Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/72/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116212024
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116212024.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu Intrum Justitia
Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému
R. M., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom G. XXXX/XXX, XXX XX Z. Z., prechodne bytom XXX
XX L. XXX, právne zastúpenému JUDr. Petrom Škrabákom, advokátom, so sídlom Skuteckého 30, 974
01 Banská Bystrica, o zaplatenie 982,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 8C/170/2013-138 zo dňa 02. 12. 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalobca má n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 02. 12. 2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovisumuvovýške982,35Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške8,05%ročnezosumy982,35
Eur od 12. 09. 2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok). Okresný
súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia voči žalovanému vo

výške 100 % (druhý výrok).
Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaný a právny predchodca žalobcu O.O. Z., a. s.,
so sídlom W. I. X, Z., R.: XX XXX XXX (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) uzatvorili Zmluvu o
poskytnutí spotrebiteľského úveru „J.“ č. XXXXXXXXXXXXXXX, evidovanú pod č. XXXXXXXXXX (ďalej
aj „Zmluva o úvere“, resp ,,zmluva“) dňa 16. 09. 2010. Predmetom Zmluvy o úvere bolo poskytnutie
finančných prostriedkov vo výške 2 200,- Eur. Právny predchodca žalobcu so žalovaným sa dohodli na
štyridsiatich ôsmich splátkach po 65,49 Eur mesačne. Celková suma, ktorú mal žalovaný (spotrebiteľ)

zaplatiť, bola vo výške 3 283,66 Eur. V zmluve bola dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov
vo výške 23,90 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 19,96 % a ročná
úroková sadzba vo výške 18,90 %. Žalovaný pôžičku riadne a včas nesplácal. Žalobca sa domáhal len
zaplatenia pätnástich nepremlčaných splátok úveru v celkovej sume vo výške 982,35 Eur. Tiež nebolo
sporné, že pohľadávka voči žalovanému bola postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
na žalobcu.
Spornou skutočnosťou v konaní bolo, či žalovaný ako osoba nepočujúca mohol platne uzavrieť zmluvu.

Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že ,, je I. od I.. Nečíta a ani nerozumie ťažkým slovám. Niekedy pozerá
filmy, ktorým rozumie na XX % - XX %. Zmluvu podpísal tak, že mu dve ženy napísali SMS správu, aby
prišiel pred banku. Keď tam prišiel, šiel do banky. S pracovníkmi banky sa rozprávali tie dve ženy, ktoré
sú mu známe, a on iba podpísal listiny, ktoré mu doniesli. Následne dostal od banky sumu vo výške 2200,- Eur do ruky. Peniaze potom odovzdal dvom ženám. Neuvedomoval si, čo sú to za peniaze. Nebol
tam prítomný tlmočník a myslel si, že to podpisuje ako svedok. Podpis na zmluve je jeho. Nechal si
sumu 200,- Eur a zvyšnú sumu vo výške 2 000,- Eur odovzdal tým ženám. Nevedel uviesť, akú sumu

už splatil a nevedel to ani preukázať“.
Námietku neplatnosti právneho úkonu vznesenú z dôvodu, že žalovaný je I., okresný súd považoval
za nedôvodnú. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný je síce osobou I., avšak v prejednávanom
prípade sa nejedná o zmluvu, ktorú by uzavrel prvýkrát. Ako vyplýva aj zo žiadosti o poskytnutie pôžičky,
ako aj z vyjadrenia právneho predchodcu žalobcu žalovaný už predtým uzavrel najmenej dve zmluvy o

poskytnutí úveru, pričom ich mesačne splácal vo výške 192,00 Eur. Žalovaný podpísal bez problémov
aj pracovnú zmluvu.
Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný nie je osobou pozbavenou spôsobilosti na právne úkony a
jeho spôsobilosť nebola ani obmedzená. Samotný fakt, že je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím,
nemôže zakladať neplatnosť právneho úkonu. Žalovaný zmluvu podpísal a urobil tak slobodne a vážne.
Zmluva je dostatočne určitá a predmet plnenia je možný. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho

adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu.
Na ujmu zrozumiteľnosti teda nie je to, že adresát nerozumie niektorým výrazom použitým pri prejave
(napríklad z toho dôvodu, že nemá potrebné vzdelanie). Stačí, že takýto prejav je vo všeobecnosti
zrozumiteľný a adresátovi je význam použitých výrazových prostriedkov objasnený (objasniteľný) alebo
vysvetlený (vysvetliteľný) primerane povahe právneho úkonu (relatívna povaha zrozumiteľnosti).

Súd prvej inštancie uviedol, že zmluva nie je ojedinelým právnym úkonom, ktorý žalovaný urobil. Ani
námietka, že nerozumel tomu, čo podpisoval, neobstojí. Je pravdou, že žalovaný je spotrebiteľom,
na druhej strane však zmluva o poskytnutí finančných prostriedkov bola uzavretá v písomnej forme a
obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. a okrem toho aj formulár obsahujúci všetky
podstatné náležitosti zmluvy. Žalovaný nespochybnil, že na základe zmluvy mu právny predchodca

žalobcu poskytol finančné prostriedky vo výške 2 200,- Eur. Tvrdil síce, že je osobou so zníženou
schopnosťou vnímania, avšak toto v konaní nepreukázal.
Okresný súd konštatoval, že uzatváranie zmlúv s nepočujúcimi osobami je bežné, čo vyplynulo zo
zhodných tvrdení svedkov B. H. a W.. X. Z.. Ani zákon nevylučuje, že takáto osoba je spôsobila vykonať
právny úkon. Právny predchodca žalobcu neporušil žiadne zákonné ustanovenie, keď uzavrel zmluvu

so žalovaným, pretože ide o osobu, ktorá je v celom rozsahu spôsobilá na právne úkony. Ak žalovaný
zmluve skutočne nerozumel, nemusel a nemal ju podpisovať. Nič na tom nemení ani fakt, že by bol
prípadne na tento právny úkon „nahovorený“ tretími osobami. Ak by tomu tak bolo, žalovaný by mal túto
skutočnosť vyriešiť podaním trestného oznámenia na tieto osoby. Táto skutočnosť však nemá žiadny
vplyv na rozhodnutie v civilnom konaní, pretože je nesporné, že len žalovaný podpísal zmluvu a len on

je z tejto zmluvy dlžníkom. V prípade trestného konania by si však mohol voči osobe obvinenej uplatniť
náhradu škody. Žalobca však nemá inú možnosť ako žalovať v civilnom konaní žalovaného.
V konaní nebolo sporné poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 2 200,- Eur, pričom žalovaný
nevedel preukázať, že by žalobcovi splatil dlh v celom rozsahu, preto prvoinštančný súd vyhovel žalobe
v celom rozsahu. Za prvý deň omeškania s plnením dlhu považoval deň nasledujúci po dni splatnosti

poslednej 48. splátky, t. j. 12. 09. 2014. Okrem pätnástich nepremlčaných splátok vo výške 982,35 Eur
je žalovaný povinný platiť aj úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 12. 09. 2014 do zaplatenia.
O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“). V konaní bol úspešný žalobca, pretože súd prvej inštancie žalobe
vyhovel v celom rozsahu.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil
rozsudok prvoinštančného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne zmenil rozsudok
okresného súdu a žalobu zamietol z dôvodu premlčaného nároku. Zároveň si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania. V odvolaní poukázal na to, že v priebehu konania bolo preukázané, že je nielen

nepočujúcou osobou, ale aj neschopnou porozumieť akémukoľvek zložitejšiemu textu či rozhovoru. Táto
skutočnosť vyplýva z jeho výpovede a z výpovede tlmočníčky z posunkovej reči, ktorá sama uviedol,
že mu nie je schopná pretlmočiť otázky súdu v presnom znení, pretože je rozumovo na úrovni osem až
desaťročného dieťaťa. Nie je schopný porozumieť ani základným náležitostiam zmluvy o úvere, nevie,
čo je úrok, RPMN, celková výška nákladov úveru a pod. Z výpovede svedkyne Z. (zamestnankyne

právneho predchodcu žalobcu) vyplynulo, že zmluva s nepočujúcim sa podpisuje tak, že zmluva sa
položí pred klienta, obsah zmluvy sa číta a s nepočujúcim sa komunikuje tak, že otázky a odpovede
sa píšu na papier. Tlmočník z posunkovej reči nie je prítomný pri podpise zmluvy. Z vykonaného
dokazovania teda vyplýva, že nemohol pochopiť, čo podpisuje, nemohli mu byť vysvetlené všetkynáležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto Zmluva o úvere je neplatná v zmysle ustanovenia
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“). V konaní navrhol ustanoviť do konania znalca z
príslušného odboru, ktorý by posúdil jeho duševné schopnosti a odpovedal by na otázku, či bol v čase

podpisovania zmluvy posúdiť aspoň základné ustanovenia zmluvy, Taktiež navrhol vypočuť svedkyne
prítomné pri podpisovaní zmluvy. Súd prvej inštancie predvolal svedkyňu N., avšak nepredvolal a
nevypočul svedkyňu Y., ktorá bola v obdobných prípadoch úverov braných I. osobami odsúdená súdmi
SR.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je

vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k

záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý
proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo

okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

7. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy

zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty žalovaného v odvolaní.

8. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo
argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný
súd náležite nevysporiadal. Dokonca možno konštatovať, že neuviedol ani žiadny konkrétny relevantný
právny dôvod a ani žiadny konkrétny relevantný skutkový dôvod, spochybňujúci správnosť napadnutého

rozhodnutia.

9. Pretože žalovaný v spore namietal absolútnu neplatnosť Zmluvy o úvere kvôli tomu, že je osobou
nepočujúcou, okresný súd postupoval správne, keď sa zameral i na skúmanie atribútov (ne)platnosti
právneho úkonu.

10. Účastníkom občianskoprávneho vzťahu môže byť fyzická osoba len vtedy, keď má spôsobilosť na
práva a povinnosti. Ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, má právnu subjektivitu, t.j. občianske
právo ho uznáva za spôsobilý subjekt občianskoprávneho vzťahu. Pod občianskoprávnou spôsobilosťou
na práva a povinnosti rozumieme spôsobilosť mať v medziach právneho poriadku práva a povinnosti v

občianskoprávnych vzťahoch.

11. Spôsobilosť na právne úkony znamená spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a vlastnými
úkonmi brať na seba povinnosti. Táto spôsobilosť vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou (§ 8 ods. 1 OZ).
Každý plnoletý ešte nemusí mať spôsobilosť na právne úkony. Občiansky zákonník počíta s určitými

skutočnosťami, pre ktoré možno: a) fyzickú osobu pozbaviť spôsobilosti na právne úkony, b) fyzickú
osobu obmedziť v jeho spôsobilosti na právne úkony, resp. c) fyzická osoba v konkrétnom prípade nemá
spôsobilosť na určitý právny úkon.ad a) Spôsobilosť na právne úkony nemá fyzická osoba, ktorá bola rozhodnutím súdu pozbavená
spôsobilosti na právne úkony, a to ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je vôbec schopná
robiť právne úkony (§ 10 ods. 1 OZ). Musí ísť teda vždy o trvalú duševnú poruchu, ktorá je natoľko

intenzívna, že fyzická osoba nie je schopná robiť žiadne právne úkony.
ad b) Súd môže fyzickú osobu z určitých dôvodov (pre duševnú poruchu, pre nadmerné požívanie
alkoholických nápojov, pre nadmerné požívanie omamných prostriedkov a jedov) obmedziť v jej
spôsobilosti na právne úkony. V prípade obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je občan spôsobilý
robiť iba niektoré právne úkony. Špecifikácia právnych úkonov, ktoré môže robiť fyzická osoba sama,

závisí od vymedzenia jej spôsobilosti v súdnom rozhodnutí.
ad c) Aj keď plnoletá fyzická osoba nebola pozbavená alebo obmedzená v spôsobilosti na právne úkony,
nemusí mať vždy v každom konkrétnom prípade spôsobilosť na daný právny úkon. Podľa ustanovenia
§ 38 ods. 2 OZ je totiž neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento
právny úkon neschopnou (napr. neplatný bude závet vtedy, ak závetca v čase jeho zriadenia nebol už
pri plnom vedomí).

12. Odvolací súd zhodne so záverom okresného súdu uvádza, že skutočnosť, že žalovaný je osobou s
hendikepom (osobou I.), neznamená, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru ,,J.“ zo dňa 16. 09.
2010 je neplatná v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 OZ, pretože vychádzajúc z Občianskeho zákonníka
spôsobilosť na právne úkony K. osôb, ktoré nemajú iné postihnutie (napr. duševného charakteru), je

zachovaná.

13. Žalovaný (ako správne poukázal súd prvej inštancie) nepreukázal, že by bol osobou pozbavenou
na právne úkony, resp. osobou obmedzenou na právne úkony (napr. na uzavretie spotrebiteľských
zmlúv). Skutočnosť, že žalovaný je osobou K. neznamená, že sa nemohol oboznámiť pred uzatvorením

zmluvy s jej obsahom zmluvy, s právne významnými skutočnosťami, keďže žalovaný nepreukázal ani
netvrdil, že by nevedel čítať, resp. že by poskytovateľ úveru (právny predchodca žalobcu) pri dojednaní
úveru nepostupoval s odbornou starostlivosťou, eventuálne na základe žiadosti žalovaného zo strany
zamestnanca právneho predchodcu neboli vysvetlené časti zmluvy, ktorým nerozumel (napr. písomnou
formou).

14. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalovaného odvolací súd považuje za potrebné ešte uviesť,
že okresným súdom ustanovená tlmočníčka B. L. W.. G.F. na pojednávaní konanom dňa 16. 11. 2016
vyjadrila svoje všeobecné, subjektívne skúsenosti, a to: ,,Chcela by som uviesť, že komunikácia s I. je
náročná, musím sa s nimi rozprávať a používať výrazy ako pre X. deti. Takíto ľudia nemôžu rozumieť

právnym výrazom“(viď Zápisnica o pojednávaní zo dňa 16. 11. 2016, č.l. 94 spisu). Zo subjektívneho
názoru tlmočníčky z B. L. nie je možné vyvodiť, že by žalovaný bol na úrovni T. až X. dieťaťa (ako tvrdí
žalovaný v odvolaní), pričom v konaní nebolo ani preukázané, že by tlmočníčka B. L. mala odbornú
spôsobilosť na posúdenie odbornej otázky ohľadne duševného stavu žalovaného.

15.Zobsahuspisuďalejvyplýva,že napojednávaníkonanomdňa02.12.2016právnyzástupcanavrhol
vykonať dôkaz jedine výsluchom svedkyne W. Y., iné návrhy na doplnenie dokazovania neuviedol. I na
pojednávaní konanom dňa 16. 11. 2016 právny zástupca uviedol jedine: ,,V prípade, ak by mal súd
pochybnostižalovanéhoporozumieťpísanémutextu,navrhujemustanoviťznalcazpríslušnéhoodboru.“
Pretože okresný súd mal z obsahu spisu preukázané, že žalovaný uzatvoril viaceré spotrebiteľské

zmluvy, pracovnú zmluvu, nebol daný dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania.

16. Ohľadne nevykonania dôkazu výsluchom svedkyne W. Y., odvolací súd (zhodne s názorom
okresného súdu) považoval výsluch svedkyne za nadbytočný, pretože zmluvu v pozícii dlžníka podpísal
jedine žalovaný, pričom preukázanie skutočnosti, akým spôsobom žalovaný disponoval s finančnými

prostriedkami z poskytnutého úveru, bolo v tomto konaní právne irelevantné.

17. K návrhu žalovaného, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že ,,nárok žalobcu z neplatného
úkonu zamietne ako premlčaný“, odvolací súd uvádza, že medzi právnym predchodcom žalobcu došlo
k uzavretiu platnej Zmluvy o úvere. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia žalovaným nezaplatených

splátok č. 34 až 48 vo výške 65,49 Eur splatných dňa: 11. 07. 2013, 11. 08. 2013, 11. 09. 2013, 11. 10.
2013, 11. 11. 2013, 11. 12. 2013, 11. 01. 2014, 11. 02. 2014, 11. 03. 2014, 11. 04. 2014, 11. 05. 2014,
11. 06. 2014, 11. 07. 2014, 11. 08. 2014, 11. 09. 2014, súhrnne vo výške 982,35 Eur s 8,05% úrokom z
omeškania ročne zo sumy 982,35 Eur od 12. 09. 2014 do zaplatenia. Žalobca žalobu podal na okresnomsúde dňa 23. 06. 2016, preto nešlo o nárok žalobcu, ktorý by bol premlčaný v trojročnej premlčacej
dobe (§ 101 OZ) s poukazom na to, že v zmysle ustanovenia § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v
splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1,
2 CSP ako vecne správny potvrdil vrátane závislého výroku o trovách prvoinštančného konania (druhý
výrok), pretože okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 255 ods.
1 CSP.

19. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).