Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. február 2018

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 4P/57/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6817206159
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králiková

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2018:6817206159.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci navrhovateľky P. X., rod.

Č., P.. XX.XX.XXXX, trvale bytom G.L. XXX, XXX XX G., okres Revúca, proti manželovi V. X., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX XX G., okres Revúca, toho času na neznámom mieste v
zahraničí, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletému synovi N. X., P..
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Revúca, na čas po rozvode manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov konania V. X. N. P. X., Z.. Č., uzavreté dňa XX.XX.XXXX J. G., zapísané
v knihe manželstiev Matričného úradu G., vo zväzku X, ročník XXXX na strane XXX pod por. č. X,

rozvádza.

II. Maloletý N. X.Á., P.. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti
matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec maloletého dieťaťa, V. X., P.. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletého N. X., P..
XX.XX.XXXX, mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté

dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, vždy do 25. dňa kalendárneho mesiaca
vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku súdu o rozvode manželstva účastníkov.

IV. Styk otca s maloletým N. X., P.. XX.XX.XXXX sa neupravuje.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

VI. Manžel, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal, nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu
na začatie konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 19.09.2017, sa navrhovateľka domáhala rozvodu
manželstva s manželom V. X. a súvisiacej úpravy práv a povinností k maloletému N. X., P.. XX.XX.XXXX
na čas po rozvode manželstva tak, že maloletý N. bude na čas po rozvode manželstva zverený do
osobnej starostlivosti matky a otec bude zaviazaný povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa

podľa osobitného predpisu, vždy do 25. dňa v mesiaci do rúk matky, počnúc právoplatnosťou výroku
súdu o rozvode manželstva účastníkov.2. Návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že s odporcom uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX na
Matričnom úrade v G., N. toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G. vo
zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X. U obidvoch ide o prvé manželstvo.

Z manželstva sa im narodilo šesť deti, z ktorých päť N., V., D., I. N. P. sú už plnoleté, a najmladší N.
je maloletý. S odporcom žila v spoločnej domácnosti 30 rokov. Dňa 19.07.2017 podala návrh na rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ktorý bol vedený pod sp. zn.
6P/45/2017, dňa 28.07.2017 návrh vzala späť. Návrh na rozvod manželstva sa rozhodla podať po tom,
čo sa situácia v rodine nezmenila. Naďalej pretrvávajú problémy v manželstve. Dva a pol roka spolu

nežijú, ak bol aj manžel doma, celý deň bol na internete a rodine sa nevenoval. Priznal mimomanželskú
známosť, s ktorou udržiava intímny pomer. Nemá preto význam mu dohovárať, aby sa vrátil k rodine. Sú
si cudzí a ako manželia si nemajú už čo povedať. Na výživu syna neprispieva žiadnym spôsobom. Sama
sa stará aj o zdravotne postihnutú dcéru D.. Je poberateľkou opatrovateľského príspevku a prídavku na
dieťa. Manžel v súčasnosti žije a pracuje v Českej republike. Vzťahy medzi ňou a manželom sú natrvalo
rozvrátenéanarušené,že ichmanželstvoneplníavbudúcnostianiplniťnemôže,svojspoločenskýúčel.

3.Manžel,ktorýnávrhnazačatiekonanianepodalsaknávrhunarozvodmanželstvapísomnenevyjadril.

4. V súlade s ustanoveniami §§ 30 a 31 Civilného mimosporového poriadku súd vec prejednal v
neprítomnosti manžela, ktorý návrh na začatie konania o rozvod manželstva nepodal, a ktorý bol na

súdne pojednávanie riadne a včas predvolaný. Svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom
neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie nariadeného pojendávania. Súd dôležitý dôvod odročenia
súdneho pojednávania nezistil. S prihliadnutím na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy súd vo veci
konal a rozhodol.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, maloletého dieťaťa, a oboznámením sa
s listinami, a to sobášnym listom a rodným listom maloletého dieťaťa, rozhodnutím ÚPSVaR Revúca,
fotokópiou rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. RA3Ps/2/2004-28 zo dňa 30.06.2005,
lustráciami v registri obyvateľov Slovenskej republiky a v Sociálnej poisťovni na obidvoch manželov,
správou Obvodního soudu pro Prahu 7, správami ÚPSVaR Revúca a Sociálnej poisťovne, správou

