Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. máj 2011

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2Cb/60/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8403899735
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2011:8403899735.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu: A.. A. Š., N. F.

Č.. XXXX/XX, XXX XX A., právne zastúpeného JUDr. Ľubicou Lukáčovou, advokátkou, so sídlom M.
Hodžu 10/3, 971 01 Prievidza, proti žalovanému: Mestu Kežmarok, so sídlom Hlavné námestie č. 1, 060
01 Kežmarok, právne zastúpenému JUDr. Zdenkou Kuzárovou, advokátkou, so sídlom Za vodou č. 9,
064 01 Stará Ľubovňa, o náhradu škody vo výške 6.097,72 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I.Žaloba,ktorousažalobcanažalovanomdomáhalzaplateniasumy6.097,72eursúrokomzomeškania
vo výške 9,52 % od 29.04.2003 do zaplatenia s a z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 2.863,69 eur v lehote troch
dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

III. O trovách Slovenskej republiky bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou z 30.04.2003 zmenenou podaním z 13.04.2004 (čl. 39-40) sa žalobca
domáhal na žalovanom náhrady škody vyjadrenej v starej mene vo výške 183.700,- Sk s úrokom z
omeškania vo výške 9,52 % od 29.04.2003 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

Uvedené si žalobca uplatnil voči pôvodnému žalovanému v I. rade Nemocnici s poliklinikou MUDr.
Vojtecha Alexandra so sídlom Huncovská č. 38, 060 01 Kežmarok, IČO: 00 610 844.

Po odpore podanom pôvodným žalovaným v I. rade proti platobnému rozkazu Okresného súdu
Kežmarok č. k. 1Rob/155/03 (čl. 22 spisu) z 30.04.2003 konajúci súd uznesením sp. zn. 2Cb/60/03-41
z 30.08.2004 na návrh žalobcu pripustil, aby do konania na strane žalovaného pristúpil ako žalovaný
v II. rade Mesto Kežmarok.

Žalobca v dôvodoch žaloby uviedol, že 03.06.1997 uzavrel s pôvodným žalovaným (Nemocnica s
poliklinikou MUDr. Vojtecha Alexandra) Kúpnu zmluvu č. 1/97/1 podľa ust. § 409 a nasl. Obchodného
zákonníka. Podľa tejto zmluvy sa žalobca zaviazal poskytovať pôvodnému žalovanému v I. rade
zdravotnícku starostlivosť v odbore lekárenstvo.

Na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy žalobca dodával pôvodnému žalovanému v I. rade lieky na

podklade žiadaniek vystavených pôvodným žalovaným v I. rade. Cenu za dodávku týchto liekov žalobca
fakturoval pôvodnému žalovanému v I. rade faktúrami vystavenými podľa ust. článku IV. kúpnej zmluvy.V ďalšom dôvodil, že pohľadávky z kúpnej zmluvy neboli pôvodným žalovaným v I. rade uhradené v
lehote ich splatnosti v dôsledku čoho žalobca nemal prostriedky na úhradu svojich splatných záväzkov
voči obchodnej spoločnosti MED-ART, s. r. o. so sídlom Železničná č. 4, Dunajská Streda, ktorá voči

žalobcovi vystupovala v právnom postavení dodávateľa liekov. V dôsledku uvedenej právnej skutočnosti
tak žalobca záväzky voči svojmu dodávateľovi nesplácal v lehote ich splatnosti.

Následne si obchodná spoločnosť MED-ART, s. r. o. uplatnila voči žalobcovi pohľadávky na Okresnom
súde v Kežmarku. Konanie skončilo platobným rozkazom tohto súdu č. k. 1Rob/127/01, ktorým súd

zaviazal žalobcu na zaplatenie uplatnenej pohľadávky.

Na základe právoplatného exekučného titulu podala obchodná spoločnosť MED-ART, s. r. o. návrh na
exekúciu súdnemu exekútorovi JUDr. Tomášovi Boľošovi so sídlom Bakossova č. 60, Banská Bystrica.

