Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113202532
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113202532.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: F. A., nar. XX. X. XXXX, bytom X. - Z. V., V. XX, štátny
občanSR,právnezastúpenéhoadvokátomJUDr.MichalomFeciľákom,sosídlomvPrešove,Jesenná8,
proti žalovanému: Prešovský samosprávny kraj so sídlom Prešov, 080 01, Námestie mieru č.2, IČO: 37
870 475, zastúpenému: Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja, so sídlom Jesenná
14, Prešov, IČO: 37 936 859, o zaplatenie 8.543,60 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Prešov č.k. 14C/21/2013 - 172 zo dňa 6. 11. 2013 takto :

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť
žalobcovi 8.543,60 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 28. 1. 2013 do zaplatenia.

Po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parc. KN-
E č. XXX/XXX - trvalý trávny porast o výmere XXX m2, zapísaného na LV č. XXXX k.ú. K., na ktorom
bola v 70-tych rokoch dvadsiateho storočia vybudovaná cesta III. triedy. Vlastníkom tejto cesty III/068
015 sa stal žalovaný na základe zák. č. 416/2001 Z.z.. Žalobca sa v tomto konaní domáhal vydania
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 29. 1. 2011 do 28. 1. 2013 vo výške 8.543,60 eur, ku ktorému
malo dôjsť užívaním pozemku žalobcu bez právneho dôvodu, keďže na nej bola vybudovaná cesta III.

triedy, ktorej vlastníkom je žalovaný. Zo znaleckého posudku znalca D.. F. D. č. 4/2013 vyplýva, že
všeobecná hodnota nájmu nehnuteľnosti parc. č. XXX/XXX o výmere XXX m2 za obdobie od 29. 1.
2011 vrátane do 28. 1. 2013 vrátane predstavuje sumu 8.543,60 eur. Kúpnopredajnou zmluvou spísanou
dňa 29. 9. 2005 formou notárskej zápisnice predávajúci G. Q. odpredal žalobcovi nehnuteľnosti v
k.ú. K. evidované na LV č. XXXX. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že právny predchodca žalovaného
sa pri vybudovaní cesty III. triedy dopustil obmedzenia vlastníckeho práva v rozpore so zákonom,

keď nehnuteľnosti, na ktorých bola cesta vybudovaná, pred výstavbou nevyvlastnil ani neodkúpil
za náhradu. Tým dochádzalo bez právneho dôvodu k bezdôvodnému obohacovaniu vlastníka cesty
na úkor vlastníka pozemku. Súd sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu, ktoré vychádzajú aj z rozsudku
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/75/2012, že aktívnu legitimáciu na uplatnenie nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia nemožno obmedziť iba na predchádzajúcich vlastníkov pozemku, keďže „v
prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z protiprávneho stavu sa nejedná o jednorazové právo,

ale právo, ktoré vzniká v súvislosti s protiprávnym stavom (okupácia pozemku) a ten bol pretrvávajúci“.
Relevantnýjestavzabratiapozemkubezsúhlasujehovlastníkaaexistenciaprotiprávnehostavu,pričom
v spornom období bol porušovateľom práva žalovaný a nie štát. Nerozhoduje právny dôvod nástupníctva
po pôvodnom porušovateľovi práva, ktorým bol štát. Vlastník pozemku, či už žalobca alebo jeho právny
predchodcovia, boli aktívne legitimovaní na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
za užívanie pozemku bez právneho dôvodu proti pasívne legitimovanému vlastníkovi komunikácie, či

už žalovanému alebo jeho právnemu predchodcovi. To platilo však iba do 1. 7. 2009, keď nadobudol
účinnosť čl. I. zák. č. 66/2009 Z.z.. Počnúc od účinnosti tohto zákona neužíva žalovaný pozemokžalobcu pod komunikáciou bez právneho dôvodu, keďže k uvedenému pozemku má zo zákona
zriadené vecné bremeno. Preto od uvedeného dňa nedochádza na strane žalovaného k bezdôvodnému
obohacovaniu na úkor žalobcu z titulu užívania pozemku bez právneho dôvodu. Žalobca si uplatňuje

