Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Senica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ivan Šimek
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 6T/38/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715010203
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Šimek
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2018:2715010203.10
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom v trestnej veci proti obž. ml. Z. S. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde
Skalica dňa 12. marca 2018, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný ml. Z. S., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K., R. XXXX/X, na slobode, netrestaný,
sa u z n á v a z a v i n n é h o ,ž e
dňa 04.07.2014 o 18.00 h v K. na miestnej komunikácii ulice F. pri OD - MAX pri Tescu viedol horský
bicykel a pri vchádzaní a odbočovaní vpravo na cestu z príjazdovej cesty vošiel na cestu v čase, keď
sa na ceste už nachádzal a cez ňu prechádzal chodec maloletý G. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
K., F. XXXX/X, čím chodca ohrozil a narazil do neho, čím vodič ml. S. porušil ustanovenie § 4 ods.
2 písm. g) zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, pričom maloletý S.
utrpel ťažké zranenie, a to otvorenú zlomeninu pravého predkolenia - holennej kosti - píšťaly aj lýtkovej
kosti - ihlice, s ranou na predkolení, s posunom kostných úlomkov, pomliaždenie mäkkých tkanív tváre
s odreninami kože v oblasti brady, ktoré zranenie si vyžiadalo operáciu s celkovou dobou liečenia, resp.
práceneschopnosti 3 - 4 mesiace, podľa znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva MUDr.
Mariána Pamulu z Piešťan a alkohol účastníkov nehody nebol zistený
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 117 ods. 1 Tr. zák. a s poukazom na § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36
písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok.Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodená B. C., nar. XX.X.XXXX, L. XXXX/X, XXX XX K. odkazuje s
nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodená spoločnosť Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. Einsteinova 25,
851 01 Bratislava, IČO: 35942436 odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor podal dňa 29.10.2015 Okresnému súdu Skalica obžalobu č. Pv 402/14/2206-40 na
obžalovaného za spáchanie prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a svedkov, listinnými
dôkazmi zabezpečenými do konania ako aj znaleckým posudkom a zistil skutkový stav tak, ako je
opísaný vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný. Uviedol, že v predmetný deň viedol horský bicykel, išiel okolo garáží
na vjazd smerom na cestu. Keď prišiel na vjazd, pozrel sa doľava, kde išlo osobné motorové vozidlo až
úplne na konci križovatky. Keď videl, že nejde žiadne motorové vozidlo zatáčal doprava, kde spozoroval
dvoch malých chlapcov, ktorí sa naháňali a utekali na cestu. Ako vbehli na cestu K. si ho všimol hneď,
tento zastavil v strede cesty. G. ho spozoroval o niečo neskôr. Tento zostal stáť pred ním. Obžalovaný
ďalej uviedol, že sa snažil zrážke vyhnúť, bicykel stočil na pravú stranu cesty, na krajnicu. V tom ako
sa snažil vyhnúť zrážke, mal. G. akoby zazmätkoval a skočil mu tiež do tej istej strany. Nastal v tom
náraz. Nevie už presne kam dopadol a kam G., ale každý dopadli na opačnú stranu. Potom sa postavil
zo zeme, videl, že G. leží na ceste, že má zlomeninu. V tom prišlo auto od benzínovej pumpy, ktoré
zastavilo a utekali na pomoc maloletému G.. Keď z toho vjazdu schádzal na cestu bicyklom nezastavil,
spomalil, otáčal sa smerom doľava, jednou rukou držal bicykel.
Svedok - poškodený G. S. uviedol, že spoločne s bratom utekal od Tesca smerom kolmo cez cestu.
Neutekali, len prebehli cez cestu, aby sa im nič nestalo kolmo smerom ku garážam k tomu vjazdu, čo
je pri garážach, smerom na hlavnú cestu. Predtým než prišli k ceste neutekali, prišli k ceste, pozreli sa
doľava, doprava. Po ceste nič nešlo, tak preutekali na druhú stranu. Keď sa pozreli doľava, doprava na
ceste pozreli sa aj smerom hore na chodník pri garážach, kde videli viacerých bicyklistov. Zrazil ho na
ceste ten prvý bicyklista, teda obžalovaný Z.. Keď sa pozerali na ceste doľava, doprava, obžalovaný
schádzal z chodníka na vjazd. Brat utekal cez cestu pred ním. Obžalovaný Z. S. zakričal „uhni“. Postrčil
brata, ten stihol prebehnúť a jeho obžalovaný zrazil. Svedok ďalej uvádzal, že bol zrazený na tráve, čo
však nekorešponduje so žiadnymi inými dôkazmi. Ďalej uvádzal, že v okamihu keď stáli pred cestou,
obžalovaný bol ešte s bicyklom hore na chodníku pri garážach. V tomto okamihu ešte nebol ani na
vjazde. Ako sa pozreli doľava, doprava na ceste nevideli nikoho, žiadne auto tak cez cestu preutekali.
Cestu preutekali kolmo smerom ku vjazdu na trávnik. Ako utekali cez cestu obžalovaného neregistroval,
zbadal ho v okamihu ako bol pri ňom.
Svedkyňa - poškodená B. C. uviedla, že nebola prítomná pri skutku, keď sa to stalo. V tento deň keď sa
to stalo s dvojčatami mal. G. a K. bol ich dedo. Ona mala starosti ohľadom svadby, sestra sa vydávala na
druhý deň. Chlapci si išli kúpiť sladkosti do Tesca, išli aj s dedom, ktorý bol na vozíku. Chlapci ho ešte aj
tlačili na vozíku. Dedo zomrel v novembri 2016. Mal. G. jej hovoril, že sa to stalo tak, že prešiel so K. cez
cestu na trávnik. Obžalovaný mal zakričať „uhni!“, narazil do G., ktorý letel na cestu. Dopadol smerom
na tvár. Potom mali prejsť okolo neho nejaké dve autá, zastavilo tretie auto. To jej hovoril K.. Svedok
K. mal mal. G. položiť na trávu. Prišla tam potom nejaká zdravotná sestra a zavolali sanitku a políciu.
Než prišla sanitka už bola u mal. G.. Nehodu nevidela. Pokiaľ ide o výšku náhrady škody, absolvovala
s maloletým aj operácie, vynechávala v práci. Keď prišla do práce po druhej operácii mal. G. dostala
výpoveď, lebo neustále v práci vynechávala, stále chodila so synom na kontroly do Bratislavy.
Svedok K. S. uviedol, že keď išli popri Tescu išli k ceste. Videli cyklistu, že je ešte ďaleko, preutekali
cez cestu a videl ako cyklista zrazil brata G.. Prvýkrát, keď zbadali cyklistu, bol u garáže, nemyslel si,
že bude taký rýchly. Na ceste boli prví on s bratom. Cez cestu išli rovno na trávu. Mysleli si, že cestu
prebehnú rýchlejšie než sa k nim priblíži cyklista. Keď utekali cez cestu, G. bol asi o pol kroka pred ním.
Cyklista ho zrazil, on preutekal na druhú stranu. Vrátil sa k G., tento sa postavil a potom spadol. Počul,že cyklista povedal „uhni“. Cyklista zrazil brata G. na ceste, blízko obrubníka. Nezrazil ho na tráve, bolo
to na ceste. Po zrážke sa brat postavil, spravil krok, ale spadol na zem, tiekla mu krv, začal plakať.
Cyklista sa pýtal brata, že či mu niečo nie je. Po zrážke utekal aj za dedom, ktorý bol pri Tescu. Povedal
mu, čo sa stalo. A potom už si presne nepamätá, prišla sanitka. Keď vstúpili na cestu, boli tak jednou
nohou na ceste, cyklistu registroval, bol na tom zjazde, ktorý je medzi chodníkom a cestou. Prvý cez
cestu išiel brat, on išiel za ním.
Svedok Z. A. uviedol, že v predmetný deň išiel na aute zn. VW Passat, bol šofér. Išiel z práce domov.
Vedľa sedel X. K.. Prišli do K., išli cez kruhový objazd. Potom odbočili vpravo po hlavnej ceste. Išli
po ceste popri Tescu, tam videli ležať zraneného chlapca. Pred nimi prešli asi dve autá, ktoré vôbec
ani nezastavili. My sme zastavili, išli na pomoc. Bola tam potom aj nejaká zdravotná sestra, ktorá tiež
pomáhala. Svedok videl, ako chlapci prebehli cez cestu. V tom momente, ako sa zrazili s cyklistom, tak
zrovna prechádzali dve autá, veľmi to nevidel. Chlapec ten zranený ležal na ceste, tak ho odniesli na
trávu. Videl, ako chlapci prebehli cez cestu a cyklistu videl na tom zjazde medzi chodníkom a hlavnou
cestou. Myslí si, že na ceste boli skorej chlapci než cyklista. Viedol motorové vozidlo samozrejme po
pravej strane. K zrážke prišlo pri krajnici po jeho ľavej strane. Cyklista s chlapcom sa zrazili na ceste.
