Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. František Potocký
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/451/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114210666
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5114210666.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/
Ing. Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, D., 2/ PREFA Bytča - Hrabové.SK, s.r.o., so sídlom
Pekárska 11, Trnava, IČO: 31 630 405, 3/ PREFASTAV, a.s., so sídlom Hrabové - Bytča, IČO: 31 640
991, všetci navrhovatelia právne zastúpení AK Burian & Partners, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého
819/1, Žilina, IČO: 47 254 483, proti odporcovi: Ing. V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. A. XXXX/XX, D.,
právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Hagara - Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35,
Žilina, IČO: 36 806 498, o určenie neplatnosti právnych úkonov, v konaní o odvolaní navrhovateľov proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 17C/92/2014-194 zo dňa 18. marca 2015, takto
r o z h o d o l :
1/ Rozsudok okresného súdu
- vo výroku (v poradí druhý), ktorým bol návrh navrhovateľov v rade 1/ až 3/ o určenie neplatnosti
záložnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom v rade 2/ ako záložcom a odporcom ako záložným
veriteľom dňa 29.02.2008, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Bytča, katastrálnym odborom,
pod č. V1711/2008 zamietnutý, p o t v r d z u j e ,
- vo výroku (v poradí tretí), ktorým bol návrh navrhovateľov v rade 1/ až 3/ o určenie neplatnosti záložnej
zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom v rade 1/ ako záložcom a odporcom ako záložným veriteľom dňa
29.02.2008, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Bytča, katastrálny odbor, pod č. V1710/2008
zamietnutý, p o t v r d z u j e ,
- vo výroku (v poradí štvrtý), ktorým bol návrh navrhovateľov v rade 1/až 3/ o určenie neplatnosti záložnej
zmluvy a mandátnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom v rade 1/ ako záložcom a odporcom ako
záložným veriteľom dňa 01.04.2009, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Bytča, katastrálny
odbor, pod č. V263/2009 zamietnutý, potvrdzuje,
-vo výroku (v poradí piaty), a to v tej jeho časti, ktorým bol návrh navrhovateľov v rade 1/ až 3/ o
určenie neplatnosti notárskej zápisnice N24/2008, Nz9191/2008, NCR1s9119/2008 zo dňa 05.03.2008
zamietnutý, potvrdzuje.
2/ Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľov v rade 1/ až 3/ o
určenieneplatnostizmlúvopôžičkeuzavretýchmedzinavrhovateľomvrade1/akodlžníkomaodporcom
ako veriteľom dňa 25.10.2006, dňa 12.12.2006, dňa 31.01.2007, dňa 23.10.2007, dňa 31.01.2008, dňa
29.02.2008 (v poradí prvý výrok), vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľov v rade 1/ až 3/
o určenie neplatnosti vyhlásenia veriteľa, dlžníka a ručiteľov o uznaní dlhu a záväzku splatiť ho zo dňa
05.03.2008 (časť v poradí piateho výroku) a vo výroku o trovách konania (v poradí šiesty výrok) zrušuje
a vec v rozsahu zrušenia vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľov v rade 1/ až 3/ o určenie neplatnosti
zmlúv o pôžičke uzavretej medzi navrhovateľom v rade 1/ ako dlžníkom a odporcom ako veriteľom
dňa 25.10.2006, dňa 12.12.2006, dňa 31.01.2007, dňa 23.10.2007, dňa 31.01.2008, dňa 29.02.2008
zamietol (v poradí prvý výrok). Okresný súd napadnutým rozsudkom ďalej zamietol návrh navrhovateľov
v rade 1/ až 3/ o určenie neplatnosti záložnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom v rade 2/ ako
záložcom a odporcom ako záložným veriteľom dňa 29.02.2008, ktorej vklad bol povolený Okresným
úradom Bytča, katastrálny odbor pod č. V 1711/2008 (v poradí druhý výrok). Zamietol i návrh
navrhovateľov v rade 1/ až 3/ o určenie neplatnosti záložnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom v
rade 1/ ako záložcom a odporcom ako záložným veriteľom dňa 29.02.2008, ktorej vklad bol povolený
Okresným úradom Bytča, katastrálny odbor pod č. V 1710/2008 (v poradí tretí výrok), ďalej zamietol
návrh navrhovateľov v rade 1/ až 3/ o určenie neplatnosti záložnej zmluvy a mandátnej zmluvy uzavretej
medzi navrhovateľom v rade 1/ ako záložcom a odporcom ako záložným veriteľom dňa 01.04.2009,
ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Bytča, katastrálny odbor pod č. V 263/2009 (v poradí štvrtý
výrok), okresný súd nakoniec zamietol i návrh navrhovateľov v rade 1/ až 3/ o určenie neplatnosti
vyhlásenia veriteľa, dlžníka a ručiteľov o uznaní dlhu a záväzku splatiť ho zo dňa 05.03.2008 a o určenie
neplatnosti notárskej zápisnice N 24/2008, Nz 9191/2008, NCR I.s 9119/2008 zo dňa 05.03.2008 (v
poradí piaty výrok). O trovách konania si okresný súd vymienil rozhodnúť do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej (v poradí šiesty výrok).
