Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/433/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3717207905
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3717207905.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek Mgr.
Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobkyne: U. F., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom bytom X. F. XX, XXXX O. an der M., E. republika, právne zastúpená ADVOKÁTSKOU
KANCELÁRIOU ŠTRBÁŇ, s.r.o. so sídlom Dvory 1932, Púchov proti žalovanej: M. I., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom F. XXX, G. pod U., na nariadenie neodkladného opatrenia uložením povinnosti nebrániť vo

výkone vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica
zo dňa 13. septembra 2017, č.k.8C/46/2017-26 takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd, ako súd prvej inštancie, návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemku parcely registra E č. 1621 ,
trvalé trávnaté porasty o výmere 2372 m2 v k. ú. Lysá pod Makytou, ktoré vlastníctvo má zapísané na
LV č. 3380. Uvedenú nehnuteľnosť získala na základe darovacej zmluvy spísanej do notárskej zápisnice

dňa 10.4.2012 sp. zn. N 57/2012,NZ 12402/2012. Zároveň je výlučnou vlastníčkou pozemkov - parcela
registra „C „ č. 1618 lesné pozemky o výmere 3629 m2, parcele registra E č. 1619 trvalé trávnaté
porasty p o výmere 4197 m2 a 1617 orná pôda o výmere 16664 m2, ktoré vlastníctvo má zapísané na LV
č. 2950 k. ú. Lysá pod Makytou. Dané nehnuteľnosti získala vydržaním, ktoré bolo osvedčené notárskou
zápisnicou sp.zn. NI 77/2008, NZ 40608/2008. Žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností
zapísaných na LV č. 2368 k. ú. Lysá pod Makytou, a to parciel registra C č. 1620/1 zastavané plochy a

nádvoria o výmere 64 m2, č. 1620/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1251 m2, a rodinného domu
súp. č. 489 postavenom na parcele KNC č. 1620/2. Spoluvlastnícky podiel (1/2-cu) žalovaná nadobudla
na základe darovacej zmluvy v roku 2001 od svojej matky, pričom druhú polovicu matka darovala
synovi, bratovi žalovanej. Napriek existencii podielového spoluvlastníctva predmetné nehnuteľnosti
žalovaná užíva sama. Tieto jej pozemky sú obklopené pozemkami vo vlastníctve žalobkyne , pričom
žalobkyňa si z dôvodu právnej istoty zabezpečila vymedzenie hranice medzi jej pozemkom KNE č.

1621 a pozemkom v podielovom spoluvlastníctve žalovanej KNC 1620/2, ktorú zameral geodet Ing.
Pavol Riško vo vytyčovacom náčrte zo dňa 3.9.2014. Žalobkyňa prechod a prejazd žalovanej cez jej
pozemky rešpektovala aj bez zmluvného zriadenia vecného bremena z dôvodu snahy zachovať dobré
susedské vzťahy.

3. Matka žalovanej v roku 1997 bez splnenia ohlasovacej povinnosti postavila oplotenie a dve brány,

ktorými ohradila pozemky, ktoré sú teraz v podielovom spoluvlastníctve žalovanej a jej brata,
pričom oplotilaajčasťpozemkovnavrhovateľky.Predmetnýplotjeneoprávnenoustavbou.Spočiatkupovybudovaní oplotenia pozemkov žalovaná bez obmedzení umožňovala vstup žalobkyni a jej rodinným
príslušníkom na oplotené časti pozemkov vo vlastníctve žalobkyne . Dokonca otec žalobkyne istý
čas disponoval aj kľúčom od vstupnej brány, avšak v poslednom období žalovaná úplne obmedzuje

žalobkyni a jej rodinným príslušníkom vstup na oplotené časti pozemkov vo vlastníctve žalobkyne ,
pričom na vstupných bránach osadila reťaze so zámkom, od ktorých žalobkyňa ani jej rodinní príslušníci
nemajú kľúče. Žalovaná so žalobkyňou nekomunikuje, neodpovedá jej na telefonáty ani SMS správy.
Žalovaná na svojich pozemkoch chová viacero zvierat, okrem iného aj psov, ktorí vzbudzujú strach a
ktorých zvykne voľne púšťať aj mimo ohradeného priestoru a žalobkyňa má preto dôvodné obavy čo i

len priblížiť sa k svojim pozemkom. Žalovaná tak bráni žalobkyni užívať jej vlastníctvo, teda dochádza
k porušovaniu nielen práva držby žalobkyne , ale aj jej práva vec užívať a užívať plody veci. Na
pozemkoch žalobkyne sú osadené stromy, prevažne slivky, pričom žalobkyňa sa objektívne nemôže
o ne starať, vychádzajú nazmar, podajú na zem a dokonca podľa informácií žalobkyne jednu z úrod
sliviek žalovaná rozpredala a odplatu si ponechala. Je zrejmé, že žalovaná zneužila dobrú vôľu a
snahu žalobkyne udržať dobré susedské vzťahy na svojvoľné a nezákonné zabratie časti pozemkov vo

vlastníctve navrhovateľky, pričom postupne gradujúce zásahy do jej vlastníctva vyvrcholili až úplným
zamedzením prístupu k pozemkom a ovocným stromom, ktoré sa na zabratých častiach pozemkov vo
vlastníctve žalobkyne nachádzajú. Následky nezákonného konania žalovanej nemajú len majetkový ale
aj nemajetkový rozmer. Starostlivosť o ovocné stromy, zbieranie úrody a následné spracovanie vždy
predstavovalo činnosti, pri ktorých sa rodina žalobkyne spoločne stretávala, rodinné väzby sa utužovali.

Takéto stretávanie s rodinou sú, vzhľadom na pobyt navrhovateľky, pre ňu vzácnosťou, pociťuje
k svojim najbližším silné rodinné puto a žalovaná tak svojim správaním zasahuje aj do tejto zložky
jej rodinného života. Neodkladnosť úpravy aktuálnych pomerov je daná nielen stále sa stupňujúcou
intenzitou zásahov žalovanej do vlastníctva žalobkyne ale aj tým, že koncom septembra/začiatkom
októbra začnú na nesprístupnených (oplotených) častiach pozemkov vo vlastníctve žalobkyne dozrievať

slivky a žalovaná jej svojim správaním zamedzuje pozberať úrodu. Žalobkyňa ďalej uviedla, že
mala snahu mimosúdne sa so žalovanou dohodnúť, vyvolala jednanie, navrhla žalovanej, že jej časť
ohradených pozemkov odpredá, no k uzavretiu kúpenej zmluvy nedošlo.

4.Vsúvislostisnevyhnutnosťouochranyvlastníckehoprávaprednezákonnýmizásahmiinýchsubjektov

žalobkyňa poukázala aj na rozhodnutie NS SR zo dna 30. 5. 2012 sp. zn. 6Sžp/21/2011, v ktorom
NS uviedol, že vlastnícke právo je ako také absolútne a pôsobí „erga omnes“. Funkcia práva vlastniť
majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa vlastníkovi poskytla a súčasne aj trvale garantovala
právna istota že vlastnícke právo k veci ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, sa nemôže
obmedziť alebo využiť bez právneho dôvodu. Žalobkyňa poukázala na to, že nariadením navrhovaného

neodkladného opatrenia žalovaná nemôže utrpieť ujmu na svojich právach ktoré rozhodnutím súdu
nebudú žiadnym spôsobom dotknuté. Žalobkyňa zároveň s odkazom na ustanovenia § 336 ods. 1
C.s.p. navrhla aby súd v uznesení ktorým neodkladné opatrenie nariadi neuložil povinnosť žalobkyni
v súdom stanovenej lehote návrh vo veci samej, keďže podľa jej názoru nariadením neodkladného
opatrenia v navrhovanom znení bude ochrana práv a oprávnených záujmov navrhovateľky dostatočne

zabezpečená. Podľa žalobkyne vzhľadom na predložené dôkazy nemožno mať pochybnosti o rozsahu
vlastníckeho práva žalobkyne resp. žalovanej, preto žalobkyňa aj vzhľadom na zásadu hospodárnosti
nepovažuje ďalšie súdne konanie za potrebné.

