Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. január 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12P/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217200890
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217200890.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu

o maloletú Z. L., X.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - K. R., X.. XX.XX.XXXX, V. L. G. XX,
a otec - J. L., X.. XX.XX.XXXX, J. L. - J., o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov
k mal. dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd maloletú Z. L., X.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať
a spravovať jej majetok.

Otec je povinný platiť na výživu mal. Z. sumu 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa mesiaca vopred k
rukám matky, počnúc dňom 19.01.2017.

Dlh na výživnom vznikol otcovi za obdobie od 19.01.2017 do 15.01.2018 v sume 1.190,33 eur. Súd
otcovi povoľuje dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 50 eur, pod
stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Návrhom zo dňa 19.01.2017 sa matka maloletého dieťaťa domáhala úpravy výkonu práv a povinností
rodičov k dieťaťu tak, aby súd maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal k plateniu

výživného sumou 100 eur mesačne od podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej
prerušili spolužitie v čase, keď mala maloletá tri roky. Matka pracuje ako predavačka s príjmom 183,76
eur mesačne, otec má podľa jej vedomosti príjem cca 700 eur mesačne. Otec na výživu maloletej
neposkytuje žiadne finančné prostriedky, všetky náklady na jej starostlivosť znáša sama. Maloletá je
žiačkou 3. triedy základnej školy, výdavky s tým spojené má matka asi 50 eur mesačne, náklady na
krúžky a voľnočasové aktivity predstavujú 10 eur mesačne. S dieťaťom žije u svojej matky v jej dome,
náklady spojené s bývaním predstavujú 150 eur mesačne.

(2) Otec sa k návrhu matky nevyjadril. Návrh mu bol doručený na adresu matkou uvedeného
zamestnávateľa otca dňa 16.08.2017. Z rovnakej adresy bol predvolaný na pojednávania. Pojednávanie
nariadené na deň 15.01.2018 (v poradí tretie) navrhol odročiť s tým, že bude odcestovaný v zahraničí
a na Slovensku bude prítomný od marca 2018. K podaniu nepripojil k tomu žiadne dôkazy (pripojil len
zárobkový výkaz), preto súd nevyhovel žiadosti o odročenie pojednávania.

(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením sa s predloženými listinnými

dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav veci:

(4) Matka vypovedala, že v súčasnosti je nezamestnaná, od októbra 2017 evidovaná na úrade práce,
pracovný pomer ukončila v septembri dohodou, išlo o polovičný pracovný úväzok. Zo zárobkovéhovýkazu predloženého matkou vyplýva príjem matky za obdobie od septembra 2016 do augusta 2017
v priemere vo výške 192,74 eur mesačne. Príjem má v súčasnosti z podpory v nezamestnanosti 130
eur mesačne, poberá prídavok na jedno dieťa. S dieťaťom a svojím partnerom býva u svojej matky, na

domácnosť prispievajú sumou 200 eur mesačne. Výdavky do školy (s vyučovacím jazykom maďarským)
má na maloletú na stravné v školskej jedálni 20 eur mesačne a poplatok do ŠKD 7 eur mesačne. V
súčasnosti však vybavuje prestup dieťaťa do základnej školy v Čunove, aby navštevovalo slovenskú
školu. Je nemajetná. Dieťa je zdravé, výdavky v tomto smere zvýšené matka nemá. Otec naďalej v
žiadnom rozsahu neplatí výživné na dieťa, ani sa inak nepodieľa na starostlivosti oň, podľa vyjadrenia

matky nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a vedie sa voči nemu viacero exekúcií.

(5) Otec podľa informácií z úradu práce nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá
žiadne štátne dávky, Sociálna poisťovňa oznámila, že nie je poberateľom dávok dôchodkového,
nemocenského, úrazového, ani garančného poistenia, ani dávok v nezamestnanosti. Daňový úrad súdu
oznámil, že naposledy podal daňové priznanie v roku 2009. Podľa zárobkového výkazu otca, mal otec

príjem vykázaný za rok 2017 (do novembra) vo výške 488,16 eur (čo predstavuje 44,38 eur mesačne).
Od zamestnávateľa, u ktorého pracuje, a na adresu ktorého sú mu riadne doručované zásielky súdu)
zárobkový výkaz nepredložil.

(6) Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletú do starostlivosti matke a otcovi určiť výživné, bez úpravy

styku otca s dieťaťom. V správe zo šetrenia výchovného prostredia zo dňa 23.10.2017 uviedol, že matka
má vytvorené veľmi dobré podmienky na zabezpečenie zdravého fyzického, sociálneho a psychického
vývoja maloletého dieťaťa.

(7) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich

rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu
upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa
do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.
z. o rodine)

(8) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli
ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine)

(9) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú

spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd
neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák.
o rodine)
(10) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
(11) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania,
ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)

(12) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

(13) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov,
ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa,
ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka.Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa,
ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre
všestranný vývoj dieťaťa. Teda

priurčenívýživnéhotrebavychádzaťzozásady,žeživotnáúroveňdieťaťamábyťúmernáživotnejúrovni
rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na
výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na
prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky
výživnéhoriadizákladnýmipravidlami,atoodôvodnenýmipotrebamioprávnenejosobyaschopnosťami,

možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od
veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma
faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného
stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež
počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
(14) V danom prípade ide o dieťa vo veku XX K., navštevuje X. V. B., výrazne zvýšené výdavky matka na

jeho starostlivosť nemá. V otázke zverenia dieťaťa jednému z rodičov, v danom prípade matke, nevznikol
medzi rodičmi žiadny spor, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by dieťa nemalo ostať v starostlivosti
matky a preto súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti, keďže sa o dieťa riadne starala aj doposiaľ.

(15) Vyživovaciu povinnosť otca súd upravil s prihliadnutím (základné) odôvodnené potreby dieťaťa

daného veku a súčasné možnosti a schopnosti otca. Otec nepreukázal, že sú na jeho strane dôvody
(zdravotné), pre ktoré by nemohol, príp. by bol obmedzený v možnostiach pracovať, nie je evidovaný
na úrade práce, z čoho možno vyvodiť, že si príjem dokáže zabezpečiť. Možnostiam a schopnostiam
otca a oproti tomu odôvodneným potrebám maloletej zodpovedá suma navrhovaná matkou. Pri úprave
výšky výživného súd prihliadol aj na to, že v zmysle rozhodovacej súdnej praxe má orientačné rozpätie

pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive približne v rozsahu 20%,
najviac 25% z jeho príjmu (čo zodpovedá všeobecne príjmu v rozsahu 400 až 500 eur mesačne, aký je
možné u muža v danom veku predpokladať).

(16) Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne, a to od podania návrhu. Otcovi od podania návrhu

do dňa rozhodnutia o výživnom vznikol na výživnom dlh za obdobie 11 mesiacov, 130 dní za mesiac
január 2017 a 15 dní za január 2018.

(17) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a

splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

(18) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu,

rozhoduje súd len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní
odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP)

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok