Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. jún 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/330/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115221226
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7115221226.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: O. U., B.. XX.X.XXXX,

X. P. W.N., C. XXX/X, zastúpeného: JUDr. Jozef Göbl, advokát so sídlom v Košiciach, Jantárova 30
proti odporcovi: K. S., B.. XX.XX.XXXX, X. P. X., L. X, zastúpenému splnomocnenou zástupkyňou: JUDr.
Ľubica Adamusová, bytom v Bratislave, Björnsonova 6, v konaní o neplatnosť vydedenia a závetu takto

r o z h o d o l :

Určuje, že vydedenie a závet X. U., G.. C., B.. XX.X.XXXX, G..Č.. XXXXXX/XXX, B. X. P. W., P.Á. XXXX/
X, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, spísaný dňa 25.1.2006 vo forme notárskej zápisnice sp.zn. N 8/2006, Nz
2729/2006, NCR 1s 2695/2006 u notára JUDr. Petra Varhalíka v Košiciach, sú neplatné, vydedenie v
časti, v ktorej došlo k vydedeniu navrhovateľa a závet v časti, v ktorej došlo k opomenutiu navrhovateľa

ako zákonného dediča.

Priznáva navrhovateľovi náhradu trov konania proti odporcovi spolu vo výške 394,50 EUR
(pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 295 EUR a zo súdneho poplatku za návrh na
začatie konania vo výške 99,50 EUR), ktorú je odporca povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu
navrhovateľa JUDr.Jozefa Göbla, advokáta, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 11.8.2015, zmeneným dňa 21.6.2016 domáhal, aby súd
určil, že vydedenie a závet X. U., G.. C., B.. XX.X.XXXX, G..Č.. XXXXXX/XXX, naposledy bytom v W.,

P. XXXX/X, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, spísaný dňa 25.1.2006 vo forme notárskej zápisnice sp.zn. N
8/2006, Nz 2729/2006, NCR 1s 2695/2006 u notára JUDr. Petra Varhalíka v Košiciach, sú neplatné,
vydedenie v časti, v ktorej došlo k vydedeniu navrhovateľa a závet v časti, v ktorej došlo k opomenutiu
navrhovateľa ako zákonného dediča.

Návrh odôvodnil skutočnosťami, že po smrti jeho starej mamy X. U., ktorá zomrela dňa 17.11.2014,
v rámci dedičského konania vyšlo najavo, že poručiteľka zanechala vydedenie a závet spísané

dňa 25.1.2006 vo forme notárskej zápisnice. Vo vydeďovacej listine vydedila svoje vnúčatá, teda
navrhovateľa a jeho sestru W. U. z dôvodu, že vnuci jej neposkytli pomoc v starobe a chorobe, hoci
je na túto pomoc odkázaná a trvalo o ňu neprejavujú ozajstný záujem, ktorý by ako potomkovia mali
prejavovať. Zároveň závetom odkázala všetok svoj majetok neteri Q. S., nar. XX.X.XXXX a v prípade, že
bysatátojejsmrtinedožila,ustanovilaakonáhradnéhodedičaodporcu-synasvojejnetere.Navrhovateľ
tvrdil, že dôvody vydedenia vo vzťahu k jeho osobe nie sú dané. Poukázal na to, že k zhoršeniu vzťahov
medzi vnukmi a poručiteľkou došlo v dôsledku radikálneho zhoršenia vzťahov medzi jeho rodičmi. V

dôsledku vzťahov medzi rodičmi, teda medzi synom poručiteľky - jeho otcom a matkou navrhovateľa,
sprevádzaných množstvom prebiehajúcich súdnych konaní, sa nenávisť a zlosť poručiteľky voči vnukom
aichmatkeznásobila,prejavovalasanajmäverbálnymiútokmi.Napohrebesvojhootcasanavrhovateľa
jehosestranezúčastnilizdôvodu,žeimniktoosmrtiotcanepodalsprávuavčasejehosmrtisnímnežilivspoločnej domácnosti. Navrhovateľ mal za to, že svojim konaním daný stav nezavinil, v danom čase ešte
ako dieťa nemohol objektívne ovplyvniť vzťahy medzi svojimi rodičmi a medzi rodičmi a poručiteľkou. Mal
za to, že za týchto okolností nebolo možné od neho požadovať zmenu v jeho postoji voči poručiteľke ani

podosiahnutíplnoletosti,lebovtomčasemedzinímaporučiteľkouneexistovalžiadenskutočnývnútorný
citový vzťah, v ktorom by mohli pokračovať, resp. na ktorý by mohli nadviazať. Navrhovateľ, aj keby
chcel, nemal šancu niečo na vzťahu so starou mamou zmeniť, pretože listinu o vydedení a závet spísala
bezprostredne po smrti svojho syna - otca navrhovateľa. Navrhovateľ nedal svojim konaním dôvod starej
matke na taký radikálny krok, akým je vydedenie. Poručiteľka bola určite ovplyvnená okolnosťami v

rodine, ale ani jednou nebolo správanie navrhovateľa. Navrhovateľ vzhľadom na vzťahy medzi rodičmi
nemohol a vlastne ani nechcel navštevovať svoju babku, pretože táto prejavovala, rovnako ako jeho
otec, nenávisť voči matke, navrhovateľovi aj jeho sestre.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Mal za to, že navrhovateľ prispel k zhoršeniu vzťahov s poručiteľkou
tým, že nepravdivo vypovedal proti svojmu otcovi, synovi poručiteľky, na základe čoho otec navrhovateľa

podal trestné oznámenie dňa 1.12.2003 na navrhovateľa, matku navrhovateľa a jeho sestru pre trestný
čin ohovárania, ďalej aj tým, že na OO PZ Košice - Staré Mesto ako aj na Okresnom úrade Košice I v
priestupkovom konaní vypovedal proti otcovi nepravdivo a účelovo. Zlé vzťahy v rodine navrhovateľa,
trestné oznámenie, rozvodové konanie rodičov navrhovateľa, súdne konania sa skončili predčasnou
smrťou syna poručiteľky (otca navrhovateľa) vo veku 48 rokov, kedy zomrel na druhý infarkt. Ďalej

mal za to, že ak boli vzťahy so starou matkou dobré približne do jeho veku 15 rokov, práve táto
skutočnosť dokazuje, že navrhovateľ mal v dospelosti na čo nadviazať. Poručiteľka žila v byte sama a
navrhovateľ ju po 15. roku svojho života a najmä ako dospelý mohol navštíviť a poskytnúť jej potrebnú
pomoc, čo nikdy neurobil. Poručiteľka prejavovala záujem o rodinu navrhovateľa, tým aj o samotnú
osobu navrhovateľa. Od roku 2002 a aj neskôr, napríklad aj tým, že previedla na otca navrhovateľa

členské práva k bytu a umožnila rodičom navrhovateľa získať 3-izbový byt na O. ulici v Košiciach.
Byt potom rodičia navrhovateľa nadobudli do vlastníctva približne polroka pred podaním návrhu na
rozvod manželstva. Poručiteľka poskytovala otcovi navrhovateľa, svojmu synovi, pôžičky v období od
polroka roku 2001 až do jeho smrti, ktoré peniaze vlastne užívala aj matka navrhovateľa a tým aj sám
navrhovateľ. Odporca ďalej poukázal na klauzulu uvedenú v notárskej zápisnici, cit.: „Pokiaľ by vydedení

vnuci túto moju poslednú vôľu o vydedení napadli v súdnom prípadne inom konaní smerujúcom k jej
zrušeniu alebo zmene, zakladá toto ich konanie dedičskú nespôsobilosť podľa § 469 Občianskeho
zákonníka, pretože takéto konanie im už nemôžem odpustiť.“ Odporca mal za to, že ak sa navrhovateľ
žalobou domáha určenia, že závet je neplatný, žiada z dedenia vylúčiť dediča zo závetu a tým sleduje
zámernadobudnúťzdedičstvaviac,akobyboljehodedičskýpodielzozákona,akbynebolvydedený,čo

je nezlučiteľné so zásadami dedičského práva, aby dedičstvo nadobudol ten, kto sa snaží navodiť stav,
ktorý nezodpovedá vôli poručiteľa a uvedené konanie je možné pokladať podľa § 469 Obč. zákonníka
za zavrhnutiahodné konanie proti poručiteľovej poslednej vôli, čo spôsobuje dedičskú nespôsobilosť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne, oboznámením

listinných dokladov ako aj pripojených spisov Okresného súdu Košice I a na základe týchto dôkazných
prostriedkov zistil skutkový stav veci.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 14D/389/2014, Dnot 162/2014 súd zistil, že stará matka navrhovateľa
X. U., G.. C., nar. XX.X.XXXX, umrela dňa XX.XX.XXXX. Jej posledný trvalý pobyt bol evidovaný v

Košiciach, na P. D. X. Notár prejednávajúci dedičstvo, Mgr. Vojtech Kavečanský zistil, že v Notárskom
centrálnom registri je evidovaná notárska zápisnica č. N 8/2006, Nz 2729/2006, ktorou poručiteľka
spísala vydedenie a závet.

Dňa 13.7.2015 bol navrhovateľ, prichádzajúci do úvahy ako jeden zo zákonných dedičov, informovaný

notárom o tom, že poručiteľka zomrela so zanechaním listiny o vydedení a závetu. Navrhovateľ bol
poučený o svojom práve namietať neplatnosť vydedenia a závetu. Navrhovateľ prehlásil, že vydedenie
a závet neuznáva. Vo vzťahu k ďalšej zákonnej dedičke, sestre W. U. uviedol, že táto sa nezdržiava
v Košiciach, žije na neznámom mieste v zahraničí, približne 3 roky s ňou nie je v kontakte, jej adresu
nepozná. Uviedol, že dôvody vydedenia v čase spísania vydedenia neexistovali.

Z notárskej zápisnice súd zistil, že dňa 25.1.2006 sa pred notára JUDr. Petra Varhalíka, Notársky úrad
so sídlom v Košiciach, dostavila X. U., rod. C., nar. XX.X.XXXX a požiadala, aby do notárskej zápisnice
spísal vydedenie a závet s nasledovným textom:Vydedenie: „Z dedičstva po mne vydeďujem svojich dvoch vnukov a to W. U. H. O. U. z dôvodov
uvedených v ust. § 469a ods. 1 písm. a/ Obč. zákonníka, pretože títo moji vnuci mi neposkytujú žiadnu

pomoc v chorobe a starobe, hoci som na takúto pomoc pre svoj vek a zdravotný stav odkázaná a § 469
ods. 1 písm. b/ Obč. zákonníka, pretože títo moji vnuci o mňa trvalo neprejavujú ozajstný záujem, ktorí
by ako potomkovia mali prejavovať. Okolnosti a dôvody vydedenia spočívajú najmä v správaní týchto
vnukov, pretože ani za života ich otca - môjho syna Ing. N. U., ktorý zomrel XX.X.XXXX, neprejavovali o
mňa žiaden záujem viac ako 4 roky. V deň pohrebu môjho syna, ich otca, sa ani nezúčastnili pohrebu, ba

naopak, po jeho úmrtí sa násilne vlámali do jeho bytu a vymenili zámok. Toto ich konanie samozrejme
tiež narušuje môj zdravotný stav, lebo od roku 1990 som liečená na srdce a z toho dôvodu potrebujem
aspoň minimálnu pomoc, pretože okrem môjho syna, resp. uvedených vnukov, nikoho iného nemám.
Vydedenie sa vzťahuje aj na všetkých potomkov vydedených vnukov. Pokiaľ by vydedení vnuci túto moju
poslednú vôľu o vydedení napadli v súdnom, prípadne inom konaní smerujúcom k jej zrušeniu alebo
zmene, zakladá toto ich konanie dedičskú nespôsobilosť v zmysle § 469 Obč. zákonníka, pretože takéto

konanie im už nemôžem odpustiť.“

Závet: „Za jediného a univerzálneho dediča celého svojho majetku, t.j. vecí hnuteľných ako aj
nehnuteľností, ktoré v čase smrti budem vlastniť, ustanovujem svoju neter Q. S., G.. C. a v prípade, keby
sa táto ustanovená dedička mojej smrti nedožila, ustanovujem za náhradného dediča celého svojho

majetku jej syna (odporcu).“

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 18C/651/2002 súd zistil, že matka navrhovateľa Ing. T.
U. podala dňa 26.7.2002 návrh na rozvod manželstva s Ing. N. U., nar. XX.X.XXXX. Z odôvodnenia
návrhu na rozvod manželstva vyplýva, že od počiatku manželstva sa vyskytovali hádky predovšetkým

pre nedostatok finančných prostriedkov, ale aj pre žiarlivosť odporcu, pričom snaha navrhovateľky riešiť
vzájomné problémy sa stretávala s neochotou odporcu, ktorý s ňou ani s deťmi niekedy neprehovoril
celé týždne. K vážnemu narušeniu došlo v máji 1999, kedy odporca stratil zamestnanie. Od tej doby
nemá záujem o rodinu, deti, prestal prispievať na domácnosť. Spoločné úspory ako aj prostriedky zo
stavebného sporenia previedol na svoj účet, ktorý využíval len pre svoju osobnú potrebu bez ohľadu

na potreby dospievajúcich detí. Vzhľadom na neustále konflikty s odporcom, úplne odlišné názory na
životné hodnoty a psychické deptanie, sa viac ako pred rokom skončilo aj manželské spolužitie. Odporca
nemázáujemsazamestnať.Celédnitrávidoma,aleneprejavujezáujemodomácnosťaniostarostlivosť
o mal. deti. Dcéra W. má 17 rokov a navštevuje 2. ročník gymnázia a syn O. ukončil základnú školu a
bol prijatý do 1. ročníka U. L. Š.. Odporca zakázal jej ako aj deťom pozývať si známych alebo kamarátov

domov. V súvislosti s tým ochladli aj vzťahy medzi deťmi a odporcom. Manželstvo nevytvára vhodné
prostredie pre výchovu mal. detí, ktoré sú vystavované neustálym stresovým situáciám.

K návrhu na rozvod sa vyjadril Ing. N. U. podaním zo dňa 13.8.200, v ktorom popieral skutočnosti, že sa
nestaral o rodinu a neprispieval na domácnosť. Od júna 2001 navrhovateľka bezdôvodne prestala viesť

s ním spoločnú domácnosť, prestala mu variť, prať a prestali sa aj intímne stýkať s tým, že navrhovateľka
odišla zo spoločnej spálne a býva v obývačke. Od tohto času zrejme pod vplyvom navrhovateľky a
jej rodičov pobadal aj zmenu v správaní detí, ktoré sa voči nemu správajú zdržanlivo. Tomu, že má
kladný vzťah k rodine nasvedčuje aj skutočnosť, že v novembri 2001 súhlasil s prevodom vlastníctva
jeho družstevného bytu, ktorý mu darovala jeho matka. Navrhovateľka ho chce z bytu vyštvať, keďže je

finančne vyčerpaný, čo mu slovne dáva často najavo.

Z podania matky navrhovateľky Ing. U. zo dňa 25.6.2003 súd zistil, že od podania návrhu na rozvod
malo dôjsť k podstatnému zhoršeniu vzťahov. Odporca ju dvakrát fyzicky napadol, dňa 17.10.2002 a dňa
10.6.2003, v dôsledku čoho bola nútená vyhľadať lekárske ošetrenie. Vzhľadom na obavu z ďalšieho

jeho konania podala trestné oznámenie. V oboch prípadoch boli prítomné aj deti, čo nepriaznivo vplýva
na ich duševný stav.

Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 19.9.2003 vyplýva, že otec navrhovateľa skutočnosť, že sa od
neho deti odcudzili, ozrejmoval tým, že deti proti nemu poštvali manželka a jej príbuzenstvo. Báli sa mu

odovzdať aj vianočný darček.Z priebehu rozvodového konania ďalej vyplynulo, že účastníci konania sa nevedeli dohodnúť o
výške výživného. V priebehu rozvodového konania došlo k zhoršeniu ich vzájomných vzťahov. Matka
navrhovateľa sa spolu s deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti.

Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom č.k. 18C/651/2002-71 zo dňa 21.4.2005. Rodičovské
práva a povinnosti k mal. deťom na čas po rozvode manželstva upravené neboli, pretože obe deti v čase
vyhláseniarozhodnutiaužnadobudliplnoletosť.Zodôvodneniarozsudkuorozvodemanželstvavyplýva,
že k uzavretiu manželstva došlo po predchádzajúcej 4-ročnej známosti, od počiatku boli v manželstve

problémy najmä z finančných dôvodov, po narodení prvej dcéry manželia túto situáciu museli riešiť tak,
že navrhovateľka nastúpila do zamestnania, keď mala dcéra 9 mesiacov. Neskôr po narodení syna
Tomáša navrhovateľka s ním zostala na materskej dovolenke 2 roky. Pred rokom 1999 odporca pracoval
ako predseda družstva, venoval všetok čas svojej práci. Po roku 1999, keď stratil zamestnanie, o všetko
sa starala navrhovateľka, o domácnosť, o deti aj o odporcu, pretože prekonal infarkt myokardu a mal aj
dvakrát úraz. V roku 2001 odporca s nimi nekomunikoval, nebol ochotný sa prispôsobiť situácii. Podľa

odporcu dôvodom rozvodu bola skutočnosť, že si nevedel nájsť zamestnanie a teda neprinášal toľko
finančných prostriedkov ako predtým. Súd mal za to, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a
trvalo rozvrátené. Manželstvo neplní spoločenský účel. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.5.2005.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 21P/78/2003 súd zistil, že matka navrhovateľa N.. T. U.

podala dňa 12.3.2003 návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom (na čas do rozvodu
manželstva). V návrhu uviedla rovnaké skutočnosti ako v návrhu na rozvod manželstva.

Vo veci samej súd rozhodol po prvýkrát rozsudkom č.k. 21P/78/2003-66 zo dňa 11.6.2003, ktorým mal.
deti W. a O. zveril do výchovy matky a zo strany otca určil výživné na mal. W. 1.400,- Sk a na mal. O.

taktiež 1.400,- Sk, počnúc od 1.5.2003 do budúcna.

Proti rozsudku podali odvolanie obaja účastníci. Rozsudok bol zrušený odvolacím súdom a vrátený na
ďalšie konanie za účelom zistenia, kedy prestali rodičia viesť spoločnú domácnosť, kedy otec prestal na
výživu detí prispievať a za účelom zistenia presných zárobkových schopností a možností oboch rodičov,

ako aj ich osobných a majetkových pomerov.

Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 12.9.2005 súd zistil, že matka navrhovateľa uviedla, že od
1.1.2004 žije spolu s deťmi v 2-izbovom byte v podnájme na Z. D. X v Košiciach. Otec na výživu detí
prispieva sporadicky podľa vlastnej úvahy. S deťmi sa nestretáva. Na pojednávaní bola vypočutá W. U.,

sestra navrhovateľa, ktorá uviedla, že skôr ako sa odsťahovali z bytu, kde žili spolu s oboma rodičmi,
dochádzalo k incidentom, z ktorých mala nepríjemné zážitky. Z tohto dôvodu nepozvala svojho otca na
stužkovú. On sa o ňu už potom ani nezaujímal.

Vovecisúdrozhodol rozsudkomč.k.21P/78/2003-202zodňa24.11.2005,ktorýmurčilvýživnénakaždé

dieťa vo výške 700,- Sk od 1.1.2002 do 18.8.2002, vo výške 1.400,- Sk od 1.2.2003 do 31.7.2003, vo
výške700,-Skod1.8.2003do30.4.2004avovýške1.500Skod1.5.2004dobudúcnosti. Zodôvodnenia
rozsudku vyplýva, že otec na výživu detí prispieva rôzne, deti neobdarúva ani pri príležitosti ich sviatkov.
Z dokladu, ktoré otec predložil súdu, bolo zistené, že zaplatil za rozhodné obdobie 36.400,- Sk na
výživnom, pričom podľa rozsudku mal zaplatiť 66.112,- Sk pre obe deti.

Proti cit. rozsudku otec navrhovateľa podal odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k.
8Cop/16/2006-223 zo dňa 31.1.2008 bol rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o určení
výživného ako aj o dlžnom výživnom zrušený a konanie v tejto časti zastavené a to z dôvodu, že otec
počas odvolacieho konania, dňa 14.1.2006 zomrel, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a

zanikla aj jeho hmotnoprávna povinnosť platiť výživné.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 17C/71/2003 súd zistil, že otec navrhovateľa N. U.
podal dňa 17.4.2003 proti matke navrhovateľa T.G. U. návrh na určenie práv a povinností k veci patriacej
do BSM a zároveň navrhol nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd určil, že matka

navrhovateľa je povinná prispievať sumou 2.000 EUR na náklady spojené s užívaním 3-izbového bytu
na O. ul. X v Košiciach k jeho rukám.Z vyjadrenia matky navrhovateľa k návrhu zo dňa 5.5.2003 súd zistil, že zo svojho príjmu v plnej
výške uhrádzala bez prispenia navrhovateľa nájomné a inkaso až do januára 2002. V roku 2002 bola
hospitalizovaná a následne dlhodobo práceneschopná. Zároveň prispela na inkaso aj v roku 2003.

Navrhovateľ je jediným užívateľom vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve a neumožňuje jej a deťom
užívanie napr. osobného motorového vozidla a počítača, ktorý deti potrebujú k vzdelávaniu.

Uznesením č.k. 17C/71/2003-25 zo dňa 28.7.2005 bolo konanie zastavené z dôvodu, že otec
navrhovateľa vzal návrh v celom rozsahu späť.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 24C/382/2003 súd zistil, že matka navrhovateľa dňa
7.11.2003 podala návrh, ktorým sa voči otcovi navrhovateľa domáhala, aby ho súd vylúčil z práva
užívania 3-izbového bytu v Košiciach na O. D.. X patriaceho do BSM. Zároveň sa domáhala nariadenia
predbežného opatrenia, ktorým by mu súd dočasne zakázal vstupovať do bytu, až do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Navrhovateľka návrh odôvodnila skutočnosťami, že odporca sa správa k nej

aj k deťom povýšenecky, hrubo, zakázal im pozývať si do bytu priateľov a známych. Od podania návrhu
na rozvod došlo k podstatnému zhoršeniu vzťahov nielen medzi manželmi, ale sa vyostrili aj vzťahy
medziodporcomadeťmi.Častoimvulgárnenadávalaponižovalich.Odporcajudvakrátfyzickynapadol,
v dôsledku čoho bola nútená vyhľadať lekárske ošetrenie a podala na neho trestné oznámenie. V oboch
prípadoch boli prítomné deti, čo nepriaznivo vplýva na ich duševný stav. Dňa 22.9.2003 na základe

telefonátu dcéry W. urýchlene musela odísť zo zamestnania vzhľadom na jej prosby o pomoc z dôvodu,
že odporca ju bezdôvodne pod vplyvom alkoholu napáda, uráža a správa sa hrubo. Po príchode domov,
po tom čo zistila, že dcérine slová sa zakladajú na pravde a k fyzickému útoku nedošlo len pričinením
syna, telefonicky nahlásila jeho konanie na polícii. Hliadka odporcovi dohovorila, avšak navrhovateľka
spolu s deťmi na naliehanie dcéry zo strachu pred odporcom v najbližších dňoch z bytu odišli. Deti aj

po uplynutí niekoľkých týždňov naďalej odmietajú bývať s otcom v spoločnom byte. Vzhľadom na toto
správanie, ktoré sa prejavilo aj na psychike detí, bola nútená vyhľadať pre nich odbornú psychologickú
pomoc.