Daňového úradu Banská Bystrica, kontaktné miesto Revúca vrátane daňového priznania dane z príjmu
fyzickej osoby za rok 2016, správou ÚPSVaR Revúca zo šetrenia pomerov, obsahom pripojených
spisov Okresného súdu Revúca, sp. zn. 6P/45/2017, 8P/46/2016 a 6P/70/2015, a to za účelom zistenia
skutočnéhostavuveci,zohľadňujúcpritomzáujmymaloletéhodieťaťa,pričomzistilnasledovnýskutkový
a právny stav:

6. Zo sobášneho listu vedeného Matričným úradom G. vo V. X, ročník XXXX, na strane XXX, pod
poradovým Č. X, mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX
v G.Š.. Lustráciou v registri obyvateľov Slovenskej republiky mal súd zároveň preukázané, že z ich
vzťahu pochádza celkovo X detí, z toho X plnoletých D., P.. XX.XX.XXXX, N., P.. XX.XX.XXXX, V., P..

XX.XX.XXXX, I., P.. XX.XX.XXXX, P., P.. XX.XX.XXXX, ktoré majú vlastné rodiny a jedno maloleté dieťa
N., P.. XX.XX.XXXX.

7. Navrhovateľka odmietla poradenstvo na referáte poradensko-psychologických služieb za účelom
obnovenia manželského spolužitia, nakoľko s manželom nežijú v spoločnej domácnosti dlhší čas a

manžel sa zdržiava v Českej republike, kde by mal žiť v spoločnej domácnosti aj s družkou a jej dvomi
deťmi. Na podanom návrhu a dôvodoch v ňom uvedených na pojednávaní v celom rozsahu trvala. Ďalej
uviedla, že celý život sa s manželom trápila, stále sa hádali, nechcel sa usadiť, a vždy vyhľadával kontakt
s inými ženami. Nechce s ním viac žiť. Klamal ju, ponižoval ako ženu, o deti sa nestaral. Už ho nechce,
nechcesnímanibývať.Anisynsnímbývaťnechce,nenávidího.Preprípadrozvodumanželstvanavrhla

zveriť syna do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať platením primeraného výživného vzhľadom
na jeho príjem, keďže podľa jej vedomostí v Českej republike dobre zarába. Styk syna s otcom upraviť
nežiadala.

8. Maloletý N. na pojednávaní uviedol, že má 9 rokov. Od 5-tich rokov, otec s nimi nebýva, nie je s ním

v žiadnom kontakte, nevolá mu. Otca nechce, je zlý, nechal ho. Chce byť s maminou, ona sa o neho
dobre stará. Otec nemá záujem ani o súrodencov.9. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že otec detí sa zdržiava v Českej republike a od
prerušenia spolužitia, maloleté dieťa navštevuje, a na jeho výživu neprispieva. Matka nie je evidovaná
na ÚPSVR ako uchádzačka o zamestnanie. Poberá prídavok na dieťa v sume 23,52 eur mesačne a

príspevok na opatrovanie v sume 210,76 eur. Manžel bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Vyradený bol odo dňa 12.09.2017 z dôvodu, že sa v stanovenom termíne nedostavil na úrad bez
vážnych dôvodov. V uvedenom období nepoberal žiadne dávky. Ani jeden z manželov nepoberal dávku
v nezamestnanosti, dávku nemocenského ani úrazového či dôchodkového poistenia. Podľa daňového
priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2016 mal manžel príjem zo zahraničia v sume 2.483,58

eur. Základ dane prestavovala suma 1.949,84 eur. Po znížení základu dane na daňovníka o sumu
3.803,33 manželovi nevznikla žiadna daňová povinnosť. V spoločnej domácnosti s navrhovateľkou býva
tiež plnoletá D., ktorá je zdravotne ťažko postihnutá a poberá invalidný dôchodok.