V ďalšom žalobca dôvodil, že voči nemu bolo vedené exekučné konanie pod č. k. Ex 337/2002 na

vymoženie pohľadávky vo výške 708.729,- Sk istiny s príslušenstvom.

Ako v ďalšom uviedol podľa potvrdenia exekútorského úradu uhradil oprávnenému v exekučnom konaní:
- 708.729,- Sk z titulu istiny,
- 183.700,- Sk z titulu trov exekúcie + DPH.

Neuhradením pohľadávok z kúpnej zmluvy riadne a včas bola žalobcovi spôsobená
škoda vo výške 183.700,- Sk, ktorej výška podľa vyjadrenia žalobcu predstavuje rozdiel medzi istinou
vymáhanou obchodnou spoločnosťou MED-ART, s. r. o. a sumou, ktorú musel žalobca skutočne
vynaložiť na úhradu svojho dlhu voči obchodnej spoločnosti MED-ART, s. r. o. (čl. 2-3 - žaloba).

Ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka vymedzuje pojem zodpovednosti za škodu ako nepriaznivý
právny následok predvídaný sankčnou zložkou právnej normy a postihujúci toho, kto porušil primárnu
právnu povinnosť. Tento nepriaznivý právny následok spočíva v tom, že rušiteľovi primárnej povinnosti
vznikánáslednázodpovednostnáprávnapovinnosť,ktorúdoteraznemal(sekundárnapovinnosť)aktorá

je zameraná na reparáciu, prípadne na reštitúciu narušeného právneho stavu, prípadne vo výslovne
stanovených prípadoch k poskytnutiu zadosťučinenia.

Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti podľa posledne citovaného zákonného
ustanovenia (§ 420 OZ) sú: porušenie právnej povinnosti, vznik škody, existencia príčinnej súvislosti

medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody.

Základným predpokladom zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon)
ako prejav ľudskej vôle (komisívny alebo omisívny), ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Takýto
rozpor je protiprávny bez ohľadu na úmysel, či nedbanlivosť (zavinenie). Pri posudzovaní existencie

protiprávneho úkonu je potrebné vychádzať z koncepcie tzv. generálneho deliktu - každé protiprávne
konanie môže byť pri splnení ďalších predpokladov deliktom.

Porušenie právnej povinnosti ako predpoklad občianskoprávnej zodpovednosti sa neprezumuje, ale
musí byť poškodeným preukázané. V konaní pred súdom je úlohou žalobcu preukázať, že došlo k

určitému skutku, z ktorého je odvodzovaná zodpovednosť žalovaného za protiprávny úkon. Posúdenie,
či preukázaný skutok je protiprávnym konaním je posúdením právnym, ktoré náleží súdu. Poškodený
však preukazuje existenciu skutkových okolností, ktoré po právnej stránke hodnotí súd.

V priebehu konania pred súdom prvého stupňa žalobca svoje právo z hľadiska právnej kvalifikácie a

zdôvodnenia subsumoval pod ustanovenie § 373 v spojení s ust. § 380 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť
náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

Zodpovednosť za škodu je objektívnou zodpovednosťou, kde sa pre jej vznik nevyžaduje zavinenie.

Predpokladom pre vznik zodpovednosti je porušenie povinnosti zo záväzku (alebo inej právnej
povinnosti) stanovenej v Obchodnom zákonníku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi škodou a
porušením povinnosti.Podľa§373Obchodnéhozákonníkaprevznikzodpovednostizaškodusavyžadujeporušeniepovinnosti
z obchodného záväzkového vzťahu (§ 261 a § 262) alebo porušenie inej právnej povinnosti stanovenej
v Obchodnom zákonníku.

Škodou sa rozumie skutočná škoda (damnum emergens) ako majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch,
ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu oproti majetkovému stavu pred škodnou udalosťou a ušlý
zisk (lucrum cessans) ako zisk, ktorý by bol poškodený dosiahol, keby nebola nastala škodná udalosť
(§ 379, § 381 a § 380).

Zodpovednosť je daná len vtedy, keď vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti
(kauzálny nexus). Nie každé porušenie povinnosti zo záväzku alebo inej povinnosti stanovenej v
Obchodnom zákonníku spôsobí škodu. Povinný subjekt môže porušiť viac povinností, ale nie každé
jej porušenie je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou, pretože škoda nebude následkom, resp.
dôsledkom porušenia povinnosti.

Ust. § 380 dopĺňa ustanovenia o rozsahu náhrady škody. V tomto ustanovení sa prejavuje reparačná
funkcia zodpovednosti za škodu. Medzi vynaloženými nákladmi a porušením povinnosti musí byt
príčinná súvislosť. Poškodená strana si môže uplatniť len tie náklady, ktoré museli byť vynaložené,
pretože druhá strana nesplnila svoju povinnosť zo záväzku alebo inú právnu povinnosť. Dôkazné

bremeno je na poškodenej strane, v prejednávanej veci na žalobcovi.

V súvislosti s posudzovaním existencie prvého zákonného predpokladu vzniku práva žalobcu na
náhradu škody v priebehu konania pred súdom prvého stupňa žalobca len všeobecne uviedol,
že ,,záväzky pôvodného žalovaného v I. rade vyplývajúce z kúpnej zmluvy uzavretej so žalobcom neboli

zaplatené včas a riadne“ (čl. 2 - žaloba), že ,,žalovaný neuhrádzal včas faktúry navrhovateľa za dodávky
liekov“ čím mal porušiť základné povinnosti kupujúceho podľa § 409 ods. 1 a § 447 a nasl. Obchodného
zákonníka (čl. 32 spisu).

Z listinných dôkazov predložených žalobcom v priebehu ďalšieho konania pred súdom prvého stupňa

(čl. 201-270 spisového materiálu), ani z jeho písomného vyjadrenia k nim, z ktorých je zrejmý predmet,
množstvo a cena liekov a zdravotníckeho materiálu, ktorý žalobca kúpil od obchodnej spoločnosti MED-
ART, s. r. o. však bližšia individualizácia záväzkov pôvodného žalovaného v 1. rade, z ktorej by bolo
zrejmé na základe čoho žalobca svoje právo uplatňuje, nevyplýva.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Posledne citované zákonné ustanovenie vyjadruje základné práva a povinnosti v občianskom súdnom

sporovom konaní, ktorým je povinnosť účastníkov: a/ tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých účastník
konania odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany. Uvedené je elementárnou povinnosťou
účastníka konania a to najmä žalobcu. Povinnosť tvrdenia skutkových okolností, z ktorých žalobca
odvodzuje svoje právo alebo povinnosť žalovaného, vyplýva už z požiadavky na obsah žaloby, resp. na
obsah návrhu na začatie konania.

Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na označenie dôkazov preukazujúcich pravdivosť skutkových
tvrdení. Dôkazným bremenom je povinnosť účastníka, pokiaľ chce byť v konaní úspešný, preukázať
pravdivosťtakýchsvojichtvrdení,ktorésúrelevantnéaspôsobiléprivodiťprenehopriaznivérozhodnutie
súdu. O dôkaznom bremene nemožno spravidla hovoriť vo vzťahu k celému konaniu, ale iba vo vzťahu

ku konkrétnemu skutkovému tvrdeniu alebo tvrdeniam, ktoré majú pre rozhodnutie súdu určitý význam.

Zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena znamená, že účastník konania, ktorého zaťažovalo
bremeno preukázania rozhodných skutočností a toto neuniesol, nebude v konaní úspešný. Nestačí, že
označí dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť svojich tvrdení.

Predpokladom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je v ďalšom objektívna existencia príčinnej
súvislosti (kauzálneho nexu) medzi porušením právnej povinnosti (protiprávnym úkonom) ako príčinou
a škodou vrátane jej rozsahu ako následkom. Existencia príčinnej súvislosti je nevyhnutná bezohľadu na to, či ide o zodpovednosť založenú na zavinení, či zodpovednosť objektívnu. Nestačí iba
pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existenciu; príčinnú súvislosť je
potrebné vždy preukázať. Hľadisko časovej súvislosti medzi porušením právnych povinností škodcu a

skutkovou udalosťou, z ktorej vzniká škoda, nie je samo o sebe rozhodujúce; rozhodujúca je vecná
súvislosť príčiny a následku, zatiaľ čo časová súvislosť napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti.
Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym úkonom a konkrétnou škodou je otázkou
skutkovou. Súd zisťuje jej existenciu. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že vyriešenie tejto otázky
nemožno uložiť znalcovi, ktorý môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní

skutkového stavu veci vychádza.

Právnym posúdením je vymedzenie medzi akou ujmou (akým následkom) a akou skutočnosťou
(príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu.
Má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada
požadovaná.Právevovzťahumedzikonkrétnouujmoupoškodeného(akvznikla)akonkrétnymkonaním

škodcu (ak je protiprávne) sa príčinná súvislosť zisťuje.

Aj napriek množstvu listinných dôkazov predložených v priebehu konania pred súdom prvého stupňa
(viď čl. 201 - 270 spisového materiálu) a následnému písomnému vyjadreniu žalobcu zo 06.05.2011 (čl.
272 spisu) žalobca tak časovú, ale najmä vecnú súvislosť medzi tvrdenou pohľadávkou, ktorú mal mať

voči pôvodnému žalovanému v I. rade a svojim záväzkom voči obchodnej spoločnosti MED-ART, s. r.
o., ktorý mu vznikol na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu
Kežmarok č. k. 1Rob/155/03 z 30.04.2003 v celkovej výške 183.700,- Sk (čl. 22 a výpoveď žalobcu na
čl. 293), nepreukázal.

Vzhľadom na priebeh dokazovania pred súdom prvého stupňa je potrebné zdôrazniť, že pri posudzovaní
otázky príčinnej súvislosti ako jedného zo zákonných predpokladov vzniku práva poškodeného
(žalobcu), na náhradu škody, vždy musí ísť o priamu (nie sprostredkovanú) príčinu. V tejto súvislosti
súd odkazuje i na závery súdnej praxe, podľa ktorej príčinnú súvislosť nemožno vyvodzovať z niečoho,
čo samo je už následkom škodnej udalosti, za ktorú škodca zodpovedá. Príčinou vzniku škody môže

byť len okolnosť, ktorá konkrétnu ujmu (vo forme škody skutočnej, či ušlého zisku) spôsobila, nie však
okolnosť, na ktorej základe by bolo možné určitý majetkový prínos len očakávať (rozhodnutie NS ČR
sp. zn. 25Cdo 1501/2002).

Žalobca nepreukázal ani vecnú stránku pohľadávky (predmet pohľadávky a ,,okolnosti jej vzniku“)

voči pôvodnému žalovanému v I. rade, ani predmet a ,,okolnosti vzniku“ svojho záväzku vo vzťahu k
obchodnej spoločnosti MED-ART, s. r. o.

Vkonanípredsúdomprvéhostupňatakžalobcanepreukázalexistenciuskutkovéhozákladupohľadávky
voči pôvodnému žalovanému v I. rade čím zároveň neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa jej

individualizácie z hľadiska predmetu, výšky a okolností jej vzniku.

V ďalšom nepreukázal ani právny a skutkový základ existencie jeho záväzku vo vzťahu k obchodnej
spoločnosti MED-ART, s. r. o. v celkovej výške 183.700,- Sk, ktorá bola predmetom osobitného konania
pred Okresným súdom Kežmarok a následne exekučného konania vedeného pred Exekútorským

úradom JUDr. Tomáša Boľoša pod č. k. Ex 337/2002.

Neuniesol taktiež povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno o existencii tak vecnej, ako i časovej súvislosti
medzi svojou pohľadávkou voči NsP Kežmarok a svojim záväzkom vo vzťahu k obchodnej spoločnosti
MED-ART, s. r. o. (vyjadrenia žalobcu na čl. 293 spisu).

K posudzovaniu existencie príčinnej súvislosti medzi porušením záväzku pôvodného žalovaného v I.
rade a prípadnou škodou na strane žalobcu súd poznamenáva, že ak by aj v prejednávanej právnej
veci bolo možné uzavrieť, že tým, že žalobcovi nebolo pôvodným žalovaným v I. rade zaplatené
príslušenstvo pohľadávky, mu bola spôsobená ujma v podobe nákladov exekučného konania (čl. 2

- žaloba) a zároveň, že táto ujma je škodou v občianskoprávnom zmysle, nebolo by možné samo
o sebe konštatovať existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti pôvodného
žalovaného v 1.rade a touto ujmou, keďže bezprostrednou príčinou vzniku povinnosti žalobcu zaplatiť
vyššie uvedené náklady exekúcie bolo nedodržanie záväzku vyplývajúceho žalobcovi z obchodnéhozáväzkového vzťahu s obchodnou spoločnosťou MED - ART, s. r. o. Uvedený právny záver je v súlade
i s doterajšou rozhodovacou činnosťou súdov vyššieho stupňa zaoberajúcou sa otázkou postupu pri
zisťovaní príčinnej súvislosti. (Rozsudok NS Českej republiky z 21.02.2002, spis. zn. 21Cdo 300 / 2001).

Žalobca sa v konaní pred súdom prvého stupňa domáhal práva na náhradu škody, ktorá mu mala
vzniknúť konaním pôvodného žalovaného v I. rade spočívajúcim v nesplnení záväzkov voči žalobcovi.
Je nepochybné, že v prejednávanej veci sa jedná o záväzky pôvodného žalovaného v I. rade, ktorých
splatnosť nastala do 31.12.2002, keďže samotné vyššie uvedené exekučné konanie skončilo na základe

návrhu podaného ešte 22.11.2002 (vyjadrenie žalobcu na čl. 294 + návrh na zastavenie exekúcie na čl.
11 a úradný zápis na čl. 12 spisu).

Pri posudzovaní otázky vecnej pasívnej legitimácie žalovaného (Mesta Kežmarok) súd v ďalšom
aplikoval ust. § 2 písm. j/ zák. č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov
štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, podľa ktorého na obce prechádzajú pôsobnosti

na úseku zdravotníctva: 1. zriaďovanie ambulancií vrátane staníc lekárskej služby prvej pomoci a
ambulancií v zariadeniach sociálnych služieb; 2. zriaďovanie špecializovaných zariadení ambulantnej
starostlivosti, polikliník, nemocníc prvého typu a nemocníc s poliklinikou prvého typu; 3. agentúr domácej
ošetrovateľskej starostlivosti; 4. súčinnosť na preventívnych programoch; 5. schvaľovanie ordinačných
hodín neštátneho zdravotníckeho zariadenia.

Citovaná zákonná úprava v článku XIX. mení a dopĺňa zák. č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti
v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 110/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona č.
140/1998 Z. z., zákona č. 241/1998 Z. z., zákona č. 80/2000 Z. z., ktorý v bode II. zmenil znenie §

24 ods. 3 nasledovne: „(3) zriaďovateľom zdravotníckeho zariadenia uvedeného v ods. 1 písm. a/, b/,
d/, h/ a i/ je obec. Zriaďovateľom zdravotníckeho zariadenia uvedeného v ods. 1 písm. f/ a j/ okrem
nemocnice s poliklinikou tretieho typu je samosprávny kraj. Zriaďovateľom ostatných zdravotníckych
zariadení uvedených v ods. 1 a 2 okrem stredných zdravotníckych škôl je Ministerstvo zdravotníctva
Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“)“.

V zmysle článku XXII. tak posledne citované zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.01.2003.

Vychádzajúc z článku I. § 1 zákona č. 416/2001 Z. z. uvedená právna úprava vytvárala do budúcna
legislatívny rámec pre uskutočnenie prechodu pôsobnosti z ministerstiev, krajských úradov a okresných

úradov na obce a na vyššie územné celky, ktorými sú podľa osobitného zákona samosprávne kraje v
rozsahu a spôsobom ustanoveným v článku II. až XXI., pričom pod prechodom pôsobnosti podľa ods.
1 na účely tohto zákona je potrebné rozumieť prenesenie výkonu pôsobností štátnej správy na obce a
samosprávne kraje a prechod pôsobností v rozsahu ustanovenom zákonom z orgánov štátnej správy
do samosprávnej pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov.

