Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. september 2017

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 6Er/1236/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4607213668
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2017:4607213668.2

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25 proti povinnému: P. X., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXXX/XX, XXX XX B. pre
vymoženie sumy 1.306,51 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 6047/2007, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu, ktorá začala pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom
exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod spis. zn. EX 6047/2007, na základe návrhu
oprávneného zo dňa 18.11.2007, poverenia Okresného súdu Topoľčany č. 5406 017816 zo dňa
19.12.2007, vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .

II. Súd súdnemu exekútorovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekúcie.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.
s., Bratislava sp. zn. SR 3327/07 zo dňa 31.05.2007 (ďalej len rozhodcovský rozsudok), pre vymoženie

sumy 1.306,51 eur, úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.298,45 eur od 23.12.2006 do
zaplatenia, trov predchádzajúceho konania vo výške 279,69 eur a všetkých účelne vynaložených trov
exekučného konania. Súdny exekútor požiadal na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu bolo udelené dňa 19.12.2007.

2. Po oboznámení sa so spisovým materiálom a jeho preskúmaní dospel k nasledovným zisteniam:

3. Exekučným titulom vo veci je rozhodcovský rozsudok, ktorým bola povinnému uložená povinnosť
zaplatiťoprávnenémuvexekúciiuplatňovanénároky.Zodôvodneniarozhodcovskéhorozsudkuvyplýva,
že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným
a povinným, ktorý ju riadne neplnil. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku suma 1.306,51 eur
pozostáva z nesplateného úveru a poplatku za neho poskytnutie vo výške 1.298,45 eur a úrokov z
omeškania vo výške 0,00 eur vypočítaných ku dňu 23.12.2006 a poplatku za upomienku vo výške 7,97

eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,00 eur a úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.298,45
eur od 23.12.2006 do zaplatenia.

4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci

pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

6. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj
vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh
alebo aj bez návrhu.

8. Podľa § 41 ods. 1 a ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekučným titulom
je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

9. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinnom do 31.12.2014, súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka
konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

10. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinnom do 31.12.2014,

súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

11. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd je povinný aj bez návrhu rozhodnúť o zastavení

exekúcie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky vyplývajúce z ustanovenia § 45 ods. 1 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinnom do 31.12.2014, napr. či plnenie, na ktoré zaväzuje,
nie je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo či odporuje dobrým mravom. Rozhodcovský
rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní účinnom do 31.12.2014, má pre účastníkov rozhodcovského konania účinky ako právoplatný

rozsudok súdu (§ 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinnom do 31.12.2014).
Účinky právoplatného rozsudku v Občianskoprávnym kódexoch nie sú upravené, teória však rozoznáva
dvojaké účinky právoplatnosti - tzv. formálne a tzv. materiálne. Formálna právoplatnosť rozhodnutia
vyjadruje, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne
opravné prostriedky už nemajú odkladný (suspenzívny) účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia

vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový
právny vzťah v podobe judikovaného nároku (rei iudicatae), o ktorom nemožno znova konať a ktorý
je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Kým formálna právoplatnosť je bezvýnimočná,
teda rozhodnutie buď je, alebo nie je, napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami, z materiálnej
právoplatnosti existujú výnimky. Jenou z nich je aj materiálna právoplatnosť rozhodcovských rozsudkov.

Prejavom takejto výnimky je aj ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní účinnom do 31.12.2014, ktoré v sebe zakotvuje prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc
exekučného súdu, resp. súdu, ktorý rozhoduje vo veci výkonu rozhodnutia. Toto ustanovenie umožňuje
exekučnémusúduodmietnuťexekučnúprávnuochranunárokupriznanémurozhodcovskýmrozsudkom,
ktorý vykazuje niektorú z vád v tomto ustanovení uvedenú. Exekučný súd je teda pri postupe podľa