5. Okresný súd vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1 , § 325 ods. 1 CSP.

6. Z dôkazov predložených žalobkyňou, predovšetkým z vytyčovacieho náčrtu a pripojeného
geometrického plánu jednoznačne vyplýva, že pozemky v spoluvlastníctve žalobkyne a jej brata
sú susediacimi pozemkami s pozemkami, ktoré sú vo vlastníctve žalovanej, pričom z pripojeného
geometrického plánu č. 155/15 zo dňa 11. 12. 2015 (ktorý mal slúžiť k zriadeniu vecného bremena a

pre ďalšie účely, čo však nebolo zrealizované), ako aj z vytyčovacieho nákresu vyplýva skutočnosť, že
pozemky žalobkyne v podstate obkolesujú pozemky, ktoré sú v spoluvlastníctve žalovanej. Z daného
plánu je reálne predpokladať, že obdĺžnik, ktorý je zakreslený cez pozemky č. 1620/2, 1619, 1621/2 a je
„prislučkovaný“ k jednotlivým pozemkom, môže predstavovať dané oplotenie, a teda súd nevylučuje, že
predmetným oplotením zabrala žalovaná aj časť pozemkov žalobkyne , a to časti z parcely KNE 1621

a KNE 1619 nenasvedčuje to však tomu, že by to zasahovalo aj parcelu KNC 1618.

7. Základným predpokladom na to, aby mohlo byť neodkladné opatrenie vydané je osvedčenie právneho
vzťahu a vyššie uvedeným zistením z predložených dôkazov možno konštatovať, že táto podmienka prenariadenie neodkladného opatrenia nebola splnená. Z citácie zákona 325 ods. 1 nesporne vyplýva, že
v danom prípade je potrebné dôsledne zvažovať otázku, či existuje potreba bezodkladne upraviť pomery
medzi žalobkyňou a žalovanou, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti až po zistení existencie

danej potreby je potrebné skúmať napr. aj to, či hrozí ujma žalobkyne , pretože samotný stav spočívajúci
v tom, že oplotenie (postavené ešte v r . 1997 matkou žalovanej) zabraňuje žalobkyni vstupovať na
pozemky, ktoré sú jej vlastníctvom, nie je dostatočným dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia.

8. Je síce pravda, že žalobkyňa poukazuje na to, že koncom septembra, začiatkom októbra budú

dozrievať slivky, ktoré sú na pozemku, ktorý je bezprávne oplotený žalovanou, z dôkazov však nie je
preukázané, či skutočne tieto slivky na fotodokumentácii sú slivkami nachádzajúcimi sa v zahradenej
časti pozemku žalobkyne , resp. nie je s určitosťou možné konštatovať, že zábery na fotodokumentácii,
ktoré zachytávajú aj stromy, sú stromami na pozemku žalobkyne, ktorý je ohradený plotom, pretože sa
môže jednať o stromy vlastnícky patriace žalovanej. Predložené dôkazy súd považuje za nedostatočné,
neosvedčujúce skutočnosť, potrebnú pre záver, že je nutná bezodkladná úprava pomerov.

9. Pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nestačí len tvrdenie žalobkyne , ale táto musí aj
osvedčiť, že žalovaná koná tak (robí právne alebo faktické úkony), ako uvádza žalobkyňa v návrhu.
Žalobkyňa však nepredložila jediný dôkaz o tom, že by jej žalovaná znemožňovala vstup na oplotené
časti pozemkov, ktoré sú v jej vlastníctve, nie je pripojená žiadna ani len písomná odozva od žalovanej

napr. na výzvu na vypratanie, z ktorej by súd prípadne mohol vyvodiť, že tvrdenia žalobkyne sú
pravdivé. Žalobkyňa nepredložila ani iný dôkaz (napr. písomné vyhlásenie svedkov, zápis z jednania
so žalovanou, keď také prebehlo, ako to uvádza navrhovateľka), ktorý by mohol súd považovať
za osvedčenie skutočnosti, že žalovaná sa správa spôsobom, ako žalobkyňa uvádza. Dôkazy len
dosvedčujú, že neidentifikovateľné zobrazené pozemky sú ohradené, že sú na nich stromy, plot, brány

a že po zobrazovaných pozemkoch sa pohybujú zvieratá.

10. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že postavenie oplotenia sama žalobkyňa vymedzila ešte
rokom 1997, a teda už od tejto doby žalovaná bezdôvodne užíva aj časť parciel, ktoré v súčasnosti
sú vo vlastníctve žalobkyne. Napriek tomu žalobkyňa daný stav neriešila, čo spochybňuje potrebu

bezodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovanou, keď daný stav pretrváva už tak dlho. Je síce
pravda, že sama žalobkyňa uvádza, že „boli púšťaní“ na časti pozemkov, ktoré neoprávnene žalovaná
resp. jej matka zahradila, avšak uviedla, že „spočiatku po vybudovaní oplotenia pozemkov žalovaná
bez obmedzení umožňovala vstup žalobkyni a jej rodinným príslušníkom na oplotené časti pozemkov
vo vlastníctve žalobkyne“ a „až v poslednom období žalovaná zamedzuje žalobkyni a jej rodinným