Pri posudzovaní vecnej pasívnej legitimácie žalovaného (Mesta Kežmarok) súd ďalej aplikoval zákon č.
118/2002 Z. z., ktorý v zmysle svojho ust. článku I. mení a dopĺňa zák. č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej
starostlivosti v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z., zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 110/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.,

zákona č. 140/1998 Z. z., zákona č. 241/1998 Z. z., zákona č. 80/2000 Z. z., zákona č. 416/2001 Z.
z. a zákona č. 553/2001 Z. z. a to tak, že pod bodom č. 68 sa doterajší text § 80e označuje ako ods.
1 a dopĺňa sa ods. 2, ktorý znie: „(2) zriaďovateľská funkcia krajského úradu k štátnym zdravotníckym
zariadeniam uvedeným v § 24 ods. 1 písm. d/ a zriaďovateľská funkcia ministerstva zdravotníctva k
štátnym zdravotníckym zariadeniam uvedeným v § 24 ods. 1 písm. h/ a i/ prechádza na príslušnú obec.

Zriaďovateľská funkcia ministerstva zdravotníctva k štátnym zdravotníckym zariadeniam uvedeným v §
24 ods. 1 písm. f/ a j/ okrem nemocnice s poliklinikou tretieho typu prechádza na príslušný samosprávny
kraj.“. V zmysle ust. článku VI. citovanej zákonnej úpravy § 80e ods. 2 nadobudol účinnosť dňom
01.01.2003.

Podľa zákona číslo 447/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení
neskorších predpisov do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci v správe
právnických osôb, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitných zákonov (§
2b ods. 1 písm. a/).Podľa ust. § 4a ods. 2 zák. č. 447/2001 Z. z. na obec neprechádzajú záväzky na úhradu za dodávky
tovarov, prác a iných výkonov prevzaté správcom majetku štátu súvisiace s majetkom, ktorý prechádza

do vlastníctva obce podľa § 2b ods. 1, ktoré sú po lehote splatnosti, alebo neboli uhradené ku dňu
prechodu majetku Slovenskej republiky na obec podľa tohto zákona, ak neboli uhradené ku dňu
prechodu majetku.

Je nepochybné, že v prejednávanej veci žalobca uplatnil právo súvisiace s dodávkou tovaru pôvodnému

žalovanému v I. rade, ktorý v tom čase bol štátnou príspevkovou organizáciou. V ďalšom je (z
hľadiska časového, nie vecného) nepochybné, že tieto záväzky mali, podľa vyjadrenia žalobcu, vzniknúť
pôvodnému žalovanému v I. rade v období do 31.12.2002, a že ide o záväzky po lehote splatnosti,
ktoré neboli uhradené ku dňu prechodu majetku Slovenskej republiky na obec (v prejednávanej veci
Mesto Kežmarok).

Pri stanovení recentného objektívneho výkladového cieľa súd pri výklade vyššie uvedených noriem
práva aplikoval ústavnoprávny princíp právnej istoty s možnosťou prispôsobovania práva novým
spoločenským podmienkam a vývoju celého právneho poriadku (ďalej len princíp právnej istoty). V tomto
zmysle je podľa právneho názoru súdu potrebné v prejednávanej veci aplikovať základnú zásadu práva,
podľa ktorej každý zodpovedá za sféru svojho vplyvu a každý nesie zodpovednosť za následky, ktoré

sa vo sfére jeho vplyvu odohrali.

Príspevková organizácia nemá vlastný majetok ale hospodári s majetkom štátu. Tento charakter
hospodárenia príspevkovej organizácie okrem iného znamená, že zriaďovateľ zodpovedá za výsledky
hospodárenia príspevkovej organizácie a priamo zákon o rozpočtových pravidlách mu prikazuje, aby v

prípade, že príspevková organizácia nemá vykryté hospodárenie z vlastných prostriedkov, zriaďovateľ
je povinný v rámci rozpočtového roka, ktorým je vždy kalendárny rok ,,vykryť“ v rámci tejto svojej
zodpovednosti dlhy, ktoré prípadne vyplývajú zo záväzkov príspevkovej organizácie.