10. Zo správy ÚPSVaR Revúca zo šetrenia pomerov v domácnosti, v ktorej vyrastá maloleté dieťa
vyplýva, že v čase sociálneho zisťovania bola v domácnosti iba matka a maloletý N.. Navrhovateľka

sociálnym pracovníkom uviedla, že jej manžel nebýva s nimi v spoločnej domácnosti od augusta 2017,
kedy ho vyhodila z bytu a on odišiel. Podľa nej sa zdržiava niekde v Českej republike. O obnovenie
manželského spolužitia už nemá záujem. Ich manželstvo nefunguje už niekoľko rokov a aj keď dovtedy
žili v spoločnej domácnosti, každý z nich mal svoj vlastný život. Manžel neustále sedel za počítačom,
písal si cez facebook so ženami, s ktorými potom udržiaval mimomanželský pomer. V auguste ho

vyhodilazbytukvôlitomu,žepočasdňa,keďprišielsyndomov,videlotcaakosinapočítačipozeráporno
a sexuálne sa pri tom uspokojuje. Ona v tom čase nebola doma, keď prišla, N. jej povedal čo videl, preto
sa pohádali a potom ho vyhodila. Častokrát sa hádali kvôli tomu, že celý deň je len na počítači a píše
si s rôznymi ženami a svedkami ich hádok bol aj maloletý N.. Odkedy manžel odišiel, nie sú v žiadnom
kontakte a ani jej nijako neprispieva na výživu syna. Matka spoločne so svojimi deťmi obývajú dvojizbový

nájomný byt, ktorého vlastníkom je Mesto Jelšava. Domácnosť je kompletne zariadená štandardným
nábytkom a vybavená bežnými elektrospotrebičmi. Maloletý N. má samostatnú izbu, ktorá je kompletne
zariadená a má v nej vytvorený priestor na učenie. Elektrina a voda sú v domácnosti zavedené, hygiena
bývania je na požadovanej úrovni. Bol vykonaný tiež pohovor s maloletým N., ktorý je žiakom 2. ročníka
Základnej školy s MŠ v Jelšave. Uviedol, že v škole sa mu páči a dobre sa učí. Do školy chodí pravidelne

a popri škole navštevuje športový krúžok. Vie o tom, že rodičia sa rozvádzajú a po rozvode chce aj
naďalej zostať so svojou mamou. S otcom sa nechce stretávať, keď bol doma, bol stále iba na počítači,
písal si zo ženami a jemu sa vôbec nevenoval. Odkedy odišiel, ani raz sa mu neozval, ani keď mal
narodeniny. Vykonaným šetrením neboli zistené nedostatky v starostlivosti matky o maloleté dieťa.

11. Uznesením Okresného súdu Revúca, sp. zn. 6P/45/2017-6 zo dňa 01.08.2017, právoplatným dňa
22.08.2017, bolo konanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode manželstva pre späťvzatie návrhu navrhovateľkou zastavené.

12. Uznesením Okresného súdu Revúca, sp. zn. 8P/46/2016-6 zo dňa 14.10.2016, právoplatným dňa

05.11.2016, bolo konanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode manželstva pre späťvzatie návrhu navrhovateľkou zastavené.

13. Uznesením Okresného súdu Revúca, sp. zn. 6P/70/2015-6 zo dňa 16.09.2015, právoplatným dňa
30.10.2015, bolo konanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po

rozvode manželstva pre späťvzatie návrhu navrhovateľkou zastavené.

14. Kolízny opatrovník navrhol pre prípad rozvodu manželstva, maloleté dieťa zveriť do osobnej
starostlivosti matky, pretože vykonaním šetrením a dokazovaním bolo preukázané, že matka má
vytvorenépodmienkypreriadnustarostlivosťosvojemaloletédieťa,otcanavrhlazaviazať, vzhľadomna

vykonané dokazovanie, platením minimálneho výživného a styk otca s maloletým synom neupravovať.

15. Podľa § 22 zákona číslo 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine“) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

16. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.17. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

18. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19.

19. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok s konaním o rozvod manželstva

je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

20. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

21. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

22. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

23. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

24. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

25. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

26. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

27.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

28. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

29. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

30. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

31. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

32. Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
súd vyhovel návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva, nakoľko mal preukázanú jeho dôvodnosť.

