Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. marec 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 14Sa/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200373
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3017200373.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobkyne:

MUDr. K.B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. F., T. XXXX právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr.
CIMRÁK s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova 7, IČO: 36 868 876 proti žalovanému: Sociálna poisťovňa
- ústredie so sídlom Bratislava, 29. augusta 8 a 10 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 41669-2/2017-BA zo dňa 9. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania a zrušenia v záhlaví uvedeného

rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
(ďalej len zákon) zamietnuté jej odvolanie a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočky Trenčín č. 27888-1/2017-TN zo dňa 23.03.2017. Potvrdeným rozhodnutím bolo rozhodnuté,
že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.12.2005, ale
30.06.2007.

2. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe poukázala na to, že rozhodnutie žalovaného je založené na

úvahe, že ako fyzická osoba disponujúca licenciou podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. v nadväznosti
na § 4 písm. b) citovaného zákona je počas trvania tejto licencie dôchodkovo a nemocensky poistená,
resp. jej poistenie trvalo do účinnosti novely zákona č. 461/2003 Z.z., ktorou sa zmenila definícia povinne
dôchodkovo a nemocensky poistenej osoby. Poukázala na to, že výkon povolania na základe licencie
L1A je viazaný na splnenie rôznych podmienok, a to najmä pridelenie kódu od Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou ako aj povolením na prevádzkovanie ambulancie vydanej príslušným vyšším
územným celkom. Bez splnenia týchto náležitostí nemôže držiteľ licencie samostatne vykonávať svoje

povolanie vo vlastnom mene a na vlastný účet. Poukázala na to, že v konaní pred prvostupňovým
správnym orgánom preukázala, že Trenčiansky samosprávny kraj jej dňom 31.12.2005 zrušil povolenie
na prevádzkovanie neštátneho zdravotníckeho zariadenia. Rovnako požiadala o odňatie kódov pôvodne
pridelených úradom verejného zdravotníctva, pričom bez povolenia nemohla poskytovať zdravotnú
starostlivosť vo vlastnom mene a na vlastný účet. Inak povedané nemala v rozhodnom období
účinné oprávnenie na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe, nakoľko neboli splnené podmienky
špeciálnych predpisov. Vo svojej materiálnej a ani formálnej stránke teda nemohlo prísť k naplneniu

definície samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalovaný pri
svojej právnej úvahe nezohľadnil materiálnu podstatu ustanovenia § 5 písm. c) zákona účinného do
31.12.2010 a to, že žalobkyňa nemohla reálne vykonávať činnosť na základe licencie L1A, resp. ju ani
nevykonávala. Taktiež začala poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe §3 ods.4 písm. b) zákonač. 578/2004 Z.z. a súčasne prestala poskytovať zdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba. Došlo aj k
vydaniu novej licencie L1C pre odborného zástupcu a tým aj k povinnému vzniku pracovného pomeru
k novému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.

3. Žalobkyňa mala za to, že aj Ústavný súd SR podal výklad ust. § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení
a poukázala na jeho konkrétnu rozhodovaciu činnosť. V tejto súvislosti poukázala na to, že jej nezostal
zachovanýmateriálnyobsahoprávnenia,t.j.praxnevykonávalaakosamostatnezárobkovočinnáosoba,
ale už prostredníctvom vlastnej právnickej osoby. Záverom zdôraznila, že jej konanie bolo vždy v súlade

so zákonmi a nikdy nemala v úmysle ukrátiť Sociálnu poisťovňu na odvodoch za sociálne poistenie.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na zákonnosti a vecnej
správnosti svojho rozhodnutia a žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že na
účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú osoby vymedzené v
ust. § 5 zákona č. 461/2003 Z.z.. Do 31.12.2010 bolo rozhodujúcou skutočnosťou pre status SZČO na