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 29. 1. 2011 do 28. 1. 2013, teda po zriadení
zákonného vecného bremena. Keďže súd mal za preukázané, že žalovaný ako vlastník komunikácie na
pozemku žalobcu od 1. 7. 2009 neužíva uvedený pozemok bez právneho dôvodu, keďže má zo zákona k
nemu zriadené vecné bremeno, žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia v celom rozsahu zamietol.
Aj v prípade, že by nárok žalobcu posúdil z hľadiska právnej kvalifikácie ako jednorazovú náhradu za

zriadenie vecného bremena, aj v takom prípade by žalobu zamietol, keďže tento nárok je majetkovým
nárokom. Vecné bremeno vzniklo zo zákona dňa 1. 7. 2009 a žalobca podal žalobu na súde až dňa 28. 1.
2013, teda po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby a žalovaný vzniesol námietku premlčania.

Ďalším výrokom rozsudku súd nepriznal účastníkom náhradu trov konania. Tento výrok súd zdôvodnil
citáciou ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a tým, že žalovaný, ktorý mal plný úspech, si náhradu trov konania

neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť.
Ako dôvodov uviedol, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa legislatívy platnej v čase výstavby pozemnej komunikácie

neoprávnenú stavbu mal zriadiť iba občan (§ 221 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného do 1. 1. 1992).
Pokiaľ zriadila stavbu tzv. socialistická organizácia bez toho, aby mala k zriadeniu stavby na cudzom
pozemku riadny právny titul, nebolo možné túto stavbu vyporiadať podľa § 221 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka.Tovšakneznamenalo,žebytakátostavbabolaoprávnená.Jenesporné,žestavbapozemnej
komunikácie postavená na pozemku žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, bola uskutočnená na

cudzom pozemku bez súhlasu jeho vlastníka a bez toho, že by s ním bolo konané ako s účastníkom
stavebného konania a bez toho, že by bola neoprávnená stavba dodatočne vysporiadaná. Predmetné
pozemky neboli majetkovo právne vysporiadané napriek tomu, že majetkovo právne vysporiadanie bolo
jednou z podmienok, ktorá mala byť splnená pred vydaním stavebného povolenia. Táto skutočnosť
vyplýva aj z kópie katastrálnej mapy k.ú. Q., podľa ktorej pozemky, na ktorých je zakreslená cesta X.

- K., sú nevykúpené. Právo vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. vzniklo len ak ide
o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov. Ako uviedol súd prvého stupňa, skutočnosť, že
právny predchodca žalovaného sa pri vybudovaní cesty III. triedy dopustil obmedzenia vlastníckeho
práva v rozpore so zákonom, keďže nehnuteľnosti, na ktorých bola cesta vybudovaná, pred výstavbou
nevyvlastnil ani neodkúpil za náhradu, nie je v konaní sporná, nemohlo na pozemku žalobcu vzniknúť v

prospech žalovaného vlastnícka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Preto súd postupoval
v rozpore so zákonom, pokiaľ žalobu zamietol z dôvodu, že pozemok je zaťažený vecným bremenom
a žalovaný neužíva pozemok žalobcu bez právneho dôvodu a neaplikoval na predmetný vzťah § 451
Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Ako dôvod uviedol, že
podľa zák. č. 66/2009 Z.z. sa riešili situácie, ktoré nastali pri delimitáciách majetku, keď prechádzali
na obce a vyššie územné celky aj stavby, ktoré stoja na majetkovo neusporiadaných pozemkoch. Je
potrebné pritom rozlišovať medzi neoprávnenou stavbou a stavbou povolenou podľa vtedy platných
predpisov. Podľa žalobcu sa jedná o neoprávnenú stavbu, čo nie je ničím podložené. Nie je úlohou

žalovaného preukazovať, že sa jedná o stavbu povolenú, ale práve naopak je úlohou žalobcu, ak to
tvrdí, aby preukázal, že sa jedná o neoprávnenú stavbu.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok na neverejnom zasadnutí a teda bez toho, aby na
nariadenom odvolacom pojednávaní zopakoval či doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa.