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali určenia absolútnej
neplatnosti zmlúv o pôžičke uzatvorených v dňoch 25.10.2006, 12.12.2006, 31.01.2007, 23.10.2007,
31.01.2008, 29.02.2008 z dôvodu, že odporca v súvislosti s uzavretými zmluvami poskytol
navrhovateľovi v rade 1/ nižšie sumy, ako boli deklarované v jednotlivých zmluvách, pričom rozdiel mali
tvoriť úroky ako odplata za užívanie istiny, hoci zmluvy boli uzavreté ako bezúročné. Navrhovatelia teda
tvrdili, že nedošlo k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičiek tak, ako bol definovaný v tej-ktorej zmluve,
t.j. nebola zhoda medzi vôľou a prejavom. S poukazom na vyššie uvedené tvrdenia a zároveň namietali
aj platnosť všetkých záložných zmlúv, uznávacieho prejavu zo dňa 05.03.2008, ako i notárskej zápisnice
N 24/2008, Nz 9191/2008 zo dňa 05.03.2008 (ďalej už len „notárska zápisnica zo dňa 05.03.2008“).
Okresný súd na podklade vykonaného dokazovania a s poukazom na ust. § 80 písm. c/ O.s.p. dospel k
záveru, že na strane navrhovateľa v rade 1/ nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
ani jednej zmluvy o pôžičke, pretože úkonom zo dňa 29.02.2008 uznal svoj záväzok (dlh vo výške
10.250.000,00 Sk) voči odporcovi. V tomto smere doplnil, že uznanie dlhu je samostatný zabezpečovací
inštitút, ktorý zakladá právnu domnienku dlhu v čase uznania. Pokiaľ ide o navrhovateľov v rade 2/, 3/,
okresný súd ich návrh o určenie neplatnosti zmlúv o pôžičke zamietol z dôvodu, že neboli účastníkmi
tohto vzťahu.
Pokiaľ sa navrhovatelia v rade 1/ až 3/ podaným návrhom domáhali určenia neplatnosti záložných zmlúv,
ktorých vklad bol povolený príslušným katastrálnym odborom pod č. V 1710/2008, V 1711/2008, V
263/2009, okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žaloba o určenie v zmysle § 80 písm. c/
O.s.p. nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky
vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto
predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo
práva. Pokiaľ na základe záložnej zmluvy bolo záložné právo vložené do katastra nehnuteľností, právna
otázka, či záložná zmluva je alebo nie je platným právnym úkonom, predstavuje v tejto situácii iba
vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach záložcu viazne v prospech
záložného veriteľa záložné právo. Aj keby záložná zmluva bola neplatným právnym úkonom, nemôže
prípadné určenie jej neplatnosti viesť k odstráneniu právnej neistoty navrhovateľov v rade 1/, 2/ alebo
k zamedzeniu ohrozenia ich práva. Stav ohrozenia práva navrhovateľov v rade 1/, 2/ alebo neistota v
ich právnom postavení sa totiž v takomto prípade neodstráni tým, že bude vyriešená predbežná otázka,
z ktorej bez ďalšieho vzťah (právo) významný pre právny pomer účastníkov ešte nevyplýva, ale až
určením, či tu je alebo nie je záložné právo, prípadne ak už došlo k realizácii záložného práva, určením,
či tu je alebo nie je iné právo, napr. vlastnícke. V prejednávanej veci sa navrhovatelia v rade 1/, 2/
nedomáhajú určenia, že nehnuteľnosti (zapísané na LV č. XXXX k. ú. M. A. a LV č. XXX, XXX, XXX
k. ú. S.) nie sú zaťažené v prospech odporcu záložným právom, ale len určenia neplatnosti záložných
zmlúv. Vzhľadom na to, že určením neplatnosti záložných zmlúv sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah
sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi, nemôže byť na takomto určení neplatnosti záložných
zmlúv naliehavý právny záujem. Vo vzťahu k predmetným záložným zmluvám navrhovateľ v rade 3/
naviac nepreukázal ani existenciu aktívnej vecnej legitimácie.