Z vyjadrenia otca navrhovateľa k návrhu zo dňa 8.12.2003 súd zistil, že skutočnosti uvádzané

navrhovateľkou, sa nezakladajú na pravde, pokladá ich za účelové. Na základe podnetu navrhovateľky
o fyzickom napadnutí priestupkové orgány vykonali dokazovanie a bolo preukázané, že k spáchaniu
skutkov nedošlo. Tvrdenia navrhovateľky ako aj svedkov - detí účastníkov, sú účelové. Svedkovia -
deti, boli matkou zmanipulované a vypovedali účelovo. Priestupkové konania boli preto zastavené.
Navrhovateľka dobrovoľne bez jeho vedomia a prítomnosti spolu s deťmi opustila spoločnú domácnosť

a pri odchode zobrala všetky svoje veci a súčasne aj veci v BSM a jeho osobné veci, preto ju vyzval
na vrátenie týchto vecí. Tieto veci mu navrhovateľka nevrátila, preto bol nútený podať proti nej trestné
oznámenie.

Navrhovateľka podaním zo dňa 2.6.2004 vzala návrh späť. Späťvzatie odôvodnila tým, že deti od času,

kedy odišli zo spoločnej domácnosti, jednoznačne odmietajú návrat k otcovi. Konanie bolo uznesením
zo dňa 28.3.2006 zastavené.

Z pripojeného spisu sp.zn. 13C/42/2005 súd zistil, že sestra navrhovateľa W. U. podala dňa 24.2.2005
voči otcovi návrh na určenie výživného na plnoleté dieťa. V návrhu uviedla, že žije v spoločnej

domácnosti s matkou po tom, ako sa od odporcu odsťahovali pre jeho agresívne správanie a psychické
týranie. Otec na jej výživu dobrovoľne neprispieva a do budúcnosti ani nemieni prispievať, vraj preto,
že je už plnoletá a má si zarábať na živobytie sama.

Odporca vo vyjadrení k návrhu popieral, že by neprispieval na výživu navrhovateľky. Poukázal však na

svoj nedostačujúci príjem a majetkové pomery, pričom z týchto dôvodov mu v súčasnej dobe finančne
vypomáha jeho matka, ktorá je starobnou dôchodkyňou.

Uznesením č.k. 13C/42/2005-53 zo dňa 20.12.2005 bolo konanie zastavené z dôvodu litispendencie,
nakoľko súd zistil, že medzi tými istými účastníkmi prebieha pod sp.zn. 21P/78/2003 rovnaké konanie,

ktoré sa začalo na návrh matky navrhovateľky skôr.

Zo zapožičaného priestupkového spisu Okresného súdu Košice I súd zistil, že rozhodnutím č.k. VVS-
Pr/1431/03/Ta zo dňa 12.12.2003 bolo zastavené konanie voči otcovi navrhovateľa, N. U., obvinenémuzo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom
základe, že dňa 22.9.2003 v byte na O. D.. Č.. X v Košiciach vulgárne nadával svojej dcére W. U..
Konanie bolo zastavené z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenému

preukázané.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov - manželky
obvineného a jeho detí. Dcéra obvineného uviedla vo svojej výpovedi, že dňa 22.9.2003 bola doma
sama s obvineným, obvinený hľadal technický preukaz od motorového vozidla, sadol si na taburetku,

kde mala svoje veci a keď mu povedala, aby si na jej veci nesadal, nahnevalo ho to, začal kričať a
nadávať jej do kuriev a aby si zavrela pysky, preto odišla do detskej izby, kde sa zamkla. Na to prišiel k
dverám izby a keďže mu neotvorila, začal do dverí búchať a kopať. Telefonicky zavolala matku a brata,
aby prišli domov. Títo prišli a s nimi aj polícia. Svedkyňa N.. U. uviedla, že jej dcéra volala, aby prišla
domov,nakoľkoobvinenýjedomaavystrája.Cestouzavolalapolíciu.Poodchodepolícieobvinenýkričal
na dcéru, že je kurva a posmieval sa aj synovi, že je kopasenko. Navrhovateľ ako svedok uviedol, že

sestra mu telefonicky volala, aby prišiel domov, nakoľko otec je opitý a vystrája. Po príchode do bytu
počul, ako otec kopal a búchal do dverí detskej izby, kde sa sestra zamkla. Keď to videl, snažil sa otca od
dverí odtiahnuť. Otec mu začal na to nadávať, že je kopasenko, kokot a chuj. Vtedy sestra vyšla z izby
a začala sa s otcom hádať. Otec sa znovu nazlostil a rukou sa zahnal na dcéru. Dcéra ušla a opäť sa
zavreladodetskejizby.Otecjejnadávaldokuriev.Otecnavrhovateľauviedol,žesícehosprávaniedcéry

nahnevalo, avšak jej vulgárne nenadával, ani nikoho fyzicky nenapadol, ani nekopal a nebúchal do dverí.
Správny orgán po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že výpovede oznamovateľky
a svedkov sú rozporuplné, preto rozhodol o zastavení konania.

Zo zapožičaného priestupkového spisu Okresného úradu Košice I, Odboru všeobecnej vnútornej

správy sú zistil, že rozhodnutím č.k. VVS-Tr/952/03/Ba zo dňa 9.9.2003 bolo zastavené priestupkové
konanie vedené proti otcovi navrhovateľa, obvinenému zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 10.6.2003 ma nadával a
fyzicky napadol svoju manželku v ich spoločnom byte. Konanie bolo zastavené z dôvodu, že spáchanie
skutku nebolo obvinenému z priestupku preukázané.

Zodôvodneniarozhodnutiavyplýva,žeotecnavrhovateľakskutku,ktorýmubolkladenýzavinu,uviedol,
že v tento deň, tak ako každé ráno, aby sa vyhol stresu, ktorý mu spôsobuje jeho manželka, vstal o
štvrtej a keď sa v kuchyni holil, pristúpila k nemu manželka, zobrala mu holiaci strojček, hodila ho o
zem a vykrikovala, aby vypadol z kuchyne. Na to zobudila dcéru W., ktorá mu začala vulgárne nadávať

a taktiež kričala, aby už vypadol, že už ho nikdy nechce vidieť. Dcéra zobudila svojho brata O., ktorý
naňho zaútočil, avšak ho neudrel, lebo sa uhol. Na to odišiel do svojej izby, obliekol sa a odišiel do
práce. Poprel, že by chodil domov v podnapitom stave, že by bol manželku fyzicky napadol, resp. že
by bol deťom nadával alebo sa im vyhrážal. Ďalej uviedol, že v poslednej dobe sa zdržiava doma málo,
aby sa nedostal do konfliktu s manželkou, resp. deťmi, ktoré manželka vyvoláva úmyselne. Vo veci boli

vypočuté deti obvineného ako svedkovia. Dcéra W. U. uviedla, že otec kričal na matku, nadával jej a
keď mama chcela odísť z kuchyne a zavrieť za sebou dvere, otec ju vtiahol naspäť, začal ju biť po
rukách a po tvári. Začala kričať na brata, ktorý vybehol zo svojej izby a odstrčil otca od mamy. Keď hádka
pokračovala aj v detskej izbe, zakričala, že zavolá políciu, na čo otec odišiel preč z domu a pri odchode
sa všetkým vyhrážal, že skončia v base. Otec nadával matke do svíň a hovád a jej a bratovi do zasraných

pankhartov. Navrhovateľ ako svedok uviedol, že sa v uvedený deň zobudil na to, že jeho sestra kričala,
aby vstal, potom vybehol na chodbu, kde zbadal otca a mamu, otca odstrčil od mamy, lebo sa mu zdalo,
že ju udrel. Potom sa presunuli do izby, kde ho otec chcel napadnúť, no nepodarilo sa mu to, lebo sa
uhol a otca opäť odstrčil. Vtedy sestra začala kričať, že zavolá políciu. Otec sa obliekol a odišiel preč z
domu. Pri odchode kričal, že za to pôjdu sedieť a všetkým nadával. Otec nadával matke do svíň, jemu a

sestre do zasraných, vykrikoval im, že sú k nemu drzí a všetkým sa vyhrážal, že skončia v base. Správny
orgán vyhodnotil vykonané dokazovanie a vzhľadom na to, že vo výpovediach oznamovateľky a svedkov
sa objavujú protichodné tvrdenia a ich príbuzenský pomer nevylučuje predpojatosť a účelovosť, ako
dôkaz ich z konania vylúčil, čím bolo postavené tvrdenie oznamovateľky proti tvrdeniu obvineného, ktorý
spáchanie skutkov poprel. Keďže oznamovateľka predložila len lekársku správu praktického lekára pre