Právnym dôsledkom takéhoto preskúmania napadnutého rozsudku je viazanosť odvolacieho súdu
skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1, 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.).
Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do
tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku,
ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne
opodstatnené. Prvostupňový súd z ním zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne právne závery.Naviac, je odvolací súd toho názoru, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil a v tejto
súvislosti aj nedostatočne zistil skutkový stav.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Prvostupňový súd v preskúmavanom rozhodnutí označil za medzi účastníkmi nesporné zistenie, že
právny predchodca žalovaného sa pri vybudovaní cesty III. triedy dopustil obmedzenia vlastníckeho
práva v rozpore so zákonom, keďže nehnuteľnosti, na ktorých bola cesta vybudovaná, pred výstavbou
nevyvlastnil, ani neodkúpil za náhradu. Napriek takémuto záveru o neoprávnenosti stavby cesty súd
zamietol žalobu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že v rozhodnom období žalovaný

užívalnehnuteľnosťztituluvecnéhobremenavznikléhopodľa§4ods.1zák.č.66/2009Z.z.oniektorých
opatreniach pri majetkovoprávnych usporiadaniach pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva
štátu na obce a vyššie územné celky - ďalej len Zákon o niektorých opatreniach. Ako však správne
poukázal žalobca v podanom odvolaní, k vzniku vecného bremena v prospech vlastníka stavby došlo s
účinnosťouod1.7.2009lenzapodmienky,žeišloostavbupovolenúpodľaplatnýchprávnychpredpisov.

Či v danom prípade ide o stavbu povolenú, sa súd vo svojom rozhodnutí výslovne nevyporiadal. Jeho
názor je preto možné vyvodiť len zo záveru o vzniku práva vecného bremena.

Zákon o niektorých opatreniach sa vzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k všetkým pozemkom
pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce

a vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov (napr. aj zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách - cestný zákon, zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, zák. č. 446/2001 Z.z. o majetku
vyšších územných celkov). Ten istý zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych
vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento
cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu (zák. č.

138/1991Zb.).Svýnimkou§4satentozákonvzťahujeajnastavbynepovolenépodľaplatnýchprávnych
predpisov. Zákon nerozlišuje medzi stavbami oprávnenými a neoprávnenými. Preto sa má aplikovať aj
v prípade, že na pozemku bola zriadená stavby neoprávnene.

O neoprávnenú stavbu v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka ide vtedy, ak niekto zhotoví stavbu na

cudzom pozemku, hoci na to nemal oprávnenie, resp. právny titul.

Oprávnenosť stavby sa posudzuje v prvom rade podľa stavebných predpisov, predovšetkým podľa
stavebného zák. č. 50/1976 Zb. Vzhľadom na to, že stavebný úrad pri vydávaní rozhodnutia o povolení
stavby neskúma v plnej šírke občianskoprávnu stránku veci, môže výnimočne nastať aj prípad, že

neoprávnenou stavbou v zmysle občianskoprávnych predpisov bude aj stavba, na ktorú má stavebník
stavebné povolenie. V takom prípade stavebník nemá občianskoprávny titul stavať na cudzom pozemku
bez privolenia jeho vlastníka. Oprávnenosť stavby sa musí posudzovať podľa právnej úpravy v okamihu
vzniku stavby ako veci v právnom zmysle.

Podľa rozsudku veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČR o neoprávnenú
stavbu ide aj vtedy, ak bola táto stavba zriadená pred 1. 1. 1992 tzv. socialistickou organizáciou.
Ak bol postup pri zriadení stavby tzv. socialistickou organizáciou na cudzou pozemku od začiatku
neoprávnený, je potrebné vykonať vyporiadanie stavby podľa § 135c Občianskeho zákonníka. Veľký
senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČR sa tak odchýlil od právneho názoru vysloveného

v rozsudku Rc 13/2000, podľa ktorého o neoprávnenú stavbu nemôže ísť vtedy, ak bola táto stavba
zriadená pred 1. 1. 1992 tzv. socialistickou organizáciou. Naďalej je však použiteľný záver tohto
rozhodnutia, že pri posudzovaní otázky, či ide o neoprávnenú stavbu v zmysle Občianskeho zákonníka,
je potrebné vychádzať z právnej úpravy platnej v čase vzniku stavby ako veci v právnom zmysle
(rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 16. 2. 2005 sp. zn. 31Cdo/606/2004).

