Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/109/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115222621
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4115222621.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci žalobcu: SWAN, a.s., Borská 6, 841 04
Bratislava, IČO: 35 680 202, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO:
36 613 843, proti žalovanému: E. A., nar. XX.X.XXXX, bytom R. - Z. pod Q. 1, o zaplatenie 298,50 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 14C/455/2015-65 zo dňa
25.mája 2016,v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 14C/455/2015- 85 zo dňa
13. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania

p o t v r d z u j e .
Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 26,70
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 8,90 eur od 26.4.2013 do zaplatenia,
vo výške 5,5% ročne zo sumy 8,90 eur od 28.5.2013 do zaplatenia, vo výške 5,5% ročne zo sumy 8,90
eur od 26.6.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu
zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Zároveň zrušil platobný rozkaz Okresného
súdu Nitra č.k. 14C/455/2015- 32 zo dňa 5.10.2015. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 44 ods. 1

zák.č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 52 ods s. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1 ,2, 3 a 8, §
3 ods. 1 , § 544 ods. 2, § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ako aj zisteným skutkovým stavom
na základe čoho dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodne podaná iba v rozsahu 26,70 eura
s príslušenstvom. Uvedená suma podľa záverov súdu prvej inštancie predstavuje fakturované sumy,
ktorými boli vyúčtované žalobcom za poskytnuté elektronické komunikačné služby, ktoré žalovaný v
zmysle zmluvy neuhradil. Išlo o 3 faktúry vystavené na sumu 12,90 eur, ale z každej z nich si žalobca
uplatnil len sumu 8,90 eur a to v zmysle objednávky služieb MAX Multimedia. V časti sumy 271,80 eur,

ktorá bola vo faktúre označená ako poplatok za nevrátenie zariadenia a v žalobe žalobcom uplatnená
titulom náhradu škody, súd prvej inštancie žalobu zamietol. Poukázal na to, že zmluva, ktorú strany
sporu uzatvorili je spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Zamietajúcivýroksúdprvejinštancieodôvodniltým,že žalobcanijakonepreukázalvznikavýšku škody,
ktorá mu mala vzniknúť nevrátením zariadení žalovaným. Zohľadnil, že zariadenia boli žalovanému
odovzdané dňa 14.12.2011 a k porušeniu zmluvných povinností došlo až dňa 1.4.2013. V tejto súvislosti
poukázal na to, že žalobca túto sumu určil v zmysle Cenníka doplnkových služieb, kde bola určená

zmluvná pokuta za nevrátenie STB v sume 135,90 eur. Predmetná suma teda predstavovala zmluvnú
pokutu, ktorá však bola iba upravená v Cenníku, čo znamená, že nedošlo k platnému uzavretiu dohody
o výške zmluvnej pokuty tak, ako to vyžaduje ust. § 544 ods. 2 OZ , pretože táto bola len jednostranne
určená zo strany dodávateľa, a to navyše v cenníku služieb a nie priamo v zmluve. Z uvedeného dôvodužalovanú istinu, čo do sumy 271,80 eur zamietol. Zároveň priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške
5,75% ročne zo sumy 8,90 eur od 26.4.2013 do zaplatenia, vo výške 5,50% ročne zo sumy 8,90 eur od
28.5.2013 do zaplatenia, vo výške 5,50% ročne zo sumy 8,90 eur od 26.6.2013 do zaplatenia, s tým, že

úrok z omeškania začal plynúť od splatnosti každej z neuhradených faktúr. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 3 OSP a v konaní úspešnému žalovanému, ktorý mal neúspech len v nepatrnej časti
náhradu trov nepriznal, pretože mu v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli.
2. Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žaloba, ktorý navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Alternatívne

navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania žalobca uviedol, že odvolanie podal v
zákonnej lehote z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a z dôvodu, že súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že žalovaný uzatvoril so
žalobcom dňa 24.11.2013 Zmluvu o pripojení „MAX“, na základe ktorej poskytoval žalobca žalovanému