dospelých, ktorá je dôkazom o zranení, nie o tom, že zranenie spôsobil obvinený, správny orgán dospel
k záveru, že spáchanie skutku nebolo obvinenému z priestupku preukázané a preto konanie zastavil.Navrhovateľ vypovedal, že vzťahy s babkou boli v podstate normálne až do doby, kedy sa začali medzi
jeho rodičmi nezhody a hádky, ktoré vyústili až do rozvodového konania. Príčiny rozvratu ich vzťahu vo
svetle svojho veku videl v tom, že otec pil, chodil opitý domov, v dôsledku čoho sa s mamou neustále

hádali, otec s nimi nekomunikoval, nemal o nich záujem. Za zlomový moment navrhovateľ pokladal
deň, kedy bol naposledy u babky. Bolo to v deň jeho menín (dňa X.X.XXXX), kedy ju navštívil spolu so
sestrou. Pri tejto návšteve babka neustále nadávala na jeho mamu a povedala mu, že si na neho nikdy v
živote nezvykla, pretože sa výzorom podobá na svoju mamu. Sestre zas povedala, že od nej nečakala,
že sa bude zastávať mamy. Aj pred týmto dňom, v poslednom čase to bolo tak, že babka sa správala

odmeranejšie a neustále na mamu nadávala; súviselo to so zhoršením vzťahov medzi jeho rodičmi.
Navrhovateľovi a jeho sestre sa to nepáčilo. Navrhovateľ mal v tom čase 15 rokov a jeho sestra 17 rokov.
Navrhovateľ sa cítil veľmi zle, cítil sa babkou odmietaný. Snažili sa babke vysvetliť, ako to medzi rodičmi
v skutočnosti je, ale babka to nechcela pripustiť, nebola schopná prijať, že by bol jej syn schopný takého
konania. V roku 2002 bola mama v nemocnici na operácii a v tom čase boli vzťahy medzi rodičmi už
veľmi zlé. O mamu ani o nich ako o maloleté deti sa nikto nezaujímal, či majú navarené, či je o nich

postarané. Keď boli malí, chodili pravidelne k babke na návštevy, rodičia ich k tomu viedli, mali s babkou
pekný vzťah. Navrhovateľ mal blízko jej bytu školu, chodieval k nej po škole. Zo spoločného bytu odišli
v roku 2003, otec zostal v byte a deti s matkou bývali v podnájmoch. Babka nikdy neiniciovala stretnutie
s ním alebo s jeho sestrou. Zdravotný stav babky vnímal ako dobrý, nikdy sa na nič nesťažovala, ak
sa aj na niečo liečila, on o tom nemal vedomosť. Aj dňa 7.3.2002, kedy bol u nej naposledy, ju vnímal

ako zdravú, samostatnú, vedela sa o seba postarať. Potvrdil, že až do spísania listiny o vydedení a
závetu babku nekontaktoval ani nenavštívil a neučinila tak ani ona a nikto ho neinformoval o tom, že by
babka potrebovala pomoc v súvislosti s jej zdravotným stavom alebo vekom. Ani babka, ani nikto iný im
neoznámil, že otec zomrel a kedy bude pohreb. Keby o tom vedel, určite by na pohreb svojho otca išiel,
nech už bol akýkoľvek. V roku 2006, po tom, čo otec zomrel, sa spolu s mamou vrátili do bytu, v ktorom

rodičia naposledy viedli spoločnú domácnosť a vtedy babka ku nim prišla, ale len z toho dôvodu, aby si
zobrala so sebou luster a vetrovky. Pri tejto príležitosti na neho kričala, že je otcovrah, že má na rukách
otcovu krv, babka mala barlu a chcela ňou mamu udrieť.

Odporcavypovedal,žezávetomustanovenádedička-jehomatkaQ.S.umrelavroku2011.Jehorodina,

predovšetkýmjehomatka,bolivpravidelnomkontaktesporučiteľkouX.U..Navštevovalijuatelefonovali
si. Z rozprávania poručiteľky mal vedomosť o tom, že vzťahy s vnúčatami boli mierne zhoršené ešte
pred rokom 2002, čo súviselo predovšetkým s ich matkou a od roku 2002 boli tieto vzťahy vyslovene zlé.
Predtým boli vzťahy medzi nimi dobré, chodili však k nej postupne stále menej. Poručiteľka vravela, že
to súvisí s matkou vnúčat, a teda, že zrejme nesmeli alebo nemohli k nej chodiť. Nikdy nespomínala, že

by bol o ňu nejaký záujem zo strany vnúčat, ako sa má, či má nejaké zdravotné problémy, či nepotrebuje
nejakú pomoc. Žila sama a jednoznačne mala zdravotné problémy, liečila sa na srdce, mala problémy
s chôdzou, bola odkázaná na pomoc iných ľudí. Odporca sa stretol aj s jej synom, otcom navrhovateľa.
Tento sa vyslovene vyhýbal alkoholu, nikdy nepil a veľmi zle znášal, keď prišiel o prácu. Tiež hovoril,
že ho vyštvali z domu. Z rozprávania otca navrhovateľa ako aj poručiteľky sa dozvedel, že navrhovateľ

sa mal vyhrážať otcovi, aby opustil domácnosť. Keď teda poručiteľka potrebovala pomoc, riešila to
mama odporcu, ktorá v tom čase bývala v Bratislave. Keď potrebovala niekam ísť, niečo vybaviť alebo
zabezpečiť, tak rodina odporcu do Košíc prišla z Bratislavy. Iné veci boli riešené telefonicky. Odviezli
ju na cintorín jej rodičov alebo jej zabezpečili odvoz na nejaké väčšie lekárske vyšetrenie, taktiež jej
pomáhali vybaviť synov pohreb a tiež jej pomáhali pri čiastočnej rekonštrukcii bytu. Síce mali poručiteľka

a jej syn (otec navrhovateľa) dobrý vzťah, so žiadosťou o pomoc sa obracala skôr na rodinu odporcu,
pretože jej syn mal v tom čase osobné aj zdravotné problémy, takže ona pomáhala jemu; jeho zdravotný
stav sa zhoršoval, nevládal.

Svedkyňa N..T. U., matka navrhovateľa vypovedala, že rozvodové konanie ovplyvnilo vlastne všetky

vzťahy v rodine. Rozvod jednoznačne prispel k zhoršeniu vzťahov. K rozvratu manželstva prispelo
predovšetkým správanie odporcu, jeho verbálne ako aj fyzické útoky, psychické ponižovanie; toto
správanie, ktoré bolo namierené nielen voči nej, ale aj voči deťom. Predtým boli ako normálna rodina,
s babkou sa navštevovali, deti k nej chodili domov po škole. Ona chodievala k nim, keď boli nejaké
výročia, keď sa niečo oslavovali, takmer každý víkend chodili spolu na záhradu na T., pomáhali jej, keď

to bolo potrebné, napríklad s ornou pôdou v Barci. Deti mali k nej pekný vzťah. Zlom nastal v dôsledku
incidentu, ktorý sa stal v deň menín jej syna, kedy bol spolu so sestrou babku navštíviť babku. Pri tejto
príležitosti babka nadávala na svedkyňu, že do manželstva ničím neprispela, že sa o nič v domácnosti
nestará, že všetko musí robiť jej syn, že sa o neho svedkyňa riadne nestará, preto dostal infarkt. Deti juproti týmto útokom bránili, obhajovali ju. Babka vtedy jej synovi povedala, že si naňho nezvykla, pretože
sa podobá na svedkyňu. Lepší vzťah mala babka k dcére W., ktorej vtedy povedala, že ju sklamala a to
len preto, že sa ju dcéra snažila brániť a držala pri nej. Deti potom prišli domov a plakali, popísali, ako sa

