Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/21/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113202532
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8113202532.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: F. A., Z.. XX.X.XXXX,

B. V. XX, X.Š. - Z. Š., právne zastúpeného: JUDr. Michal Feciľák, advokát, so sídlom Jesenná 8, Prešov,
proti žalovanému: Prešovský samosprávny kraj, so sídlom Námestie mieru 2, Prešov, IČO: 37870475,
zastúpenému: Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja, so sídlom Jesenná 14, Prešov,
IČO: 37 936 859, o zaplatenie 8.543,60 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobu doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.1.2013 domáha zaplatenia sumy 8.543,60 EUR,

spolu s 8,75%-tným ročným úrokom z omeškania od 28.1.2013 do zaplatenia z titulu bezdôvodného
obohatenia za užívanie nehnuteľnosti za obdobie od 29.1.2011 do 28.1.2013. Uviedol, že je výlučným
vlastníkom pozemku zapísaného na LV Č.. XXXX, kat. úz. Ľ., X.. A.-M. Č.. XXX/XXX - trvalý trávny
porast o výmere 389 m2, ktorú nadobudol do vlastníctva na základe notárskej zápisnice uzatvorenej
dňa 29.9.2005, vklad vlastníckeho práva povolený dňa 24.10.2005 pod č. V. XXXX/XXXX, pričom na
tomto pozemku na nachádza cesta III. triedy vo vlastníctve žalovaného. Žalobca listom zo dňa 28.6.2010
vyzval žalovaného o náhradu za užívanie nehnuteľnosti a žiadal ho o nájomné za roky 2008 a 2009,

pričom žalovaný mu listom zo dňa 25.8.2010 oznámil, že dňa 1.7.2009 nadobudol účinnosť zákon č.
66/2009 Z.z. a podľa § 4 ods. 1 vzniklo k pozemku pod stavbou v prospech vlastníka stavby vecné
bremeno,pokiaľstavbabolapostavenápodľaplatnýchprávnychpredpisov.Podľažalobcusavšakjedná
o neoprávnenú stavbu postavenú na pozemku právneho predchodcu žalobcu bez jeho súhlasu. Na
základe znaleckého posudku vyčíslil žalobca výšku bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku
parc. A.-M. Č.. XXX/XXX - trvalý trávny porast o výmere 389 m2 za obdobie od 29.1.2011 vrátane do
28.1.2013 vrátane, na sumu 8.543,60 Eur.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Vo svojom vyjadrení k
žalobe poukázal na to, že pozemok parc. A.-M. Č.. XXX/XXX - trvalý trávny porast o výmere 389
m2 zapísaný na LV Č.. XXXX, kat. úz. Ľ. bol v 70-tych rokoch v súlade s príslušnými predpismi
zastavaný v rámci výstavby pozemnej komunikácie III/068 015. Vlastníkom cesty III/068 015 sa stal
Prešovský samosprávny kraj ex lege zákonom č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností
z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky na základe „Delimitačného protokolu o

odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku - cestný majetok, spísaný v súlade s § 24b ods. 6 zákona č.
135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v platnom znení a podľa Dohody o prechode
majetku s ním súvisiacich práv a povinností z vlastníctva štátu v správe Slovenskej správy ciest na
Prešovský samosprávny kraj“ zo dňa 9.3.2007. Ďalej uviedol, že sa žiadnym spôsobom neusilovalo tento prevod vlastníckeho práva, ale to bolo na neho prevedené ex lege. Žiadnym spôsobom sa
na ceste III/068 015 neobohacuje, práve naopak, napríklad vykonal rekonštrukciu asfaltového krytu
vo výške 356 000 eur. Uviedol, že neužíva nehnuteľnosť, ani komunikáciu postavenú na jej časti na

súkromné, vnútroorganizačné účely. Táto cesta bola postavená za účelom potrieb a záujmov širokej
verejnosti. Ďalej uviedol, že právny predchodca žalovaného sa dopustil obmedzenia vlastníckeho práva
v rozpore so zákonom, ak nehnuteľnosti, na ktorých zriadil komunikácie, pred výstavbou nevyvlastnil
alebo neodkúpil za náhradu. Prevzal tak nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, čo tvorí právny základ
pre vydanie bezdôvodného obohatenia. Vecne aktívne legitimovaným pre uplatnenie nároku je osoba,