účely sociálneho poistenia aj udelenie oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu.
Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu SZČO, t.j. ak má oprávnenie na vykonávanie činnosti
podľa osobitného predpisu (bez ohľadu na to, či na základe tohto oprávnenia činnosť aj vykonáva)
nadobúda v zmysle právnej úpravy účinnej do 31.12.2010 status SZČO. Poukázal na to že podmienkou
poskytovania zdravotnej starostlivosti je splnenie podmienok na výkon zdravotníckeho povolania podľa

§ 3 ods.4 zákona č. 578/2004 Z.z.. V citovanom ustanovení tento zákon upravuje rôzne formy výkonu,
resp. poskytovania zdravotníckej starostlivosti, pričom za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa
osobitného predpisu je aj licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A). Žalobkyňa bola
považovaná za SZČO na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z.
v znení účinnom do 31.12.2010 na základe povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. V

čase, keď bolo žalobkyni zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti bola žalobkyňa aj
držiteľkoulicencienavýkonsamostatnejzdravotníckejpraxevpovolanílekárč.L1A/TN/0218/05vydanej
Slovenskou lekárskou komorou dňa 26.07.2015. Uvedená licencia bola zrušená až dňom 27.03.2017.

5. Žalovaný trval na tom, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe označovaná ako L1A,

na základe ktorej môžu vykonávať samostatnú zdravotnícku prax zdravotnícki pracovníci v povolaní
lekár, logopéd, psychológ sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného
predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status SZČO na účely sociálneho poistenia. Vyslovený
právny názor prezentovala aj Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke. Držiteľ tejto
licencie je oprávnený priamo vykonávať zdravotnícke povolanie a poskytovať zdravotnú starostlivosť

v zdravotníckom zariadení a dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z.z..

6. Pre posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby, ako SZČO na účely sociálneho poistenia s
účinnosťou do 31.12.2010 nie je právne významné či dotknutá osoba skutočne samostatne zárobkovú

činnosť vykonáva, právne významná je len tá skutočnosť, že dotknutá fyzická osoba disponuje
oprávnením, ktoré jej zakladá status SZČO. Zákon v znení účinnom do 31.12.2010 neustanovoval
žiadne iné podmienky, ktoré by mala splniť fyzická osoba na to, aby nadobudla status SZČO a
taktiež neukladá Sociálnej poisťovni skúmať ďalšie podmienky zakladajúce fyzickej osobe status
SZČO na účely sociálneho poistenia. Zdôraznil, že je povinný aplikovať právne normy tak, aby pri

vydávaníindividuálnychprávnychaktovnevznikalineopodstatnenérozdielyaprávneneistotavskutkovo
obdobných,resp.zhodnýchprípadoch.Vtejtosúvislostipoukázalnaposudzovanieprávnehopostavenia
advokátov, stavebných inžinierov, architektov.

7. Nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia nezakladá automaticky tejto

osobepovinnénemocenskéadôchodkovépoistenie.Vznikpoisteniazávisíodvýškypríjmuzpodnikania
a z inej samostatne zárobkovej osobe podľa § 6 ods.1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. alebo výnosu
súvisiaceho s podnikaním a s inou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci
kalendárny rok. Vznik, resp. zánik poistenia sa posudzuje vždy k 1.7. kalendárneho roka, pričom sa
vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý samostatne zárobkovo

činná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Ustanovenie § 21 ods.1 zákona č. 461/2003
Z.z. odkazuje na príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti ktorý SZČO dosiahla
podľa osobitného predpisu, pričom v ustanovení § 21 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskoršíchpredpisov nie je uvedení bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov. Pri posudzovaní vzniku povinného
poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem.