k nim babka správala. Potom k nej už nechceli chodiť. Deti svedkyňu bránili pred babkou a nechápali,
prečo sa k nim tak správa. Svedkyňa sa domnievala, že babka pri svojom postoji a správaní vychádzala
zo skreslených skutočností, ktoré jej podával jej bývalý manžel. O tom, že jej bývalý manžel umrel a že
je pohreb, sa dozvedela až po pohrebe; nikto z príbuzenstva im nedal vedieť. V čase smrti bývalého
manžela bývala spolu s deťmi v podnájme na Z. ulici X. Od uvedeného incidentu až do roku 2006 ich

babka nekontaktovala, len raz, v čase rozvodu prišla za svedkyňou do práce a urobila tam cirkus, chcela
vrátiť nejaké veci, o deti sa nezaujímala o deti. Nezaujímala sa o ne ani v čase, kedy bola svedkyňa
hospitalizovaná v nemocnici. Svedkyňa uviedla, že počas rozvodového konania babka volala matke
svedkyne, nadávala na ňu, že nech sa teda rozvedieme, že všetko som spôsobila aj tak len svedkyňa;
nechcela pripustiť, že na rozvrate manželstva má podiel aj jej syn. Svedkyňu vyháňala z bytu, doslova jej
hovorila, aby z neho vypadla, že jej nepatrí. Snažila sa babke vysvetliť, ako veci vidí ona, ale nechcela

o tom komunikovať a rozhovor sa stále skončil jej vyhlásením, že všetkému je na vine ona; vo vzťahu
k svojmu synovi nič nepripustila.

Z lekárskej správy L.. Ľ. P., psychologičky zo dňa 19.11.2003 súd zistil, že navrhovateľ bol na
vyšetrenívsúvislostisemocionálnoupodráždenosťou,negativizmom.Navrhovateľmalporuchyspánku.

Subjektívne vnímal odluku rodičov pozitívne, atmosféru ako pokojnejšiu. Vyšetrenie bolo ukončené s
diagnostickým záverom: instabilita a emocionálna labilita pri záťažovej rodinnej situácii.

Z lekárskej správy L.. Ľ. P., psychologičky zo dňa 19.11.2003 súd zistil, že sestra navrhovateľa W.Í.
U. citlivo emocionálne prežíva rozvod a rozluku rodičov, symptomaticky je u nej zmnožená oblasť

depresívnych tendencií. Subjektívne vníma odluku rodičov pozitívne, je pokojnejšia atmosféra. Pri
psychologickej explorácii zistené, že posledný konflikt s otcom vnímala veľmi úzkostne (mala strach
o život). V minulosti prítomné tendencie k útekom z domu pri konfliktoch. Vyšetrenie bolo ukončené s
diagnostickým záverom: mierne depresívne ladenie pri záťažovej rodinnej situácii.

Podľa ust. § 469a ods.1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,

b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d) trvalo vedie neusporiadaný život.

Podľa ust. § 469a ods.2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí,
vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.

Podľa ust. § 469a ods.3 Občianskeho zákonníka, o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia

obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Podľa ust. § 476 ods.1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo
ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Podľa ust. § 476 ods.2 Občianskeho zákonníka, v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok,
kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

Podľa ust. § 477 Občianskeho zákonníka, v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely
alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí,

že podiely sú rovnaké.

Podľa ust. § 473 ods.1 Občianskeho zákonníka, v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý
z nich rovnakým dielom.Podľa ust. § 473 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský
podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom

ich potomci.

Predmetom tohto konania bolo určenie, že právny úkon vydedenia a závetu, ktorý učinila stará matka
navrhovateľa, sú vo vzťahu k nemu neplatné.

Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že stará matka
navrhovateľa X. U. zomrela dňa XX.XX.XXXX a zanechala listinu o vydedení a závet, spísané v rovnaký
deň - 25.1.2006 vo forme notárskej zápisnice. Vzhľadom k tomu, že v čase smrti poručiteľky už nežil jej
jediný syn N..N. U., ani jej manžel, jej zákonnými dedičmi by podľa ust. § 473 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka mali byť deti jeho syna, t.j. vnuci. Týmito sú navrhovateľ a jeho sestra W. U.. Z obsahu
vydedenia je zrejmé, že poručiteľka vydedila oboch svojich vnukov a závetom ustanovila za dedičku

svoju neter Q. S.Š. a pre prípad, že by sa táto jej smrti nedožila, ustanovila za náhradného dediča celého
svojho majetku odporcu (syna svojej netere).

Vydedenie je jednostranný právny úkon - prejav vôle poručiteľa, ktorým svojho potomka ako
neopomenuteľného dediča vylučuje z dedenia na základe niektorého z taxatívne uvedených dôvodov

uvedených v ust. § 469a ods.1 Občianskeho zákonníka.

Pre platnosť právneho úkonu o vydedení (rovnako aj závetu) sa vyžaduje písomná forma a
neodmysliteľnou obsahovou náležitosťou je výslovné uvedenie niektorého zo zákonných dôvodov
vydedenia. Nie je vylúčené, aby poručiteľ urobil v jednej listine závet a súčasne do neho zahrnul aj

ustanovenie o tom, že svojho potomka vylučuje z dedenia.

V prvom rade súd skúmal platnosť vydedenia aj závetu z hľadiska zákonom vyžadovanej formy a
formálnych obsahových náležitostí. Súd konštatoval, že oba právne úkony sú z tohto hľadiska platné,
pretože boli učinené v písomnej forme - vo forme notárskej zápisnice, je v nich uvedený deň, mesiac a

rok, kedy boli podpísané. Listina o vydedení obsahuje zákonný dôvod vydedenia.

Čo sa týka dôvodov vydedenia, z obsahu listiny o vydedení nepochybne vyplýva, že poručiteľka
navrhovateľa vydedila z dvoch zákonom predpokladaných dôvodov, jednak podľa § 469a ods.1 písm.a)
Občianskeho zákonníka, t.j. že v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľke potrebnú pomoc v

chorobe a v starobe a jednak podľa § 469a ods.1 písm.b) Občianskeho zákonníka, t.j. že o poručiteľku
trvalo neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

Tieto dôvody vydedenia poručiteľka v právnom úkone časovo i vecne konkretizovala tak, že za života jej
syna N.. N. U., ktorý zomrel XX.X.XXXX, navrhovateľ neprejavoval o ňu žiaden záujem viac ako 4 roky,

nezúčastnil sa ani jeho pohrebu a po jeho úmrtí sa násilne vlámali do jeho bytu a vymenili zámok, toto
správanie narušuje jej zdravotný stav, lebo od roku 1990 je liečená na srdce.

Navrhovateľ dôvody vydedenia neakceptoval. Na navrhovateľovi bolo dôkazné bremeno, aby preukázal
neexistenciu dôvodov vydedenia.

Jepotrebnézdôrazniť,ženaplatnévylúčeniepotomkazokruhudedičovvdôsledkuvydedeniaprichádza
do úvahy len taký zákonný dôvod, ktorý existoval už v čase prejavu poručiteľovej vôle o vydedení. To
znamená, že prejav o vylúčení dediča možno urobiť len vtedy, keď už v čase vydedenia dedič spĺňal
niektorú zákonnú podmienku na vydedenie.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd v predmetnej veci skúmal, či (najneskôr) v čase spísania
vydedenia t.j. k 25.1.2006 navrhovateľ v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľke potrebnú
pomoc v chorobe a v starobe a či viac ako štyri roky (t.j. od r.2002 do 25.1.2006) o poručiteľku trvalo
neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

O neposkytnutie pomoci v chorobe a v starobe podľa ustálenej súdnej judikatúry pôjde najmä vtedy,
keď dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol potrebnú pomoc, hoci o
tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu pomocmohol poskytnúť. Potrebnosť pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi
pomocposkytnúť, samusívkaždomkonkrétnomprípadeposudzovaťnazákladeobjektívnychokolností
prípadu a s prihliadnutím na to, či dedičovo správanie bolo alebo nebolo v rozpore s dobrými mravmi.