príslušníkomvstupnaoplotenéčastiuvedenýchpozemkov“.Poslednéobdobievšakžiadnymspôsobom
nevymedzila, možno však uvažovať o tom, že takýto stav trvá viac rokov,, čo dosvedčuje napr. tvrdenie
žalobkyne v návrhu, že žalovaná jednu úrodu sliviek údajne už predala, ale tiež to, že vytyčovací náčrt
je z roku 2014 a GP z roku 2015, čo opätovne svedčí tomu, že daný stav si nevyžaduje bezodkladnú
úpravu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 235 ods. 1 C.s.p., pretože žalobkyňa nepreukázala

naliehavosť ani nevyhnutnosť požadovanej úpravy.

11. Súd poukazuje na to, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd
zisťuje relevantné skutočnosti zjednodušeným procesným postupom spravidla bez nariadenia
pojednávania a výsluchu strán, či svedkov, a to aj z dôvodu pomerne krátkej lehoty na rozhodnutie,

ktorá lehota nevytvára priestor na plnohodnotné dokazovanie. Uvedené preto kladie zvýšené nároky
na navrhovateľa, ktorý vo vlastnom záujme musí rozhodujúce skutočnosti osvedčiť, nielen ich tvrdiť a
musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie, čo
však navrhovateľka nesplnila.

12. V danom prípade súd nenariadil vo veci pojednávanie, pretože aj napr. samotné zisťovanie
relevantných skutočností či už výsluchom účastníkov na pojednávaní, alebo ohliadkou na mieste
samom bezprítomnostigeodetabyzostalolenvrovinetvrdeníanutnosťdodržanialehotyna nariadenie
neodkladného opatrenia nedáva priestor na plnohodnotné dokazovanie. Nič však nebráni žalobkyni ,
aby podala riadnu žalobu vo veci samej a v rámci konania o nej by všetky relevantné skutočnosti

boli predmetom už plnohodnotného dokazovania. Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd dospel k
záveru, že v danom prípade žalobkyňa neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej
úpravy pomerov.13. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. vychádzajúc z ustanovenia
§ 255 ods. 1 C.s.p. Tým, že súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol,
úspešnou v tomto konaní je žalovaná, ktorej však doposiaľ žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol,

že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

14. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie namietajúc, že okresný súd
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci / § 364 ods. 1 písm. f/, h/ CSP/. Uviedla, že okresný

súd nesprávne vyhodnotil predložený geometrický plán č. 155/15 zo dňa 11.12.2015, keď červenou
farbouvyznačenýobdĺžnikmápredstavovaťvyznačenieoploteniapostavenéhožalovanou.Geometrický
plán preukazuje vôľu žalobkyne odpredať žalovanej časť svojich pozemkov do vlastníctva žalovanej.
Samotné oplotenie má tvar elipsy a ohradzuje výrazne väčšiu plochu ako mala byť novovzniknutá
parcela, vrátane parcely č. 1618. Žalobkyňa sa snažila návrhom na odpredaj časti svojich pozemkov
riešiť nevyhovujúcu situáciu. I keď žalobkyňa nemala reálnu možnosť preukázať, že na zahradenom

pozemku v jej vlastníctve sa nachádzajú slivky, avšak vzhľadom na tvrdenia žalobkyne a predloženú
fotodokumentáciu sa to mohlo súdu javiť aspoň nanajvýš pravdepodobné . Žalobkyňa predložila súdu
dostatočný dôkaz preukazujúci porušenie vlastníckeho práva žalovanou a to výzvu zo dňa 13.03.2017
ako i fotodokumentáciu, na ktorú žalovaná nereagovala. Predmetný plot postavila matka žalovanej v
roku 1997 bez akceptácie skutočných hraníc pozemkov. Spočiatku bolo vzájomné susedské spolužitie

rodinných príslušníkov žalobkyne a rodinných príslušníkov žalovanej pokojné. Až v poslednom období,
2-3 roky začala žalovaná postupne zamedzovať vstup žalobkyne a jej rodinným príslušníkom na
oplotené časti pozemkov údajne z dôvodu ochrany svojho súkromia. Žalovaná vyžadovala, aby sa
žalobkyňa telefonicky pred vstupom na oplotené časti pozemkov ohlásila. Následne si žalobkyňa na
vstup musela pýtať od žalovanej povolenie. Situácia sa zhoršila na jar tohto roku, keď žalovaná prestala

