Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 26CoE/96/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413202554
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8413202554.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Astrová 2/A, IČO: 45869464, právne zastúpeného spoločnosťou verita s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Karpatská 18, proti povinnému U. O., bytom M. XXXX/X, O., o vymoženie sumy 1.279,55 EUR s prísl.,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 6Er/267/2013 - 13 zo dňa 7.
mája 2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jany Sitášovej,

Exekútorský úrad Bratislava, sp. zn. Ex 598/13 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným
titulom vo veci je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, ktorý svoju právomoc
odvodil z rozhodcovskej doložky v obchodných podmienkach pre úver /verzia 2/2008/ bod 11.2., ktoré
tvoria prílohu zmluvy o úvere uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s. ako pôvodným veriteľom a
povinným na druhej strane. S odkazom na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, §

52 a nasl. zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka, využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom,
preskúmal exekučný súd predložený exekučný titul a jeho súlad so zákonom a dospel k záveru, že medzi
účastníkmi nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky. Výkon predloženého exekučného titulu
by bol v rozpore s právnymi predpismi upravujúcimi ochranu spotrebiteľa, keďže rozhodcovská doložka
v takejto podobe je považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže nebola osobitne vyjednaná
a spotrebiteľa núti sa neodvolateľne podrobiť rozhodcovskému konaniu.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhol,
aby príslušný súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodňuje § 205 ods. 2 písm.
d/, f/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) s tým, že súd dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred
súdom.Vzhľadomnato,žeprávoplatnýrozhodcovskýrozsudokmárovnaképrávneúčinkyakorozsudok
všeobecného súdu, má ním byť exekučný súd viazaný rovnako. Exekučný súd preto nemá oprávnenie
posudzovať vecnú správnosť exekučného titulu, jeho skutkové a právne závery, meniť ho alebo rušiť,
nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Porušuje tým zásadu rovnocennosti

a pripúšťa tým rozdielny postup súdov v prípadoch rôznych exekučných titulov. Exekučný súd by nemal
nahrádzať možnosti dané účastníkovi na jeho obranu a nahrádzať tak pasivitu povinného. Navyše,možnosť preskúmavania možného rozporu s dobrými mravmi podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o
rozhodcovskom konaní je viazaná výlučne na plnenie, nie na zmluvné podmienky. Zároveň oprávnený
poukázal na § 93b/ zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v zmysle ktorých si právny predchodca

oprávneného, Poštová banka, a.s., ponukou návrhu na uzavretie zmluvy plnila len svoju zákonnú
povinnosť.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že

odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. oprávnený a zároveň povinný skúmať
súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského
rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu
v spotrebiteľských veciach súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná

právomoc vo veci konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,
resp. rozhodcovskej doložky je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej
ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup

exekučného súdu v konaní, ktorý má za následok neudelenie poverenia súdnemu exekútorovi.

Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor,
nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je
nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo 146/2011).

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka ako
súčasť obchodných podmienok pre úver (verzia 2/2008) pod bodom 11.2., prechodné a záverečné

ustanovenia, ktoré tvoria prílohu zmluvy o úvere zo dňa 12.8.2008 uzavretej medzi právnym
predchodcom oprávneného a povinným nebola platne uzavretá, a teda nebola spôsobilá založiť
právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky je základnou a
nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu.

Nie je možné súhlasiť s argumentáciou oprávneného, že pri uzatváraní zmluvy medzi bankou a povinnou
sa postupovalo zákonným spôsobom, v súlade s ustanovenia § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.

Podľa § 93b ods. 1, 2 zákona o bankách, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, banky a
pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie

rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Návrh
rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim
klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva.
Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme

návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto
klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.

Toto ustanovenie zákona o bankách bolo novelizované zákonom č. 492/2009 Z.z. o platobných
službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1.12.2009, ktorý doplnil povinnosť

banky preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch rozhodnutia a vyjednania rozhodcovskej doložky. Je
vidieť záujem zákonodarcu o spresnenie a špecifikáciu tejto povinnosti bánk vo vzťahu k povinnosti
ponúkať klientom návrhy na uzavretie rozhodcovských zmlúv, predovšetkým vo vzťahu k informovanosti
spotrebiteľa a jeho ochrane.

Citované zákonné znenie, ktorým banka odôvodňuje svoj postup pri uzatváraní zmlúv však stále
vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa nakoľko umožňuje
klientovi, spotrebiteľovi návrh neprijať. Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok sú vopred
pripravené a teda ich spravidla nemožno meniť individuálnym dojednaním nepochybne svedčia tomu,že povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť a vôľu si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne, resp.
rozhodcovskú doložku neuzavrieť.

Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený si
v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú
zmluvujenepochybneformauzavretejzmluvy,t.j.skutočnosť,žerozhodcovskádoložkabolapredložená

povinnému ako spotrebiteľovi vo forme formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu
konkrétneho rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť.

Zmluvné dojednanie, ktoré nie je spotrebiteľom individuálne vyjednané je možné považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom výlučná rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je
zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo

do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

Súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej doložky je opodstatnená.
Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju

bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady ES 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).

Podľa smernice č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje za nekalú, ak

v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, a to v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3, ods. 2 je podmienka vždy
považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola spísaná vopred a spotrebiteľ preto nemohol mať
žiaden vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti s vopred spísanou štandardnou, formulárovou
zmluvou.

Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí
podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia
ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní
nenamietal rozhodcovskú doložku, s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania

(Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, C-40/08 Asturcom).

Výlučná rozhodcovská doložka, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa
podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, je v rozpore s dobrými
mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej doložky

pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v zmysle
generálnej klauzuly § 53 ods. 1, pre rozpor s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, v znení aktuálnom
v čase uzavretia zmluvy o úvere, podľa ktorých sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách neplatné.

Za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka sa považujú
tie dojednania rozhodcovskej doložky, ktoré vyžadujú od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Takto výhradne je formulovaná práve rozhodcovská doložka uzavretá medzi právnym predchodcom

oprávneného a povinným vo veci.

Zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech povinnej osoby ako spotrebiteľa, je neplatná. Za takéto zmluvné podmienky jemožné považovať formulárové ustanovenia zmluvy, vopred pripravené poskytovateľom služby, ktoré
neboli individuálne vyjednané a ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, pričom výrazným spôsobom
zasahujú do jeho postavenia v rámci zmluvného vzťahu. Výhradná rozhodcovská doložka nedohodnutá

individuálne zo strany spotrebiteľa, ale vnútená spotrebiteľovi ako súčasť obchodných podmienok
je preto neplatná. Neprijateľná zmluvná podmienka znamená vo svojom konečnom dôsledku nulitný
rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.

V zmysle uvedených skutočností je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a

to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v
tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný,
nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé
byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať
v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie
zásady res iudicatae, vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnej, nie sú dotknuté.

Námietky oprávneného v podanom odvolaní nie sú dôvodné a súd prvého stupňa preto postupoval
správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a
následne žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Na základe uvedeného odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
náhradutrovodvolaciehokonaniaúčastníkomnepriznal.Oprávnenýnebolvodvolacomkonaníúspešný,
ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.