Pri posudzovaní existencie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti vyhlásenia veriteľa,
dlžníka,ručiteľovouznanídlhuazáväzkusplatiťhozodňa05.03.2008anaurčenieneplatnostinotárskejzápisnice zo dňa 05.03.2008, okresný súd prihliadol k tomu, že podľa označeného právneho úkonu
pojatého do notárskej zápisnice je vedené exekučné konanie a tiež prihliadol na osobitosti notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, na základe ktorého bola nariadená exekúcia. Skutočnosti tvrdené
v predmetnom návrhu navrhovatelia namietajú i v prebiehajúcom exekučnom konaní, a to v rámci
námietok proti exekúcii. Preto okresný súd dospel k záveru, že s ohľadom na prebiehajúcu exekúciu nie
je daný naliehavý právny záujem a nie je možné pomocou takto podaného návrhu riešiť ako predbežné
otázky, ktoré sa riešia v inom prebiehajúcom konaní.
O trovách konania si vymienil okresný súd rozhodnúť v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.
Proti rozsudku podali odvolanie navrhovatelia, ktorí ho navrhli zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie, eventuálne vo veci inak objektívne rozhodnúť.
V dôvodoch odvolania namietali, že okresný súd sa vôbec nezaoberal absolútnou neplatnosťou zmlúv o
pôžičke, obmedzil sa len na konštatovanie, že ak navrhovateľ v rade 1/ uznal dňa 29.02.2008 záväzok
voči odporcovi, určenie neplatnosti zmlúv o pôžičke nemôže nijako ovplyvniť jeho právne postavenie.
Uvedený záver okresného súdu je v rozpore s ustálenou judikatúrou a právnou definíciou uznania
záväzku. Okresný súd sám paradoxne uvádza o presune dôkazného bremena na dlžníka, navrhovateľ
v rade 1/ ako dlžník sa snažil preukázať (výpisom zo svojho účtu a podobne), že dlh mu voči odporcovi
nevznikol, okresným súdom mu to však nebolo umožnené. Rozsudok okresného súdu je teda v tejto
časti nepreskúmateľný. Okresný súd naviac pripisuje uznaniu dlhu účinky absolútnej nevyvrátiteľnosti
záväzkových úkonov. Za nesprávny považovali názor okresného súdu o absencii naliehavého právneho
záujmu na určení neplatnosti zmlúv o pôžičke. Uznanie záväzku má len účinky vyvrátiteľné dôkazom
opaku, pričom ak sa preukáže neplatnosť právnych úkonov napriek tomu, že boli uznané, sú neplatné.
Ich naliehavý právny záujem je daný aj tým, že rozhodnutie vo veci žaloby o určenie je právne
relevantné pre posúdenie nároku na plnenie zo strany odporcu, a to najmä príslušenstva pôžičky. Od
posúdenia platnosti napádaných právnych úkonov závisí aj ďalšie konanie odporcu pri výkone práv, ako
i nadobudnutie istoty navrhovateľov ohľadom právneho stavu vo vzťahu k odporcovi. Navrhovatelia vo
vzťahu k argumentácii okresného súdu, že s ohľadom na prebiehajúcu exekúciu v danom prípade nie je
daný naliehavý právny záujem a nie je možné pomocou takto podaného návrhu riešiť predbežné otázky,
ktoré sa riešia v inom prebiehajúcom konaní, poukázali na skutočnosť, že ide o absolútnu neplatnosť
zmlúv o pôžičke, pričom exekučný súd môže skúmať len zákonnosť exekučného titulu, ktorým je
notárska zápisnica ako taká. Exekučný súd nemá možnosť z notárskej zápisnice posúdiť platnosť zmlúv
o pôžičke, čoho sa navrhovatelia domáhajú. Z uvedeného dôvodu sa nestotožňujú s argumentáciou
okresného súdu v tomto ohľade, naopak, je to súd, ktorý má posúdiť najmä platnosť zmlúv o pôžičke
ako takých, z ktorých mali vzniknúť záväzky, ktoré boli zabezpečované aj exekučným titulom. Zotrvali
na stanovisku, že bez určenia neplatnosti relevantných zmlúv o záložnom práve príslušný katastrálny
orgán nemôže vymazať zapísané záložné práva v katastri nehnuteľností.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že okresný súd sa dostatočne vysporiadal s otázkou
vecnej legitimácie účastníkov i otázkou naliehavého právneho záujmu. V podrobnostiach uviedli, že
Notársky poriadok ani Občiansky zákonník, resp. iný právny predpis neobsahujú také ustanovenia,