Uvedený právny záver vyplýva i z ust. § 55d ods. 6 zák. č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v

znení účinnom k 31.12.2002, podľa ktorého záväzky štátu, ktoré pri prechode zriaďovateľských funkcií
podľa osobitného predpisu neprešli na obec, alebo vyšší územný celok pri prechode majetku podľa
osobitného predpisu (odkaz č. 35 - § 4a zákona SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení zák. č.
447/2001 Z. z.), sú záväzkami pôvodného zriaďovateľa alebo orgánu, ktorý plnil funkciu zriaďovateľa.

Predmetom tohto konania sú záväzky pôvodného žalovaného v I. rade - štátnej príspevkovej
organizácie, ktoré vznikli z právnych vzťahov so žalobcom v období, kedy zriaďovateľom bola Slovenská
republika prostredníctvom príslušného Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a ktoré zároveň
spĺňajú zákonné kritériá ustanovenia § 4a ods. 2 zák. č. 447/2001 Z. z. To znamená, že sa jedná
o záväzky, ktoré vznikli do momentu zákonného prechodu zriaďovateľskej funkcie citované týmto

ustanovením.

Ak teda zákonodarca posledne citovanou normou práva vyslovil, že na nového zriaďovateľa
neprechádza záväzok na úhradu za dodávku tovaru, práce a iného výkonu prevzatého správcom
majetku štátu súvisiaci s majetkom, ktorý prechádza do vlastníctva obce (v prejednávanej veci Mesta

Kežmarok) podľa ust. § 2b ods. 1, ktorý je po lehote splatnosti alebo nebol uhradený ku dňu prechodu
majetku Slovenskej republiky na obec podľa tohto zákona, nebolo by možné ani za prípadného splnenia
zákonných podmienok vzniku práva žalobcu na náhradu škody voči pôvodnému žalovanému v I. rade,
prijať právny záver, že na nového zriaďovateľa (žalovaného - Mesto Kežmarok) prešla i prípadná
povinnosť nahradiť poškodenému škodu, ku vzniku ktorej by potenciálne došlo i v príčinnej súvislosti s

porušením právnej povinnosti škodcu - pôvodného žalovaného v I. rade NsP Kežmarok spočívajúcim v
nezaplatení svojho splatného záväzku v období do 31.12.2002.

Súdsapretovprejednávanejvecistotožnilsprávnymnázoromžalovaného,ktorýnamietalsvojupasívnu
vecnú legitimáciu. V tejto súvislosti je podľa právneho názoru súdu potrebné prisvedčiť žalovanému,

podľa ktorého prenesením zodpovednosti za záväzky štátu na žalovaného by došlo k porušeniu jeho
ústavného práva na samostatné finančné hospodárenie garantované Článkom 65 Ústavy Slovenskej
republiky.Opačným výkladom uvedených zákonných ustanovení by tak žalovaný svoje zdroje určené na
financovanie vlastných potrieb musel použiť na plnenie záväzkov štátu, čo by bolo v príkrom rozpore
so samotným účelom citovaného ústavného článku priznávajúcemu obci a tým i žalovanému Mestu

Kežmarok samostatnosť, ktorej cieľom je poskytnutie nezávislosti nielen od štátu, ale aj od iných štruktúr
verejnej moci.

Vzhľadom na rozsah listinných dôkazov predložených účastníkmi súd v prejednávanej veci aplikoval
ustanovenie § 152 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého sa má rozsudkom rozhodnúť o celej prejednávanej

veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Dokazovaním vykonaným v priebehu konania dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci nie sú
splnené základné zákonné podmienky pre vznik práva žalobcu na náhradu škody podľa ustanovenia §
373 a § 380 Obchodného zákonníka, teda že právo žalobcu uplatňované podľa citovaných zákonných
ustanovení dané nie je.

Keďže jediným procesným vyjadrením toho, že žaloba je nedôvodná, je výrok o jej zamietnutí (25Cdo
613/2005, NS ČR), rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Keďže v
prejednávanej veci prichádza do úvahy záporný medzitýmny rozsudok, je potrebné žalobu zamietnuť.
Akékoľvek iné formulácie by mohli vyvolať pochybnosti o výsledku konania alebo o tom, či a s akým

predmetom má ďalej konanie pokračovať.

