Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. jún 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/238/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200806
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3014200806.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov
JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu BIZ MIND SK, s.r.o. v likvidácii
so sídlom Dukelská 1219/13, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 342 220, zastúpeného JUDr. Eugenom
Kostovčíkom, advokátom so sídlom Gelnická 33, Košice proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu
Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí

žalovaného č. 1100306/1/359453/2014/5051 zo dňa 7. augusta 2014, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného
rozhodnutia žalovaného. Napadnutým rozhodnutím č. 1100306/1/359453/2014/5051
zo dňa 7.8.2014 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie

Daňového úradu Trenčín, pobočka Nové Mesto nad Váhom č. 9311401/5/1284396/2014 zo
dňa 2.4.2014, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013 vo výške 11509,76 eur, keď správca dane
s poukazom na ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. neuznal žalobcovi právo odpočítať
si daň z priadnej hodnoty ( ďalej len DPH ) vo výške 11509,76 eur z dodávateľskej faktúry č. 201301002
zo dňa 14.1.2013 vystavenej spoločnosťou SUSS s.r.o., so sídlom Žilina, Veľká Okružná 43.

Žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného správcom dane. Zopakoval,
že žalobca si uplatnil odpočítanie DPH zo sporných faktúr od dodávateľa SUSS s.r.o., pričom tovar
uvedený v týchto sporných faktúrach táto spoločnosť žalobcovi reálne nedodala. Žalovaný poukázal
na to, že v danom prípade sa jedná o sofistikované zneužitie princípu neutrality DPH, keď tovar s
pôvodom z Brazílie bol ku končenému odberateľovi v Rakúsku prepravený cez Slovensko, pričom
intrakomunitárne nadobudnutie malo nastať v spoločnosti SUSS s.r.o. (ktorá spoločnosť vystupovala

ako dodávateľ žalobcu) a ktorá bola povinná priznať a odviesť DPH z nadobudnutia tovaru na Slovensku
a následne po dodaní tohto tovaru žalobcovi si mohla súčasne túto DPH aj odpočítať, avšak z ceny
tovaru fakturovaného žalobcovi bola povinná odviesť DPH do štátneho rozpočtu, čo však neučinila a
DPH v tejto spoločnosti je nevymožiteľná. Žalobca, ako v poradí druhý subjekt v obchodnom reťazci na
Slovensku, si uplatnil odpočítanie DPH z faktúry od spoločnosti SUSS s.r.o. (DPH na vstupe), pričom
táto DPH nebola na predchádzajúcom stupni odvedená do štátneho rozpočtu.

Žalovaný uviedol, že celú prepravu tovaru z Hněvotína cez Nové Mesto nad Váhom do Viedne
fakturovala spoločnosť spoločnosť J & M TRANSPED, s.r.o., Olomouc spoločnosti MADE GROUP, a.s.Praha. Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť MADE GROUP, a.s. vedela, že tovar bude prepravený
do Viedne a túto prepravu aj zaplatila. Za českú dodávateľskú spoločnosť jednal G. Q., ktorý mal
byť zamestnanec spoločnosti MADE GROUP, a.s., ale dňa 24.5.2013 sa do zápisnice vyjadril tak, že

je obchodný manažér pre Slovensko. Predložil pritom plnú moc na zastupovanie spoločnosti vo veci
obchodných „ jednání“ a transakcii na Slovensku zo dňa 20.5.2013, teda 4 mesiace po deklarovaných
zdaniteľných obchodoch. G. Q. je uvedený jednak na doklade „ Smlouva o přeprave věci“, kde je
ako platca dopravy uvedená spoločnosť MADE GROUP, a.s.Hněvotín, ale aj ako kontaktná osoba
spoločnosti MRAZÍRNY, ALTENSTRASSE 12, WIEN. Nie je zrejmé na základe čoho bol uvedený ako

kontaktnáosobaspoločnostiNOEHandelsGmbHViedeň.Žalovanýkonštatoval,žemedzispoločnosťou
MADE GROUP, a.s. Praha a rakúskeho odberateľa boli umelo vložené dve slovenské spoločnosti a to
platiteľ, ktorý si uplatnil odpočítanie dane a spoločnosti SUSS s.r.o., Žilina, FAMAX s.r.o., Bratislava
a FAMAX plus s.r.o. Bratislava, ktoré sú nekontaktné, so správcom dane nespolupracujú, nepodávajú
daňové priznania k DPH ani súhrnné výkazy. V prípade spoločnosti SUSS s.r.o. je z daňového priznania
DPH zrejmé, že intrakomunitárny obchod nepriznala. Okrem toho táto spoločnosť bola zrušená bez