úplne reagovať na telefonáty a SMS správy, ktorými žiadala o umožnenie prístupu na oplotené časti
pozemkov. Žalobkyňa v roku 2014 vyhotovila vytyčovací náčrt za účelom zistenia presných hraníc
pozemkov a následne geometrický plán č. 155/15 zo dňa 11.12.2015 za účelom uzatvorenia kúpnej
zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena v prospech žalovanej . Rokovania so žalovanou prebiehali
až do jari roku 2017, kedy si žalobkyňa uvedomila, že žalovaná nemá vôľu uzatvoriť kúpnu zmluvu

so zriadením vecného bremena. Oplotenie pozemkov bolo postavené pred 20 rokmi a k nezákonným
zásahom a obmedzovaniu vlastníckeho práva žalobkyne zo strany žalovanej došlo až v posledných 2-3
rokoch. Na jar 2017 došlo k úplnému zamedzeniu výkonu vlastníckych práv žalobkyne. Žalobkyňa žiada
o voľný prístup ku všetkým častiam pozemkov v jej výlučnom vlastníctve, pričom v aktuálnom stave jej
bráninezákonnepostavenéoplotenieauzamknutievstupnýchbrán,akoajvoľnesapohybujúcichzvierat

žalovanej. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 09.02.2017, č.k. 3 Obdo 1/2017, zo
dňa 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012.

15. Žalovaná sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadrila.

16. Krajský súd v Trenčíne , ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalobkyne , viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej v texte aj „CSP“) a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie
okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1CSP ako vecne správne potvrdil.

17. Podľa § 325 ods. 1 CSP , neodkladné
opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená.

18. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP ,

neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo
znášala.

19. Podľa § 326 ods. 1 CSP , v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobca domáha.20. Súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady
ustanovené v § 325 ods. 1 CSP , pričom

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 CSP. Ztýchtoustanoveníjezrejmé,žesúdmôženariadiť
neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo existuje obava,
že exekúcia (výkon) rozhodnutia bude ohrozená. To znamená, že navrhovateľ neodkladného opatrenia
musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi ním

a protistranou, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd na zreteli tiež princíp
proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

21. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka
vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody

a úžitky a nakladať s ním.

22. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že právo vlastnícke je všeobecným priamym právnym panstvom
nad vecou, lebo dáva vlastníkovi moc, aby všeobecne podľa svojej vôle s vecou nakladal; je právom
absolútnym, pôsobiacim voči všetkým (erga omnes), a zodpovedá mu povinnosť všetkých ostatných

nerušiťvlastníkavovýkonejehoprávakveci.Predmetsvojhovlastníctvajevlastníkoprávnenýdržať(ius
possidendi), užívať, požívať jeho plody a úžitky (ius utendi et fruendi) a nakladať s ním (ius disponendi).
Právo nakladať s predmetom vlastníctva znamená, že ho môže previesť (predať, darovať, zameniť),
zriadiť o ňom závet, založiť ho, zaťažiť vecným bremenom, dať do nájmu, vypožičať ho atď. Oprávnenie
vec držať je východiskom pre uplatnenie aj ďalších zložiek obsahu vlastníckeho práva. Vec môže držať

jej vlastník, titulom vlastníckeho práva alebo aj nevlastník, na základe iného právneho dôvodu, napr.
nájmu, so súhlasom vlastníka. Oprávnenie vec držať môže totiž patriť k obsahu práva držby ako jedného
z ďalších vecných práv. Oprávnenie vec užívať predstavuje individuálnu alebo výrobnú (podnikateľskú)
spotrebu predmetu vlastníctva. Vlastník má právo vec užívať, ale aj neužívať, v ktorom prípade môže
jej užívanie prenechať inému. Z uvedeného vyplýva, že pri každom zásahu do vlastníckeho práva súd

musí skúmať jeho adekvátnosť.

23. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka
všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

24. Podľa § 127 ods. 1 prvá veta O. z. vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú
pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv.

25. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu , ktorým súd
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol , je správne. V danej veci je odvolací súd toho

názoru, že listinnými dôkazmi a tvrdenými skutočnosťami žalobkyňa neosvedčila základné skutočnosti
potrebné pre záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP.