Z posledne uvedeného dôvodu tak súd, postupom podľa § 157 ods. 2 O. s. p. ďalšie navrhnuté dôkazy
nevykonal.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Keďže žalovaný bol v konaní plne úspešný, bolo mu priznané právo na náhradu trov konania v celkovej

výške 2.863,69 eur pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 2.764,11 eur za tieto úkony
právnej služby: /1. prevzatie a príprava (Vyhláška MS SR č. 163/2002 Z. z.) vo výške 204,51 eur, 2.
účasť na pojednávaní 01.10.2004 vo výške 204,51 eur, 3. účasť na pojednávaní 25.11.2004 vo výške
204,51 eur, 4. z réžijného paušálu 3 x 136,- Sk = 13,54 eur, 5. podanie vo veci samej z 22.11.2006
vo výške 210,78 eur, 6. podanie vo veci samej z 11.06.2007 vo výške 210,78 eur, 7. podanie vo veci

samej z 28.08.2007 vo výške 210,78 eur, 8. za podanie vo veci samej z 11.09.2007 vo výške 210,78
eur, 9. z réžijného paušálu 3 x 178,- Sk = 17,73 eur, 10. za podanie vo veci samej zo 16.01.2008 vo
výške 210,78 eur, 11. z réžijného paušálu vo výške 3 x 190,- Sk = 18,93 eur, 12. účasť na pojednávaní
27.08.2008 vo výške 210,78 eur, 13. účasť na pojednávaní 06.04.2011 vo výške 210,81 eur, 14. účasť
na pojednávaní 18.05.2011 vo výške 210,81 eur, 15. réžijný paušál 2 x 7,41 eur = 14,82 eur, 16. náhrada

za použitie motorového vozidla dňa 01.10.2004 vo výške 21,87 eur, 17. náhrada za premeškaný čas dňa
01.10.2004 vo výške 75,28 eur, 18. náhrada za použitie motorového vozidla dňa 25.11.2004 vo výške
21,87 eur, 19. náhrada za premeškaný čas 25.11.2004 vo výške 75,28 eur, 20. náhrada za premeškaný
čas dňa 27.08.2008 vo výške 42,09 eur, 21. náhrada za použitie motorového vozidla dňa 27.08.2008
vo výške 20,95 eur, 22. náhrada za použitie motorového vozidla 06.04.2011 vo výške 21,18 eur, 23.

náhrada za premeškaný čas 06.04.2011 vo výške 49,80 eur, 24. náhrada za použitie motorového vozidla
dňa 18.05.2011 vo výške 21,54 eur, 25. náhrada za premeškaný čas dňa 18.05.2011 vo výške 49,40 eur.

Súd v ďalšom priznal žalovanému právo na náhradu nákladov, ktoré mu vznikli z titulu zloženej zálohy
na znalecké dokazovanie vo výške 99,58 eur.

Rozhodnutím zriaďovateľa Mesta Kežmarok č. 6939/07 z 12.11.2007 bol pôvodný žalovaný v I. rade NsP
Kežmarok s účinnosťou k 30.11.2007 zrušený bez právneho nástupcu. Z uvedeného dôvodu tak súd
dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie sú splnené zákonné podmienky pre vznik práva žalovaného
(Mesto Kežmarok), ktoré v pôvodnom konaní vystupovalo v procesnom postavení žalovaného v II. rade)

na náhradu trov, ktoré v priebehu konania vynaložil iný účastník konania - pôvodný žalovaný v I. rade.

Podľa ust. § 148 ods. 1 O. s. p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu
trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.O trovách Slovenskej republiky bude v zmysle ust. § 151 ods. 1 O. s. p. rozhodnuté samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský
súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu v Kežmarku.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.
- musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí

byť podpísané a datované, podanie treba predložiť spotrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Kežmarku, dňa 18.05.2011

JUDr. Juraj Šteffel
samosudca