likvidácie a došlo k jej zlúčeniu so spoločnosťou PRO EXPO, s.r.o. Trenčín, ktorú Okresný súd Trenčín
zrušil bez likvidácie a bola následne vymazaná z obchodného registra. V mene spoločnosti konal v
období od 7.9.2012 do jej výmazu Z. F., s bydliskom mesto W.. Z uvedeného je podľa žalovaného
zrejmé, že v spoločnosti SUSS s.r.o., resp. PRO EXPO s.r.o. je daň nevymožiteľná.

Žalovaný dospel taktiež j záveru, že tovar bol cez slovenské spoločnosti predávaný len z dôvodu
uplatnenia odpočítania DPH u žalobcu bez toho, aby DPH bola reálne do štátneho rozpočtu odvedená
na ktoromkoľvek stupni. Tovar (kuracie prsia) pochádzal podľa vyjadrenia G. Q. z U., spoločnosť MADE
GROUP, a.s. tovar nakúpila od dovozcu Plusfood Hungary Kft z Maďarska, pričom k dodaniu tovaru v
reťazci MADE GROUP, a.s. - SUSS s.r.o. - BIZ MIND SK s.r.o. (žalobca) - NOE Handels GmbH, resp. WF

Interfoods Handels m.b.H. došlo bez akejkoľvek prekládky, keď ako bolo uvedené vyššie celú prepravu
zabezpečovala spoločnosť J & M TRANSPED, s.r.o. Olomouc.

Skutkový stav žalovaný právne posúdil podľa § 49 ods. 1, 2, § 51 ods. 1 zákona o DPH, rovnako ako
správca dane v prvostupňových rozhodnutiach. S odkazom na to, že záver, ktorý správca dane zo

zistených skutkových okolnosti urobil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia
a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH, žalovaný rozhodol vo veci tak, ako je
uvedené vo výroku žalobami napadnutých rozhodnutiach.

Proti tomuto rozhodnutiu, podal žalobca správnu žalobu s odôvodnením, že rozhodnutie žalovaného je

nezákonné a žalobca bol týmto rozhodnutím ukrátený na svojich právach. Žalobca konkrétne vytýka
žalovanému ako aj správcovi dane, že z rozhodnutí vyplýva, že sporná otázka, či tovar bol alebo nebol
dodaný spoločnosťou SUSS, s.r.o. bola len prostriedkom k prijatiu rozhodujúceho záveru, že žalobca sa
zúčastnil na plnení, ktoré je súčasťou podvodu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora
EÚ vo veci C-18/13 Maks Pen EOOD z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že právo na odpočítanie dane

vzniká vtedy, keď vzniká daňová povinnosť. Zistenie, že nebolo preukázané či faktúry pre žalobcu boli
zaznamenané v účtovníctve spoločnosti SUSS, s.r.o. nemôže spochybniť právo žalobcu na odpočítanie
dane.

Taktiež namietal, že žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádza zistenia, ktoré prvostupňové rozhodnutie

neobsahuje. V rozhodnutí správcu dane sa nikde neuvádza, že prepravca J & M TRANSPED, s.r.o.. ,
Olomouc fakturoval celú dopravu spoločnosti MADE GROUP, a.s. a ani to, že G. Q. je uvedený ako
kontaktná osoba spoločnosti MRAZÍRNY, ALTENSTRSSE 12, WIEN, Rakúsko, pôsobil v dodávateľskej
spoločnosti MADE GROUP, a.s. a aj v odberateľskej spoločnosti NOE Handels GmbH. Vzhľadom na to,
že sa v prvostupňovom rozhodnutí tieto zistenia neuvádzajú, žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k nim, k

spôsobu ich zistenia. Tieto dôkazy boli získané nezákonným spôsobom a nie je možné k nim prihliadnuť.