V ust. § 2 až § 4 Zákona o niektorých opatreniach je upravený postup obcí alebo vyšších územných
celkov pri usporiadavaní týchto vlastníckych vzťahov. Tak po dohode s vlastníkom pozemku môže mu
byť poskytnutý zámennou zmluvou náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu.Ak k takejto dohode medzi vlastníkom pozemku a obcou, resp. vyšším územným celkom nedôjde, majú
sa usporiadať vlastnícke vzťahy k pozemku pod stavbou podľa zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových
úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o

pozemkových spoločenstvám. Konanie o nariadení pozemkových úprav podľa zák. č. 330/1991 Zb. sa
začína len na žiadosť vlastníka stavby.

Právo vecného bremena podľa § 4 zákona o niektorých opatreniach vzniká dňom účinnosti tohto zákona
1.7.2009.Netýkasatovšakvšetkýchzastavenýchpozemkov,alelenpozemkovpodstavboupovolenou

podľa platných právnych predpisov, pritom z ust. § 4 ods. 2 zákona o niektorých opatreniach vyplýva len
dočasnosť vzniku takéhoto vecného bremena zo zákona, a to do času vykonania pozemkových úprav v
príslušnom katastrálnom území podľa zák. č. 330/1991 Zb.. Vznik vecného bremena podľa tohto zákona
nemá vplyv na usporiadania vlastníckych vzťahov podľa § 2 a § 3 zákona, teda ani na vyrovnanie v
peniazoch.

Zákon o niektorých opatreniach umožňuje s účinnosťou od 1. 7. 2009 upraviť usporiadanie vlastníckych
vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve vyššieho územného celku či obce len skôr
vymenovanými spôsobmi. Čiastočná výnimka (§ 4) sa týka len nepovolených stavieb.

V zmysle § 11 zák. č. 330/1991 Zb. za pozemky podliehajúce pozemkovým úpravám patrí vlastníkom

pozemkov vyrovnanie zodpovedajúce cene ich pozemkov a trvalých porastov, pričom vyrovnanie sa
poskytujevoformeinéhopozemkualebo,akstýmvlastníkpozemkusúhlasí,vyrovnaniesamuposkytne
v peniazoch, prípadne v cenných papieroch. Vyrovnanie v peniazoch, prípadne v cenných papieroch
sa vykoná v lehote určenej v zásadách umiestnenia nových pozemkov. Po uplynutí tejto lehoty sa na
dohodnuté vyrovnanie v peniazoch neprihliada (§ 11 ods. 6 zák. č. 330/1991 Zb.).

V súlade s § 11 ods. 2, 3 a 14 zák. č. 330/1991 Zb. sa schvaľujú Všeobecné zásady usporiadania
územia za miestnych podmienok. V týchto zásadách sa stanoví aj termín oznámenia zámerov vlastníkov
pozemku odpredať pozemok a vlastníka stavby ho odkúpiť. Tak sa isto sa v zásadách má stanoviť
termín, dokedy majú byť také dohody uzavreté. Po tomto termíne sa už ďalšie požiadavky nezohľadňujú.

Celý proces je podmienený dohodou o cene. Po vyplatení vyrovnania v peniazoch nie je možné
žiadať zmenu vyrovnania. Pozemky vo výmere do XXX m2 môže odkúpiť Slovenský pozemkový
fond za cenu zistenú podľa cenového predpisu (§ 11 ods. 13 zák. č. 330/1991 Zb.). Musia s tým
ale súhlasiť vlastníci. V tomto prípade návrh na predaj podáva vlastník pozemku, a to do termínu
ustanoveného v zásadách pre umiestnenie nových pozemkov. Ak účastníci nepodajú námietky voči

projektu pozemkových úprav, okresný súd projekt pozemkových úprav schváli (§ 13 zák. č. 330/1991
Zb.). Dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav vzniká právo
na vyrovnanie v peniazoch, prípadne v cenných papieroch podľa rozdeľovacieho plánu (§ 14 ods. 4 zák.
č. 330/1991 Zb.).

Vychádzajúc z týchto zásad je možné konštatovať, že s účinnosťou od 1. 7. 2009 zaniklo prípadné skôr
vzniklé právo vlastníkov pozemku zastavaného stavbou vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného
celku, ktoré prešli do ich vlastníctva na základe osobitných predpisov a vlastník pozemku sa môže
domáhať nárokov upravených v Zákone o niektorých opatreniach, resp. v zákonoch naň nadväzujúcich.