Svedok X. K. uviedol, že išiel spoločne s Z. A. z práce do K.. Bol spolujazdec. Išli po hlavnej ceste,
ktorá vedie popri Tescu. Videl ako pri Tescu utekajú dvaja chlapci. Keď prišli autom bližšie k nehode,
povedal Z. A., aby zastavil s autom. Vystúpili z auta a išli dať chlapcovi pomoc. Videl, ako chlapci utekajú
cez cestu. Neviem sa presne vyjadriť, v akej vzdialenosti to bolo. Bolo to dosť ďaleko, nemuseli nejako
prudko brzdiť. Keď videl chlapcov, ako utekajú a bežia cez cestu, cyklistu tam nevidel. Chlapci, ktorí
prebiehali cez cestu, boli prví na ceste. Samotný okamih zrážky nevidel. Chlapci utekali od rohu Tesca
kolmo cez cestu smerom k tomu zjazdu. Potom poskytli chlapcovi pomoc, čakali do príchodu záchranky.
Chlapca zdvihli a odniesli ho z cesty na trávu. Chlapcovi držal nohu, mal ju zlomenú, doslova mu visela.
Chlapec bol v šoku.
Svedok A. A. uviedol, že už si presne nespomínam, ako sa to odohralo. V tom čase išiel do Tesca, videl
ako chlapci utekali cez cestu a ako toho jedného chlapca obžalovaný zrazil. Ten zrazený chlapec sa
chcel ešte postaviť a utekať ďalej, ale ako sa postavil, hneď spadol na zem. Bolo to na ceste, na kraji
cesty. Chlapci utekali od Tesca smerom ku garážam šikmo cez cestu. Videl, ako chlapci vbehli na cestu,
v tom čase sa na ceste nenachádzal nikto. Zrážku videl, stala sa na kraji cesty. Zrážka sa určite odohrala
na ceste, bolo to na kraji cesty, ktorá je bližšie ku garážam.
Zo znaleckého posudku, ako aj z výsluchu znalca Ing. Miloša Kosíka, znalec z odboru Doprava cestná
súd zistil, že vypočítal dve alternatívy, sú to krajné alternatívy, kde uvažoval nad najnižšou možnou
rýchlosťou behu chodca a najvyššiu možnú rýchlosť pohybu chodca. Uvažoval o rýchlosti 10 km a 15,8
km/h. Ani v prípade cyklistu sa nedá stanoviť rýchlosť. Pohyboval sa normálnou rýchlosťou daného veku.
Pri normálnej jazde je rýchlosť prijateľná od 12-23 km/h. Cyklista sa pohyboval predtým ako došlo k
zrážke dolu svahom. Znalec si vykonal obhliadku miesta nehody. Zistil prevýšenie tohto svahu, ktorá
je medzi hlavnou cestou a chodníkom pri garážach. Vo výpočtoch uvažoval, že cyklista od okamihu od
ktorého vypočítal samotný nehodový dej, od okamihu kedy chodec vykročil z chodníka na cestu, že
cyklista sa pohyboval rýchlosťou 8km/h čo je ešte nižšia rýchlosť ako je norma. Pri druhej alternatíve
uvažoval, že rýchlosť bola 12 km/h, čo je normálna rýchlosť. Keďže cyklista sa pohyboval dolu svahom
tak predpokladal, že rýchlosť sa o niečo zvýši, takže nakoniec v okamihu zrážky uvažoval, že rýchlosť
cyklistu bola 14,4 km/h. Ak porovnáme tú hranicu hornú a dolnú hranicu normálnej jazdy cyklistu čo
je 12-23 km/ h tak u cyklistu rátal v čase zrážky o niečo nad dolnou hranicou rýchlosti cyklistu. S
takouto rýchlosťou uvažoval aj z toho dôvodu, že zistil, že chodec mal následkom zrážky mať otvorenú
zlomeninu nohy, čiže predpokladal, že tá rýchlosť musí mať určitý náraz. Nakoniec vypracoval dve verzie
pohybu oboch účastníkov pred zrážkou. Z výpočtov vyplýva, že ak sa chodec pohyboval najnižšou
možnou rýchlosťou tak on sa nachádza na okraji chodníka a cesty, jeho brat sa nachádzal o niečo
pred ním, nakoľko toto vyplýva z vyjadrenia svedka Janúška a vyplývalo to aj z vyjadrenia samotného
chodca a čo je najdôležitejšie v tomto okamihu na základe stanovených rýchlostí, ktoré uviedol bol
cyklista prednou časťou od okraja cesty, na ktorej došlo k zrážke približne 4,8 m. Pokiaľ ide o druhú
alternatívu jej simulácia je zobrazená na strane 21 -22 ZP. Tu uvažoval, že chodec išiel rýchlosťou 15,8
km/h. Z výpočtov vyplýva, že v okamihu vykročenia mal. chodca z chodníka na cestu sa nachádzal vo
vzdialenosti 2,4 m. Zdôrazňuje, že samotný nehodový dej trval veľmi rýchlo. Na základe týchto výpočtovzistil, že samotný chodec vstúpil na cestu skôr, keď sa presviedčal o situácii na ceste, tak cyklista tam
ešte nebol.