Žalobca s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako i judikatúru Súdneho
dvora EÚ zdôraznil, že aj keby sa preukázalo, že tovar nebol dodaný žalobcovi spoločnosťou FAMAX
plus s.r.o., mohol by správca dane nepriznať žalobcovi právo na odpočet DPH len pod dvojitou

podmienkou, a to že 1.) ide o podvodné konanie a že 2.) žalobca vedel alebo vedieť mal, že uvedené
plnenie zakladajúce právo na odpočet DPH je súčasťou podvodu. Uvedenými podmienkami sa ani
správca dane, ani žalovaný riadne nezaoberali. Žalobca zdôraznil, že prijal všetky opatrenia, ktoré bolo
možné od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jehoúčasti na daňovom podvode. Za týmto účelom si žalobca vyžiadal od dodávateľa súpis tovaru, tento
skontroloval, dostal faktúru, pri realizovaní platby sa v banke informoval o majiteľovi účtu a správnosť
účtu bolo potvrdená.

Podľa názoru žalobcu sa žalovaný zásadnou námietkou, teda posudzovaním subjektívnej stránky
účasti žalobcu na daňovom úniku a dôkazným bremenom správcu dane vysporiadal len s odkazom
na niektoré rozsudky Súdneho dvora EÚ, Najvyššieho súdu SR, zásadou poctivého obchodného styku
a tvrdením, že medzi spoločnosť MADE GROUP, a.s. a rakúske spoločnosti boli umelo vložené dve

slovenské spoločnosti a jedná sa o zneužitie princípu neutrality dane. Dôkaz toho, že sa žalobca
úmyselne podieľal na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom nie je možné odvodiť odkazom na
niektoré rozhodnutia Súdneho dvora EÚ alebo Najvyššieho súdu SR. Judikatúra Súdneho dvora EÚ
nemôže byť univerzálnym nástrojom k neuznaniu uplatneného práva na odpočítanie dane a dôkazom
pre posudzovanie subjektívnej stránky účasti žalobcu na daňovom podvode. Súčasne skonštatoval, že
dôsledné skúmanie reálnosti obchodov pre odpočet DPH v súvislosti s bojom proti daňovým podvodom

nie je možné založiť na systéme zodpovednosti bez zavinenia, ktorý prekračuje rozsah nevyhnutný na
ochranu práv verejných financií.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom

rozsahu zamietnuť. Zopakoval skutkové zistenia, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal , pričom zdôraznil,
že žalovaný vo svojich rozhodnutiach vychádzal len zo zistení správcu dane, s ktorými bol žalobca
oboznámený, sám nevykonával žiadne ďalšie dokazovanie a tieto zistenia boli súčasťou spisového
materiálu už pri prerokovaní protokolu, vo veci teda nebol použitý žiaden dôkaz, ktorý by bol získaný
nezákonne a žalobcovi tak nemohlo byť odňaté žiadne právo.

Žalovaný zdôraznil, že správca dane preveroval všetky subjekty zapojené do reťazca obchodov.
Poukázal na to, že spoločnosť SUSS s.r.o., nepredložila účtovníctvo a z predloženého daňového
priznania DPH je zrejmé, že daň z nadobudnutia tovaru od spoločnosti MADE GROUP, a.s. nepriznala
a do štátneho rozpočtu neodviedla. V danom prípade sa jedná o konanie žalobcu, ktorý si uplatnil DPH

napriek tomu, že daň do štátneho rozpočtu odvedená nebola. Skutočnosť, že dopravu zabezpečovala
a financovala spoločnosť MADE GROUP, a.s. a G. Q. bol kontaktnou osobu u rakúskeho odberateľa
poukazuje na zapojenie žalobcu so zámerom prepravy tovaru cez Slovensko len z dôvodu uplatnenia
odpočítania dane u žalobcu bez toho, aby bola reálne do štátneho rozpočtu odvedená na ktoromkoľvek
stupni. K nedostatkom dokladov, či už na faktúre alebo na ostatných dokladoch, žalovaný uviedol, že

tieto sú pozoruhodné a dokresľujú celkový obraz o zdaniteľných obchodoch, z faktúr z ktorých si žalobca
uplatnil odpočítanie dane. Zdôraznil, že žalobca si vyberal svojich obchodných partnerov a správca
dane len ich len preveruje z hľadiska správnosti priznanej a odvedenej dane. Ak správca dane zistí, že
obchodný partner žalobcu je osoba, ktorej konateľ je nekontaktný, nevie sa s ním spojiť ani prokurista
spoločnosti, jej sídlo je len virtuálne, neboli k dispozícii žiadne dôkazy o reálnom dodaní tovaru, žalobca

napriek prísľubu nezabezpečil účasť konateľa tohto dodávateľa na pojednávaní tak, tieto skutočnosti
dostatočne spochybnili tvrdenie žalobcu o uskutočnení zdaniteľného obchodu. Konštatoval, že daňový
subjekt má povinnosť v daňovom konaní tvrdiť a svoje tvrdenia aj preukázať. Ak potom správca dane
pri preverovaní predložených písomných podkladov, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť
alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane

splnil svoju dôkaznú povinnosť a je opäť na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších
dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.

Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaných
rozhodnutí (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p., § 246a

ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutých rozhodnutí (§
250i ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1
O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi
žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario).

Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.) zastúpenou advokátom (§
250a O.s.p.) v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiam, ktoré môže byť premetom
súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), súd vec prejednal
na ústnom pojednávaní (§ 250g ods. 1 O.s.p.). Po oboznámení sa s písomnými vyjadreniami účastníkovkonania, ako aj s obsahom administratívnych spisov dospel Krajský súd v Trenčíne jednohlasne k
záveru, že nakoľko rozhodnutia a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom (keď
KrajskýsúdvTrenčínevkonanížalovanéhosprávnehoorgánunezistilanitakúvadu,ktorábymohlamať

vplyv na zákonnosť napadnutých správnych rozhodnutí podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p.), nie je možné
priznať správnej žalobe úspech, a preto rozsudkom vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 250j ods. 1 O.s.p.).

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 7. augusta
2014 č. 1100306/1/359453/2014/5051, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil

rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Nové Mesto nad Váhom zo dňa 2.apríla 2014 (č.
9311401/5/1284396/2014/Štef, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi
rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013. Správca dane s poukazom na ust. §
49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. neuznal žalobcovi právo odpočítať
si DPH z dodávateľskej faktúry č 201301002 zo dňa 14. januára 2013 od spoločnosti SUSS s.r.o., Žilina.

Krajský súd v Trenčíne zdôrazňuje, že z rozsiahleho dokazovania, ktoré správca dane vo veci vykonal,
je zrejmé, že pokiaľ ide o spornú faktúru dodávateľa SUSS s.r.o. tak:

1) Obchodovania s tovarom "mrazené kuracie prsia Brasil" sa zúčastnili viaceré spoločnosti, ktoré
vytvorili v rámci Európskej únie reťazec v zložení Plusfood Hungary Kft (Maďarsko) - MADE GROUP, a.s.

(Česko) - SUSS s.r.o., FAMAX plus s.r.o. príp. FAMAX s.r.o. (Slovensko), - BIZ MIND SK s.r.o. (žalobca,
t.j. Slovensko) - NOE Handels GmbH (Rakúsko), resp. WF Interfoods Handels m.b.H. (Rakúsko). Na
území Slovenska vystupovali v rámci vyššie uvedeného obchodného reťazca dve spoločnosti (žalobca
a SUSS s.r.o., resp. FAMAX plus s.r.o., FAMAX s.r.o), pričom intrakomunitárne nadobudnutie tovaru
na Slovensku malo nastať v danom prípade v spoločnosti SUSS s.r.o., ktorá bola povinná priznať a

odviesť DPH z nadobudnutia tovaru na Slovensku a následne, po dodaní tohto tovaru žalobcovi si
mohla súčasne túto DPH aj odpočítať. Z ceny tovaru fakturovaného žalobcovi bola povinná odviesť
DPH do štátneho rozpočtu, čo však neučinila. Bolo zistené, že je nevymožiteľná, nakoľko došlo k jej
zlúčeniu so spoločnosťou PRO EXPO, s.r.o., ktorá spoločnosť následne zanikla bez právneho nástupcu,
bola vymazaná z obchodného registra. Konateľom tejto spoločnosti bol v období od 7.9.2012 do zániku

spoločnosti Z. F., ktorý má bydlisko mesto W.. Konateľ spoločnosti sa vo svojej výpovedi pred správcom
dane nevedel vyjadriť k tomu, či prebral účtovné doklady zlúčenej spoločnosti SUSS s.r.o. Účtovníctvo
následne nepredložil a z daňového priznania DPH bolo zistené, že spoločnosť SUSS s.r.o. daň z
nadobudnutia tovaru od spoločnosti MADE GROUP, a.s. nepriznala a neodviedla do štátneho rozpočtu,
deklaroval len nakúpenie tovaru v tuzemsku a k tomu adekvátny predaj tovaru.