Vykonaným dokazovaním mal súd spoľahlivo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne
narušené a trvalo rozvrátené a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Navrhovateľka pomenovala ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva odlúčenie spôsobené inými
známosťami zo strany manžela a tiež jeho nezáujem o rodinu, pre ktoré dôvody s manželom od
augusta 2017 nežijú v spoločnej domácnosti. Manželstvo niekoľko rokov neplní svoju spoločenskú
funkciu a existuje už len formálne. Manželia spolu nežijú, vzájomne si nepomáhajú a netvoria spoločnú

domácnosť, ani sa spoločne nepodieľajú na výchove ich spoločných detí, či už maloletého syna alebo
zdravotne ťažko postihnutej dcéry. Počas posledných pár rokov, navrhovateľka opakovane na súd
podanú žiadosť o rozvod vzala späť, k zmene správania na strane manželstva však nedošlo, naopak
medzi manželmi došlo k prehĺbeniu vzájomného odcudzenia do takej miery, že každý si žije svoj
vlastný život. Manželstvo za takejto situácie nemôže podľa názoru súdu plniť svoj účel. Manželstvo je

predovšetkým dobrovoľný zväzok, nielen čo do jeho vzniku, ale aj v otázke jeho trvania, a preto nemožno
manželov nútiť, aby v ňom proti svojej vôli zotrvávali. Účastníci spolu nekomunikujú ani len kvôli deťom.
Nezáujem manžela o rodinu, opakované udržiavanie mimomanželských známostí vážnym spôsobom
narušili manželské spolužitie a vzájomnú dôveru a v neposlednom rade viedli vzájomnému citovému
odcudzeniu medzi manželmi. Kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi umocňuje skutočnosť, že

navrhovateľka odmietla riešiť vzťahové problémy formou odborného poradenstva v manželskej poradni.
Za takýchto okolností, v ktorých sa manželia ocitli, rozvod manželstva nie je v rozpore ani so záujmom
maloletého dieťaťa. Za danej situácie boli naplnené všetky zákonné podmienky, súd preto manželstvo
účastníkov konania rozviedol.

33. Keďže súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, obligatórne na čas po rozvode manželstva
upravil aj rodičovské práva a povinnosti rodičov k ich maloletému dieťaťu. V súlade s návrhom
navrhovateľky a matky, rešpektujúc tiež vyslovený názor maloletého N. súd ho zveril na čas po rozvode
manželstva do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otca zároveň zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého syna mesačne sumou vo výške

30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného predpisu, vždy do 25. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, počnúc
právoplatnosťou výroku súdu o rozvode manželstva účastníkov. Určená výška výživného síce plne
nezodpovedá zisteným pomerom, veku a potrebám maloletého dieťaťa, ale každé maloleté dieťa
je v rozsahu, kvalite a nárokoch na uspokojovanie svojich potrieb vždy limitované možnosťami a

schopnosťami svojich rodičov, najmä jeho zárobkovými a majetkovými pomermi, a to až do času, kým
nie je schopné sa samo živiť. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti mal súd preukázané, že
je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu svojho maloletého syna výživným len v
minimálne stanovenej výške, lebo i keď je zamestnaný, jeho mesačný príjem nedosahuje ani len sumu
životného minima na jednu dospelú osobu. V tejto súvislosti súd zároveň poznamenáva, že pri zmene

pomerov účastníkov konania, zvlášť na strane oprávneného maloletého dieťaťa, ako aj výživou povinnej
osoby, je účastník vždy oprávnený domáhať sa zmeny rozhodnutia súdu o výživnom.

34. Keďže rodičia nežiadali upraviť styk otca s maloletým dieťaťom z dôvodu, že otec sa synom
nestretáva a nejaví o syna záujem, a nežiadal ho upraviť ani maloletý N., súd preto styk maloletého

dieťaťa s otcom neupravoval.

35. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

36. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 52 Civilného mimosporového
poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže účastníci konania si
náhradu trov konania neuplatnili.37. Podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho
žalobealebonávrhuvyhovel,zaplatípodľavýsledkukonaniapoplatokalebojehopomernúčasťžalovaný
alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá

v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd
tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

38. Keďže navrhovateľke bolo v konaní priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a súd jej návrhu
na rozvod manželstva vyhovel, povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania by mala

vzniknúť druhému manželovi, vzhľadom na to, že od súdnych poplatkov nie je oslobodený. Súd však v
zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch s prihliadnutím na osobné, majetkové a
zárobkové pomery manžela, ktorý návrh na začatie konania nepodal, rozhodol, že tento nemá povinnosť
zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 66,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku
konania,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená
peňažnápovinnosťvovzťahukmaloletémudieťaťuoprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúcie

podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov.

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá
povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať

a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,

f) predajom podniku,g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako
peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon
rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko(§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).