Žalobca si svoje nároky uplatnil z iného právneho dôvodu. Kým však nie je preukázané, že došlo k
zániku jeho práva na vyrovnanie v peniazoch podľa zák. č 66/2009 Z.z., nie je možné ním podanú
žalobu zamietnuť, pokiaľ má právo na vyrovnanie z iného právneho dôvodu. Vznik takéhoto časovo
obmedzeného vecného bremena nemá vplyv na existenciu nárokov podľa § 2 a § 3 Zákona o niektorých
opatreniach.

Nakoľko prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní sa nevyporiadal s tým, či žalobca má právo na
vyrovnanie v peniazoch podľa § 3 ods.3 veta druhá Zákona o niektorých opatreniach, resp. podľa §
11 a násl. zák. č. 330/1991 Zb. a v akom rozsahu, vec nesprávne právne posúdil a v tejto súvislosti aj
nedostatočne zistil skutkový stav. Preto v súlade s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. bol napadnutý rozsudok

zrušený a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie.

Je možné dať za pravdu žalobcovi, že vecné bremeno nevzniklo v súlade s § 4 Zákona o niektorých
opatreniach, ak nejde o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov. Táto skutočnosť však ničnemení na rozsahu práv, ktoré priznáva vlastníkovi pozemku Zákon o niektorých opatreniach, teda aj
právo na peňažné vyrovnanie.

Pokiaľ si však vlastník pozemku neuplatní zaplatenie finančnej náhrady podľa § 3 ods. 3 Zákona o
niektorých opatreniach, resp. tak urobí oneskorene a z dôvodu vznesenia námietky premlčania nárok
zanikne, nemožno pripustiť, aby sa v takom prípade vlastník pozemku úspešne domáhal zaplatenia
bezdôvodného obohatenia.

Účinnosťou Zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach zaniklo právo vlastníka pozemku dovolávať
sa ochrany voči povolenej, no neoprávnenej stavbe za podmienok upravených v § 135c Občianskeho
zákonníka.

V prípade, že účinnosťou zák. č. 66/2009 Z.z. nevzniklo zo zákona k pozemku právo zodpovedajúce
vecnému bremenu (u nepovolenej stavby), pretrváva oprávnenie súdu usporiadať pomery medzi

vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, najmä zriadiť za
náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Znenie ust. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka nevylučuje možnosť aj iného usporiadania pomerov
medzi vlastníkmi pozemku a vlastníkom stavby, malo by ísť však o rozhodnutie upravujúce pomery

medzi týmito subjektmi.

Právo na vyporiadanie neoprávnenej stavby podľa § 135c Občianskeho zákonníka sa nepremlčuje,
keďže sa týmto ustanovením rieši otázka vlastníckeho práva. Premlčujú sa však práva na majetkové
plnenia odvodené od takéhoto vlastníckeho práva.

Pri stanovení náhrady za zriadenie vecného bremena podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka
nemožno vychádzať len cenových predpisov alebo z ceny, za ktorú by bolo možné v danom mieste
a čase dosiahnuť jeho zriadenie zmluvou, ale je treba vychádzať zo skutočností, že vlastník má
obmedzenie proti svojej vôli, prípadne bez svojho vedomia, a prihliadať k okolnostiam, za ktorých bola

neoprávnená stavba zriadená.

Pri stanovení výšky náhrady za zriadenie vecného bremena v prospech stavebníka je rozhodná
kompenzácia ujmy vlastníka pozemku s prihliadnutím aj k miere zavinenia stavebníka alebo vzťahu k
neoprávnenému vzniku stavby. Je teda namieste stanoviť výšku takej náhrady aj s prihliadnutím k miere

zavinenia a vzniku neoprávnenej stavby v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka. Ak je zavinenie dané,
potom je namieste stanoviť náhradu čiastkou prevyšujúcou obvyklú cenu takejto náhrady v obdobných
vzťahoch vzniklých na zmluvnom základe.

Pri stanovení náhrady nie je dôvod preto, aby sa prihliadalo k výhode, ktorú zriadenie vecného bremena

získava stavebník, t.j. spravidla k tomu, aké náklady by mal, keby musel svoju potrebu užívania či
zriadenia stavby riešiť iným spôsobom (v niektorých prípadoch vrátane odstránenia stavby) (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1569/2008 zo dňa 27. 5. 2010).

