Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/218/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114219087
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5114219087.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu - EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, v zastúpení právne -
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému:
J. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. E. XXX/XX, R., o zaplatenie 4.008,05 eur s prísl., na základe
odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 6C/228/2014-107 zo dňa 21.03.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie.

N e p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej „okresný súd“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 4.136,99 eur (istina 4.008,05 eur a úrok z omeškania zo
splátok za obdobie od 21.06.2010 do 03.11.2012 vo výške 128,94 eur) spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.008,05 eur od 04.11.2012 do zaplatenia. Žalovanému nárok na
náhradu trov konania nepriznal. Určil zároveň za neplatnú (z dôvodu neprijateľnosti) zmluvnú podmienku
obsiahnutú v ust. čl. 18 bod 18.14 Všeobecných obchodných podmienok účinných od 01.08.2002, ktoré
tvorili neoddeliteľnú časť Zmluvy o splátkovom úvere č. 0424410230 uzavretej dňa 06.05.2008 medzi

obchodnou spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Suché mýto 4, 816 07 Bratislava, IČO: 00
151 653 ako bankou a žalovaným ako dlžníkom, v znení: „Klient výslovne súhlasí s tým, že banka je
oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo
súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj
bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo
nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený
postúpiť svoje pohľadávky voči banke, alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s

predchádzajúcim písomným súhlasom banky“.

2. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 06.05.2008 uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava ako
veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o splátkovom úvere č. 0424410230, predmetom ktorej bolo
poskytnutie splátkového úveru dlžníkovi v sume 80.000,- Sk (2.655,51 eur) za nasledovných základných
podmienok: druh úveru: spotrebný úver - bezúčelový, typ a výška úrokovej sadzby: premenlivá 14,15 %
ročne v deň uzatvorenia zmluvy, spôsob poskytnutia úveru: jednorazovo bezhotovostne, spracovateľský

poplatok - 2.199,- Sk (72,99 eur) uhradený z prostriedkov úveru, poplatok za správu úveru 60,-
Sk (1,99 eur) mesačne, výška splátky istiny 1271,- Sk (42,19 eur), splatnosť prvej splátky istiny:
20.06.2008, počet splátok: 119, periodicita splátok: mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná
splatnosť úveru: 20.04.2018, splatnosť úrokov: mesačne posledný deň kalendárneho mesiaca, formasplácania: inkasom z bankového účtu dlžníka, ročná percentuálna miera nákladov: 16,48 %, priemerná
hodnota RPMN: 14,53 %, celkové náklady spojené s úverom: 74.145,- Sk (2.461,16 eur). Dlžník sa
zaviazal do posledného dňa kalendárneho mesiaca, predchádzajúceho dňu splatnosti prvej splátky

istiny, dohodnutému v bode 1 čl. I Zmluvy splácať pohľadávku banky mesačne splátkami vo výške
úrokov a poplatkov, a to v súlade s podmienkami dohodnutými v úverových podmienkach. Dlžník
zároveň v čl. II bod 2 vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami zmluvy, ktorými sú všeobecné obchodné
podmienky veriteľa, úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa
bankový produkt v zmysle zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať, pričom pre

účely zmluvy sa VOP rozumejú všeobecné obchodné podmienky vydané veriteľom s účinnosťou od
01.08.2002 (ďalej len „VOP“).

3. Podľa ustanovenia čl. 18 bod 18.14 VOP klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená
kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné,
podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu

nato,čibankavznieslavsúvislostistakoutopohľadávkouakúkoľvekpožiadavkualebonie,vočiklientovi
na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje
pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim
písomným súhlasom banky.

4. Dňa 27.09.2012 uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca so žalobcom ako postupníkom
Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE, predmetom ktorej bolo odplatné postúpenie
pohľadávok postupcu špecifikovaných v prílohe č. 1 Zmluvy, medzi inými aj pohľadávky zo Zmluvy o
splátkovom úvere č. 0424410230 v celkovej výške aj s príslušenstvom 5.128,76 eur.

