c/, d/ a i/ z. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
vychádzal zo zisteného skutkového stavu, ktorým mal za preukázané zo spisu Okresného súdu Levice
sp. zn. 14Er/734/2010, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútorna súd dňa 25.08.2010, k čomu pripojil návrh na vykonanie exekúcie spísaný dňa 12.07.2010. Súd
zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením č. k. 14 Er 734/5010-15, dňa 08.10.2010, rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 02.11.2010 v spojení s uznesením KS Nitra 9CoE 54/2010-41.

Žalobca sa domáhal škody za nesprávny úradný postup z dôvodu, že k vydaniu poverenia nedošlo v
zákonnej 15 dňovej lehote, resp. primeranej lehote, ako aj preto, že exekučný súd skúmal opätovne
právo žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup a
formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako

oprávneným a dlžníkom ako povinným. Súd v tomto prípade neskúmal, či prišlo k prieťahom v konaní.
Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej, resp. primeranej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na
náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. V zmysle § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995
Z. z. v čase podania návrhu na vydanie poverenia boli exekučnými titulom aj vykonateľné rozhodnutia
rozhodcovských súdov a to podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku. Nárok na náhradu škody si
žalobca uplatňoval podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., keď podľa neho príslušný súd svojím postupom

porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že exekučné
konania bolo vedené v čase účinnosti Exekučného poriadku, kde v § 44 ods. 2 je uvedené, že súd
preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2/ písm. c/, d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. V ďalšej vete je uvedené, že ak zistí rozpor žiadosti, alebo návrhu na vykonanie exekúcie so
zákonom, žiadosť zamietne, kde však už nie je uvedená žiadna lehota na rozhodnutie. Takýto výklad

je logický aj preto, že pokiaľ súd zistí, že návrh na vykonanie exekúcie je v rozpore so zákonom, táto
činnosť rozhodovacia si vyžaduje jednak zložitejšie právne posúdenie, čo si vyžaduje aj dlhší čas a
jednak aj prípadné zadováženie listinných dôkazov potrebných pre rozhodnutie. V čase podania návrhu
(od 01.06.2010 sa 15 dňová lehota na uvedený exekučný titul pre vydanie poverenia nevzťahovala)
na vydanie poverenia bola 15 dňová lehota na vydanie poverenia ohľadne rozhodcovského rozsudku

zrušená. Žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená 25.08.2010 a súd rozhodol o tejto žiadosti
08.10.2010, t. j. v lehote 44 dní, súd rozhodol v primeranej lehote a teda nedošlo jeho postupom k
nesprávnemu úradnému postupu. Pokiaľ ide o vytýkaný nesprávny úradný postup v preskúmavaní práva
žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny, súd poukazuje na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa
ktorého exekučný súd je ex offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pri

posudzovaní tohto základného predpokladu pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný
súd nezaoberá vecnou správnosťou exekučného titulu, ale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom,
ktorý na to mal právomoc, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Exekučný poriadok
označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia
orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. V prípade, ak exekučným titulom má

byť - rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória
a súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za
neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak
tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté
nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku res iudicata.

Súd neprihliadal na znalecký posudok predložený žalobcom, nakoľko bol toho názoru, že znalec riešil
otázku právnu, ktorú bol oprávnený riešiť súd a pretože súd dospel k názoru, že na strane žalovaného
konajúceho cestou exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu vo veci, ďalej sa
nezaoberal ani výškou majetkovej škody ani nemajetkovej ujmy, pretože nebol zistený právny základ a
to zodpovednosť žalovaného za škodu.

Z uvádzaných dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a o náhrade trov konania rozhodol podľa §
142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže žiadne trovy v zákonnej
lehote nešpecifikoval a z obsahu spisu je zrejmé, že mu žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom,
nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci.
Žalobca namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“
novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z., čím súd de iure ade facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva
názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým
nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Podľa žalobcu, súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie

dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a nie svojimi úvahami negovať právo
na spravodlivý súdny proces a osobitne právo na prerokovanie veci v primeranom čase. Žalobca preto
žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Napadnutým uznesením zo dňa 10.03.2014 súd prvého stupňa podľa položky 7a Sadzobníka súdnych
poplatkov uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia
zaplatil súdny poplatok za odvolanie v sume 20,-- eur.

Žalobca podaným odvolaním žiadal napadnuté uznesenie zrušiť namietajúc najmä to, že podľa položky

č. 7a sadzobníka sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície
spoplatneného úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody a spoplatneniu
nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej. Uviedol, že podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu.
Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. V prílohe

z. č. 71/1992 Zb. nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania.
Žalobcovi bola v rozpore so zákonom uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. V danom
prípade zdôraznil, že žaloba bola podaná pred 01.10.2012, konanie teda začalo pred účinnosťou z.
č. 286/2012 Z. z. a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do
30.09.2012.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach určených ustanovením
§ 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP. Miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku oznámil v lehote najmenej 5 dní pred vyhlásením rozsudku (§ 156 ods.
3 OSP).

Rozsudok bol vyhlásený dňa 24.03.2015.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého spisového materiálu dospel k záveru,
že prvostupňový súd zistil riadne skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonané dokazovanie

vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 a nasl. OSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s
ktorými odvolací súd súhlasí. Preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1 OSP rozsudok ako vecne
správny potvrdil aplikujúc pri jeho odôvodnení ustanovenie § 219 ods. 2 OSP.

Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal z titulu náhrady škody a nemajetkovej ujmy

podľa z. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkon verejnej moci vzniknutých
mu ako dôsledok nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Levice v exekučnom konaní sp. zn.
14Er/734/2010 spočívajúceho v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote 15 dní.

Dôvody odvolania uvádzané žalobcom v predmetnej veci nesúhlasia v plnom rozsahu s právnymi

dôvodmi a skutkovými zisteniami uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Odvolaciemu súdu z jeho
rozhodovacej činnosti je známe, že žalobca podáva formulárové odvolania bez konkretizácie svojho
nesúhlasu s konkrétnym súdnym rozhodnutím. Odvolací súd je pritom rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný.

V prejednávanej veci je podľa názoru odvolacieho súdu podstatné, že exekučný súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia zamietol z dôvodu existencie neprijateľnej rozhodcovskej doložky, ktorá
bola súčasťou formulárovej zmluvy o úvere. Dôsledkom neprijateľnej povahy rozhodcovskej doložky
bola jej neplatnosť a preto rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul vydaný na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný teda nulitný právny akt, z ktorého nemôžu vzniknúť

žiadne práva a povinnosti. Preto záver exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia bol
dôvodný.Exekučný súd v predmetnej veci postupoval v súlade s exekučným poriadkom, odvolací súd nesprávny
úradný postup súdu a teda ani naplnenie predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci podľa z. č. 514/2003 Z. z. nezistil. Postupom súdu teda žalobcovi žiadna škoda nemohla

vzniknúť. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP
potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania bolo aj napadnuté uznesenie, ktorým súd prvého stupňa uložil
žalobcovi povinnosť, aby v lehote 10 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny

poplatok za podané odvolanie v sume 20,-- eur.

Účelomsúdnychpoplatkovjeaspoňčiastočnáúhradanákladovspojenýchsosúdnymkonanímzostrany
účastníkov konania. Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa Sadzobníka súdnych
poplatkov ustanovený poplatok z návrhu, pričom v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie vo veci samej a poplatok sa vyberá podľa rovnakej sadzby ako v prvostupňovom konaní za

podanie návrhu. Poplatková povinnosť vzniká už podaním odvolania. Súd prvého stupňa v predmetnej
veci správne postupoval, keď žalobcovi vyrubil súdny poplatok v sume 20,-- eur podľa položky 7a
Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, za podanie odvolania zo dňa 05.03.2014
proti rozsudku súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k tvrdeniam

žalobcu v podanom odvolaní proti tomuto uzneseniu, odvolací súd uvádza, že do 30.09.2012 bolo súdne
konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdneho poplatku podľa ustanovenia § 4 ods. 1
písm. k/ vyššie citovaného zákona. Od 01.10.2012 bolo toto ustanovenie (§ 4 ods. 1, písm. k/) zrušené.
Keďže odvolacie konanie sa v predmetnej veci začalo podaním odvolania, ktoré bolo doručené súdu

prvého stupňa dňa 06.03.2014, nemožno na odvolacie konanie aplikovať ustanovenie § 4 ods. 1 písm.
k/ vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 30.09.2012 (v zmysle prechodného ustanovenia §
18ca zákona č. 71/1992 Zb.), ale je potrebné aplikovať ustanovenia zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom v čase začatia odvolacieho konania,
t. j. 06.03.2014, kedy bolo súdu prvého stupňa doručené odvolanie žalobcu. Povinnosťou žalobcu bolo

zaplatiť súdny poplatok pri podaní odvolania vo veci samej, ale nakoľko tak neurobil, súd mu poplatkovú
povinnosť uložil uznesením.

Rozhodnutie o uložení poplatkovej povinnosti vydáva súd na predpísanom tlačive (vzor OSP č. 4a
- výzva v zmysle ustanovenia § 10 vyššie citovaného zákona, vzor OSP č. 4 - uznesenie v zmysle

ustanovenia § 12 vyššie citovaného zákona) a tak tomu bolo i v predmetnej veci. Súd teda konal
na základe zákona a v súlade s ním a v žiadnom prípade nerozširoval okruh úkonov podliehajúcich
poplatkovej povinnosti ako to tvrdil žalobca v podanom odvolaní. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych
poplatkov sa súdny poplatok vyberá zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom ak poplatkovej povinnosti

podlieha podanie žaloby, podlieha jej i podanie odvolania. V prípade, ak by zákonodarca mienil
nespoplatniť odvolacie konanie vo veciach týchto žalôb, bol by to v predmetnom zákone i upravil, napr.
ako pri položke 13 Sadzobníka súdnych poplatkov, ku ktorej prislúcha poznámka, že v odvolacom konaní
sa poplatky podľa tejto položky nevyberajú. Pri posudzovaní odvolania žalobcu proti uzneseniu o uložení
povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podanie odvolania, odvolací súd vychádzal výlučne z dôvodov

vymedzených žalobcom v podanom odvolaní a z ich rozsahu.

Z uvedených dôvodov i odvolaním napadnuté uznesenie o uložení poplatkovej povinnosti za podanie
odvolania, odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 a
ustanovenia § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní náhradu trov
tohto konania nepriznal, pretože si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.