Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Táňa Veščičiková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/187/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614209125
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7614209125.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň
JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu N. A., G.. XX. X. XXXX, A. G. Z.,
A.. R. XXXX/XX, zast. JUDr. Romanom Zajacom, advokátom, Advokátska kancelária, Spišská Nová
Ves, Letná 80, proti žalovaným 1) KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurence Group, Bratislava,
Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zast. Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom, Advokátska kancelária,

Košice, Krmanova 1, a 2) O. C., G.. XX. X. XXXX, U., U. XX/XX, zast. JUDr. Marekom Kúkelčíkom,
advokátom, Advokátska kancelária, Spišská Nová Ves, Starosaská 6, o zapletenie 8.144 eur istiny
s prísl., o odvolaní žalovaného 1) proti uzneseniu 10C/75/2014-219 zo 17. 3. 2017 Okresného súdu
Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku II. o náhrade trov konania a vo výroku III. o povinnosti zaplatiť
súdny poplatok žalovanými 1.), 2.).

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd") uznesením I. Konanie zastavil, II. žalobcovi priznal náhradu trov
konania proti žalovaným 1 a 2 v celom rozsahu a III. žalovaným 1) a 2) uložil povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 481 eur na účet súdu, do 3 dní od právoplatnosti

uznesenia.

2. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu 22. 5. 2014 domáhal od žalovaných 1) a 2) zaplatenia spoločne
a nerozdielne náhrady škody vo výške 8 144 eur istiny s prísl. za sťaženie spoločenského uplatnenia,
ktorá mu vznikla pri dopravnej nehode, ktorú zavinil žalovaný 2. Motorové vozidlo žalovaného 2) bolo
poistené u žalovanej 1), preto v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. si nárok na náhradu škody

uplatnil u poisťovateľa, došlo len k čiastočnej úhrade, žalovaná 1) 126 eur uhradila pred podaním žaloby
a 8 018 eur uhradila v priebehu konania, po vypracovaní znaleckého posudku č. 7/2016 z 25. 2. 2016
znalcom MUDr. Zdenkom Holešovským. Žalobca, podaním doručeným súdu 13. 2. 2017 zobral žalobu
späť a žiadal konanie zastaviť, s čím žalovaní súhlasili. Súd na základe § 144, § 145 a § 146 C.s.p.,
vzhľadom na späťvzatie žaloby, konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, §
256 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p. a úspešnému žalobcovi proti žalovaným 1) a 2), ktorí zavinili zastavenie

konania, priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, ktorú sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne.
Vychádzajúc z § 2 ods. 2 a § 4 ods. 2, písm. i) zák. č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch v platnom
znení, zaviazal žalovaných zaplatiť súdny poplatok z návrhu spoločne a nerozdielne podľa sadzobníka
súdnych poplatkov položky 1 písm. a) vo výške 481 eur zo sumy 8.018 eur.

3. Proti uzneseniu, výrokom II. a III. podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 1) z odvolacích

dôvodov, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.4. Namietala, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že lekársky posudok predložený žalobcom
nebol vypracovaný v súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z., a to osobitne z toho dôvodu, že nebol

spracovaný posudzujúcim lekárom, že po vypracovaní znaleckého posudku, ktorý je relevantným
dokladom, pristúpila k poistnému plneniu, že vzhľadom na uvedené, žaloba bola podaná nedôvodne,
keďže žalobca pred jej podaním jej nepredložil doklady, na základe ktorých by mohla pristúpiť k plneniu,
a teda zavinil existenciu tohto konania, a teda aj trov konania, ktoré by inak neboli vznikli. Mala za to,
že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 C. s. p., aby súd náhradu trov konania

stranám sporu nepriznal. V prípade, ak by sa odvolací súd s uvedenou argumentáciou nestotožnil, mala
za to, že súd nesprávne aplikoval § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 C. s. p. Poukázala na to, že žalobca
bol v spore úspešný v sume 8.018 eur (suma ňou uhradená po začatí súdneho konania), čo je úspech
žalobcu 83,82 % a neúspešný v sume 1.698 eur (126 eur náklady spojené s liečením uhradené pred
začatímsúdnehokonaniaa1.572euruplatnená 30.1.2017),čojejejúspech16,18%,žeprípadnýnárok
žalobcu na náhradu trov nemôže prevyšovať 67,64 % (83,82 - 16,18), pričom za účasť na pojednávaní