8. Ďalej poukázal na to, že zákon č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov nevylučuje súbeh
poistení, a preto ak SZČO, ktorej vzniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, zároveň
nadobudne aj právne postavenie zamestnanca, nezaniká jej poistenie ako SZČO. V ust. §138 zákon
č. 461/2003 Z.z. upravuje poradie odvodovej povinnosti u tých poistencov, ktorí podliehajú viacerým
sociálnym poisteniam, ako aj vymeriavací základ. Žalobkyňa dosiahla za rok 2004 príjem 1 104 446 Sk

a vzniklo jej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie do 01.07.2005 do 30.06.2006. Vzhľadom na
príjmy, ktoré dosiahla za rok 2005 (1 165 474 Sk) vzniklo žalobkyni povinné poistenie od 01.07.2006
do 30.06.2007. Na príjem zo závislej činnosti Sociálna poisťovňa neprihliadla nakoľko tento nie je
príjmom, ktorý by SZČO zakladal povinné poistenie. Zdôraznil, že žalobkyňa bola držiteľom licencie
typu L1A aj po 31.12.2005, kedy jej bolo zrušené Trenčianskym samosprávnym krajom povolenie na
poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a preto jej nezaniklo povinné poistenie podľa § 21 ods.4 zákona

dňom 31.12.2005. K zániku došlo až 30.06.2007, a to vzhľadom na to, že v roku 2006 žalobkyňa
nedosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené
žiadal žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

9. Žalobkyňa v následne podanom vyjadrení zopakovala, že nebola spôsobilá vykonávať zdravotnícku

prax, nakoľko nemala kód pre ambulanciu všeobecného lekára. Poukázala na znenie § 5 zákona a
uzavrela, že po 31.12.2005 nemala postavenie SZČO. Od 01.01.2006 sa zamestnala v spoločnosti
ASM TN, s.r.o., kde zároveň vykonávala odborného zástupcu pre daný špecializačný odbor. Súčasne
poukázala na znenie ust. § 21 ods. 4 písm. b) zákona, z ktorého je zrejmé, že jej povinné poistenie
zaniklo.

10. Žalovaný v nadväznosti na uvedené zopakoval podstatu svojich argumentov, pričom sa vyjadril k
jednotlivým typom licencii podľa zák. č. 578/2004 Z.z..

11. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom k 31.12.2010 samostatne zárobkovo činná osoba

podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá
a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách 17) a je
zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu, 11)
b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť, 18)
c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu 19) okrem činnosti fyzickej osoby

v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, 21)
d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti,
e) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,
f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu.

12. Podľa § 3 ods.1 písm. a) zákona č. 463/2001 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2010 zárobková
činnosť podľa tohto zákona je na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia činnosť
zamestnanca, činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená a
povinne dôchodkovo poistená.

13. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2010 povinne
nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s
inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného
v § 138 ods. 5.

14. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2010 povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla
kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním

a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu
uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku,
za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34)alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-
násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 21 ods.4 písm. b) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká
vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení,
a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v
ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, 21) ak od tohto dňa
podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm.

c).

16. Podľa § 209 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o

odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

17. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie, vrátane
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a postup správnych orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP a
ustálil, že žaloba nie je dôvodná.

18. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto
skutočnosti :

19. V predmetnej právnej veci je nesporné, že Krajský úrad v Trenčíne, odbor zdravotníctva vydal

dňa 07.01.1997 Rozhodnutie č.: Zdrav.97/00017, ktorým vyhovel žiadosti žalobkyne vo veci vydania
povolenianaposkytovaniezdravotnejstarostlivostivneštátnomzdravotníckomzariadení,pričomjejbolo
povolené poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore vnútorné
lekárstvo v rozsahu II. atestácie, s miestom výkonu Trenčín, K N. E. XX. Trenčiansky samosprávny
kraj Rozhodnutím č.: TSK/2005/05170/zdrav.-2 zo dňa 09.12.2005 vyššie uvedené povolenie zo

dňa 07.01.1997 zrušil a žalobkyni povolil prevádzkovanie neštátneho zdravotníckeho zariadenia -
ambulancie v odbore vnútorné lekárstvo s miestom výkonu činnosti Poliklinika Trenčín, K N. E. XX. Na
základe uvedeného žalobkyňa podala odhlášku z poistenia k 31.12.2005. V zdaňovacom období roku
2004 dosiahla žalobkyňa príjem z podnikania v sume 1 104 446 Sk a v roku 2005 v sume 1 165 474 Sk.

