Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. marec 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/116/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612200644
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2612200644.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: PRILLINGER Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Nádražná 32, Ivanka pri Dunaji, IČO: 36 721 502, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Barbara Holíková, s.r.o., so sídlom Staré Grunty 162, Bratislava, proti žalovanej: T. P., nar. XX.X.XXXX,
bytom G. XXX, Q., zastúpená: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát, so sídlom Škarniclovská 124/1, Skalica, o
zaplatenie 5.417,38 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Senica
č. k. 11C/113/2012-132 zo dňa 9. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa m e n í tak, že žaloba s a z a m i e t a.

II. Žalovaná má právo na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 5.417,38 eura
s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.066,97 eura od 26.01.2008 do zaplatenia, zo sumy
1.708,72 eura od 22.07.2008 do zaplatenia, zo sumy 1.029,33 eura od 05.08.2008 do zaplatenia, zo
sumy 1.098,22 eura od 16.08.2008 do zaplatenia, zo sumy 143 eur od 26.08.2008 do zaplatenia, zo

sumy 371,14 eura od 16.09.2008 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd
zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd rozsudok po citácii § 409 ods. 1, § 369 ods. 1, § 397 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), §
588, § 460, § 482 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vecne odôvodnil tým, že z výsledkov
vykonaného dokazovania mal preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne. Je nesporné, že medzi
žalobcom a poručiteľom (právnym predchodcom žalovanej) vznikol obchodno-záväzkový vzťah a prišlo

k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy v zmysle Obchodného zákonníka, pričom poručiteľ za dodaný
tovar nezaplatil dohodnutú kúpnu cenu. Jej výška vyplýva z jednotlivých faktúr a zodpovedá žalovanej
sume. Tiež z nich vyplýva aj tá skutočnosť, že tovar bol poručiteľovi dodaný vždy najmenej dva mesiace
pred určením splatnosti konkrétnej faktúry. Žalovaná existenciu tohto vzťahu, ani výšku kúpnej ceny
v spore nespochybňovala. Vzhľadom k tomu, že poručiteľ (právny predchodca žalovanej) nezaplatil
cenu v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku je povinný
zaplatiť úroky z omeškania. Tieto si žalobca uplatnil v súlade s § 369 ods.2 ObZ od nasledujúceho

dňa po splatnosti tej ktorej faktúry a vo výške v súlade s nar. vl. č. 21/2013 Z.z, teda v súlade so
zákonom. Z dedičského spisu OS Senica 7D/100/20008 súd zistil, že poručiteľ zomrel dňa XX.X.XXXX,
teda ešte pred podaním žaloby. Podľa § 460 OZ sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, ide o tzv.
univerzálnu sukcesiu, teda dňom smrti poručiteľa vstupujú jeho dedičia do jeho práv a povinností. Jezrejmé,žepoporučiteľovi včasejehosmrtibolitrajazákonnídedičiaatomanželkaT.P.ajehodvedcéry.
Žaloba bola podaná dňa 23.01.2012, prvá faktúra bola splatná dňa 25.01.2008 (ostatné až neskôr),
čiže žaloba bola podaná včas, v rámci štvorročnej premlčacej lehoty. Na druhej strane pre nadobudnutie

dedičstva je potrebná existencia právoplatného rozhodnutia (potvrdenia o tom, kto nadobudol dedičstvo
a v akom rozsahu), čo v danej veci bolo zrejmé až z uznesenia OS Senica č.k. 7D/100/2008-830 zo
dňa 18.06.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.06.2014. Je pravdou, že v čase podania žaloby
žalobca označil ako žalované subjekty len dve dcéry poručiteľa, pričom až po právoplatnosti uznesenia
o dedičstve požiadal súd o zmenu subjektu na strane žalovaného, pričom súd túto zmenu pripustil podľa

§ 92 ods. 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) platného v tom čase.

3. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej, tu sa súd stotožnil s argumentáciou
žalobcu v tom smere , že OS Senica uznesením č.k. 11C/113/2012-62 zo dňa 12.09.2014, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 06.11.2014 rozhodol o zmene strán (predtým účastníkov) v na strane
žalovaného podľa § 92 ods. 2, 3 OSP a nie o zámene, o čom svedčí aj odôvodnenie tohto uznesenia.

V tejto súvislosti výhrady žalovanej k právnemu posúdeniu procesného postupu súdu sú námietkami,
ktoré mohla uplatniť len v rámci odvolacieho konania proti tomuto uzneseniu a ako také nemôžu zmeniť
účinky uznesenia, ktoré je už od 06.11.2014 právoplatné (viď rozsudok NS SR sp. zn. 5Obo/58/2011
zo dňa 27.07.2011). S ohľadom na tieto skutočnosti v zmysle právoplatného uznesenia súdu došlo
k právoplatnej zmene strán konania a preto zostávajú účinky pôvodnej žaloby zo dňa 17.01.2012,

doručenej súdu dňa 23.01.2012 zachované a námietka premlčania je preto podaná bezdôvodne a preto
súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

4. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté podľa § 262 ods.2 CSP

samostatným uznesením.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu
z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, právoplatné

uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v
ustanovení § 365 ods. l CSP, teda že neboli splnené procesné podmienky a konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a tieto vady mali významný vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Žalovaná odvolanie odôvodnila tým, že so záverom súdu prvej inštancii o
tom, že pohľadávka žalobcu nie je premlčaná nesúhlasí, nakoľko, ako už bolo uvedené v písomných

vyjadreniach, právny poriadok SR platný a účinný v dobe vydania uznesenia (o zmene na strane
žalovanej) odlišoval zmenu účastníka konania zámeny účastníka, kedy k zmene účastníka prichádza
vtedy, ak dôjde v priebehu občianskeho súdneho konania k prechodu práva povinností niektorého
účastníka na tretiu osobu, teda k právnemu nástupníctvu. S novým účastníkom konania, právnym
nástupcom musí súd pokračovať v konaní a to bez ohľadu na to, či nový účastník podal návrh alebo ho

nepodal. Ide tu o zmenu účastníka konania, pri ktorej tento nový účastník vstupuje do procesných práv a
povinností pôvodného účastníka a konanie pokračuje od toho bodu, v ktorom sa nachádzalo pri zmene
účastníkov občianskeho súdneho konania. Zámena účastníka rieši prípad, keď pôvodný žalobca nie je
z hmotného práva na spor aktívne vecne legitimovaný alebo vedie spor proti žalovanému, ktorý nie je
pasívne vecne legitimovaný ani sám, ani v spojení s iným. Túto situáciu riešil § 92 ods. 4 OSP, ktorý

stanovuje, že zámena účastníkov spočíva v tom, že pôvodný vecne nelegitimovaný účastník konania v
jeho priebehu odstúpi a je zamenený inou osobou. Z uvedeného vyplýva, že v danom konaní nemohlo
dôjsť k zmene účastníkov podľa § 92 ods. 2, 3 OSP, nakoľko po podaní návrhu nenastala žiadna právna
skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájali prechod alebo prevod práv alebo povinností, ale v danom
prípade došlo k zámene účastníkov, kedy navrhovateľ zistil, že pasívne legitimované nie sú pôvodne

žalované dcéry poručiteľa (Ing. F. P. a X. P.), ale manželka poručiteľa T. P.. Pri zámene účastníkov vzniká
nový procesno-právny vzťah. Hmotno-právne účinky zámeny účastníkov sú voči účastníkom účinné až
uplatnením na súde, a preto premlčanie nároku voči žalovanej, ktorá v dôsledku zámeny vstupuje do
konania, sa prerušuje až podaním žaloby proti nej, nie už podaním žaloby proti pôvodne žalovaným
dcéram poručiteľa, ktoré nie sú jej právnym predchodcom.

6. Ak by aj súd aplikáciou zákonných ustanovení dospel k názoru, že právne nástupníctvo v
prejednávanej veci medzi pôvodne žalovanými dcérami a súčasne žalovanou manželkou poručiteľa je
prípustné, nikdy by nemohli prejsť z pôvodne žalovaných dcér na súčasne žalovanú manželku poručiteľapovinnosti v takom rozsahu (teda celá dlžná suma), v akom sú nárokované žalobcom v žalobe, nakoľko
pôvodne žalované dcéry neboli nikdy povinnosťou v takomto celom rozsahu 5.417,37 eura viazané a to
ani pred uzatvorením dedičskej dohody. Súd prvého stupňa nesprávne aplikoval normy hmotného práva,

teda vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo má za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci.

7. Žalovaná má za to, že predmetné uznesenie má vadu podľa § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP,
nakoľko súd prvého stupňa vydal uznesenie na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a toto

uznesenie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko
takto vadným uznesením boli zapríčinené hmotnoprávne následky voči žalovanej, ktoré by postupom
súdu v súlade s právnym poriadkom nikdy nenastali. Súd prostredníctvom tohto uznesenia pripustil,
aby do konania vstúpila na miesto pôvodných žalovaných nová žalovaná T. P., čo následne však súd
odôvodnil dôvodmi pre zámenu strán. Dohodou dedičov sa žalovaná T. P. nestala dedičkou poručiteľa
I. P., bola ňou v zmysle zákona od smrti poručiteľa. Preto takýto postup nenachádza oporu v zákone,

nakoľko žalobcovi bol okruh dedičov známy od počiatku, nakoľko bol účastníkom dedičského konania a
nesprávne uplatnil nárok/žalobu výhradne len voči dcéram žalovanej. Túto vadu sa snažil žalobca zhojiť
zmenou účastníkov v zmysle § 92 ods. 2, 3 OSP, čomu súd uznesením vyššieho súdneho úradníka
nesprávne vyhovel, nakoľko nenastala právna skutočnosť, s ktorou právny poriadok takúto zmenu
spája, ak by aj nastala určite nie v požadovanou rozsahu. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje,

aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol. Žalovaná si zároveň uplatnila
náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že súd prvej inštancie sa v rozhodnutí vysporiadal
snámietkoupremlčaniavznesenoužalovanoutak,žesastotožnilsargumentácioužalobcuvtomsmere,

že rozhodnutím OS Senica spis. zn. 11C/113/2012-62 zo dňa 12.09.2014 bolo rozhodnuté o zmene
strán sporu (predtým účastníkov konania) na strane žalovanej, nie o zámene. Súd ďalej v rozsudku
uvádza, že došlo k právoplatnej zmene strán sporu a preto zostávajú účinky pôvodnej žaloby zo dňa
17.01.2012 zachované a námietka premlčania žalovanej bola podaná bezdôvodne. Žalobca poukázal
na to, že medzi ním a právnym predchodcom žalovanej (poručiteľom) došlo k platnému uzatvoreniu

obchodno-záväzkového vzťahu, na základe ktorého žalobca dodal poručiteľovi tovar. Tento tovar bol
riadne vyfakturovaný a to faktúrou č. 28100595 na sumu 1.066,97 eura, splatnou dňa 25.01.2008,
faktúrou č. 28105509, na sumu 1.708,72 eura, splatnou dňa 21.07.2008, faktúrou č. 28106215, na sumu
1.029,33 eura, splatnou dňa 04.08.2008, faktúrou č. 28106828, na sumu 1.098,22 eura, splatnou dňa
15.08.2008, faktúrou 28107243, na sumu 143 eur, splatnou dňa 25.08.2008 a faktúrou č. 28108355, na

sumu 371,14 eura, splatnou dňa 19.09.2008.

9. Z uznesenia OS Senica spis. zn. 7D/100/2008-74 zo dňa 14.07.2010 vydanom v dedičskom konaní
vyplýva, že pohľadávky žalobcu voči poručiteľovi prevzala podľa dedičskej dohody manželka poručiteľa
T. P. (žalovaná) a že po poručiteľovi boli traja dedičia, a to manželka T. P. a dve dcéry Ing. F. P. a X. P..

Manželka poručiteľa vstúpila do konania na základe Uznesenia OS Senica spis. zn. 11C/113/2012-62
zo dňa 12.09.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.11.2014. Tvrdenie žalovanej, že v konaní
došlo k zámene strán sporu považuje žalobca za nesprávne. Má za to, že uznesením OS Senica
spis. zn. 11C/113/2012-62 zo dňa 12.09.2014 bolo správne rozhodnuté o zmene strán sporu na strane
žalovanéhoanámietkyžalovanejkprávnemuposúdeniuprocesnéhopostupusúdusúnámietkami,ktoré

mohla uplatniť len v rámci odvolacieho konania proti uvedenému uzneseniu a ako také nemôžu zmeniť
účinky uznesenia OS Senica spis. zn.11C/113/2012-62, ktoré je už od 06.11.2014 právoplatné.

10. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že súd prvého stupňa nesprávnym procesným postupom
spôsobil takú vadu konania, ktorá mala významný vplyv na rozhodnutie vo veci samej a to tak, že

namiesto zámeny strany sporu, ktorá v rámci konania nastala, súd rozhodol o zmene strán sporu.
Výhrady smerujúce proti právnemu posúdeniu veci, ktorá bola predmetom uznesenia boli podané
neskoro, bez splnenia formálnych náležitostí, súd prvej inštancie na ne správne neprihliadal a ako
také podľa názoru žalobcu ani nezakladajú odvolací dôvod podľa § 365 ods. 2 CSP, resp. podľa §
365 ods. 1 písm. d) CSP, nakoľko konanie nemalo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo podľa § 365 ods. 1 písm. h), rozhodnutie OS Senica spis zn. 11C/113/2012-62
zo dňa 12.09.2014 nevychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tomto smere žalobca
poukazuje aj na doložené rozhodnutie NS SR v konaní pod sp. zn. 5Obo/58/2011 zo dňa 27. júla
2011, ktoré podporuje závery a zánik práva na opravné konanie viaže na márne uplynutie lehoty napodanie opravného prostriedku proti uzneseniu. Podľa názoru žalobcu je zrejmé, že súd rozhodoval
zmene účastníka konania a nesúhlasí tak s tvrdením žalovanej, že išlo o chybu v písaní, čo potvrdzuje
napríklad aj to, že v uznesení je na viacerých miestach zhodne uvedené, že súd rozhoduje o zmene

účastníka konania, pričom korešponduje výroková časť rozhodnutia s jeho odôvodnením ako aj s
podaným návrhom žalobcu, na základe ktorého súd konal. O skutočnosti, že bolo rozhodnuté o zmene
účastníkov konania svedčí aj odôvodnenie uznesenia, v ktorom súd odkazuje na príslušné ustanovenia
týkajúce sa zmeny a nie zámeny účastníkov konania. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca
navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a uplatnil si právo na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach

daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§
219 ods. 3 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné zmeniť.

12. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, konania jemu predchádzajúcemu, ako aj celého obsahu
spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
vec však nesprávne právne posúdil. Vzhľadom na to, že odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu

zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania a dôvodom pre
zmenu napadnutého rozsudku je len právne posúdenie premlčania nároku žalobcu, čo posudzoval súd
prvej inštancie a žalobca sa k tejto otázke vyjadril, odvolací súd nepovažoval za potrebné a účelné na
prejednanie odvolania nariaďovať pojednávanie, keď si to nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§
385 ods. 1 CSP).

13. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobe žalobcu vyhovel a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi
sumu 5.417,38 eura s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.066,97 eura od 26.01.2008 do
zaplatenia, zo sumy 1.708,72 eura od 22.07.2008 do zaplatenia, zo sumy 1.029,33 eura od 05.08.2008
do zaplatenia, zo sumy 1.098,22 eura od 16.08.2008 do zaplatenia, zo sumy 143 eur od 26.08.2008 do

zaplatenia, zo sumy 371,14 eura od 16.09.2008 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Súd zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie
vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovanej, jej zomrelým manželom
I. P. došlo k uzavretiu obchodno-záväzkového právneho vzťahu, na základe ktorého žalobca poskytol
zomrelému manželovi žalovanej tovar. Manžel žalovanej za tovar nezaplatil, čo nebolo medzi stranami

sporu ani sporné. Tento tovar bol riadne vyfakturovaný a to faktúrou č. 28100595 na sumu 1.066,97
eura, splatnou dňa 25.01.2008, faktúrou č. 28105509, na sumu 1.708,72 eura, splatnou dňa 21.07.2008,
faktúrou č. 28106215, na sumu 1.029,33 eura, splatnou dňa 04.08.2008, faktúrou č. 28106828, na sumu
1.098,22 eura, splatnou dňa 15.08.2008, faktúrou 28107243, na sumu 143 eur, splatnou dňa 25.08.2008
a faktúrou č. 28108355, na sumu 371,14 eura, splatnou dňa 19.09.2008. Manžel žalovanej I. P. dňa

XX.XX.XXXX zomrel.

14. Spornou ostala námietka premlčania nároku žalobcu a to z toho dôvodu, že žalovaný žalobu
podal na súde 23.01.2012 a v žalobe označil ako žalované Ing. F. P. a X. P., dcéry ich zomrelého
otca (poručiteľa). Po skončení dedičského konania po zomrelom I. P. (sp. zn. 7D/100/2008-830, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 18.6.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 15.04.2014
sp. zn. 9CoD/16/2013-893) žalobca zistil, že na základe schválenej dohody dedičov o vyporiadaní
dedičstva pohľadávku voči žalobcovi nadobudla manželka poručiteľa T. P. a preto navrhol zmenu
účastníkov na strane žalovaných podľa § 92 ods. 2, 3 vtedy účinného OSP (č.l. 46). Súd prvej inštancie
o návrhu žalobcu rozhodol uznesením zo dňa 12.9.2014 č.k. 11C/113/2012-62, návrhu žalobcu vyhovel

a pripustil zmenu účastníkov na strane žalovanej tak, že na miesto dovtedajších žalovaných Ing. F. P.
a X. P. vstúpila T. P..15. Medzi stranami sporu ostalo sporné, či išlo o zmenu na strane žalovanej podľa § 92 ods. 2, 3 OSP,
alebo zámenu na žalovanej podľa § 92 ods. 4 OSP. V priebehu občianskeho súdneho konania môže
dôjsť k prevodu alebo prechodu práv, či veci, o ktoré sa vedie spor (voči predmetu konania) na inú osobu,

než osobu účastníka prebiehajúceho konania, právna teória hovorí o sukcesii, vstupe nástupcu. Podľa
toho, či ide o sukcesiu do celej sféry právneho postavenia, alebo iba o vstup do parciálnych, konkrétnych
práv predchodcu, rozlišuje sa univerzálna a singulárna sukcesia. Táto zmena hmotnoprávneho základu
konania, ktorá do značnej miery determinuje jeho priebeh a výsledok, predstavuje vlastne zmenu
subjektu, ktorý je vo veci (domnelo) pasívne alebo aktívne legitimovaný. Domnelo preto, lebo otázku, či

je žalobca, alebo žalovaný skutočne aktívne, alebo pasívne legitimovaný v spore súd rieši až v závere
konania pri rozhodovaní vo veci samej. Zmenu účastníkov konania upravoval § 92 ods. 2, 3 OSP a
predpokladal, že súd vyhovie návrhu na zmenu účastníka, v tomto prípade žalovaného len v prípade,
ak nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv.

16. Žalovaná v konaní (a aj v odvolaní) správne poukazovala na to, že nešlo o zmenu na strane

žalovanej, pretože po začatí konania nenastala žiadna právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy
spájajú prevod alebo prechod práv. Dedičské rozhodnutie nie je takouto skutočnosťou, pretože toto
rozhodnutie deklarovalo prechod práv z poručiteľa I. P. na jeho právnych nástupcov, dedičov, na dcéry
F. a X. P. a manželku T. P., ale nie prechod akýchkoľvek práv z pôvodne označených žalovaných F.
a X. P. na T. P.. V danej veci súd prvej inštancie uznesením z 12.09.2014 v skutočnosti rozhodol o

zámene účastníkov na strane žalovanej podľa § 92 ods. 4 OSP, aj keď to z odôvodnenia nevyplýva.
Na druhej strane je potrebné súhlasiť s právnym názorom žalobcu, že uznesenie bolo žalovanej
riadne doručené a žalovaná nesprávnosť uznesenia v odvolacej lehote nenamietala, preto nadobudlo
právoplatnosť a v tomto štádiu konania už nie je možné poukazovať na nesprávne právne posúdenie
uvádzané v odôvodnení uznesenia a ani na skutočnosť, že súd si v zmysle § 92 ods. 4 OSP k zámene

účastníkov konania na strane žalovanej nevyžiadal súhlas všetkých účastníkov konania, ako mu to
zákon stanovoval. Dôležitým však je, že súd pri rozhodovaní vo veci samej o nároku žalobcu konečným
rozhodnutím je viazaný výrokom uznesenia a nie jeho odôvodnením. Podľa výroku uznesenia na miesto
dovtedajších žalovaných (F. a X. P.) vstúpila do konania T. P., označená v úvodnej časti uznesenia.

17. Len v prípade, ak by išlo o zmenu účastníctva, zostávali by všetky účinky spojené s podaním návrhu
zachované, procesný nástupca musí prijať stav konania taký, aký je, teda i s procesným úkonmi, ktorý
dovtedy urobil jeho právny predchodca, t.j. v prípade, ak by išlo o zmenu na strane žalovanej, vstúpila
by do práv a povinností pôvodne označených žalovaných nová žalovaná a znamenalo by to, že aj voči
žalovanej po pripustení zmeny si žalobca uplatnil nárok žalobou zo dňa 23.01.2012, čo je podstatné pre

posúdenie včasnosti uplatneného nároku vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania nároku žalobcu
žalovanou.

18. Zámena účastníkov na strane žalovanej ale znamenala, že pôvodne označené žalované nemali
vecnú pasívnu legitimáciu a pripustením zámeny na strane žalovanej došlo ku konvalidácii nedostatku

pasívnej vecnej legitimácie. Ak vzniesla žalovaná námietku premlčania nároku žalobcu, bolo vzhľadom
k vyššie uvedenému potrebné prihliadnuť k tomu, že žalobca si voči žalovanej pripustenej do konania
uznesením z 12.09.2014 na základe zámeny účastníkov konania uplatnil nárok podaním doručeným
súdu 25.08.2014 (č.l. 46), t.j. po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty počítanej od splatnosti
jednotlivých faktúr. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovanou bolo potrebné žalobu

žalobcu zamietnuť. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že žalobca si svoju pohľadávku uplatnil aj v
dedičskom konaní, preto vedel, ktoré osoby sú právnymi nástupcami po zomrelom poručiteľovi I. P..
Nie je zrejmé, z akého dôvodu v pôvodnej žalobe doručenej súdu 23.01.2012 neoznačil všetky tri
právne nástupkyne po zomrelom poručiteľovi. V danom prípade žalobcovi začala premlčacia lehota na
uplatnenie jeho nároku plynúť dňom splatnosti jednotlivých faktúr a jeho povinnosťou, ak chcel byť v

spore úspešný, musel podať žalobu najneskôr do štyroch rokov odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr,
inak musel znášať riziko vznesenia námietky premlčania žalovanými. Smrťou I. P. sa všetci jeho dedičia
stali právnymi nástupcami a prevzali všetky práva a záväzky zomrelého (univerzálna sukcesia). Aj keď
nebolo skončené dedičské konanie a žalobca nevedel jeho výsledok mal v žalobe označiť všetkých
dedičov. Občiansky zákonník v § 112 síce upravuje zastavenie plynutia premlčacej doby, avšak bez

vplyvu na plynutie premlčacej doby je zaradenie pohľadávky alebo dlhu poručiteľa do súpisu aktív a
pasív dedičstva vykonaný notárom alebo súdnym komisárom v konaní o dedičstve, ako aj oznámenie
pohľadávky veriteľom v konaní o dedičstve. V tomto prípade totiž nešlo o uplatnenie práva podľa §112 OSP, pretože o práve, ktorého sa premlčanie týka, nie je autoritatívne rozhodované (porovnaj R
103/2001, sp. zn. 2Cdo/41/2000).

19. Podľa názoru odvolacieho súdu na rozhodnutie NS SR z 27.7.2011 sp. zn. 5Obo/58/2011, na
ktoré poukazoval žalobca nebolo možné prihliadnuť, pretože z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva,
že súd posudzoval po pripustení zmeny účastníkov konania podľa § 92 ods. 2 a 3 na strane žalobcu
otázku aktívnej vecnej legitimácie, ktorú žalovaný namietal a nie otázku premlčania nároku žalobcu.
Navyše otázka posudzovania zmeny účastníka v štádiu, keď súd rozhodoval o návrhu žalobcu na

pripustenie zmeny podľa § 92 ods. 2 a 3 OSP a otázka aktívnej legitimácie žalobcu bola posúdená aj
tak, že po pripustení zmeny účastníka je súd oprávnený a povinný zaoberať sa otázkou aktívnej, resp.
pasívnej legitimácie ak to protistrana namieta. Napríklad z uznesenia NS ČR sp. zn. 32Odo 743/2006,
a uznesenia NS ČR sp. zn. 23Cdo 1239/2009 vyplýva právny názor, že v čase, keď súd rozhoduje o
procesnom návrhu na zmenu účastníka konania a kedy o jeho vecnej legitimácii neboli (a ani nemohli
byť) vykonané žiadne dôkazy, teda nie je (a ani nemohol byť) priestor k posudzovaniu otázky vecnej

legitimácie ďalšieho účastníka konania a nemôže byť významná ani pre rozhodovanie súdu o tom, či
zmena účastníka bude pripustená. Odvolací súd nesúhlasí s právnym názorom vyjadreným v uvedenom
rozhodnutí, pretože odvolanie žalovaného proti uzneseniu o pripustení zmeny účastníka konania na
strane žalobcu nebolo subjektívne prípustné (aj keď vo všeobecnosti prípustné bolo, toto odvolanie
mohol podať len subjektívne oprávnený účastník, za ktorého sa žalovaný nepovažoval, on musel strpieť

konanie bez ohľadu na osobu žalobcu, mohol namietať len aktívnu legitimáciu v spore).

20. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s § 388 CSP zmenil.

21. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
konania (prvoinštančného a odvolacieho) v plnom rozsahu, vzhľadom na to, že bola v konaní v celom
rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
výnimočne náhradu trov konania jej nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).