ktoré by umožňovali dotknutej osobe domáhať sa neplatnosti notárskej zápisnice. V hmotnom práve sa
nachádzajú len zákonné ustanovenia upravujúce platnosť právneho úkonu. Preto žaloba o neplatnosť
notárskej zápisnice nemá oporu v príslušných právnych predpisoch a ani účastník sa nemôže s
úspechom domáhať určenia neplatnosti notárskej zápisnice, nakoľko na takomto určení nie je naliehavý
právny záujem. Z hľadiska ústavného princípu rovnosti strán pred zákonom aj pred súdom nemožno
opomenúť ani ústavný princíp právnej istoty veriteľa v záväzkovo-právnom vzťahu. Pokiaľ by súd pri
hodnotení dôkazov nebral do úvahy zo strany dlžníka uznaný dlh napriek tomu, že v konaní nebolo
uznanie dlhu vyvrátené, došlo by k narušeniu princípu, z ktorého inštitút uznania dlhu vychádza. Už len z
hľadiska toho, že notárska zápisnica môže byť považovaná za určitých zákonom splnených podmienok
za exekučný titul, nemôže odporovať sama sebe a žiadnemu princípu ústavnej hodnoty. Odporca zotrval
na argumentácii, že bol to práve navrhovateľ v rade 1/, ktorý od neho požadoval, aby mu časť finančných
prostriedkov vyplatil v hotovosti a časť na účet. Navrhovateľ v rade 1/ si nesplnil dôkaznú povinnosť, keď
nevedel ani preukázať, aká suma mu bola poskytnutá na účet a či obdržal nejakú finančnú hotovosť od
neho. Právne odôvodnenie rozsudočných výrokov považoval odporca za jednoznačné a presvedčivé,
argumentáciu navrhovateľov hodnotil ako tendenčný pokus o zmenu rozhodnutia v ich prospech. Na
základe týchto skutočností navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu
trov odvolacieho konania.Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.) sčasti podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil a sčasti podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil, to všetko z nasledovných
dôvodov:
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že pokiaľ okresný súd zamietol návrh navrhovateľov o určenie neplatnosti záložných zmlúv
(ktorých vklad bol povolený príslušným okresným úradom - katastrálnym odborom pod č. V 1710/2008,
V 1711/2008, V 263/2009) pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na tomto určení, jeho
rozhodnutie (v poradí druhý, tretí, štvrtý výrok) je správne. Okresný súd v odôvodnení písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku (str. 10) správne a v súlade s ustálenou judikatúrou (napr.
rozhodnutieNajvyššiehosúduSRzodňa25.02.2009sp.zn.4Cdo/89/2007,rozhodnutieKrajskéhosúdu
v Banskej Bystrici zo dňa 30.06.2015, sp. zn. 6Co/242/2015, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
21Cdo/58/2003) vyšiel zo záveru, že pokiaľ i na základe záložnej zmluvy bolo záložné právo vložené do
katastra nehnuteľností, otázka, či záložná zmluva je platná alebo nie, predstavuje iba predbežnú otázku
vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach záložcu viazne v prospech záložného veriteľa záložné
právo. Okresný súd zároveň správne v tomto smere poznamenal, že stav ohrozenia právnej neistoty
záložcov (v prejednávanej veci navrhovateľov v rade 1/, 2/) možno odstrániť iba žalobou o určenie,
či tu je alebo nie je záložné právo, resp. ak by už došlo k realizácii záložného práva, o určenie, či tu
je alebo nie je iné právo (napr. vlastnícke). Odvolací súd na podporu správnosti záverov okresného
súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na požadovanom určení (o neplatnosť
záložných zmlúv) poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/1366/2005, v zmysle
ktorého ak pohľadávka, pre ktorú bolo záložné právo zriadené, v skutočnosti platne nevznikla, nie je to
dôvodom neplatnosti záložnej zmluvy, táto okolnosť má za následok, že podľa záložnej zmluvy záložné
právo nevznikne. Nakoniec možno súhlasiť i so záverom okresného súdu, že navrhovateľ v rade 3/ vo
vzťahu k predmetným záložným zmluvám nepreukázal existenciu aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko
nebol účastníkom týchto zmlúv.