Za stavu, kedy DPH do štátneho rozpočtu neodviedla spoločnosť SUSS s.r.o. a zároveň si DPH na
vstupe uplatnil žalobca, ktorý mal dodať predmetný tovar do Rakúska, v dôsledku čoho bol žalobca
oslobodený od platenia DPH na výstupe v zmysle ust. § 43 zákona č. 222/2004 Z.z., došlo k zneužitiu
zásady neutrality DPH a vo vzťahu k štátnemu rozpočtu k daňovému úniku. Len pre úplnosť a

prehľadnosť Krajský súd v Trenčíne uvádza, že konečným odberateľom v Rakúsku boli dve spoločnosti,
a to spoločnosť NOE Handels GmbH a spoločnosť WF Interfoods Handels m.b.H.

2) Zdaniteľné plnenie sa v časti obchodného reťazca MADE GROUP, a.s. (Česko) - SUSS s.r.o.
(Slovensko) - BIZ MIND SK s.r.o. (žalobca, t.j. Slovensko) - NOE Handels GmbH (Rakúsko), resp.

WF Interfoods Handels m.b.H. (Rakúsko) realizovalo bez akejkoľvek prekládky tovaru a celú prepravu
zabezpečovala spoločnosť J & M TRANSPED, s.r.o. Olomouc, ktorá celú túto prepravu (z Hněvotína
cez Nové Mesto nad Váhom do Viedne) fakturovala spoločnosti MADE GROUP, a.s.. Za túto českú
spoločnosť MADE GROUP, a.s. objednával prepravu p. X.. Tovar bol prepravovaný cez Nové Mesto nad
Váhom , pričom miestnym zisťovaním v spoločnosti NEXT TRADE, s.r.o., Nové Mesto nad Váhom, ktorá

je vlastníkom skladových priestorov v areáli Agronovazu bolo zistené, že táto mala dojednaný nájomný
vzťah so spoločnosťou AKMIS SK spol s.r.o.. Posledná fakturácia nájmu bola za mesiac apríl 2012.
Tento nájomca využíval spolu so skladovými priestormi aj nakladaciu rampu. Prenajímateľ neeviduje
pobyb vozidiel v areál, neexistuje ani vonkajší kamerový systém.

3) Pri daňových kontrolách bolo zistené, že žalobca opakovane deklaruje nákup kuracích pŕs od
tuzemského platiteľa, ktorý so správcom dane nekomunikuje, nepredloží účtovníctvo a doklady ku
kontrole, existenciu tovaru preukazuje ďalším dodávateľom v ČR, ktorý dokladu intrakomunitárne
dodanie tovaru zmiznutému obchodníkovi na Slovensko, ktorý daň neodviedol. Žalobca potom žiadavrátenie dane na základe faktúr od nekontaktného dodávateľa a zároveň deklaruje intrakomunitárne
dodanie tohto tovaru do Rakúska s oslobodením od dane.

Krajský súd v Trenčíne je jednoznačne toho názoru, že vyššie uvedené skutočnosti vo vzájomnej
súvislosti preukazujú, že spoločnosti SUSS s.r.o. a žalobca sa do obchodného reťazca na Slovensku
zapojili práve v úmysle získať nenáležitú daňovú výhodu spočívajúcu v tom, že žalobca si uplatní
odpočítanie DPH zo štátneho rozpočtu, pričom sám nebude musieť odviesť do štátneho rozpočtu
DPH na výstupe, keďže tovar formálne dodá do Rakúska (§ 43 zákona č. 222/2004 Z.z.). Za stavu,

kedy je DPH nevymožiteľná u žalobcovho dodávateľa (spoločnosť SUSS s.r.o., ktorá bola zlúčená so
spoločnosťou PRO EXPO s.r.o., ktorá bola následne vymazaná z obchodného registra), tak došlo k
zneužitiu zásady neutrality DPH a vo vzťahu k štátnemu rozpočtu k daňovému úniku. V úplnej zhode
s týmto záverom je i tá skutočnosť, že pri dodaní tovaru z Čiech do Rakúska bolo možné dosiahnuť
predmetný daňový únik na Slovensku len tak, že sa do obchodného reťazca zapoja minimálne dva
slovenské subjekty, z ktorých subjekt na prvom stupni (SUSS s.r.o., v iných prípadoch dovozu kuracích