ktorej vlastníctvo bolo odňaté. Pasívne legitimovaným je ten, kto sa takéhoto protiprávneho konania
dopustil. K protiprávnemu odňatiu nehnuteľnosti došlo vo vzťahu k pôvodným vlastníkom, preto vydanie
bezdôvodného obohatenia je možné žiadať len od subjektu, ktorému zákon ukladal povinnosť vyplatiť
protihodnotu nehnuteľnosti, či už z titulu vyvlastnenia alebo kúpy. K odňatiu nehnuteľnosti na výstavbu
komunikáciedošlov70-týchrokochpríslušnýmištátnymiorgánmi,tedalenvovzťahukštátumohlodôjsť
k bezdôvodnému obohateniu, výška ktorého predstavuje nevyplatenú sumu - náhradu za vyvlastnenie

alebo kúpu zastavaných nehnuteľností (uznesenie Ústavného súdu SR, I. ÚS 369/2011-22 zo dňa
28.9.2011).

Žalobca vo vyjadrení k tvrdeniam žalovaného uviedol, že podľa odôvodnenia rozsudku Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 6Co/75/2012 zo dňa 11.12.2012 „Len samotný fakt, že ide o využívanie pozemku

„pre všetkých“, teda na verejnoprospešný účel, nemôže vlastníka ukrátiť (porov. rozsudok NS SR vo
veci 4 Cdo/52/2009, nález ÚSSR vo veci III. ÚS 237/09)“. Ďalej uviedol, že aktívnu právnu legitimáciu
nemožnoobmedziťibanapredchádzajúcichvlastníkovpozemku.PoukázalnarozsudokKrajskéhosúdu
v Prešove sp.zn. 6Co/75/2012, že „V prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z protiprávneho
stavu sa nejedná o jednorazové právo, ale právo, ktoré vzniká v súvislosti s protiprávnym stavom

(okupácia pozemku) a ten bol pretrvávajúci.“ K námietke žalovaného o pasívnej legitimácii a jeho
odkaz, že je ním štát, krajský súd uviedol „Aj táto námietka je nedôvodná, pretože relevantným je stav
zabratia pozemku bez súhlasu jeho vlastníka a existencia protiprávneho stavu (objektívne). V spornom
období porušovateľom práva bol žalovaný a nie štát. Nerozhoduje pritom právny dôvod nástupníctva po
pôvodnom porušovateľovi práva, ktorý bol naozaj, ako správe konštatuje žalované mesto štát.“ Žalobca

poukázal na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu
v Prešove zo dňa 10.1.2013 podľa ktorého „Bezdôvodné obohatenie vzniká nielen v prípade, ak sa
protiprávne rozmnoží majetok obohateného, ale aj vtedy, ak sa doterajší majetok nezmenšil, hoci by mu
k tomu došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti (porov. R 25/1986). Niet dôvodu nevzťahovať
uvedené pravidlo aj na stav, ak obohatený vrátane verejnoprávneho subjektu využíva pozemok bez

právneho dôvodu na účely komunikácie (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33
Odo 1405/2005 zo dňa 25. 10. 2006, podľa ktorého „povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku,
naktoromstojístavbaplatíprevlastníkastavbybezohľadunato,akýmspôsobomsvojevlastníckeprávo
využíva. Podstatné nie je ani to, či užívanie stavby prináša zisk“). Primeranú náhradu za bezdôvodné
obohatenie v prípade sporu určí súd podľa okolností konkrétneho prípadu. Medzi okolnosti, ktoré

môžu determinovať výšku náhrady, patrí aj odplata za užívanie porovnateľného pozemku v odplatných
zmluvných vzťahoch. Zákonom č. 66/2009 Z. z., o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom
usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, došlo s účinnosťou od 01. 03. 2009 (správne malo byť
uvedené 1.7.2009) k zriadeniu vecného bremena na pozemky zastavané komunikáciami a užívanie