Okresný súd správne (pre nedostatok naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.)
zamietol i nárh navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia neplatnosti notárskej zápisnice N 24/2008, Nz
9191/2008 zo dňa 05.03.2008. Notárka označenou notárskou zápisnicou spísala vyhlásenie povinných
osôb (navrhovateľov v rade 1/, 2/, 3/ a ďalšej osoby - PREFA Bytča - HRABOVÉ, a.s.) o uznaní záväzku,
o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.
Notárska zápisnica (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku) sa spisuje o právnom úkone, ktorý vznikol ešte
pred jej spísaním, pričom notárska zápisnica len osvedčuje tento úkon. Notárska zápisnica teda sama o
sebe nie je právnym úkonom, ale je len formou, akou notári spisujú zmluvy, závety a iné právny úkony, t.j.
formou, v akej je určitý právny úkon urobený. Keďže notárska zápisnica nie je právnym úkonom, v konaní
pred súdom sa nemožno úspešne domáhať určenia jej neplatnosti. Okresný súd z hľadiska svojich
záverov o nedostatku naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na určení neplatnosti notárskej
zápisnice tiež správne uviedol, že skutočnosti uvádzané v predmetnom konaní navrhovatelia namietajú
i v prebiehajúcom exekučnom konaní, a preto nie je možné pomocou návrhu o určenie neplatnosti
notárskej zápisnice riešiť otázky, ktoré sa riešia v inom prebiehajúcom konaní. Odvolací súd s poukazom
na vyššie uvedené zistenia a právne úvahy potvrdil rozsudok okresného súdu v poradí piatom výroku,
avšak len v tej jeho časti, ktorou bol zamietnutý návrh navrhovateľov o určenie neplatnosti notárskej
zápisnice N 24/2008, Nz 9191/2008 zo dňa 05.03.2008.
Okresný súd napadnutým rozsudkom ďalej zamietol návrh navrhovateľov o určenie neplatnosti zmlúv o
pôžičkách uzavretých 25.10.2006, 12.12.2006, 31.01.2007, 23.10.2007, 31.01.2008, 29.02.2008 medzi
navrhovateľom v rade 1/ ako dlžníkom a odporcom ako veriteľom (v poradí prvý výrok), ako i návrh
navrhovateľov u určenie neplatnosti vyhlásenia veriteľa, dlžníka a ručiteľov o uznaní dlhu a záväzku
zo dňa 05.03.2008 (časť piateho výroku) pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane
navrhovateľa v rade 1/ a tiež pre nedostatok aktívnej legitimácie na strane navrhovateľov v rade 2/,
3/. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku okresného súdu a s prihliadnutím na odvolacie námietky
navrhovateľov dospel k záveru o nepresvedčivosti i čiastočnej nepreskúmateľnosti odôvodnenia
napadnutého rozsudku vo vzťahu k uvedeným výrokom.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva (str. 9 ods. 2), že okresný súd bol toho názoru, že ak
navrhovateľ v rade 1/ úkonom zo dňa 29.02.2008 uznal svoj záväzok, žaloba o určenie neplatnosti zmlúv
o pôžičke nemôže jeho právne postavenie nijako ovplyvniť, a preto na jeho strane nie je daný naliehavýprávny záujem na požadovanom určení. V predchádzajúcej časti odôvodnenia (str. 8 posledný odsek
s pokračovaním na str. 9) okresný súd poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ v rade 1/ (dlžník) svoj
pôvodný záväzok vyplývajúci zo zmlúv o pôžičke právnym úkonom zo dňa 29.02.2008 uznal, pričom
uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím inštitútom, ktorý zakladá právnu domnienku existencie
dlhu v čase uznania, ktorá je však vyvrátiteľná dôkazom opaku a dôkazné bremeno sa v tomto prípade
presúva z veriteľa na dlžníka. Na dlžníkovi teda je, aby preukázal, že dlh nevznikol, že bol splnený
alebo inak zanikol. Navrhovatelia v podanom odvolaní poukazovali na rozpornosť a nepreskúmateľnosť
uvedených záverov okresného súdu, ktorý na jednej strane uviedol, že právna domnienka o existencii
dlhu na základe jeho uznania je vyvrátiteľná dôkazom opaku, na strane druhej sa obmedzil len na
konštatovanie o nedostatku naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na požadovanom určení (o
neplatnosť zmlúv o pôžičke) bez toho, aby im umožnil preukázať, že dlh voči odporcovi nevznikol.