Pre posúdenie dôvodu vydedenia, podľa ktorého potomok o poručiteľa trvalo neprejavoval opravdivý
záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať je podľa ustálenej judikatúry podstatné aj to, či poručiteľ
mal sám záujem stýkať sa s potomkom a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Vydedenie totiž
prichádza do úvahy len vtedy, ak poručiteľ o tento blízky vzťah stojí a teda, aj ho sám iniciuje, pretože sa
ho nezáujem potomka po citovej stránke dotýka, nie však vtedy, ak je poručiteľovi tento stav ľahostajný,

prípadne ak k nemu aj sám prispel.

V konaní nebolo sporné a ani sám navrhovateľ nespochybňoval, že v rozhodnej dobe neposkytoval
poručiteľke pomoc v starobe a chorobe a že o ňu nejavil záujem. Napriek uvedenému však súd po
vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že uvedené správanie navrhovateľa nebolo
v rozpore s dobrými mravmi. Vplyv na toto správanie mali objektívne okolnosti a to predovšetkým:

1. vzťahy medzi jeho rodičmi, ktoré ovplyvnili nielen jeho, ale aj poručiteľku, 2. vek navrhovateľa, 3.
správanie samotnej poručiteľky.

V prvom rade je potrebné uviesť, že v rozhodnom čase (2002-2006) bol navrhovateľ vo veku 15 až 19
rokovaporučiteľkavovekuod74do78rokov.Vykonanýmdokazovaním(obsahompripojenýchsúdnych

spisov) bolo nesporne preukázané, že v rozhodnom období došlo k vyhroteniu manželských vzťahov
medzi rodičmi navrhovateľa; títo prestali viesť spoločnú domácnosť už v roku 2001, návrh na rozvod
manželstva bol podaný 26.7.2002 a rozvodové konanie bolo právoplatne skončené až o tri roky, dňa
20.5.2005. Súd, rozhodujúci o rozvode v rozsudku konštatoval, že vzťahy medzi manželmi boli vážne
narušené a trvalo rozvrátené, manželstvo dlhodobo neplnilo svoj spoločenský účel. O intenzite rozvratu

vzťahov medzi rodičmi navrhovateľa svedčia aj súdne spory, ktoré medzi sebou viedli; okrem konania
o rozvod išlo o konanie o predrozvodovej úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom,
konanie o vylúčenie otca navrhovateľa z užívania bytu, konanie o úprave práv a povinností manželov
k veci patriacej do BSM ( sp.zn. 18 C 651/2002, 21 P 78/2003, 17 C 71/2003, 24 C 382/2003, 13 C
42/2005). Rodičia navrhovateľa podávali jeden voči druhému aj trestné oznámenia (matka navrhovateľa

o fyzických a verbálnych útokoch, otec navrhovateľa pre ohováranie a pre zadržiavanie osobných vecí),
ktoré boli riešené v priestupkovom konaní (spisy Okresného úrad Košice I sp.zn. VVS-Pr/952/03 a
VVS-Pr/1431/03). O tom, ako silno boli ich vzťahy narušené, aká konfliktná, napätá a stresujúca bola
atmosféra v rodine, svedčí aj obsah vyjadrení rodičov navrhovateľa, ako aj navrhovateľa a jeho sestry
v rámci uvedených súdnych a priestupkových konaní. Rodičia navrhovateľa sa nedokázali na ničom

zhodnúť, vzájomne popierali akékoľvek tvrdenia toho druhého. Súd zdôrazňuje, že pre potreby tohto
konania nemá význam zaoberať sa tým, kto alebo čo zapríčinilo rozvrat manželských vzťahov. S istotou
je však možné povedať, že to nebol navrhovateľ. On, ako aj jeho sestra, ktorí boli v danom čase
ešte maloletí, na rozvrate vzťahov medzi rodičmi neniesli žiaden podiel, naopak, stali sa obeťami tohto
rozvratu. To, že navrhovateľ a jeho sestra boli pod silným vplyvom tejto situácie, potvrdzujú aj vyjadrenia

samotného otca navrhovateľa. Tento vo vyjadrení k návrhu na rozvod uviedol, že pobadal zmenu v
správaní detí, ktoré sa voči nemu správali zdržanlivo v dôsledku vplyvu svojej manželky a jej rodičov.
V zápisnici z pojednávania zo dňa 19.9.2003 uviedol, že sa od neho deti odcudzili, deti poštvala proti
nemu manželka a jej príbuzenstvo, báli sa mu odovzdať aj vianočný darček. V konaní o vylúčenie z
užívania bytu uviedol, že deti, ktoré boli vypočuté ako svedkovia v priestupkových konaniach, vypovedali

účelovo z dôvodu, že boli zmanipulované matkou. Napokon, aj sám odporca v tomto konaní uviedol,
že poručiteľka X. U. sa sťažovala, že vzťahy sa zhoršili, že vnúčatá k nej nechodia resp. nemôžu
chodiť, pričom sama poukázala na to, že ide o vplyv ich matky. O intenzite rozvratu vzťahov medzi
rodičmi navrhovateľa svedčí aj skutočnosť, že v roku 2003 sa matka navrhovateľa spolu s ním a sestrou
odsťahovali z bytu, v ktorom bývali spolu s otcom navrhovateľa a od uvedenej doby žili oddelene vo

viacerých podnájmoch. To, ako uvedená situácia vplývala na duševný stav detí, t.j. navrhovateľa i jeho
sestry, preukazuje aj lekárska správa PhDr. Ľ. P., psychologičky zo dňa 19.11.2003; u navrhovateľa bola
konštatovaná instabilita a emocionálna labilita pri záťažovej rodinnej situácii.

Súd je toho názoru, že za takýchto okolností a vo veku, v ktorom navrhovateľ bol, mu nemožno vytýkať,

aksapostavilnastranumatkyatútospolusosestrouhájilpredporučiteľkou,ktorásaevidentnepriklonila
na stranu svojho syna, ako aj, že sa potom pod vplyvom matky rozhodol poručiteľku nenavštevovať a
nejavil o ňu záujem.Nezanedbateľnou skutočnosťou, majúcou vplyv na posúdenie veci bolo to, že ani zo strany poručiteľky v
rozhodnej dobe nebola vyvinutá žiadna konkrétna iniciatíva na nadviazanie kontaktu s navrhovateľom,
ako svojim vnukom. Uvedená skutočnosť bola preukázaná vykonaným dokazovaním a ani odporca ju

nespochybňoval. Argument odporcu, že poručiteľka túto iniciatívu vyvíjala, keď finančne podporovala
svojho syna a umožnila rodičom navrhovateľa nadobudnúť do vlastníctva byt, súd neakceptoval. Nejde
o konanie, ktoré by navrhovateľ v danom veku mohol vnímať ako konkrétny záujem o jeho osobu, ako
záujem stýkať sa s ním, záujem udržiavať s ním vzťah, záujem vedieť, ako sa má, ako sa cíti a pod..
Napokon, o finančnej podpore zo strany poručiteľky, ktorú prijímal jeho otec, eventuálne jeho rodičia,

navrhovateľ ani nemusel mať a zrejme ani nemal vedomosť.

Ako už súd uviedol vyššie, pre posúdenie dôvodu vydedenia, podľa ktorého potomok o poručiteľa trvalo
neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, je podľa ustálenej judikatúry
podstatné aj to, či poručiteľ mal sám záujem stýkať sa s potomkom a udržiavať s ním bežné príbuzenské
vzťahy. Pasivita poručiteľky v predmetnej veci potom vedie k vysloveniu pochybností, či poručiteľka

skutočne stála o blízky vzťah s navrhovateľom, či nezáujem navrhovateľa sa jej po citovej stránke
skutočne dotýkal a nebol jej ľahostajný. Pokiaľ poručiteľka nenadviazala s navrhovateľom žiaden
kontakt, ťažko sa mohol dozvedieť aj o prípadnej jej odkázanosti na pomoc v chorobe a starobe. Je
zrejmé a vlastne aj odporca sám pripustil, že uvedené správanie poručiteľky bolo motivované hnevom na
matku navrhovateľa, ktorá podľa jej názoru zavinila rozvrat manželských vzťahov so synom poručiteľky.