26. Z listinných dôkazov nepochybne vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parcely registra E

č. 1621, trvalé trávnaté porasty o výmere o výmere 2372 m2 v k.ú. Lysá pod Makytou , zapísané na
LV č. 3380, parcely registra „C „ č. 1618 lesné pozemky o výmere 3629 m2, parcele registra E č. 1619
trvalé trávnaté porasty p o výmere 4197 m2 a 1617 orná pôda o výmere 16664 m2, zapísané na LV č.
2950 pre k.ú. Lysá pod Makytou . Žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných
na LV č. 2368 pre k.ú. Lysá pod Makytou a to parcely registra C č. 1620/1 zastavané plochy a nádvoria

o výmere 64 m2, parcely č. 1620/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1251 m2, a rodinného domu
súp. č. 489 postavenom na parcele KNC č. 1620/2.

27. Podľa vyjadrenia žalobkyne, matka žalovanej postavila oplotenie a dve brány na svojich pozemkoch
ešte v roku 1997 , bez splnenia ohlasovacej povinnosti a bez ohľadu na hranice parciel, ako i na časti

pozemkov vo vlastníctve žalobkyne- časť parcely registra „E“ č. 1621,1619,1617 a časť parcely reg. „C“
č. 1618. Žalobkyňa si dala vyhotoviť vytyčovací náčrt dňa 03.09.2014 za účelom vytýčenia hranice
pozemkov a dňa 11.12.2015 geometrický plán č. 155/15. .28. Je teda zrejmé, že súčasná situácia v podstate pretrváva od roku 1997, čo spochybňuje dôvodnosť
potreby neodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Odvolací súd poukazuje i na vyhotovený vytyčovací
náčrt v roku 2014 ako i geometrický plán v roku 2015 , keď žalobkyňa chcela usporiadať vzájomné

pomery. Pokiaľ medzi stranami sporu nedošlo k mimosúdnej dohode a uzatvoreniu kúpnej zmluvy a
zmluvy o zriadení vecného bremena, mohla sa žalobkyňa domáhať svojich práv podaním žaloby.
Nevyhnutnosť bezprostrednej úpravy pomerov však žalobkyňa nepreukázala, keď v podanom návrhu
uviedla, že v zmysle ust. § 336 ods. 1 CSP navrhuje, aby súd žalobkyni neuložil povinnosť podať v
stanovenej lehote žalobu, keďže nariadením neodkladného opatrenia bude ochrana práv žalobkyne

dostatočne zabezpečená. V tomto smere okresný súd správne uviedol, že žalobkyni nič nebráni, aby
podala žalobu vo veci samej, pričom v rámci konania súd zistí všetky relevantné skutočnosti, po
vykonanom dokazovaní.

29. Žalobkyňa v podanom odvolaní poukazuje na rýchlu a účinnú ochranu pomerov neodkladným
opatrením i napriek skutočnosti, že podľa jej vyjadrenia trvá zásah do jej vlastníckych práv od roku

1997, resp. od roku 2014.

30. Žalobkyňa v podanom odvolaní uviedla, že podľa jej tvrdenia a predloženej fotodokumentácie sa
mohlo javiť súdu aspoň ako nanajvýš pravdepodobné, že sa na zahradenom pozemku vo vlastníctve
žalobkyne nachádzajú slivky. V tomto smere odvolací súd uvádza, že nariadenie neodkladné opatrenie

vychádza z nevyhnutnej potreby a bezprostredne hroziacej ujmy, čo v danom prípade preukázané
nebolo.

31. Vo vzťahu k výroku II. navrhovaného neodkladného opatrenia odvolací súd uvádza, že žalobkyňa
neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keď z návrhu nie je zrejmá nevyhnutnosť uloženia

opatrenia a bezprostrednosť hroziacej ujmy.

32. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa neosvedčila existenciu základných predpokladov
pre nariadenie neodkladného opatrenia , spočívajúcu v potrebe neodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu, že exekúcia bude ohrozená. Okresný súd po vykonanom dokazovaní limitovanom účelom tohto

inštitútu, tak zo zistených skutkových okolností vyvodil správny právny záver v súlade s ktorým návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia nevyhovel.
33. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil .

34. Úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania súd nepriznal v zmysle § 396 ods.
1 a § 255 ods. 1 C.s.p., nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).