§ 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinnom do 31.12.2014, oprávnený hľadieť
na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním viazaný, môže teda
skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie exekúcie uvedené v § 57 Exekučného poriadku účinného
do 31.03.2017,, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní účinnom do 31.12.2014, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka

rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Toto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny
rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto
otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, napr. či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskomkonaní, ale je oprávnený posúdiť aj obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej
objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom. Aby
bolo možné preskúmať rozhodcovský rozsudok podľa uvedených hľadísk, bolo potrebné preskúmať aj

listiny, na základe ktorých vznikol medzi oprávneným a povinným záväzkovo právny vzťah, z dôvodu
porušenia ktorého došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku.

a) Zo zmluvy o úvere číslo 4381054 zo dňa 18.10.2006 (ďalej len zmluva) a jej súčasti - všeobecných
podmienok poskytnutia úveru (ďalej len všeobecné podmienky alebo VP) bolo zistené, že oprávnený

poskytol povinnému úver vo výške 663,88 eur. Povinný sa zaviazal zaplatiť oprávnenému úver zvýšený
o príslušný poplatok vo výške 634,67 eur, t. j. celkom sa zaviazal zaplatiť oprávnenému sumu 1.298,55
eur v 12-ich mesačných splátkach po 108,21 eur, počnúc dňom 18.11.2006. Zo všeobecných podmienok
vyplýva,žetretinapríslušnéhopoplatku,ktorýsapovinnýzaviazaloprávnenémuzaplatiťvovýške211,56
eur, predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou (bod 13 VP).

12. V zmluve (všeobecných podmienkach) oprávnený upravil viaceré sankcie, ktoré by povinný mal
uhradiť v prípade porušenia zmluvy. Medzi tieto sankcie patrí povinnosť povinného v prípade, že sa celý
dlh stane splatný naraz podľa bodu 4 VP zaplatiť oprávnenému úrok z omeškania vo výške 0,25% z
dlžnejsumyzakaždýdeňomeškaniaododňa,keďsacelýdlhstalsplatný,aždodňajehouhradenia(bod

06 VP). Ďalšou sankciou vyplývajúcou z VP (bod 4) je zmluvná pokuta vo výške 9,96 eur za každý jeden
prípad omeškania s platením niektorej splátky sedem dní a viac. Podľa bodu 4 VP, ak povinný neuhradí
včas štyri po dve idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku
alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť dve po sebe
idúce splátky, prípadne len časti dvoch po sebe idúcich splátok v oboch prípadoch spolu so zmluvou

pokutou vo výške 9,96 eur. Z bodu 4 VP vyplýva pre povinného aj povinnosť uhradiť oprávnenému
paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej v sume 1,99 eur za každú zaslanú upomienku
v prípade porušenia podmienky zmluvy do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu. Všeobecné
podmienky obsahujú aj rozhodcovskú doložku (bod 17). Podľa rozhodcovskej doložky všetky spory
vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym

rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom v Karloveské
rameno 8, Bratislava, IČO: 35922761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom
súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu
na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa
táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním

žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou
v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

13. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy,
na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, veriteľom
je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;
v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania.

15. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami
sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a
zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,

ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.16. Podľa 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) účinného v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

17. Podľa § 53 ods. 2 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na
predmet plnenia alebo cenu plnenia.

18. Podľa § 53 ods. 3 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
19. f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a
spotrebiteľovi to neumožňujú,
a) možňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve.

20. Podľa § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa Smernice Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o
návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účastní spotrebiteľa,
musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez
návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim

alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť
také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o
neprimeranú doložku prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

23. Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (čl. 3 ods. 1) zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú,
aknapriekpožiadavkedôveryspôsobíznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachstránvzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

24. Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (čl. 3 ods. 2) podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou.

25. Podľa bodu 1 písm. e) prílohy Smernice Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 nekalá
podmienka uvedená v článku 3 smernice je okrem iných aj požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú kompenzáciu.

26. Podľa bodu 1 písm. q) prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 nekalá podmienka uvedená

v článku 3 smernice je okrem iných aj požiadavka neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podniknúť právnu akciu alebo realizovať akýkoľvek iný opravný prostriedok,
najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne
arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dokazovania podľa
aplikovateľného práva, hoci táto povinnosť prislúcha inej strane kontraktu.