Pokiaľ ide o možnosti zabránenia zrážky najskôr zo strany chodca: v okamihu vchádzania chodca z
chodníka na cestu bol cyklista ešte mimo cestu, na ktorej došlo k zrážke. Samotný chodec by zabránil
zrážke, ak by sa nenachádzal v koridore dráhy cyklistu avšak samotný cyklista vošiel na cestu neskôr,
chodec nemal informáciu, že tadiaľ ide cyklista.
Čosatýkamožnostizabráneniazrážkyzostranycyklistu:cyklistabyzabránilzrážke,akbypredmiestom
zrážky spomalil alebo by obišiel samotného chodca, keď videl, že utekajú z ľavej strany na pravú.
Samozrejme tento dej prebiehal pomerne rýchlo.
Zo znaleckého posudku MUDr. Mariána Pamulu, znalca z odboru zdravotníctvo č. 008/15 zo dňa
8.12.2014 mal súd preukázané, že poškodený utrpel otvorenú zlomeninu pravého predkolenia - holennej
kosti - píšťaly aj lýtkovej kosti - ihlice, s ranou na predkolení, s posunom kostných úlomkov, pomliaždenie
mäkkých tkanív tváre s odreninami kože v oblasti brady, ktoré zranenie si vyžiadalo operáciu s celkovou
dobou liečenia, resp. práceneschopnosti 3 - 4 mesiace. Zranenia predstavujú v bodovom ohodnotení
210 bodov.
Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy, a to oboznámením listinných dôkazov
zabezpečených do konania a to rozpis výkonov vynaložených nákladov, zápis o dychovej skúške,
lekárske správy, záznam dopravnej nehody, zápisnica o ohliadke miesta DN, plánok, náčrtok,
fotodokumentácia, výpis z evidencie priestupkov, odpis z RT.
Podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím
slobody na šesť mesiacov až dva roky.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (účinný k 31.12.2015) vodič nesmie ohroziť chodcov prechádzajúcich cez cestu, na ktorú vodič
odbočuje, pri odbočovaní na miesto mimo cesty, pri vchádzaní na cestu a pri otáčaní alebo pri cúvaní.
Podľa § 4 ods. 2, 3, 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (účinný k 31.12.2015) chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov, musia brať ohľad na
vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v skupinách. To platí aj voči
vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, a
to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel
nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Iným účastníkom cestnej premávky ako chodcom je používanie
priechodu pre chodcov zakázané (ods. 2).
Mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú
prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy
prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy (ods. 3).
Pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len
čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre
chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany (ods. 4).
Súd na základe vyššie popísaného vykonaného dokazovania, najmä výpoveďami svedka poškodeného
G. S., ako aj výpovedí ostatných svedkov K. S., Z. A., X. K. a A. A. ako aj s poukazom na závery
znaleckého dokazovania mal preukázané, že obžalovaný inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu
na zdraví tým, že dňa 04.07.2014 o 18.00 h v K. na miestnej komunikácii ulice F. pri OD - MAX pri
Tescu viedol horský bicykel a pri vchádzaní a odbočovaní vpravo na cestu z príjazdovej cesty vošiel
na cestu v čase, keď sa na ceste už nachádzal a cez ňu prechádzal chodec maloletý G. S., čím
chodca ohrozil a narazil do neho, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 8/2009 Z.z. o
cestnej premávke v znení neskorších predpisov, pričom maloletý S. utrpel ťažké zranenie, a to otvorenú
zlomeninu pravého predkolenia - holennej kosti - píšťaly aj lýtkovej kosti - ihlice, s ranou na predkolení,
s posunom kostných úlomkov, pomliaždenie mäkkých tkanív tváre s odreninami kože v oblasti brady,
ktoré zranenie si vyžiadalo operáciu s celkovou dobou liečenia, resp. práceneschopnosti 3 - 4 mesiace.Súd dáva do pozornosti, že obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že bol prvý na ceste, teda skôr než
maloletý G., je vyvrátená jednak svedeckými výpoveďami G. S., K. S., Z. A., X. K. a A. A., ktorí všetci
zhodne uviedli, že prví na ceste bol maloletý G. S., ktorý v čase, keď vstúpil na cestu, tak obžalovaný
sa na ceste ešte vôbec nenachádzal a jednak znaleckým dokazovaním, z ktorého je zrejmé, že prvý
na ceste bol maloletý G. S., pričom v okamihu jeho vchádzania z chodníka na cestu bol cyklista, teda
obžalovaný ešte mimo cestu. Obžalovaný vchádzal dokonca na cestu až v okamihu, keď chodec G. S.