5. Listom zo dňa 15.10.2013 Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému, že postúpila žalobcovi
pohľadávku voči nemu z vyššie uvedenej zmluvy v celkovej výške 5.128,76 eur s príslušenstvom.
Žalobca listom označeným ako Výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru zo dňa 15.10.2012 adresovaným žalovanému, oznámil mu, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky je oprávnený k začatiu inkasa (k zaplateniu) jeho finančnej pohľadávky. Keďže žalovaný

podľa dohodnutých zmluvných podmienok v zmluve o úvere nepostupoval správne, porušil svoju
povinnosť úver splácať dohodnutou formou riadne a včas, nový veriteľ mu oznámil vyhlásenie o
mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 15.10.2012 a požiadal ho o okamžité uhradenie dlžnej čiastky v
celkovej výške 5.297,04 eur najneskôr do 30.10.2012.

6. Za nesporné skutkové tvrdenie žalobcu (§ 186 ods. 2 CSP) súd považoval, že Slovenská sporiteľňa,
a.s. žalovanému poskytla úver na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 0424410230 vo výške 80.000,-
Sk a súčasne, že na tento boli uhradené splátky: dňa 06.05.2008 v sume 2.199,- Sk, dňa 24.06.2008
v sume 1.271,- Sk, dňa 23.07.2008 v sume 1.960,50,- Sk, dňa 20.08.2008 v sume 78,40,- Sk, dňa
22.08.2008 v sume 1.192,60,- Sk, dňa 20.09.2008 v sume 776,21,- Sk, dňa 14.10.2008 v sume 494,79,-

Sk, dňa 20.10.2008 v sume 1.271,- Sk, dňa 04.12.2008 v sume 1.271,- Sk, dňa 20.12.2008 v sume
16,50,- Sk, dňa 16.02.2009 v sume 46,03 eur.

7. Strany sporu dňa 25.02.2013 uzavreli Dohodu u uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach
č. 2521274 (súd odkazuje na listinný dôkaz nachádzajúci sa na č.l. 100 spisu), v ktorej žalovaný uznal čo

do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi z dotknutej zmluvy, pričom dlžná suma pozostávala
z istiny vo výške 4.237,07 eur a ostatného príslušenstva podľa zmluvy vo výške 35,88 eur, nákladov
na inkasné konanie vo výške 150 eur a z úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne z istiny 4.237,07
eur za dobu od 27.09.2012 do dňa splatnosti poslednej splátky podľa tejto dohody. Žalovaný vyhlásil v
dohode, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Zároveň, že sa zaväzuje zaplatiť svoj

záväzok voči žalobcovi v mesačných splátkach vo výške 100 eur s dátumom prvej splátky do 31.03.2013
a s dátumom každej splátky do 31. dňa príslušného mesiaca s tým, že v prípade, ak žalovaný nebude
splácať svoj záväzok podľa dohodnutých splátok, stane sa splatným celý zvyšok pohľadávky, a to prvým
dňom nasledujúcim po splatnosti prvej neuhradenej splátky.

8. Vykonané dokazovanie preukázalo, že Zmluvou o splátkovom úvere č. 0424410230 zo dňa
06.05.2008 bol založený medzi pôvodným veriteľom - Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaným ako
dlžníkom záväzkovo-právny vzťah, z ktorého vyplynula povinnosť Slovenskej sporiteľne, a.s. poskytnúť
za dohodnutých podmienok dlžníkovi úver - peňažné prostriedky do sumy 80.000,- Sk a žalovanémuako dlžníkovi poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi vrátiť aj s úrokmi a dohodnutými poplatkami
v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.271,- Sk (42,19 eur) so splatnosťou do 20. dňa
príslušnéhokalendárnehomesiaca,sosplatnosťouprvejsplátkydňa20.06.2008aposlednejsplátkydňa

20.04.2008. Predmetomzmluvyboloposkytnutiebezúčelovéhoúveruzostranyveriteľabeznajmenších
pochybností poskytujúceho úvery v rámci svojho podnikania (§ 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. - banka)
spotrebiteľovi (§ 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.), jednalo sa o bezúčelový úver, t.j. nie o úver na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Z tohto dôvodu podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001
zmluvu možno podradiť pod právnu úpravu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch... Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. a) a b) označeného
právneho predpisu nie je samostatným zmluvným typom. V súdenej veci z hľadiska zmluvného typu sa
jedná o zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, zároveň o zmluvu spotrebiteľskú podľa
§ 52 ods. 1 OZ. Zmluva bola formulárová, uzavieraná vo viacerých prípadoch, spotrebiteľ jej obsah
podstatným spôsobom ovplyvniť nemohol. V súvislosti s postúpením pohľadávky bolo potrebné podľa
názoru súdu vyriešiť, či mala banka oprávnenie postúpiť pohľadávku podľa § 92 ods. 8 zákona č.