27. Podľa § 3 Občianskeho zákonníka (OZ) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.28. Súd preskúmal zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi a všeobecné podmienky a zistil, že medzi
účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo, pričom úver

poskytnutý povinnému je spotrebiteľským úverom, a to z nasledovných dôvodov. Predmetom zmluvy o
úvere bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru. Oprávnený je podnikateľom,
pričom medzi predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým
spôsobom. Oprávnený teda pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a ako veriteľ zo zmluvy mal preto pri jej uzatváraní postavenie dodávateľa. Pokiaľ ide o

povinného, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere, z jeho označenia v zmluve je nepochybné, že zmluvu
uzatváral ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Účel poskytnutia peňažných prostriedkov v zmluve uvedený nie je. Definíciu
spotrebiteľa upravuje Občiansky zákonník, ktorý je predpisom všeobecným (lex generalis) a aj zákon o
spotrebiteľských úveroch, ktorý je vo vzťahu k všeobecnej úprave predpisom špeciálnym (lex specialis).
Úprava normami spotrebiteľského práva nevykazuje znaky kompaktnosti, uzavretosti a ucelenosti - čiže

stavu, v ktorom by mala byť celkom vylúčená použiteľnosť všeobecných ustanovení o spotrebiteľských
zmluvách v OZ s poukazom na konkrétnu úpravu niektorého inštitútu v inom zákone - o spotrebiteľských
úveroch. Nad princíp uprednostnenia predpisu špeciálneho pred predpisom všeobecným tu totiž
zmysel úpravy kladie princíp subsidiarity, teda potreby podporného použitia celej všeobecnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv alebo prípadne i len jej fragmentov tam, kde osobitná úprava problém nerieši

vôbec, nečiní tak úplne alebo z určitého dôvodu na posudzovaný problém nedopadá, avšak zároveň je
celkom nesporné, či aspoň uspokojivo nevyvrátené, že tu inak ide o spotrebiteľský vzťah. Spotrebiteľom
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 3 ods. 2). Spotrebiteľom podľa OZ
(§ 52 ods. 3) je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z výkladu úpravy OZ treba dospieť k tomu,
že tzv. nespotrebiteľom je len tá osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovaru či služieb vstupuje
konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (rozumej v rámci vlastnej
zárobkovej činnosti slúžiacej rovnako ako u dodávateľa dosiahnutiu zisku a nielen uspokojovaniu
osobných potrieb odberateľa či príslušníkov jeho domácnosti). Úprava spotrebiteľa obsiahnutá v OZ

je teda širšia ako úprava obsiahnutá v zákone o spotrebiteľských úveroch. Nespotrebiteľský charakter
zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Keďže povinný
ako dlžník pri uzatváraní a plnení zmluvy konal ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a úver jej nebol poskytnutý na účel zamestnania,

povolaniaalebopodnikania,malpostaveniespotrebiteľapodľaZoSÚajpodľaOZ.Nakoľkonebolzistený
dôvod, pre ktorý by sa zákon o spotrebiteľských úveroch na zmluvu nevzťahoval (§ 1 ods. 2), je úver
poskytnutý oprávneným povinnému spotrebiteľským úverom.

29. Dobré mravy sú zákonu neodporujúce mimoprávne spoločenské normy správania sa akceptované

v danom čase v rámci určitej spoločenskej skupiny, ktoré zodpovedajú požiadavke spravodlivého, teda
vyváženéhousporiadaniavzájomnýchprávapovinnostíúčastníkovspoločenskýchvzťahov,ktorétakéto
normy správania upravujú. V zmysle § 4 ods. 5. zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa
za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými
tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej

pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní
dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť
zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Táto zákonná definícia je vytvorená na účely ochrany
spotrebiteľa, ako je však zrejmé z jej znenia, zodpovedá aj všeobecnému chápaniu dobrých mravov
resp. konania proti nim.