konanom 31.1.2017 a za čiastočné spaťvzatie z 30.1.2017 nemôže žalobcovi z dôvodu ich neúčelností
a nehospodárnosti v žiadnom prípade prináležať náhrada trov. Navrhla uznesenie zmeniť a žalobcovi
nepriznať náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a priznať jej náhradu trov odvolacieho
konania alebo uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Uznesenie vo výroku I. o zastavení konania odvolaním nebolo napadnuté, nadobudlo právoplatnosť,
preto v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní nebolo preskúmavané.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, 2 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 písm. b) C. s. p. (odvolací
súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a
odvolaniepodávaniektorýzosubjektov)a§380ods.1,2 C.s.p.a uznesenievovýrokuII.onáhradetrov
konaniaavovýrokuIII.opovinnostizaplatiťsúdnypoplatokžalovanými 1),2)potvrdilakovecnesprávne
podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd vec správne právne posúdil, odvolací súd sa s odôvodnením

uznesenia v celom rozsahu stotožňuje, na dôvody ktoré odkazuje, na čom nič nemení ani podané
odvolanie žalovanou 1).

7. Ani jeden zo žalovanou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

8. Súd vec správne právne posúdil, použil správny predpis a správne ho aj vyložil, na daný skutkový stav
ho správne aplikoval, to zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu, vyvodil správne závery
o právach a povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odolaní.

9. Žalovaná 1) namietala, že 8.018 eur uhradila po vypracovaní znaleckého posudku č. 7/2016 z 25. 2.

2016, na základe oznámenia o poistnom plnení zo 7. 4. 2016, že lekársky posudok predložený žalobcom
nebol spracovaný posudzujúcim lekárom, že jej žalobca pred podaním žaloby nepredložil doklady, na
základe ktorých mohla pristúpiť k plneniu a nezavinila existenciu tohto konania a trov konania, ktoré by
jej inak neboli vznikli, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 C.s.p., aby súd náhradu
trov konania stranám nepriznal.

10. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 C. s. p. vyžaduje kumulatívne

splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Tieto zákon
bližšie nešpecifikuje a výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným
osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii,
kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom
procesnej situácie a aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie

účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. K aplikácii ust. § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych.
Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliadne na majetkové, sociálne, osobné,
zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných
ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bolavýnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu
nároku na súde a ich postoj v konaní.

12. V prejedávanej veci nebol zistený žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257 C.s.p., pre
ktorý by v prejednávanej veci žalobcovi náhrada trov konania nepatrila. Žalovaná 1) procesne zavinila
zastavenie konania, po podaní žaloby uhradila žalobcovi 8.018 eur, po vypracovaní znaleckého posudku
a na základe jeho záverov, čím dala najavo, že žalobca podal žalobu na súde dôvodne, pokiaľ ide o
sumu 8.018 eur, oproti žalovanej sume 8.144 eur.

13. Námietka žalovanej, že súd mal rozhodnúť podľa zásady pomerného úspechu, resp. neúspechu
vo veci, že žalobca mal vo veci úspech len čiastočný, je bez právneho významu.

14. V prípadoch náhrady škody na zdraví sa tento princíp neuplatňuje, resp. nie je možné ho takýmto
spôsobom formálne aplikovať. Zásadu úspechu v prípade, ak výška plnenia závisela od úvahy súdu

alebo znaleckého posudku, je v zmysle súdnej praxe potrebné posudzovať tak, že v prípadoch, ak
žalobcovi bola priznaná výška plnenia, ktorá závisela od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku,
nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku,
nemožno ho „ad absurdum“ zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe
úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Vhodným riešením je, že žalobca má právo na plnú náhradu trov

konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy (nie zo sumy žalovanej). Priznanie plnej náhrady trov
konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu „úspech vo
veci“ (§ 255 C.s.p.), keďže ten sa skúma, čo do právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku.

15. Z uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu vo výroku II. v celom rozsahu správne, lebo pojem v

celom rozsahu znamená nie zo žalovanej sumy, ale zo žalovanou 1) sumy plnenej, t.j. zo sumy 8.018
eur, o ktorej výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

16. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli odvolací súd k potvrdeniu uznesenia vo výroku II, bolo potrebné
potvrdiť aj výrok III. o povinnosti žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok zo žaloby

481 eur, ktorého správnosť žalovaná ani nespochybnila žiadnymi argumentmi, ktorý je 6 % zo sumy
8.018 eur, podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v platnom znení a § 4 ods. 2 písm. i) cit. zák., lebo žalobca je od platenia súdnych poplatkov
oslobodený, pričom k späťvzatiu žaloby došlo počas konania pred súdom prvej inštancie.

17. Z uvedených dôvodov bolo potrebné uznesenie vo výroku II. a III. potvrdiť ako vecne správne.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 C.s.p.

19. Žalovaní nemali v odvolacom konaní úspech a žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, preto

stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

20. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.