483/2001 Z.z. o bankách.

9. Ust. § 92 ods.8 je systematicky zaradené v 14. časti zákona č. 483/2001 Z.z. upravujúcej ochranu
klientov a bankové tajomstvo, avšak nie je ho možné vykladať zužujúco len v rovine povinnosti
banky chrániť bankové tajomstvo bez dopadu porušenia povinnosti banky na jej právne úkony vo

vzťahu k iným osobám vstupujúcim s bankou do súkromno-právnych vzťahov. Ak by súd takýto výklad
pripustil, poprel by najúčinnejší nástroj pôsobiaci voči banke, aby bolo zamedzené postupovanie „nie
ukončených“(„živých“)úverov jejklientovbezichsúhlasuavedomianainésubjekty,čímbynepochybne
nemohol byť naplnený účel ustanovenia § 92 ods. 8, - a tým je ochrana klienta banky a bankového
tajomstva. Pri uvedenom výklade súd odkazuje na obsah dôvodovej správy k ustanoveniu § 92 ods.

8 (pôvodne § 92 ods. 7), ktorý uvádza, že sa v ňom „ upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia
pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou“. Neobstojí argument,
že Občiansky zákonník v ustanoveniach upravujúcich inštitút postúpenia pohľadávky neobsahuje
obmedzenie oprávnenia banky postúpiť pohľadávku voči klientovi na iný subjekt, - úpravu podľa § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. je totiž potrebné považovať za právnu úpravu špeciálnu (lex specialis)

vo vzťahu k príslušným ustanoveniam Občianskeho zákonníka (lex generalis). Podľa názoru súdu z ust.
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách možno vyvodiť, že banka je oprávnená (môže) postúpiť inému subjektu
bez súhlasu klienta iba tú pohľadávku (resp. jej časť), ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu, a to iba za
podmienky, že klient - dlžník napriek písomnej výzve banky nepretržite dlhšie ako 90 dní je v omeškaní
so splnením tejto časti svojho peňažného záväzku voči banke.

10. Okresný súd na podporu svojho záveru odkazuje aj na rozhodovaciu činnosť súdov podľa neho
v obdobných veciach, napr. v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/203/2015 zo dňa
19.05.2015, Krajského súdu v Prešove č.k. 4Co/145/2014-341 zo dňa 11.03.2015, Krajského súdu v
Košiciach sp.zn. 11Co/898/2014 zo dňa 19.11.2015, napokon aj Krajského súdu v Žiline v rozsudkoch

č.k. 5Co/48/2016-123 zo dňa 23.02.2016 (išlo o vec toho istého žalobcu - obchodnej spoločnosti
EOS KSI Slovensko, s.r.o.), č.k. 11Co/79/2016-128 zo dňa 17.05.2016, č.k. 7Co/199/2016-124 zo dňa
29.06.2016 a ďalšie.

11. V súdenej veci okresný súd uzavrel, že neboli naplnené podmienky pre vznik oprávnenia Slovenskej

sporiteľne, a.s. ako banky postúpiť žalovanú pohľadávku voči klientovi zo Zmluvy o splátkovom úvere č.
0424410230. Pokiaľ ide o časť žalovanej pohľadávky zodpovedajúcej splátkam splatným od 20.10.2012
do 20.04.2018, t.j. v sume 2.826,73 eur = 67 splátok x 42,19 eur ku dňu postúpenia pohľadávky zo
Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu, t.j. ku dňu 27.09.2012, nedošlo k splatnosti týchto splátok,
teda v tomto prípade nešlo na strane žalovaného o omeškaný peňažný záväzok. V tomto prípade

nedošlo ani k predčasnej splatnosti týchto splátok, keďže mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená až
žalobcom po postúpení pohľadávky dňa 15.10.2012. Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka nebola bez
súhlasu klienta (žalovaného) oprávnená postúpiť časť žalovanej pohľadávky zodpovedajúcej splátkam
od 20.10.2012 do 20.04.2018 spolu s jej príslušenstvom, rovnako neboli naplnené podmienky pre vznik
oprávnenia Slovenskej sporiteľne ako banky bez súhlasu klienta postúpiť pohľadávku z predmetnej