20. Slovenská lekárska komora vydala žalobkyni licenciu č. L1A/TN/0218/05 na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe s účinnosťou od dňa 26.07.2005. Uvedená licencia bola zrušená 27.03.2017.

21. Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín dňa 23.03.2017 vydala rozhodnutie o tom, že žalobkyni
nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.12.2005, ale

až 30.06.2017. Pri svojom rozhodovaní pritom vychádzala zo zistenia, že žalobkyňa je držiteľkou
oprávnenia na podnikanie podľa osobitného predpisu, a to licencie L1A a v rozhodnom období dosiahla
zákonom stanovenú výšku príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Na odvolanie
žalobkyne žalovaný rozhodnutie pobočky Trenčín ako vecne správne potvrdil.

22. Správny súd konštatuje, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár
(L1A) je jednou zo štyroch licencií vydávaných Slovenskou lekárskou komorou v zmysle zák.č. 578/2004
Z.z.. Uvedená licencia je určená pre lekárov, ktorí neplánujú mať vlastné zdravotnícke zariadenie, ale
budú poskytovať zdravotnú starostlivosť u iných poskytovateľov, ktorí majú povolenie na prevádzkovanie
zariadenia zdravotníckej starostlivosti, a to na základe zmluvy (mimo pracovného pomeru). Lekár -

zamestnanec túto licenciu nepotrebuje. Takýto lekár potom pri realizácii svojej činnosti za svoje služby
účtuje ako podnikateľ formou faktúry, pričom má povinnosť tieto faktúry viesť v rámci svojho účtovníctva.
Uvedená licencia predstavuje oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu.

23. V konaní nie je sporné, že žalobkyňa bola od júla 2005 držiteľkou licencie typu L1A. K 31.12.2005

podala odhlášku z poistenia, pričom Sociálna poisťovňa nedisponovala informáciou o tom, že v tomto
čase bola držiteľkou predmetnej licencie a teda pri posudzovaní odhlášky vychádzala z údajov, ktoré
jej boli dostupné. Je nesporné, že predmetná odhláška bola vykonaná výlučne za účelom realizácie
ohlásenia, ukončenia povinného poistenia, a preto z jej obsahu nie je možné dovodiť, že by ňoužalobkyňa mienila podať akékoľvek vyhlásenie alebo informáciu o jej licencii typu L1A alebo o tom, že na
základe tejto licencie nepodniká. Uvedené nie je možné vyvodiť zo žiadnych okolností realizácie tohto
formalizovaného a štandardizovaného úkonu vykonaného na formulári Sociálnej poisťovne.

24. Po obdržaní informácie o existencii licencie od Slovenskej lekárskej komory, bola vec žalobkyne
opätovne posúdená tak, že pokiaľ ide o zánik poistenia, tak toto nezaniklo (tak ako uviedla v odhláške)
dňa31.12.2005,aleaždňa30.06.2007,atosohľadomnaskutočnosť,žeboladržiteľkoulicencieL1Aav
rozhodnom období dosiahla zákonom stanovený príjem z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej

činnosti.

25. Správny súd uvádza, že sa vo veci zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj vyjadrenia
žalovaného podaného k správnej žalobe, a preto iba stručne konštatuje, že žalobkyňa z dôvodu
zrušenialicencievydanejKrajskýmúradomvTrenčíne,odborzdravotníctvazodňa07.01.1997nestratila

postavenie SZČO pre účely sociálneho poistenia, keďže v tomto čase jej bola udelená licencia podľa
osobitného predpisu a súčasne dosiahla zákonom stanovenú výšku príjmu z podnikania alebo inej
samostatnej zárobkovej činnosti.