30. Na spotrebiteľské vzťahy, o ktorý ide aj v prípade vzťahu medzi účastníkmi konania, sa aplikujú
spotrebiteľské právne normy, preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia,
ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola
spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva (§ 262 ods. 1 ObZ), alebo

či sa jedná o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 ObZ). Právne normy upravujúce spotrebiteľské právne
vzťahy sú pritom kogentnými právnymi normami, ktoré teda nie je možné zmeniť dohodou zmluvných
strán a ani inak. Znenia spotrebiteľských právnych noriem sú všeobecne známe a veriteľ ako dodávateľ,
ktorý v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov podniká a má teda, na rozdiel od spotrebiteľa,vyššiu úroveň informovanosti, by mal uzatvárať také zmluvy, aby podmienky v nich boli v súlade s
ustanoveniami spotrebiteľského práva a nie v rozpore s ním a nemal by sa snažiť ich obísť cez rôzne
zmluvné dojednania, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť nijako ovplyvniť a ktorými sa v konečnom dôsledku

spotrebiteľvzdávasvojichprávalebosiinakzhoršujesvojepostavenie,čospotrebiteľsképrávovylučuje.

31. Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou o spotrebiteľskom úvere (podľa §
2 ZoSÚ). Takáto zmluva musí okrem iného obsahovať aj náležitosti ustanovené v § 4 ods. 2 ZoSÚ,
medzi ktoré patrí aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), ktorá je vyjadrením skutočnej

ceny spotrebiteľského úveru. Ak ročná percentuálna miera nákladov nie je v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uvedená, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 ZoSÚ), čo znamená, že sa
na uvedené poplatky a úroky v zmysle uvedenej právnej fikcie neprihliada. V zmluve uzavretej medzi
účastníkmikonaniaúdajoročnejpercentuálnejmierenákladovabsentuje,povinnémuposkytnutýúverje
tedabezúročnýabezpoplatkov(ajkeďzozmluvyvyplývajú,neprihliadasanane).Súčasťousumy,ktorú
bol povinný zaviazaný rozhodcovským rozsudkom zaplatiť, je však aj príslušný poplatok. Rozhodcovský

rozsudok tak z dôvodu, že zmluva neobsahuje údaj o RPMN, zaväzuje povinného aj na zaplatenie
právom nedovoleného plnenia.

32. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej doložky
vyplývajúcej zo všeobecných podmienok. Nakoľko medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah,

bola rozhodcovská doložka podrobená súdnej kontrole podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút
neprijateľnej (nekalej) podmienky (dojednania, požiadavky) spotrebiteľskej zmluvy, t. j. bolo posúdené,
či rozhodcovská doložka začlenená medzi podmienky štandardnej (formulárovej) zmluvy, teda v rámci
oprávneným vopred pripravených zmluvných dojednaní, nespôsobuje hrubý nepomer v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej

spotrebiteľskej zmluvy a nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom (§ 3 Občianskeho zákonníka). Význam rozhodcovskej doložky je pritom v porovnaní s
ostatnými zmluvnými podmienkami osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. V prípade rozhodovania v rozhodcovskom konaní totiž nejde o výkon

verejnej moci, ale o rozhodovanie súkromnou osobou, ktorej zmluvné strany delegovali právomoc
rozhodnúť ich spor.

33. Smernica Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS z 5.4.1993 považuje riešenie sporov zo
spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané, pričom zákaz

neprimeranosti je tu treba chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy
nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané logicky tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný
presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok a že u úverových zmlúv, spotrebiteľ
koná pod tlakom finančnej tiesne - k získaniu nefair výhody. Súd pritom nepochybuje o tom, že takouto
výhodou je prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov k rozhodcovi, s ktorým podnikateľ dlhodobo

spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je nutné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené
opravné prostriedky atď. Súd preto dospel k záveru, že v spotrebiteľských zmluvách sú rozhodcovské
doložky zakázané, čo vyplýva aj z toho, že je neprípustné, aby sa spotrebiteľ vzdával v spotrebiteľskej
zmluve svojich práv, čo v prípade rozhodcovskej doložky znamená dokonca práva na spravodlivý proces
pred nezávislým súdom.