pozemkov zastavaných komunikáciami, nie je od účinnosti tohto zákona bez právneho dôvodu. Uvedený
zákon explicitne neupravuje otázku náhrady za zriadenie vecného bremena. Niet však žiadnej zákonnej
prekážky na to, aby sa vlastníkovi trpiaceho pozemku zastavaného pozemnou komunikáciou priznala
primeraná náhrada podľa všeobecných zásad upravujúcich inštitút vecného bremena, a to do času, kým
sa vlastníkovi neposkytne podľa tohto zákona náhradný pozemok, alebo kým sa neskonči konanie o

pozemkových úpravách.“

Žalovaný k vyjadreniu žalobcu okrem iného uviedol, že ak by súd považoval návrh na začatie konania
ako uplatnenie si náhrady za zriadenie vecného bremena, tak tento bol podaný po márnom uplynutí
trojročnej všeobecnej premlčacej lehoty. Preto žalovaný vzniesol námietku premlčania tohto nároku.

Súd vykonal v predmetnej veci dokazovanie oboznámením žaloby, kúpno-predajnej zmluvy zo dňa
29.9.2005, výpisu z listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. Ľ., kópie z mapy určeného operátu, žiadosti o
úhradu za prenájom pozemku a odpovede na ňu, znaleckého posudku znalca D.. F. D. Č.. X/XXXX,vyjadrenia žalovaného zo dňa 26.2.2013, Delimitačného protokolu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného
majetku - cestný majetok, spísaný v súlade s § 24b ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách (cestný zákon) v platnom znení a podľa Dohody o prechode majetku s ním súvisiacich

práv a povinností v vlastníctva štátu v správe Slovenskej správy ciest na Prešovský samosprávny kraj
zo dňa 9.3.2007, písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 17.10.2013, ako aj ostatného spisového
materiálu, a zistil tento skutkový stav:

Z kúpno-predajnej zmluvy spísanej dňa 29.9.2005 formou notárskej zápisnice Z. XXX/

XXXX, Z. XXXXX/XXXX vyplýva, že predávajúci G. Q., Z.. XX.X.XXXX, B. Š. XX, Ľ. odpredal žalobcovi
nehnuteľnosti v kat. úz. Ľubotice evidované na LV Č.. XXXX, a to parcely A. XXX/X - trvalé trávne porasty
o výmere 4603 m2 a A. XXX/XXX - trvalé trávne porasty o výmere 149 m2.

Z výpisu z listu vlastníctva Č.. XXXX, kat. úz. Ľ. vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely č.
XXX/X o výmere 4202 m2 - trvalé trávne porasty, parcely č. XXX/XXX o výmere 429 m2 - trvalé trávne

porasty, parcely č. XXX/XXX o výmere 389 m2 - trvalé trávne porasty a parcely č. XXX/XXX o výmere
217 m2 - trvalé trávne porasty.
Zo znaleckého posudku znalca D.. F. D. č. X/XXXX vyplýva, že všeobecná hodnota nájmu nehnuteľnosti
- parcely č. XXX/XXX o výmere 389 m2 - trvalé trávne porasty evidovanej na LV č. XXXX, kat. úz. Ľ. za
obdobie od 29.1.2011 vrátane do 28.1.2013 vrátane predstavuje sumu 8.543,60 Eur.

Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Podľa § 455 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté
plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.
Podľa § 455 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijatie
plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie peňazí požičaných do hry alebo
stávky; na súde sa však týchto plnení nemožno domáhať.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod
stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému

vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, 10) ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva
uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov,
ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o
vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech

vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod
stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území.

Žalobca sa v tomto konaní domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 29.1.2011 do
28.1.2013 vo výške 8.543,60 Eur, ku ktorému malo dôjsť užívaním pozemku žalobcu bez právneho

dôvodu, keďže na nej bola vybudovaná cesta III. triedy, ktorej vlastníkom je žalovaný. Súd mal v konaní
za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku - parcelné číslo A.-M. Č.. XXX/XXX - trvalý
trávny porast o výmere 389 m2 zapísaného na LV č. XXXX kat. úz. Ľ., na ktorom v 70-tych rokoch 20.
storočia bola vybudovaná cesta III. triedy. Vlastníkom tejto cesty III/068 015 sa stal žalovaný na základezákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie
územné celky. Uvedené skutočnosti medzi účastníkmi ani neboli sporné.
Medzi účastníkmi nebolo taktiež sporné, že právny predchodca žalovaného sa pri vybudovaní cesty III.

triedy dopustil obmedzenia vlastníckeho práva v rozpore so zákonom, keďže nehnuteľnosti, na ktorých
bola cesta vybudovaná pred výstavbou nevyvlastnil, ani neodkúpil za náhradu. Týmto dochádzalo bez
právneho dôvodu k bezdôvodnému obohacovaniu vlastníka cesty III. triedy na úkor vlastníka pozemku.
Súd sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu, ktoré vychádzajú z ustálenej súdnej judikatúry napr. rozsudku
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/75/2012, že aktívnu legitimáciu na uplatnenie nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia nemožno obmedziť iba na predchádzajúcich vlastníkov pozemku, keďže „v
prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z protiprávneho stavu sa nejedná o jednorázové právo,
ale právo, ktoré vzniká v súvislosti s protiprávnym stavom (okupácia pozemku) a ten bol pretrvajúci“.
Súd v súvislosti s námietkou žalovaného o nedostatku jeho pasívnej legitimácie opätovne poukazuje
na už citovaný rozsudok Krajského súdu v Prešove teda, že aj táto námietka je nedôvodná, pretože
relevantným je stav zabratia pozemku bez súhlasu jeho vlastníka a existencia protiprávneho stavu

(objektívne), pričom v spornom období bol porušovateľom práva žalovaný a nie štát. Nerozhoduje pritom
právny dôvod nástupníctva po pôvodnom porušovateľovi práva, ktorým bol štát, ako uvádza žalovaný.
Z uvedeného vyplýva, že vlastník pozemku, či už žalobca alebo jeho právny predchodcovia boli aktívne
legitimovaní na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku bez
právneho dôvodu proti pasívne legitimovanému vlastníkovi komunikácie, či už žalovanému alebo jeho

právnemu predchodcovi. Uvedené však platilo iba do 1.7.2009, kedy nadobudol účinnosť čl. I zákona
č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami,
ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Podľa § 4 ods. 1 tohto zákona, totiž ku dňu účinnosti tohto zákona, ak vlastník stavby nemá
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod

stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu. Žalovaný teda od účinnosti tohto zákona, t.j od 1.7.2009 neužíva
pozemokžalobcupodkomunikácioubezprávnehodôvodu,keďžekuvedenémupozemkumázozákona
zriadené vecné bremeno. Preto od uvedeného dňa nedochádza na strane žalovaného k bezdôvodnému
obohacovaniu, z titulu užívania pozemku bez právneho dôvodu, na úkor žalobcu. Žalobca si uplatňuje

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 29.1.2011 do 28.1.2013, teda po zriadení
zákonného vecného bremena na pozemok zastavaný komunikáciou. Keďže súd mal za preukázané, že
žalovaný ako vlastník komunikácie na pozemku žalobcu od 1.7.2009 neužíva uvedený pozemok bez
právneho dôvodu, keďže má zo zákona k nemu zriadené vecné bremeno, súd žalobu žalobcu o vydanie
bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku bez právneho dôvodu za obdobie od 29.1.2011 do

28.1.2013 v celom rozsahu zamietol.

Pre úplnosť súd uvádza, že aj v prípade, ak by nárok žalobcu posúdil z hľadiska právnej kvalifikácie
ako jednorázovú náhradu za zriadenie vecného bremena (právny zástupca žalobcu sa však na otázku
súdu jednoznačne vyjadril, že žalobou uplatnený nárok si uplatňuje z titulu vydania bezdôvodného

obohatenia), tak aj v tomto prípade by žalobu zamietol, keďže tento nárok je majetkovým nárokom,
pričomvecnébremenovzniklozazákonadňa1.7.2009ažalobcapodalžalobunasúdeaždňa28.1.2013
teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
žalovaný vzniesol námietku premlčania, preto je nárok žalobcu premlčaný.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V predmetnom konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, ktorý si s poukazom na ustanovenie § 151 ods.
1 O.s.p. náhradu trov konania neuplatnil a neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania,

preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.