pŕs z Brazílie spoločnosti FAMAX plus s.r.o. a FAMAX s.r.o.) neodvedie do štátneho rozpočtu DPH
a vystaví druhému subjektu (žalobcovi) faktúru, z ktorej si druhý subjekt (žalobca) uplatní odpočet
DPH, práve tak, ako je tomu i v súdenej veci. To, že žalobca a spoločnosť SUSS s.r.o., ( alebo
FAMAX plus s.r.o. a FAMAX s.r.o.) boli len fiktívne zapojené do obchodného reťazca, jednoznačne
potvrdzujeito,žezdaniteľnéplneniesazČiechdoRakúskarealizovalobezakejkoľvekprekládkytovaru,

pričom celú prepravu organizačne zabezpečoval splnomocnenec spoločnosti MADE GROUP, a.s. G. Q.
(prostredníctvom prepravcu J & M TRANSPED, s.r.o., ktorému celú prepravu z Čiech cez Slovensko
do Rakúska uhradila spoločnosť MADE GROUP, a.s.), a niet preto jediného racionálneho dôvodu,
aby dodanie tovaru sa z Čiech do Rakúska nemohlo zrealizovať i bez prítomnosti dvoch slovenských
spoločností (žalobcu a SUSS s.r.o.), keď celé zdaniteľné plnenie v časti reťazca z Čiech do Rakúska

bolo riadené spoločnosťou MADE GROUP, a.s. cez jej splnomocnenca G. Q..

Ďalšou skutočnosťou nepriamo potvrdzujúcou záver, že spoločnosť SUSS s.r.o. nemohla dodať
žalobcovi tovar uvedený na sporných faktúrach, je samotný fakt, že spoločnosť SUSS s.r.o. je rizikovým
subjektom, ktorý bol dňa 14.3.2013 zrušený bez likvidácie, zlúčený so spoločnosťou PRO EXPO s.r.o..

Ohľadne uvedenej nástupnickej spoločnosti sa už v čase zlúčenia viedlo na Okresnom súde Trenčín
konanie sp. zn. 29CbR/178/2010, v ktorom bola táto spoločnosť pre zistenú nemajetnosť zrušená bez
likvidácie s účinnosťou od 23.5.2013. Následne dňa 29.8.2013 bola z obchodného registra aj vymazaná.
Od 7.9.2012 bolpritom jej štatutárom Z. F. s trvalým pobytom mesto W.. Z uvedeného možno dovodiť
účelovosť zrušenia dodávateľskej spoločnosti SUSS s.r.o., ktorá slúžila predovšetkým len ako umelý

článok reťazca, ako už bolo uvedené vyššie.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy a závery Krajského súdu v Trenčíne je zrejmé, že námietky, ktoré
žalobca uviedol v žalobe, neboli spôsobilé žalobcovi privodiť úspech v konaní.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že nepriznať žalobcovi právo na odpočet DPH je možné len pod dvojitou
podmienkou, Krajský súd v Trenčíne v tejto súvislosti konštatuje, že v prejednávanej veci boli splnené
obe podmienky, pre ktoré nebolo možné žalobcovi priznať odpočet DPH.

Ako je uvedené vyššie, keďže dodávateľ žalobcu neodviedol do štátneho rozpočtu DPH na výstupe a

žalobca si túto DPH uplatnil na vstupe, niet pochýb, že vo vzťahu k štátnemu rozpočtu došlo k daňovému
úniku. Zároveň je splnená i druhá podmienka, a to vedomosť žalobcu, že uplatnením odpočtu DPH sa
zúčastňuje na daňovom úniku. Dodávateľ žalobcu už v čase vystavenia sporných faktúr nebol reálne
fungujúcou spoločnosťou a teda žalobcovi vystavil len faktúru bez reálneho dodania tovaru. Pokiaľ
žalobca prijal sporné faktúry bez toho, aby zároveň prijal i tovar, je jeho vedomosť o fiktívnosti takéhoto

zdaniteľného plnenia nespochybniteľná.