bol približne už v strede cesty.
Čo sa týka techniky jazdy obžalovaného a chôdze poškodeného z technického hľadiska technika jazdy
cyklistu, teda obžalovaného nebola správna pretože vodič vozidla, v našom prípade nemotorového
nesmie ohroziť chodcov prechádzajúcich cez cestu, na ktorú vodič odbočuje a v danom prípade cyklista
vošiel z príjazdovej cesty na cestu takým spôsobom, že chodca prechádzajúceho cestu ohrozil a narazil
doneho.Tiežjepotrebnéskonštatovať,žezostranychodca,tedapoškodenéhoG.S.spôsobpoužívania
cestnej komunikácie nebol správy v tom, že utekal šikmo cez cestu, nešiel kolmo na cestu, avšak na
základe znaleckého dokazovania a jednotlivých výpočtov nemožno konštatovať, že vošiel na cestu
takým spôsobom, žeby ohrozil vodiča nemotorového vozidla, pretože vošiel na cestu skôr ako vošiel
cyklista. Takže príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy cyklistu, teda obžalovaného.
Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrne a dospel k jednoznačnému
záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia sa stal, že ho spáchal obžalovaný
a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného. Podľa názoru
súdu obžalovaný svojim konaním uvedeným vo výroku o vine naplnil všetky znaky skutkovej podstaty
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona.
Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný doposiaľ
nebol nikdy odsúdený, nemá žiaden záznam v registri trestov ani žiaden záznam v evidencii priestupkov.
Trestnej činnosti sa dopustil ako mladistvý. Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd
prihliadol u obžalovaného ako na poľahčujúcu okolnosť, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny
život.
Súd vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam obžalovanému uložil trest odňatia slobody podľa §
157 ods. 1 Tr. zák. (so sadzbou od 3 mesiace až 1 rok, keďže u mladistvých sa trestné sadzby znižujú
na polovicu) v trvaní 3 mesiace, pričom po zohľadnení poľahčujúcich okolností sa horná hranica trestnej
sadzby znížila o 1/3. Výkon trestu odňatia slobody v trvaní 3 mesiace bol obžalovanému podmienečne
odložený na skúšobnú dobu jeden rok, pretože vzhľadom na povahu spáchaného prečinu, osobné
pomery obžalovaného, možnosti jeho nápravy a okolnosti spáchania trestného činu možno u neho
dôvodne očakávať, že účel trestu sa u neho dosiahne i bez jeho výkonu. Bude vecou obžalovaného,
aby v priebehu skúšobnej doby viedol riadny život a nedopúšťal sa trestnej činnosti.
Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody vzhľadom k tomu, že na rozhodnutie o povinnosti na náhradu
škody by bolo treba vykonať ďalšie dokazovanie, predovšetkým so zameraním na dohľadovú povinnosť
zodpovedných osôb, teda či tu bol alebo nebol náležitý dohľad, ako aj s poukazom na judikatúru
R 44/1974 (ak rodičia maloletých detí, ktorým iná osoba spôsobila škodu, zanedbajú dohľad nad
maloletými, nemožno túto skutočnosť hodnotiť ako spoluzavinenie maloletých poškodených. V takom
prípade rodičia maloletých poškodených spoluzodpovedajú za škodu spoločne s tými, ktorí škodu
spôsobili, podľa svojej účasti na spôsobení škody), ktoré by presahovalo potreby trestného stíhania, súd
odkázal poškodených s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohtorozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr.
por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech
(§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie,
ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala
alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.