Opätovne je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ na tom nemá žiaden podiel. Poručiteľka svoj hnev
prenieslaajnavnukov,ktorímatkuhájili,hocipriživotnýchskúsenostiachvjejvekumohlaobjektívnejšie,
s nadhľadom a pochopením, aké by malo byť vlastné starým rodičom, tento hnev vo vzťahu k vnukom
eliminovať a zachovať s nimi dovtedy budovanú dobrú kvalitu vzťahov, vzhľadom na ich vek im pomôcť
v tejto nepochybne náročnej životnej etape. Je teda zrejmé, že takto aj sama poručiteľka prispela k

uvedenému stavu.

Čo sa týka vecnej konkretizácie dôvodov vydedenia, poručiteľka v listine o vydedení uviedla, že
navrhovateľ sa nezúčastnil pohrebu jej syna (svojho otca) a po jeho úmrtí sa násilne vlámal do jeho
bytu a vymenil zámok. K tomu súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľ mal

včas vedomosť o tom, že jeho otec umrel a kedy sa koná jeho pohreb. Tvrdenie navrhovateľa, že o tom
nevedel, je vierohodné vzhľadom na skutočnosti, ktoré nesporne vyplynuli z vykonaného dokazovania.
Otec navrhovateľa umrel dňa 14.1.2006 a navrhovateľ už tri roky nebýval v spoločnej domácnosti s
otcom; spolu s matkou a sestrou sa odsťahovali v dôsledku rozvratu v manželstve a vzájomne spolu
nekomunikovali. Pokiaľ sa po smrti otca vrátili do bytu, ktorý ku dňu jeho smrti nepochybne patril do

BSM rodičov navrhovateľa, toto konanie nemožno pokladať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ale
o realizáciu vlastníckeho práva k bytu.

Zhrnúc vyššie uvedené, súd určil, že listina o vydedení je neplatná v časti, v ktorej došlo k vydedeniu
navrhovateľa. Navrhovateľ teda nemôže byť vylúčený z dedičstva. S týmto záverom bezprostredne

súvisí následok v podobe neplatnosti závetu v časti, v ktorej došlo k opomenutiu navrhovateľa ako
zákonného dediča. Súd preto žalobe vyhovel aj v časti o určenie neplatnosti závetu.

Súd sa nestotožňuje s názorom odporcu, že podanie tejto žaloby navrhovateľom predstavuje
zavrhnutiahodné konanie proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle, zakladajúce jeho dedičskú

nespôsobilosť. Je potrebné dodať, že je irelevantné a bez právneho významu, že poručiteľka takéto
konanie (podanie žaloby o určenie neplatnosti) kvalifikovala ako zavrhnutiahodné konanie proti prejavu
poručiteľovej poslednej vôle, zakladajúce jeho dedičskú nespôsobilosť. Dôvody zakladajúce dedičskú
nespôsobilosť taxatívne vymedzuje zákon a pôsobia ex lege, priamo zo zákona, bez ohľadu na to, či to
poručiteľvprejavesvojejvôleuvediealebonieasúdnatútonespôsobilosťprihliadazúradnejpovinnosti.

Podľa ust. § 469 Občianskeho zákonníka, nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti
poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu
poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.

Ako to vyplýva z dikcie zákona, jedna zo skutkových podstát dedičskej nespôsobilosti podľa § 469
je naplnená, ak sa osoba prichádzajúca do úvahy ako dedič dopustí zavrhnutiahodného konania proti
prejavu poručiteľovej poslednej vôle.Konanie namierené proti poslednej vôli poručiteľa nemusí napĺňať skutkovú podstatu trestného činu,
musí však byť zavrhnutiahodné. To znamená, že musí predstavovať zásah do poručiteľovej vôle
alebo proti nej, motivovaný dôvodmi, ktoré sú v zjavnom rozpore s dobrými mravmi. Môže to byť

konanie potenciálneho dediča, spočívajúce v psychickom alebo fyzickom násilí, donútení alebo v
podvode, ktorým sa konajúci snaží poručiteľa ovplyvniť pri zriaďovaní poslednej vôle, navodiť stav, ktorý
nezodpovedá vôli poručiteľa (napr. snaží sa ho ovplyvniť vo svoj prospech alebo mu bráni prejaviť svoju
skutočnú vôľu, bráni mu odvolať, zmeniť alebo zrušiť závet ). Zavrhnutiahodným prejavom môže byť aj
zatajovanie existencie závetu, zničenie závetu, jeho sfalšovanie alebo podvrhnutie iného závetu.

V konaní nebolo preukázané a ani odporca netvrdil, že by sa navrhovateľ dopustil fyzického alebo
psychického násilia alebo podvodu voči poručiteľke, ktorým by ovplyvnil poručiteľku pri zriaďovaní
poslednej vôle. Napokon, z obsahu listiny o vydedení a závetu je zrejmé, že tak ani nemohol učiniť už len
preto, že obe listiny sú v jeho neprospech - navrhovateľa z dedenia vylučujú. Nebolo tiež preukázané, že
by navrhovateľ zatajil existenciu prejavu poslednej vôle poručiteľky, zničil ho, sfalšoval alebo podvrhol

iný .

Podanie žaloby o určenie neplatnosti vydedenia a závetu predstavuje realizáciu základného práva
každého občana na súdnu a inú právnu ochranu, zaručeného Ústavou SR, podľa ktorého každý
má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Prijatie názoru

odporcu by viedlo k absurdnému záveru, v zmysle ktorého by bola možnosť domáhať sa žalobou
určenia neplatnosti vydedenia lebo závetu a konanie o takejto žalobe vylúčené. Navrhovateľ teda
podaním žaloby len realizoval svoje základné právo (a to úspešne), čo nemožno pokladať za
zavrhnutiahodné správanie konanie proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle v zmysle ust. § 469
Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznať plnú
náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal.

O náhrade trov konania súd v danom prípade rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p..
Navrhovateľ mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania proti odporcovi,
ktorý v konaní úspech nemal.

Trovy navrhovateľa predstavuje súdny poplatok zaplatený za návrh na začatie konania vo výške 99,50

EUR (v zmysle položky 1b/ Sadzobníka tvoriaceho prílohu zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch),
ako aj odmena za zastupovanie, pretože navrhovateľa v tomto spore zastupoval advokát.

Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil nárok na trovy právneho zastúpenia vo výške 295 EUR.

Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil podľa ust. § 11 ods.1 písm.a), § 14 ods.1, § 16 ods.3 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, v znení účinnom v čase vykonania úkonov.

Podľa ust. § 11 ods.1písm.a) cit.vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby

je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch,
alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Jedna trinástina výpočtového základu v roku 2015 predstavovala 64,53 EUR (t.j. 839:13). Jedna
trinástina výpočtového základu v roku 2016 predstavuje 66 EUR (t.j. 858:13).

Tarifná odmena vo výške 64,53 EUR patrí právnemu zástupcovi navrhovateľa za každý z dvoch úkonov
právnej služby vykonaných v roku 2015 - prevzatie a prípravu zastúpenia (2015) a písomné podanie na
súd -žaloba (2015). Tarifná odmena vo výške 66 EUR patrí za každý z dvoch úkonov právnej služby
vykonaných v roku 2016 - účasť na pojednávaní dňa 19.5.2016 a účasť na pojednávaní dňa 21.6.2016.

Spolu je tarifná odmena vo výške 261,06 EUR. Právnemu zástupcovi súd priznal aj tzv. režijný paušál
vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby, ktorý v roku 2015 činil 8,39 EUR a
patrí za dva úkony vykonané v tomto roku a v roku 2016 činí 8,58 EUR a patrí za dva úkony vykonanév roku 2016. Režijný paušál spolu predstavuje 33,94 EUR. Tarifná odmena spolu s režijným paušálom
činí 295 EUR.

Trovy účelne vynaložené navrhovateľom spolu činia 394,50 EUR (súdny poplatok + trovy právneho
zastúpenia).

V súlade s ustanovením § 149 ods.1 O.s.p., súd uložil odporcovi, aby priznanú náhradu trov zaplatil
navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie
smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona. ( § 251 O.s.p. )