Žalobca taktiež namietal, že záujem a právo na ochrane verejných financií nemôže byť založený na
systéme zodpovednosti daňovníka bez ohľadu na zavinenie. Uvedená námietka žalobcu nemôže v
prejednávanej veci obstáť, nakoľko Krajský súd v Trenčíne jednoznačne ustálil, že žalobca o tom, že

sporné faktúry sú len fiktívnymi faktúrami vzhľadom na všetky okolnosti vedomosť musel mať. V súdenej
veci teda nemožno v žiadnom prípade hovoriť o situácii, že by neuznanie odpočtu DPH zo sporných
faktúr bolo dôsledkom bez ohľadu na zavinenie žalobcu.Súd rovnako zdôrazňuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, skutkový stav
nezaložil len na základe zistení vo vzťahu k spoločnosti SUSS s.r.o. Správca dane preveroval všetky
články obchodného reťazca a následne tieto zistenia vyhodnotil tak jednotlivo ako i v ich súhrne a dospel

k správnemu skutkovému a právnemu záveru. Pokiaľ žalobca dôvodí, že identitou tovaru, identitou
prepravcu, časovou a vecnou súvislosťou obchodného prípadu medzi spoločnosťami MADE GROUP,
a.s. a NOE Handels GmbH je preukázané, že žalobcovi dodal tovar SUSS s.r.o., Krajský súd v Trenčíne
sa s takouto úvahou žalobcu nestotožňuje. Naopak, z rozsiahleho dokazovania vykonaného správcom
dane bolo bezpečne preukázané, že slovenské spoločnosti (žalobca a SUSS s.r.o.) boli do obchodného

reťazca zapojené len fiktívne. Identita tovaru, identita prepravcu, časová a vecná súvislosť obchodného
prípadu preukazuje len to, že k zdaniteľnému plneniu došlo medzi spoločnosťami MADE GROUP, a.s.
a NOE Handels GmbH, resp. MADE GROUP, a.s. a WF Interfoods Handels m.b.H. Žalobca a ani
spoločnosť SUSS s.r.o. sa na uvedenom obchodnom prípade reálne nezúčastnili. Na uvedenom závere
nemôžu zmeniť nič ani výpovede G. Q. a G. J., ktoré nemôžu úspešne obstáť voči skutočnosti, že
spoločnosť FAMAX plus s.r.o. nebola v čase zdaniteľného plnenia reálne fungujúcou spoločnosťou,

a teda nemohla žalobcovi žiaden tovar reálne dodať. Súčasne súd konštatuje, že žalovaný svoje
rozhodnutie riadne zdôvodnil, vysporiadal sa jasne a zrozumiteľne so všetkými odvolacími námietkami,
pričom vychádzal predovšetkým zo skutkových zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania

Súd taktiež konštatuje, že žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal výlučne zo zistení správcu dane,

v rámci odvolacieho konania, teda žalovaný nedopĺňal dokazovanie, všetky dôkazy, z ktorých správca
dane a žalovaný vychádzali, boli súčasťou administratívneho spisu už pri prerokovaní protokolu, žalobca
sa teda mal možnosť k nim vyjadriť, protokol bol žalobcovi doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa
k zisteniam uvedeným v protokole. Nemožno teda za žiadnych okolností niektorý z dôkazov vyhodnotiť
ako dôkaz nezákonný, na ktorý by nebolo možné prihliadať, ani dospieť k záveru, žeby sa žalobcovi

postupom správnych orgánov odňali jeho práva.

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej
povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné

odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za
dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý
nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať
jednak to, že 1. zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre,

a jednak že 2. prijaté služby a tovary ďalej použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Samotné
faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou priznania nároku na odpočet DPH,
nie sú však postačujúcou podmienkou pre priznanie nároku na odpočet DPH, pokiaľ nie sú odrazom
reálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akúkoľvek faktúru, akýkoľvek doklad znejúci na
určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné

previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, t. j. predstierať zaplatenie vystavených
faktúr bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa. Je teda zrejmé, že splnenie formálnej stránky na
priznanie nároku na odpočet DPH vyjadrenej predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby
bol na základe týchto dokladov priznaný nárok na odpočet DPH, tieto doklady však musia byť odrazom
reálneho plnenia. Jednoducho povedané, ak daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú

reálne plnenie, nemôžu založiť nárok na odpočet DPH, nakoľko ide o fiktívne plnenie.V súdenej veci správne orgány oboch stupňov dôvodne ustálili, že zdaniteľné plnenia neboli reálne
uskutočnené, preto žalobcovi nemohlo byť priznané právo na odpočet DPH na vstupe podľa ust. § 49
ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom,
že sa žaloba zamieta.

Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že krajský súd
žalobu zamieta.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne,
cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie

náležitostimusíbyťzpodaniazjavné,ktorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorejvecisatýkaačosleduje,
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.