26. Ak žalobkyňa zdôrazňovala, že z licenciu typu L1A nevyužívala, tak správny súd sa s uvedeným

stotožňuje v tom smere, že uvedené oprávnenie na výkon činnosti je potrebné vidieť tak vo formálnej
ako aj materiálnej rovine. Zatiaľ čo formálna rovina predstavuje existenciu tohto povolenia (v danej
veci licencie), materiálna predstavuje právo na uvedenú činnosť podľa tohto oprávnenia vykonávať
a dosahovať z nej príjem. Uvedená materiálna rovina však nepredstavuje dobrovoľné nevykonávanie
činnosti, na ktorú je držiteľ oprávnenia licencovaný, ale faktickú (objektívnymi skutočnosťami) danú

nemožnosť vykonávať regulovanú činnosť v zmysle udeleného oprávnenia. Uvedené vo svojej podstate
konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich nálezoch II.ÚS 63/2012 z 21.2.2013 a II.ÚS
426/2012 zo dňa 21.02.2013, v prípade advokátov, ktorí boli zapísaní v advokátskej komore a
zmenili formu výkonu advokácie zo samostatného výkonu advokácie na výkon advokácie ako konatelia
spoločnosti s ručením obmedzeným. Ústavný súd uviedol, že prípade takejto zmeny formy výkonu

advokácie tu existuje zákonná prekážka, ktorá bráni týmto advokátom dosahovať príjem z advokátskej
činnosti (nemôžu vykonávať túto činnosť na vlastný účet) a preto uzavrel, že tieto osoby nespĺňajú
materiálnu podmienku pre to, aby mohli byť považovaní za osobu samostatne zárobkovo činnú. O takýto
prípad však v prejednávanej veci nejde. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe netvrdila a správny súd
nezistil, že by tu existovala zákonná prekážka, ktorá by bránila žalobkyni naplniť materiálnu stránku veci,

teda dosahovať z predmetnej udelenej licencie príjem. Rozhodnutie žalobkyne uvedenú licenciu reálne
nevyžívať napriek tomu, že o ňu požiadala, nemá pre posúdenie naplnenia materiálnej roviny postavenia
žalobkyne ako SZČO právny význam. Rovnako správny súd poukazuje na to, že odhlášku z poistenia
nie je možné považovať za čestné vyhlásenie podľa § 21 ods.4 zákona, a to z dôvodov uvedených
v odstavci 23 tohto rozsudku. Rovnako sa žalobkyňa nemôže odvolávať na to, že nemala pre takúto

činnosť vydané kódy Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Správny súd konštatuje, že
žalobkyňa ako držiteľka licencie, ktorá ju oprávňovala na činnosť - výkon samostatnej zdravotníckej
praxe, mala zákonnú povinnosť zabezpečiť si vydanie takýchto kódov, a ak tak neučinila, porušila zákon.
Takéto porušenie zákona následne nemôže preukazovať, že jej nevzniklo postavenie SZČO pre účely
sociálneho poistenia, tak ako sa domnieva. Uvedené môže jedine preukazovať skutočnosť, že túto

licenciu nemienila reálne využívať a vykonávať na základe nej činnosť, čo však nemá vplyv na jej status
SZČO pre účely poistenia.

27. Ustanovenie § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom k 31.12.2005
definoval SZČO, pričom žalobkyňa uvedené podmienky splnila. Takto definovanej SZČO vzniká povinné

nemocenské a dôchodkové poistenie, ak v predchádzajúcom roku dosiahla príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou
samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu. Na strane druhej
povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po
kalendárnom roku, za ktorý sa nedosiahol vyššie uvedený príjem. Skutočnosť, že žalobkyňa nedosiahla

v období rokov 2004 a 2005 príjem z predmetnej licencie typu L1A nemá vplyv na právne posúdenie
veci ani s poukazom na skutočnosť, že ust. § 21 ods. 1 zákona stanovuje ako ďalšiu podmienku vzniku
poisteniadosiahnutiepríjmuvzákonomstanovenejvýške.Anizgramatickéhovýkladutohtoustanovenia
nie je možné dovodiť, že by malo ísť o príjem práve z tejto licencie. Naopak zákon je postavenýna „ jednote“ poistenia fyzickej osoby, ktorá má postavenie SZČO (a to aj v prípade, že dosahuje
príjem na základe viacerých oprávnení, napr. živnostenského a licencie podľa osobitného predpisu).
Zákon o sociálnom poistení upravuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie

samostatne zárobkovo činných osôb ako jedno poistenie. Pri posudzovaní príjmov z podnikania a inej
samostatnej zárobkovej činnosti relevantných na vznik, resp. na trvanie poistenia nie je rozhodujúce či
osoba dosiahla tento príjem zo živnosti, alebo z vytvorenia diela a umeleckého výkonu, resp. na základe
iného právneho vzťahu, ktorý zakladá osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby. Ak napr. SZČO
dosahovala príjmy z viacerých činností pre výpočet poistného na sociálne poistenie sa vychádza z

príjmu,ktorýdosiahlazovšetkýchtýchtočinnostíspolu.Uvedenéplatíajpriposudzovanívznikuazániku
poistenia, a teda aj pri posudzovaní vzniku statusu SZČO pre účely poistenia v zmysle zákona. Je preto
pre vznik poistenia nerozhodné, že žalobkyňa nedosahovala z tejto licencie v rozhodnom období žiaden
príjem, nakoľko je preukázané, že mala príjmy z podnikania, a to vo výške presahujúcej 12-násobok
vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona. Z uvedených dôvodov považuje správny
súd záver správnych orgánom o vzniku poistenia za správny.

28. Pokiaľ ide o námietky žalobkyne ohľadne procesného postupu správnych orgánov, tak správny
súd konštatuje, že prejednávaná vec predstavuje nedávkové konanie, ktoré sa v súlade s § 184 ods.
8 zákona č. 461/2003 Z.z. začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu
organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Konanie, ktoré sa začalo na podnet organizačnej zložky

Sociálnej poisťovne, ako tomu bolo aj v predmetnom prípade, je podľa § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003
Z.z. začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi
konania prvý úkon. Zákon č. 461/2003 Z.z. však nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto za prvý
úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými
a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona č.

461/2003 Z.z. ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania,
ako to ukladá správny poriadok. Taktiež zákon č. 461/2003 Z.z. neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni
pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu
jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Uvedené závery vyplývajú z uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011, od ktorých nie je dôvod sa odchýliť. Skutočnosť, že

nie je v predmetnej právnej veci zrejmé, či došlo k začatiu konania z podnetu poisťovne nemá zásadný
význam pre zákonnosť rozhodnutia žalovaného.

29. Záverom krajský súd konštatuje, že podmienky vzniku a zániku povinného nemocenského a
povinného dôchodkového poistenia sú presne stanovené v zákone č. 461/2003 Z.z., ktorý nepozná

ustanovenie upravujúce zmiernenie tvrdosti zákona alebo uplatňovanie výnimiek u jednotlivých
poistencov. Ak sa zástupca žalobkyne pred súdom dovolával aplikácie inštitútu rozporu s dobrými
mravmi tak je potrebné uviesť, že ide o inštitút súkromného práva, ktorý nie je možné v oblasti verejného
právapoužiť.Okremtohosprávnysúdpoukazujenato,žežalobkyňabolapreukázateľne(takakoostatní
držitelia licencie) svojou stavovskou komorou informovaná o tom, že zakladá postavenie SZČO a pokiaľ

nie je využívaná tak, je potrebné ju zrušiť. Žalobkyňa však zjavne na uvedené nereagovala a licenciu
zrušila až potom ako začala vo veci konať Sociálna poisťovňa.

30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd žalobu žalobkyne zamietol ako nedôvodnú,
tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

31. Podľa § 168 žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať.
Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. V konaní
úspešnému žalovanému nebola v zmysle uvedeného priznaná náhrada trov konania, nakoľko neboli

zistené dôvody pre takýto postup a žalovaný náhradu trov konania ani nepožadoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného
mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.