služby tak, ako boli dohodnuté v objednávke služieb, ktorá bola spolu so Všeobecnými podmienkami
na poskytovanie služby MAX spoločnosti SWAN, a.s. a Cenníkom doplnkových služieb a ostatných
zariadení neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. Z dôvodu, že žalovaný neuhradil svoje splatné záväzky voči
žalobcovi ani 45 dní po dni ich splatnosti, odstúpil žalobca v súlade s ustanovením čl. 12, bodu 12.5.
písm. b) VOP od Zmluvy. Žalobca poskytoval žalovanému služby v zmysle dohodnutých podmienok,

avšak žalovaný závažným spôsobom porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy, keďže doposiaľ
neuhradil žalobcom vystavené mesačné faktúry a navyše nevrátil zariadenia, ktoré mu boli zo strany
žalobcu zapožičané. V dôsledku uvedených skutočností spôsobil žalovaný žalobcovi škodu. Služby,
ktoré žalobca žalovanému poskytol v zvýhodnenej cene využil, ale nezaplatil za ne dojednanú cenu,
nedodržal dohodnutú dobu viazanosti a navyše si ponechal zariadenia, ktoré mu žalobca na využívanie

týchtoslužiebposkytol.Ztohtodôvodužalobcažiadalokremcenyzaposkytnutéslužbyzaplatiťajškodu,
ktorú mu žalovaný spôsobil tým, že mu tieto zariadenia nevrátil. Bránil sa tým, že v konaní celkom
jednoznačne preukázal vznik škody, zavinené porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného a
príčinnú súvislosť medzi nimi a tiež výšku spôsobenej škody.
3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

4. KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací (§34zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP
a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je treba v napadnutom

zamietajúcom výroku ako aj vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdiť.

5. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom1.júla2016zrušenýCivilnýmsporovýmporiadkom.Súdprvejinštancienapadnutýrozsudokvydal
dňa 25.05.2016 , t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky

súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku
(ďalejlenCSP) postupovalvsúladesustanovením§470ods.1CSP,podľaktoréhoakniejeustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
je správny dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením

§ 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie
právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí uviedol.
7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza , že súd prvej inštancie

žalobu žalobcu v časti 271,80 eura zamietol v zásade pre neunesie dôkazného bremena žalobcom,
ktorý v konaní nepreukázal vznik ani výšku škody. Rovnako ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd
po prejednaní veci dospel k záveru, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno tak, ako
mu to ukladalo ust. § 120 ods. 1 OSP ( teraz ust. § 132 CSP) a to z toho dôvodu, že v konaní
dostatočným spôsobom nesplnil povinnosť navrhnúť právne relevantné dôkazy. Aby súd mohol

rozhodnúť vo veci samej, musí najskôr zistiť skutkový stav a tento zistí predovšetkým prostredníctvom
vykonávaných dôkazov. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods.
1 a § 101 ods. 1 OSP). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo
vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, a aj pri odročovanípojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky právne relevantné tvrdenia, či už sú
uvedené v žalobnom návrhu, vo vyjadrení žalovaného, alebo v priebehu konania. Poslednou procesnou
možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia, ktorým sa konanie končí.

Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Dôkazným bremenom (v spojitosti
s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od
zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Dôkazná núdza je situácia, v ktorej sa dopad (neúspech v
konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné

bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal okrem zaplatenia sumy 26,70 eura
za poskytnuté služby aj zaplatenia náhrady škody v sume 271,80 eura , ktorá suma predstavuje podľa
tvrdenia žalobcu škodu vzniknutú v súvislosti so zapožičaním 2 kusov zariadení SET-TOP-BOX , ktoré
žalovaný žalobcovi napriek výzve nevrátil. Na preukázanie svojich tvrdení predložil žalobca odovzdávací
protokol Zriadenie služby max multimedia zo dňa 14.12.2011 z ktorého vyplýva, že žalovanému mali

byť odovzdané v ňom uvedené zariadenia a to SeT-ToP-Box I s/n : 69161144M212616 a SeT-
ToP-Box II s/n 69161141M164713, pričom hodnota týchto zariadení v odovzdávacom protokole ani v
žiadnom inom listinnom dôkaze uvedená nebola. Ďalej z obsahu spis vyplýva, že žalobca faktúrou
č.1131137696 zo dňa 14.11.2013 žalovanému vyhotovil faktúru na zaplatenie sumy 271,80 eura titulom
poplatku za nevrátenie zariadenia. Okrem týchto listín žalobca iné dôkazy ohľadom výšky škody v

konaní pred súdom prvej inštancie ani odvolacím súdom nepredložil a ani nenavrhol vykonať. V ust. §
420 OZ je upravená všeobecná zodpovednosť fyzickej a právnickej osoby za spôsobenú škodu, ktorá
vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu porušením právnej povinnosti . Táto zodpovednosť je
zodpovednosťou za zavinený protiprávny úkon. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej
povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu a to : a/ porušenie

právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), b/ vznik škody ako majetkovej ujmy , c/ existencia
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou., d/ zavinenie toho, kto škodu
svojím protiprávnym úkonom spôsobil ( ide o zodpovednosť za predpokladané zavinenie). Ak boli tieto
predpoklady zodpovednosti poškodeným preukázané, zavinenie sa predpokladá, avšak za podmienok
ust. § 420 ods. 3 OZ sa škodca môže od zodpovednosti oslobodiť. Vzhľadom k vyššie uvedeným

zákonným podmienkam vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu bolo povinnosťou žalobcu v tomto
konaní bezpečne preukázať, že žalovaný porušil právnu povinnosť , v dôsledku čoho žalobcovi vznikla
škoda , ktorá predstavuje majetkovú ujmu a táto je v príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a
vzniknutou škodou. Protiprávny úkon a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku vtedy, ako
je preukázané, že ak by protiprávny úkon nebol, ku škode by nedošlo. Žalobca bol taktiež povinný v

konaní preukázať výšku škody, ktorá mu v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovaným vznikla.
9. Žalobca v konaní preukázal odovzdanie zariadení žalovanému a aj to, že žalovaní riadne svoje
povinnosti neplnil a napriek výzve zariadenia nevrátil. Zo strany žalovaného, tak došlo k porušeniu
právnej povinnosti ( zmluvnej ), avšak iba tento záver sám o sebe nepostačuje na to, aby súd mohol
uplatnenú škodu žalobcovi priznať. Bez toho, aby žalobca preukázal v akej hodnote boli zariadenia,

ktoré žalobcovi odovzdal, a akú hodnotu mali v čase porušenia právnej povinnosti žalovaným a v čase
povinnosti žalovaného tieto žalobcovi vrátiť , nie je možné výšku škody zistiť. Žalovaný zariadenia
prevzal v roku 2011 a k porušeniu zmluvných povinností zo strany žalobcu došlo až v roku 2013,
pričom počas užívania zariadení nesporne muselo dôjsť k ich amortizácii. Keďže žalobca v konaní
nijako nepreukázal hodnotu nových zariadení, ktoré žalovanému odovzdal a ani žiadnym spôsobom

nepreukázal ich hodnotu po amortizácii správne súd prvej inštancie prijal záver, že nepreukázal výšku
škody, ktorá mu mala porušením právnej povinnosti žalovaným vzniknúť. Nepreukázal teda v akom
rozsahu došlo k zmenšeniu jeho majetku, ku ktorému by nebolo došlo, ak by žalovaný riadne plnil svoje
zmluvné povinnosti. Pretože žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy 271,80 eura požadoval priznať
titulom náhrady škody bol povinný všetky vyššie uvedené skutočnosti preukázať. Výšku škody nie je

možné stotožňovať s výškou zmluvnej pokuty, uvedenej v cenníku doplnkových služieb a ostatných
zariadení, na ktorý sa žalobca v konaní odvolával, ani s výškou poplatku za nevrátenie zariadenia
uvedeného vo faktúre č.1131137696 zo dňa 14.11.2013.
10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom
zamietajúcom výroku ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil.

11.Vodvolacomkonaníbolúspešnýžalovaný,uktoréhobyboldôvodnato,abymuodvolacísúdpodľa§
396 ods. 1, § 255 a § 262 ods. 1 CSP priznal v celom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho konania
s tým, že o výške tohto nároku by podľa § 252 ods. 2 CSP rozhodol súd prvej inštancie po právoplatnostirozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Podľa obsahu spisu mu však v tomto štádiu konania žiadne trovy
nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že sa žalovanému nárok na náhradu týchto trov nepriznal.
12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).