34. Rozhodcovská doložka, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor
účastníkov, znemožňuje voľbu povinného (spotrebiteľa) dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom,
ak podá žalobu oprávnený (dodávateľ). Ak aj rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym
a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí

spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie,
ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným dodávateľ. Rozhodcovskú doložku
je treba preto vykladať tak, že neodporuje ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) OZ iba vtedy, ak práva
v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ, čo nie je tento prípad, pretože v tomto exekučnom
konaní na základe rozhodcovského rozsudku uplatňuje práva dodávateľ, ktorý aj podal návrh na

začatie rozhodcovského konania. Ďalej je nepochybné, že rozhodcovskú doložku si povinný osobitne
nevyjednal, bola veriteľom vopred pripravená a dlžník ju nemal možnosť ako zmeniť, alebo ovplyvniť jej
obsah (mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým podmienkam). Len veľmi ťažko
pritom možno predpokladať, že si dlžník bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanierozhodcovskej doložky nesie. Dokonca vzhľadom na formu a spôsob, akým sú úverové zmluvné
dojednania oprávneného písané, je odôvodnená obava, že spotrebiteľ ani nemal možnosť si ich vôbec
riadne prečítať a dôsledne sa s nimi oboznámiť a teda aj pochopiť ich význam a následky. Rozhodcovská

doložka je v neprospech povinného ako spotrebiteľa aj z dôvodu miesta rozhodcovského konania,
nakoľko v prípade riešenia sporu by bol miestne príslušný súd, v ktorého obvode je bydlisko povinného
(spotrebiteľa), čo neplatí v prípade rozhodcovského konania.

35. Rozhodcovská zmluva (bez ohľadu na formu akou bola uzavretá), ktorá síce poskytuje spotrebiteľovi

možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, ale v prípade, že rozhodcovské konanie iniciuje dodávateľ a
spotrebiteľ sa musí podrobiť rozhodcovskému konaniu, je iba iluzórna, pretože trvá iba do podania
návrhu na začatie rozhodcovského konania dodávateľom. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je
pritom zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské
konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi.

36. Rozhodcovskú doložku súd posúdil vzhľadom na všetky uvedené dôvody za neprijateľnú podmienku
spotrebiteľskej zmluvy. Podstatné pritom ďalej je, že v rozhodnutí C-168/05, Mostaza Claro Európsky
súdny dvor vyložil, že rozhodcovský nález v spore zo spotrebiteľskej zmluvy nie je treba zrušiť spôsobom
predpokladaným národným právom pre zrušenie rozhodcovského nálezu (rozsudku), ale súd má
kedykoľvek prihliadať na neplatnosť takého rozhodcovského nálezu. Táto možnosť priznaná súdu bola

posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s
ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo
má ťažkosti s ich uplatnením. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je rozhodcovský rozsudok,
teda vychádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky - neprijateľnej rozhodcovskej doložky.

37. Zmluva obsahuje aj ďalšie neprimerané zmluvné podmienky, pričom jednou z nich je aj dohoda o
úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne) z dlžnej sumy. Táto sankcia (rovnako ako
ďalšie - zmluvné pokuty, poplatok za upomienky) nebola dohodnutá v úverovej zmluve, ale je súčasťou
všeobecných podmienok, ktoré sú na predtlačenom tlačive, sú všeobecne koncipované pre veľký počet
dlžníkov (spotrebiteľov) a teda nie sú individuálne dojednané a je nepochybné, že povinný nemal

možnosť ich zmeniť. Podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho
zákonníka v neprospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 OZ). Povinnosti spotrebiteľa sú preto limitované
ustanoveniami Občianskeho zákonníka bez ohľadu na právnu formu, ktorú dodávateľ so spotrebiteľom
uzatvorili (napr. či došlo k dohode o voľbe práva, alebo ide o tzv. absolútny obchod). Týka sa to aj úroku
z omeškania, ktorý preto patrí veriteľovi iba podľa predpisov občianskeho práva, teda podľa § 517 ods.