Zmluvy o splátkovom úvere č. 0424410230 s príslušenstvom a v ďalšej časti zodpovedajúcej splátkam
splatným v období od 20.07.2012 do 20.09.2012, t.j. vo výške 126,57 eur (3 splátky x 42,19 eur), napriek
tomu, že už išlo o splátky, ktorých splatnosť nastala pred postúpením pohľadávky, t.j. pred 27.09.2012,
avšak omeškanie dlžníka (žalovaného) v prípade plnenia týchto splátok netrvalo nepretržite viac ako 90dní. Napokon žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre vznik oprávnenia Slovenskej sporiteľne ako
banky bez súhlasu klienta (žalovaného) postúpiť pohľadávku z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere
ani vo zvyšnej časti zodpovedajúcej splátkam splatným v období od 20.06.2010 do 20.06.2012, t.j. vo

výške 1.054,75 eur (25 splátok x 42,19 eur) napriek tomu, že už išlo o splátky, ktorých splatnosť nastala
viac ako 90 dní pred postúpením pohľadávky (teda žalovaný ako klient bol v omeškaní s plnením týchto
splátok nepretržite dlhšie ako 90 dní), t.j. pred 27.09.2012, pretože žalobca nepreukázal v konaní (a ani
len netvrdil), že k tomuto omeškaniu došlo aj napriek písomnej výzve banky podľa § 92 ods. 8 zák.č.
483/2001 Z.z..

12.Zdôvodu,ženebolinaplnenépodmienky vyžadovanév§92ods.8zákonač.483/2001Z.z.prevznik
oprávnenia Slovenskej sporiteľne postúpiť žalovanú pohľadávku na žalobcu, súd dvojstranný právny
úkon Slovenskej sporiteľne a žalobcu, t.j. Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE zo dňa
27.09.2012 v časti postúpenia žalovanej pohľadávky s príslušenstvom vyhodnotil za absolútne neplatný
právnyúkonpodľa§39Občianskehozákonníka(naabsolútnuneplatnosťprávnehoúkonusúdprihliadal

z úradnej povinnosti), tak na základe neplatného právneho úkonu žalobca nemohol nadobudnúť
žalovanú pohľadávku s príslušenstvom s právami s ňou spojenými, nemohol vstúpiť do práv veriteľa a
súčasne nebol oprávnený požadovať od žalovaného ako dlžníka uspokojenie žalovanej pohľadávky. Na
uvedenom závere nemení nič ani dojednanie v čl. 18 bod 18.14 Všeobecných obchodných podmienok
(VOP), pretože označené dojednanie má charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53

ods. 1 OZ, zároveň absolútne neplatnej podľa § 53 ods. 5 OZ, konkrétne znenie dojednania v čl.18
bod 18.14 VOP súd postupujúc podľa § 298 ods. 2 CSP uviedol aj vo výroku rozsudku. Dodal,
že neprijateľnosť totožnej zmluvnej podmienky judikoval už v rozsudku č.k. 6C/96/2014-82 zo dňa
13.10.2015 potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 5Co/48/2016-123 zo dňa 23.02.2016,
v rozsudku č.k. 6C/177/2014-83 zo dňa 06.10.2015 potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Žiline,

č.k. 11Co/79/2016-128 zo dňa 17.05.2016, v rozsudku č.k. 6C/121/2014-156 zo dňa 16.02.2016
potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 6Co/257/2016-230 zo dňa 25.01.2017.

13. Neprijateľnosť citovanej zmluvnej podmienky je daná aj tým, že vyplývala z vopred dodávateľom
pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy a jej obsah spotrebiteľ (v danom prípade žalovaný) nemohol

individuálne ovplyvniť. Zmluvná podmienka bola obsiahnutá vo vopred predformulovaných všeobecných
obchodných podmienkach účinných od 01.08.2002 (t.j. ešte pred uzavretím Zmluvy o splátkovom úvere
zo dňa 06.05.2008) tie ako neoddeliteľnú súčasť zmluvných podmienok Zmluvy o splátkovom úvere zo
dňa 06.05.2008 bol nútený dlžník - žalovaný prijať ak sa chcel vstúpiť do zmluvného vzťahu s bankou - so
Slovenskousporiteľňouakoveriteľom.Bolnaplnenýajdruhýpredpokladpredeklarovanieneprijateľnosti

zmluvnej podmienky, t.j. že spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, čo súd videl v tom, že jednak, touto zmluvnou podmienkou banka
zrejme obchádzala ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. (resp. v čase účinnosti VOP do 31.12.2008
ods. 7) a súčasne, že spotrebiteľ (dlžník) už vopred pri samotnom uzavretí zmluvného vzťahu s bankou
dáva súhlas s postúpením akýchkoľvek pohľadávok bankou voči nemu ako dlžníkovi, resp. s prevodom

akýchkoľvek záväzkov banky voči nemu na tretiu osobu (teda aj na zahraničný subjekt, voči ktorému
domôcť sa práva zo strany spotrebiteľa by bolo sťažené), zatiaľ čo spotrebiteľ vôbec takýto súhlas banky
na postúpenie pohľadávky voči banke, resp. prevod záväzku voči banke na tretiu osobu nedostal a
bol oprávnený na postúpenie pohľadávky, resp. prevod záväzku voči banke na tretiu osobu výlučne
s jej predchádzajúcim písomným súhlasom. Takáto úprava práv a povinností dodávateľa (Slovenskej

sporiteľne) a spotrebiteľa (žalovaného - dlžníka) zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v prospech spotrebiteľa.

14. V súhrne všetkých hore uvedených dôvodov súd prijal záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v konaní, ktorý nepreukázal, že je nositeľom ním v konaní uplatneného práva voči žalovanému.

Súd dodal, že na jeho záveroch nemôže nič zmeniť ani žalobcom predložená listina, z ktorého obsahu
malo vyplývať, že žalovaný dňa 25.02.2013 uznal svoj peňažný záväzok zodpovedajúci žalovanej
pohľadávke (§ 323 ods. 1 Obchodného zákonníka). Podstatou uznania ako zabezpečovacieho inštitútu
je totiž to, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania
trval a súčasne, že od okamihu uznania záväzku začne plynúť nová 4-ročná premlčacia lehota. V

súdenom prípade však neboli naplnené predpoklady vzniku oprávnenia Slovenskej sporiteľne bez
súhlasu žalovaného postúpiť žalovanú pohľadávku na žalobcu, z ktorého dôvodu bol nadobúdací
titul žalobcu k žalovanej pohľadávke (zmluva o postúpení pohľadávky) absolútne neplatným právnymúkonom a žalobca tak nenadobudol žalovanú pohľadávku, čím došlo k vyvráteniu domnienky založenej
uznaním peňažného záväzku žalovaným.

15. Otázku prvoinštančných trov konania okresný súd posudzoval z pohľadu § 255 ods. 1, § 262 ods.
1 CSP. Síce konštatoval plný úspech žalovaného v konaní, na tomto základe aj nárok žalovaného na
náhradutrov,vprejednávanejvecivšakmožnosťpriznanianáhradyvylučovaloto,žežalovanémužiadne
účelne vynaložené trovy konania nevznikli. Z tohto dôvodu súd žalovanému nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

16. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Domáhal sa zmeny rozsudku, v rámci
nej žiadal žalobe vyhovieť a zrušiť rozhodnutie súdu vo výroku, v ktorom vyhlásil zmluvnú podmienku
za neprijateľnú a neplatnú, alternatívne žiadal zrušenie rozsudku a vrátiť vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Odvolateľ argumentuje právnym významom ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách...,
znenie označeného ustanovenia v odvolaní uvádza. Cituje aj znenie bodu 18.14 všeobecných
obchodných podmienok. Zdôrazňuje právny význam ustanovenia § 89 ods. 1 zákona o bankách, ktoré
podľa odvolateľa pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení daného
zákona, pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučuje, pričom § 92 ods. 8 predmetného zákona

nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si dohodli otázku odstúpenia odchýlne
od predmetného zákona. Vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
úverovej zmluvy, si zmluvné strany dohodli možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom dní
omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy. Odvolateľ preto tvrdí, že pohľadávka bola postúpená
platne, odkazuje aj na závery Krajského súdu v Prešove v rozhodnutí sp.zn. 11Co/11/2015 zo dňa

25.08.2016, v rozhodnutí sp.zn. 9Co/145/2015 zo dňa 05.10.2016, v rozhodnutí sp.zn. 11Co/206/2015
zo dňa 05.10.2016.

18. Podľa názoru žalobcu § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s jeho aktívnou legitimáciou.
Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a podmienok za splnenia

ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bolo hlavným
dôvodom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti
postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení
podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Krajský súd v Žiline v rozhodnutí sp.zn.
7Co/540/2015 zo dňa 04.11.2015 nepovažoval za správny záver okresného súdu, že v zmysle § 92

ods. 8 zákona č. 483/2001 (zákona o bankách) a na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej
medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom z 27.06.2013,
došlo len k postúpeniu časti pohľadávky a z tohto dôvodu, že by bolo dôvodné priznať len postúpenie
pohľadávky do dňa postúpenia. Zo znenia § 92 ods. 8 zákona o bankách takýto výklad nevyplýva.

19. Odvolateľ poukazuje aj na tú skutočnosť, že oznámenie postupcu žalovanému o postúpení
pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazuje odoslanie tejto písomnosti žalovanému, ktoré bez
ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, povinnosťou
súdujeztohtooznámeniavychádzaťbeztoho,abyakoprejudiciálnuotázkuskúmalexistenciuaplatnosť
zmluvy o postúpení.

20. Odvolateľ nesúhlasí s rozhodnutím súdu ani v časti, v ktorej vyhlásil dojednanie v bode 18.14
všeobecných obchodných podmienok za neplatnú zmluvnú podmienku z dôvodu jej neprijateľnosti.
Argumentuje znením ustanovenia § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťajúcim úpravu vzťahov medzi
bankou a klientom odchýlne od ustanovení daného zákona. Ďalej argumentuje znením § 524 ods. 1

Občianskehozákonníka,vzmyslektoréhoveriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiť
písomnouzmluvouinému.Podľaodvolateľajezrejmé,žeust.čl.18bod18.14všeobecnýchobchodných
podmienok nie je v rozpore so zákonnými ustanoveniami, keďže samotný zákon o bankách umožňuje
zmluvným stranám upraviť si vzájomné vzťahy odchýlne od predmetného zákona, pričom ustanovenia
obchodných podmienok sú v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, nevidí preto dôvod

na vyhlásenie zmluvnej podmienky, ktorá vyplýva zo zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka,
za neplatnú a neprijateľnú, súd by týmto rozhodnutím označil za neprijateľné a neplatné samotné
zákonné ustanovenie. Predmetné ustanovenie nie je možné posúdiť ako neprijateľné a neplatné ani z
dôvodu nepomeru v tom zmysle, že naproti ust. čl. 18 bod 18.14 všeobecných obchodných podmienokspotrebiteľ súhlas banky o postúpenie pohľadávky voči banke, resp. prevod záväzku voči banke na
tretiu osobu nedostal a bol oprávnený na postúpenie pohľadávky, resp. prevod záväzku voči banke na
tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim súhlasom banky. Podľa názoru odvolateľa v takom prípade by

bolo namieste vyhlásiť ako neprijateľné a neplatné práve toto ustanovenie pre rozpor s Občianskym
zákonníkom, súd však ponechal v platnosti ustanovenie, ktoré možno považovať za sporné, avšak
naopak vyhlásil za neprijateľné ustanovenie, ktoré nijakým spôsobom zákonu neodporuje.

21. V súhrne všetkých odvolacích argumentácií odvolateľ vyslovil, že rozhodnutie súdu o neplatnosti

danej zmluvnej podmienky je v rozpore so zákonnými ustanoveniami, súd obmedzil veriteľa v jeho
základných právach, ktoré mu zákon poskytuje.

22. Žalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložil.

23. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala na to oprávnená

strana sporu, v zákonnej lehote, proti rozsudku, ktorému je odvolanie prípustné, viazaný rozsahom a
dôvodmi podaného odvolania, postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 379 ods. 1 CSP (bez
nariadenia odvolacieho pojednávania) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu podľa §
387 ods. 1 CSP pre vecnú správnosť. Podľa § 387 ods. 2 CSP krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil
aj s písomným odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

24. Okresný súd vyargumentoval v rozhodnutí podrobne, ktoré závery ho viedli k zamietnutiu žaloby
žalobcu, k určeniu neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v ust. čl. 18
bod 18.14 všeobecných obchodných podmienok účinných od 01.08.2002 tvoriace neoddeliteľnú súčasť
Zmluvy o splátkovom úvere č. 0424410230 uzavretej dňa 06.05.2008 medzi obchodnou spoločnosťou

Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava ako bankou a žalovaným ako dlžníkom.

25. Odvolateľ nenamietal spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorí založili Slovenská sporiteľňa,
a.s. Bratislava so žalovaným dňa 06.05.2008 Zmluvou o splátkovom úvere č. 0424410230, predmetom
ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru dlžníkovi v pôvodnej sume 80.000,- Sk (2.655,51 eur) za

konkrétne špecifikovaných základných podmienok v zmluve. Bezpochyby ide o zmluvu spotrebiteľskú,
v riešenom právnom vzťahu Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava vystupuje v pozícii veriteľa a žalovaný
v pozícii spotrebiteľa. Postup okresného súdu, ktorým právnu vec, žalovaný nárok vyhodnotil z
pohľadu noriem spotrebiteľského práva (zákona č. 258/2001 Z.z.) a súvisiacich ustanovení Občianskeho
zákonníka, má svoj zákonný rámec. Obdobne vecne správny bol postup okresného súdu, ktorým

v rámci ex offo prieskumu zisťoval, či boli dodržané zákonné podmienky ustanovenia § 92 ods. 8
zákona o bankách pri postúpení pohľadávky banky voči žalovanému na žalobcu, ktorý v žalobe tvrdil,
že sa stal nadobúdateľom žalovanej pohľadávky voči žalovanému na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok, ktorú uzatvoril s pôvodným veriteľom. Okresný súd podrobne vyargumentoval, ktoré
požiadavky ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách ( ako špeciálneho zákona ) musia byť splnené,

aby mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky bankou na ďalšieho nadobúdateľa, a ktoré konkrétne zákonné
požiadavky neboli v súdenej veci pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu splnené. Snahou
pôvodného veriteľa ( Slovenská sporiteľňa a.s. ) bolo podľa názoru odvolacieho súdu obísť špeciálne
ustanovenie Zákona o bankách ( § 92 ods.8, pôvodne § 92 ods.7) a to tým, že zakotvil do všeobecných
zmluvných podmienok - do čl. 18 bod 18.14 VOP k spotrebiteľskej zmluve ( formulárového charakteru )

dojednanie odchylne ( a v rozpore ) než je vymedzené v špeciálnej právnej norme. Konštatovaná
neplatnosť tejto zmluvnej podmienky ( v konkrétom znení uvedenom aj vo výroku rozsudku ) pre jej
neprijateľnosť má podľa názoru odvolacieho súdu oporu tak v zistenom skutkovom stave ako aj v
aplikovaných právnych normách. Odvolacie argumentácie žalobcu tak neboli spôsobilé vyvrátiť vecnú
správnosť záverov okresného súdu. Je jednoznačné, že žalobca sa nestal nadobúdateľom žalovanej

pohľadávky, preto nie je ani nositeľom aktívnej vecnej legitimácie v spore. Zamietnutie žaloby v celom
rozsahu je opodstatnené.

26. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania obdobne je rozhodovanie súdu v
súlade s § 255 ods. 1 CSP a vecne správne.

27. V odvolacom konaní úspešným účastníkom bol žalovaný, z tohto dôvodu by mal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobcovi, v odvolacom konaní v celom rozsahu neúspešnom. Krajský
súd však nezistil, že by v súvislosti s podaným odvolaním žalobcu mali vzniknúť žalovanému trovy.28. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.