Keďže by sa malo jednať o dočasné usporiadanie pomerov medzi vlastníkov pozemku a vlastníkom

stavby, je možné pri úprave podľa § 135a Občianskeho zákonníka podľa okolnosti konkrétneho prípadu
založiť súdnym rozhodnutím medzi týmito subjektmi právny vzťah podobný právu nájmu (§ 663 a násl.
Občianskeho zákonníka) či právu výpožičky v zmysle (§ 659 - § 662 Občianskeho zákonníka).

Úprava usporiadania pomerov vyžaduje rozhodnutie upravujúce práva a povinnosti účastníkov takéhoto

vzťahu do budúcnosti. Vyplýva to tak zo znenia § 135c Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí o práve
súdu usporiadať takéto pomery, a to spôsobom nevyhnutným na výkon vlastníckeho práva, ako aj z §
4 ods. 2 Zákona o niektorých opatreniach.

Zo samotného znenia § 135c Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť právo vlastníka pozemku

žalovať o vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a násl. Občianskeho zákonníka.Pokiaľ právny predchodca žalovaného skutočne porušil právnu povinnosť a zriadil stavbu komunikácie
neoprávnene (čo doposiaľ žalobca nepreukázal), môžu si dotknuté osoby uplatňovať len právo na
náhradu škody v zmysle § 420 a násl. Občianskeho zákonníka.

V tejto súvislosti by však bolo nevyhnutné sa vyporiadať s právnymi dôsledkami vznesenej námietky
premlčania zo strany žalovaného.

Pokiaľ by vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu, prípadne samotnému žalobcovi právo na náhradu

škody, nemôže sa úspešne domáhať zaplatenia bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a násl.
Občianskeho zákonníka. Tak právo na náhradu škodu, ako aj právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia sú riešením majetkových nárokov už vzniknutých v minulosti, pričom nároky na vydanie
bezdôvodného obohatenia je možné úspešne uplatňovať len za podmienky, že v minulosti nevzniklo
oprávnenému vlastníkovi pozemku vo vzťahu k vlastníkovi stavby iné majetkové právo.

Súdna prax už skôr prijala záver, že v prípade neoprávnenej stavby uskutočnenej socialistickou
organizáciou na pozemku vo vlastníctve fyzickej osoby uskutočnenej v období pred 31. 12. 1991, keď
vlastník pozemku nemohol sa domáhať ochrany postupom podľa § 221 vtedy platného Občianskeho
zákonníka, priznával vtedy platný Občiansky zákonník právo vlastníkovi pozemku domáhať sa na súde
ochrany žalobou na náhradu škody.

Založenie práva nájmu či výpožičky súdnym rozhodnutím podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka
je možné aj v prípade, že sa pozemkové úpravy v zmysle § 3 zák. č. 66/2009 Z.z. ešte ani nezačali.
V prípade, že v dôsledku nespolupráce či odmietavého postoja vlastníka pozemku by takto založený
nájomný pomer trval neprimerane dlho, nie je vylúčené, aby súdom založené právo nájmu bolo zmenené

na právo výpožičky.

Pred založením práva nájmu súdnym rozhodnutím podľa § 135c Občianskeho zákonníka si vlastník
pozemku nemôže úspešne uplatňovať zaplatenie nájomného za čas predchádzajúceho užívania
pozemku vlastníkom stavby. Ak však pozemkové úpravy v zmysle § 1 až 3 zák. č. 66/2009 Z.z. boli

napriek návrhom vlastníka pozemku zmarené porušením právnej povinnosti vlastníka stavby, môže sa
vlastník pozemku domáhať náhrady škody za obdobie vzniklé po takomto porušení právnej povinnosti
vlastníka stavby.

Priznanie náhrady škody vlastníkovi pozemku za porušenie právnej povinnosti stanovenej v zák. č.

66/2009 Z.z. vlastníkovi stavby nevylučuje, že by pokračovalo v pozemkových úpravách podľa tohto
zákona. Takáto náhrada škody totiž predstavuje sankciu za porušenie právnej povinnosti vlastníkovi
stavby a jej výška by nemala mať vplyv na náhrady priznávané podľa zák. č. 66/2009 Z.z.

TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvPrešovepomeromhlasov3:0(§3ods.9zák.č.757/2004

Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.