Odvolací súd vyhodnotil uvedenú odvolaciu námietku navrhovateľov ako dôvodnú konštatujúc, že
okresný súd sa v odôvodnení písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku nedostatočne vysporiadal
sotázkouexistencienaliehavéhoprávnehozáujmunavrhovateľovnapožadovanomurčení(oneplatnosť
zmlúv o pôžičke) ani s otázkou aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľov v rade 2/, 3/ vo vzťahu k žalobe
o určenie neplatnosti zmlúv o pôžičke.
Otázkou naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu, na ktorý bol odkaz v
notárskejzápisnicivsúvislostisuznanímdlhu,sazaoberalNajvyššísúdSRvosvojomrozhodnutízodňa
25.11.2010, sp. zn. 3Cdo/63/2009, v ktorom okrem iného uviedol, že skutočnosť, že sa osoba povinná
zaviazala poskytnúť oprávnenej osobe určité plnenie a dohoda o tom je uvedená v notárskej zápisnici
so súhlasom s vykonateľnosťou, celkom nevylučuje, aby v individuálnych prípadoch (so zreteľom na
osobitné okolnosti prejednávanej veci) sa povinná osoba domáhala návrhom na súde určenia, že nie je
povinná plniť, resp. že neexistuje dlh, ktorý by mala plniť. Ďalej uviedol, že exekučný súd pri posudzovaní
vykonateľnosti notárskej zápisnice síce posudzuje iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady
vykonateľnosti, a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ, na strane druhej prejav povinnej osoby
urobený v notárskej zápisnici, ktorý má mať procesné dôsledky, nezbavuje povinnú osobu možnosti
urobiť predmetom súdneho konania samotný hmotnoprávny vzťah a povinnosť z neho vyplývajúcu. To
potomznamená,ževsporovomkonaníjemožnédomáhaťsasamostatnýmnávrhomurčenianeplatnosti
právneho úkonu (vo veci riešenej Najvyšším súdom SR zmluvy o výpožičke - poznámka odvolacieho
súdu), na ktorý bol v notárskej zápisnici odkaz v súvislosti s uznaním dlhu. Podobné závery o existencii
naliehavého právneho záujmu povinnej osoby na určení neplatnosti zmluvy o pôžičke a na určení
neplatnosti uznania dlhu do notárskej zápisnice vyplývajú i z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 29.05.2013, sp. zn. 17Co/157/2012 (podľa záverov označeného súdu u povinnej osoby, t.j. na
strane dlžníka bol daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení práve z dôvodu, že prebieha
exekučné konanie - poznámka odvolacieho súdu). Aj ustálená súdna prax, napr. R 10/2003, R 76/2005,
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.02.2010, sp. zn. 3Cdo/37/2009) považuje za žalobu v
zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. aj žalobu, predmetom ktorej je určenie neplatnosti právneho úkonu. V
poslednom označenom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sa síce uvádza, že i keď určenie platnosti či
neplatnosti právneho úkonu, t.j. určenie jeho bezvadnosti či vadnosti nezodpovedá doslovnému zneniu
§ 80 písm. c/ O.s.p., v kontexte konkrétnych okolností môže byť i takýmto určením zároveň nepriamo
určená existencia či neexistencia právneho vzťahu alebo práva. V zmysle ust. § 34 Občianskeho
zákonníka je totiž právny úkon právnou skutočnosťou majúcou za následok vznik, zmenu alebo zánik
práv a povinností, teda aj vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov, ktorých obsahom sú subjektívne
práva a povinnosti.
Pokiaľtedaokresnýsúdvprejednávanejvecizamietolnávrhnavrhovateľovnaurčenieneplatnostizmlúv
o pôžičke zo dňa 25.10.2006, 12.12.2006, 31.01.2007, 23.10.2007, 31.01.2008 a 29.02.2008 (v poradí
prvý výrok) i na určenie neplatnosti vyhlásenia veriteľa, dlžníka a ručiteľa o uznaní dlhu a záväzku zo
dňa 05.03.2008 (časť piateho výroku) pre nedostatok naliehavého právneho záujmu len z toho dôvodu,
že navrhovateľ v rade 1/ dňa 29.02.2008 uznal svoj záväzok voči odporcovi, jeho závery v tejto časti
nezodpovedajú vyššie uvedenej judikačnej súdnej praxi. Odvolací súd považuje za potrebné (vo vzťahu
k prvému výroku rozsudku okresného súdu) ďalej uviesť, že okresný súd mal vyvodiť právne závery i
zo skutočnosti, že doposiaľ nebola v konaní preukázaná písomná zmluva o pôžičke zo dňa 31.01.2008
a tiež posúdiť obsah listiny zo dňa 29.02.2008 s názvom zmluva o pôžičke (č.l. 164 spisu) najmä v tom
smere, či sa vôbec jedná o zmluvu o pôžičke. Pokiaľ okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol (str. 9
ods. 2), že predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je tiež existencia vecnej legitimácie, ktorú má len
ten, kto je zúčastnený na právnom vzťahu, o ktorý v konaní ide a že navrhovatelia v rade 2/, 3/ ani nie sú
účastníkom tohto vzťahu, z uvedeného záveru sa nedá jednoznačne vyvodiť, či okresný súd myslel, že
navrhovatelia v rade 2/, 3/ nemali aktívnu legitimáciu na podanie návrhu o určenie neplatnosti zmlúv opôžičke. Ak mal na mysli túto skutočnosť, potom mal bližšie vysvetliť, či označení navrhovatelia nemajú
aktívnu legitimáciu ani z dôvodu, že pri zmluvách o pôžičke vystupovali ako ručitelia.
Časť piateho výroku rozsudku okresného súdu (o zamietnutí návrhu navrhovateľov o určenie neplatnosti
vyhlásenia veriteľa, dlžníka a ručiteľov o uznaní dlhu a záväzku zo dňa 05.03.2009) trpí podľa názoru
odvolacieho súdu i procesnou vadou podraditeľnou pod ust. § 212 ods. 3 O.s.p.. Zo spisového materiálu
vyplýva, že navrhovatelia v návrhu na začatie konania zo dňa 24.03.2014 (č.l. 10 spisu) žiadali okrem
iného určiť neplatnosť vyhlásenia dlžníka a ručiteľov o uznaní dlhu a záväzku zo dňa 05.03.2008 (nie aj
vyhlásenia veriteľa - poznámka odvolacieho súdu), ktorý petit na pojednávaní dňa 18.03.2015 (č.l. 171)
žiadali zmeniť len v tom smere, že vyhlásenie navrhovateľov v rade 1/ až 3/ o uznaní dlhu a záväzku
zo dňa 05.03.2008 je neplatné (právny zástupca navrhovateľa zrejme chcel len zmeniť slová „dlžníka a
ručiteľov“zaslová„navrhovateľovvrade1/až3/“-poznámkaodvolaciehosúdu).Okresnýsúdvšaktento
prejav právneho zástupcu navrhovateľa posúdil ako zmenu návrhu, ktorú pripustil tak, že navrhovatelia
žiadali určiť neplatnosť i vyhlásenia veriteľa (t.j. odporcu), čo však zatiaľ nekorešponduje s tým, čo
uviedol právny zástupca navrhovateľov na pojednávaní dňa 18.03.2015, nakoľko z prejavu právneho
zástupcu navrhovateľa nevyplýva, že by zmenil pôvodný žalobný petit tak, že by sa dožadoval určenia
neplatnosti i vyhlásenia veriteľa, t.j. odporcu. Okresný súd v ďalšom konaní odstráni i túto pochybnosť,
aby bolo bez dôvodných pochybností zrejmé, akého petitu sa navrhovatelia domáhajú vo vzťahu k
určeniu neplatnosti vyhlásenia o uznaní dlhu a záväzku zo dňa 05.03.2008. Odvolací súd s poukazom
na vyššie uvedené zistenia a právne úvahy rozsudok okresného súdu v poradí prvom výroku, v časti
piateho výroku i v závislom výroku od týchto výrokov, t.j. vo výroku o trovách konania zrušil a vec v
rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.