2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a nie podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Rozhodcovským súdom bol úrok z omeškania priznaný oprávnenému vo výške 0,25 % denne zo sumy
1.298,55 eur od 23.12.2006 do zaplatenia, pričom z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že
rozhodcovský súd vychádzal z bodu 6 všeobecných podmienok (tento bod je v rozsudku citovaný), teda
zo zmluvného dojednania, ktorým malo dôjsť k dohode účastníkov o úroku z omeškania. Ustanovenia

§ 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. však dohodu zmluvných strán o výške
úroku z omeškania nepripúšťajú (ani nepripúšťali) a naopak stanovujú jeho výšku, resp. spôsob jeho
určenia v závislosti od výšky diskontnej, resp. základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska (do
31.12.2008) a základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (od 1.1.2009). Zmluvná povinnosť
zaplatiť riadne a včas je základnou povinnosťou dlžníka, na druhej strane výška zabezpečenia je v

tomto prípade zjavne neprimeraná a podľa názoru súdu pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ) ako
aj pre neprijateľnosť (§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ) absolútne neplatná. Nie je zlučiteľné s dobrými mravmi,
že pre porušenie právnej povinnosti (hoc takej významnej v právnom vzťahu) je dojednané sankčné
zabezpečenie predstavujúce v ročnom vyjadrení takmer 100 % istiny. Zmluvné dojednanie o úroku z
omeškaniajevzhľadomnauvedenédôvodyneprijateľnouzmluvnoupodmienkouspotrebiteľskejzmluvy.

Okrem toho je nepochybné, že úrok z omeškania, keďže bol priznaný zo sumy 1.298,55 eur, bol priznaný
oprávnenému aj z právom nedovoleného plnenia, t. j. z príslušného poplatku, ktorý je súčasťou uvedenej
sumy. Úrok z omeškania z príslušného poplatku za poskytnutie úveru je tak (bez ohľadu na jeho výšku)
právom nedovoleným plnením.

38. Povinný bol rozhodcovským rozsudkom zaviazaný nahradiť oprávnenému trovy rozhodcovského
konania. Aj v tejto časti je rozhodcovský rozsudok v rozpore s dobrými mravmi. V rozsudku sa
konštatuje,ženáhradatrovkonaniabolaoprávnenémupriznanáakoúspešnémuúčastníkovi.Naúspech
oprávneného v rozhodcovskom konaní však s poukazom na výsledky preskúmania rozhodcovskéhorozsudku,keďbolozistené,žejevrozporesozákonomapretoaninemôžebyťpodkladomprevykonanie
exekúcie, nemožno prihliadať.

39. Súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody v zmysle citovaných zákonných ustanovení exekúciu
zastavil. Rozhodol tak z dôvodu, že zistil rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom. Rozhodcovský
rozsudok zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, pričom aj samotné
rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, vychádza z neprijateľnej podmienky
spotrebiteľskej zmluvy. Nároky, ktoré aj keď sú priznané exekučným titulom, ale vychádzajú z

neprijateľných podmienok obchádzajúcich právne normy spotrebiteľského práva, nemožno vymáhať v
rámci exekúcie, pretože takýto výkon práva by bol v rozpore s dobrými mravmi. Na rozhodcovskú
doložku ako neprijateľnú podmienku je potrebné aplikovať § 53 ods. 5 OZ, z ktorého vyplýva,
že rozhodcovská doložka ako neprijateľná podmienka je neplatná, a preto na základe takejto
rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a
vydať rozhodcovský rozsudok.

40. Súd exekúciu zastaví, ak nepochybne zistí, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Súd zistil
dôvody pre zastavenie exekúcie, preto ju zastavil, pričom tak postupoval aj v súlade so záverom
vyplývajúcim z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 322/2010-37 z 13.4.2011, v
ktorom sa okrem iného uvádza: "Okrem uvedeného ústavný súd považoval za potrebné reagovať aj na

vyjadrenie okresného súdu, že v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (účinného od 1. júna 2010 a
to 31.03.2017) je exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne potom, ako nadobudne pochybnosti
alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie, a v tejto súvislosti
odkázať na svoju konštantnú judikatúru (napr. III. ÚS 35/2010, III. ÚS 86/2010, III. ÚS 329/2010 a iné),
z ktorej vyplýva, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len

čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný
súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady
na vedenie takéhoto konania."

41. Súd rozhodol o trovách exekúcie tak, že priznal súdnemu exekútorovi nárok náhradu trov exekúcie

voči oprávnenému s poukazom na § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. Vyšší
súdny úradník rozhodne samostatným uznesením o výške trov exekúcie ( § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).

42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“) tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného
súdu Topoľčany, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí v ňom byť
uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané
a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v ktorom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania