Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 2T/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617010075
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Vigaš

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2017:3617010075.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej veci obžalovaného L. Š., na

hlavnom pojednávaní dňa 31.07.2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný L. Š., D.. XX.XX.XXXX v Bojniciach, trvale bytom W. D. S. Č.. XX, P. A.

je vinný, že

odpresnenezistenéhoobdobiamesiacajanuár2016do20.04.2016aod24.09.2016dodňa01.10.2016,

najmä pod vplyvom alkoholu, prevažne v obci S. X., v rodinnom dome č. XXX a v rodinnom dome č.
XXX, ako aj na iných miestach v obci Veľké Uherce, spôsoboval svojej priateľke - družke I. Z. psychické
a fyzické utrpenie bitím, údermi rukami i päsťami do rôznych častí tela kopaním, sácaním, vulgárnym
správaním a nadávaním, ktoré správanie sa opakovalo v nepravidelných časových intervaloch,
vyvolával vedome hádky a žiarlivostné scény, neustále ju podozrieval z nevery, opakovane poškodenú
ponižoval vulgárnymi nadávkami a pomenovaniami, a to:

- v presne nezistený deň, dňa 01.03.2016 alebo dňa 02.03.2016 v čase medzi 19.00 hod. - 20.00 hod. v
obci Veľké Uherce v penzióne Kardinál, ťahal poškodenú I. Z. za vlasy, pričom jej vulgárne nadával, že z
nej decko vykuchá, keď zistí, že nie je jeho, následne vyšli von fajčiť, kde opätovne poškodenej nadával
a uvádzal, že mu je neverná a dal jej facku, pričom ju udrel do nosa, z ktorého jej začala tiecť krv
- dňa 10.04.2016 v rodinnom dome č. XXX v obci S. X., keď poškodená vešala záclonu, zhodil ju zo
stoličky, pričom poškodená spadla cez posteľ a narazila si rebrá, v dôsledku čoho nemohla dýchať a
susedom V. A. bola odvezená na pohotovosť do Nemocnice v Partizánskom,
- dňa 19.04.2016 okolo 19.30 hodine v obci S. X. v rodinnom dome č. XXX vulgárne nadával pod vplyvom

alkoholu poškodenej I. Z., vyhrážal sa jej, že ju zabije, pričom ju fyzicky napadol tak, že ju udieral a škrtil,
- dňa 20.04.2016 v čase od 20.15 hodiny do 20.58 hodiny v obci S. X. v rodinnom dome č. XXX
opätovne poškodenej vulgárne nadával, bol agresívny, sotil do nej, pričom poškodená spadla na posteľ,
obžalovaný si vzal tašku s vecami a kľúče od auta, čo poškodená využila na to, že uzamkla vchodové
dvere domu, pričom obžalovaný sa k dverám domu vrátil, opäť začal do nich kopať a poškodenej
vulgárne nadávať, pričom v dôsledku agresívneho správania obžalovaného a strachu z jeho ďalšieho
konania, poškodená privolala políciu,

- v období od 24.09.2016 do 30.09.2016 v obci S. X. v rodinnom dome č. XXX poškodenú I. Z. opakovane
fyzicky napádal, bil a udieral po celom tele, fackami i päsťami, škrtil ju, v dôsledku čoho mala po celom
tele modriny - na nohách, členkoch, na rukách, na krku, na hrudníku, na tvári,
- dňa 30.09.2016 vo večerných hodinách v čase okolo 19,00 hodiny v rodinnom dome č. XXX v obci
S. X. pod vplyvom alkoholu poškodenú I. Z.Ú. fyzicky napadol údermi dlaňou i päsťami do oblasti tváre
a následne aj do oblasti celého tela, potom ju zodvihol a hodil na zem, a sácal ju v dôsledku čoho
poškodená odpadla,

- dňa 01.10.2016 vo večerných hodinách v čase okolo 20.00 hod. - 20.30 hod. v rodinnom dome č. XXX v
obci S. X. opätovne pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol poškodenú I. Z. tak, že ju opakovane dlaňamiudieral do oblasti tváre, následne ju chytil a hodil na posteľ, na čo sa poškodená začala brániť, avšak
obžalovaný, fyzicky silnejší a zdatnejší, ju začal kopať do celého tela, do brucha, do zadnej časti tela,
do chrbta, päsťou ju udieral medzi rebrá, pričom jej neustále vulgárne nadával a sácal do nej,

v dôsledku uvedeného konania bolo obžalovanému uložené vykázanie zo spoločného obydlia na dobu
10 dní,

teda

- blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán rôzneho
druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a správaním, ktoré
ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie

čím spáchal

- pokračovací zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona č.
300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 208 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu

podmienečne o d k l a d á a určuje skúšobná doba na 48 (štyridsaťosem) mesiacov s probačným
dohľadom.

Podľa § 51 ods. 4 písm. i) Tr. zák. sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze v skúšobnej
dobe podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. súd obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku sa poškodený A. G., D.. XX.XX.XXXX, bytom D. Z. Č.. XXX s nárokom

na náhradu škody o d k a z u j e na civilné sporové konanie.

o d ô v o d n e n i e :

V trestnej veci obžalovaného L. Š., bola podaná prokurátorkou Krajskej prokuratúry Trenčín pod sp. zn.
1Kv 65/16/3300-71 na tunajší súd dňa 10.04.2017 obžaloba na skutkovom základe podľa obžaloby.

Súd vo veci vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom poškodeného A. G., prehratím
videozáznamu z výsluchu mal. svedka M. W. zo 16.10.2016 podľa § 135 ods. 3, ods. 4 Tr. por. s použitím
§ 270 ods. 2 Tr. por., výsluchom svedkyne G. G., I. A., V. A., H. C.P., Z. H., V. H., B. N., S. U., M. N.,
O.. O. O., L. Š. Z.., výsluchom znalca MUDr. Antona Puchoňa, PhDr. Andreja Benkoviča, podľa § 263
ods. 1 Tr. por. bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka O. A. z 25.01.2017, N. S. z 30.11.2016, O.

Z. z 23.11.2016, V. U. zo 07.02.2017,F. O. zo 17.02.2017, A. Z. z 16.03.2017, O.. V. F. zo 07.12.2016,
O. A. z 08.11.2016, H. G. zo 07.02.2017, M. Š. z 19.01.2017, podľa § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por. bola
prečítaná zápisnica o výsluchu poškodenej nebohej I. Z., podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítaný znalecké
posudky KEU PZ Košice odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie ČES: PPZ-KEU-
KE-EXP-2016/3424, znalecký posudok Ing. Jána Lovíšeka znalca z odboru elektrotechnika č. 1/2017 zo

dňa 06.03.2017, znalecký posudok z odboru zdravotníctvo odvetvie súdne lekárstvo č. 107/2016 MUDr.
Františka Šullera, PhD. a MUDr. Andreja Hajtmana, PhD. zo dňa 07.12.2016, a ostatné listinné dôkazy,
pripojené spisy a zistil tento skutkový stav.Súd sa najskôr zaoberal námietkou obhajoby k nezákonnosti trestného stíhania, podania obžaloby
vo veci poukazujúc na vydanie uznesenia o vznesení obvinenia pre zločin týrania blízkej a zverenej
osoby orgánom, ktorý na vydanie rozhodnutia nemal právomoc. Tu je v prvom rade potrebné uviesť,

že obžalovaný je trestne stíhaný aj pre skutok (tu čiastkový útok) pôvodne právne kvalifikovaný ako
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ písm. b/ Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. d/ Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 5 Tr. zák., kde pred
spojením veci na spoločné konanie bolo trestné konanie vedené na podklade uznesenia povereného
príslušníka PZ ORPZ Partizánske pod ČVS: ORP-181/PE-PE-2016 z 21.04.2016 v spojení s opravným

uznesením z 22.04.2016, teda právna argumentácia obhajoby sa týka len časti skutku, pre ktorý bola
podaná obžaloba, nie však tohto čiastkového útoku, ktorý je však v podanej obžalobe spolu s ďalšími
čiastkovými útokmi prísnejšie právne kvalifikovaný.
Obhajobanamietla,žeuznesenieovzneseníobvineniaprežalovanýzločinaskutokuvedenývobžalobe
nevydal oprávnený orgán, nemá právne účinky a z uvedeného dôvodu nie je zákonné trestné stíhanie
obvineného, ako aj stíhanie väzobné. Má za to, že A.. M.. M. O., ktorý vydal predmetné uznesenie z

ČVS: ORP-271/VYS-PE-2016 z 15.10. 2016, nebol určený do funkcie vyšetrovateľa pre územný obvod
Okresného riaditeľstva v Partizánskom.

Súd dožiadal Úrad kriminálnej polície, Prezídia Policajného zboru Bratislava o stanovisko k predmetnej
námietke, úradom na vybavenie žiadosti delegované Okresné riaditeľstvo PZ v Partizánskom predložilo

stanovisko a požadované listiny súdu. Súd dospel k právnemu záveru, že predmetné uznesenie o
vznesení obvinenia vydal orgán na to oprávnený.

Podľa § 10 ods. 8 písm. a/ až c/ Tr . por. policajtom sa na účely tohto zákona rozumie
a)vyšetrovateľ Policajného zboru,

b)vyšetrovateľ finančnej správy, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných
predpisov alebo daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty pri dovoze a spotrebných daní,
c)poverený príslušník Policajného zboru,

Podľa § 1 ods. 3 Z. č. 73/1998 Z. z., zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej

informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície,
policajtom sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, príslušník informačnej služby,
príslušník bezpečnostného úradu a príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže.

Podľa § 2 ods. 1 Z. č. 73/1998 Z. z. policajtom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je

v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade.

Podľa § 33 ods. 1 Z. č. 73/1998 Z. z. policajt sa ustanoví alebo vymenuje do voľnej funkcie, ak
spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Do
funkcie, na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, sa policajt ustanoví alebo vymenuje,

ak spĺňa túto spôsobilosť a osobitný predpis neustanovuje inak. Ustanovené kvalifikačné predpoklady
na funkciu nemožno odpustiť pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie v stálej štátnej službe.
Pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe, závery
služobného hodnotenia a na zdravotný stav policajta.

Podľa § 33 ods. 2 Z. č. 73/1998 Z. z. policajta ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie príslušný
nadriadený.

Podľa § 34 ods. 1 Z. č. 73/1998 Z. z. policajta za vyšetrovateľa určuje minister.

Podľa § 34 ods. 2 Z. č. 73/1998 Z. z. za vyšetrovateľa možno určiť policajta, ktorý má vysokoškolské
vzdelanie druhého stupňa v odbore právo, bezpečnostné služby alebo v študijnom programe
bezpečnostnoprávna ochrana osôb a majetku a ako vyšetrovateľ čakateľ v prípravnej štátnej
službe alebo v stálej štátnej službe úspešne vykonal záverečnú vyšetrovateľskú skúšku. Záverečná
vyšetrovateľská skúška sa nevyžaduje u policajta, ktorý vykonal štátnu záverečnú skúšku z teórie

vyšetrovania.

Podľa § 48 ods. 3 písm. a/ Z. č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu
uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi,ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne
oboznámený.

Z uvedeného vyplýva, že nemožno stotožňovať pojem funkcia a určenie policajta. Určenie policajta
za vyšetrovateľa je spojené dosiahnutím požadovaných kvalifikačných predpokladov a odbornou
spôsobilosťou a nie je viazané na vymenovanie do voľnej funkcie.

Policajt, ktorý vydal uznesenie o vznesení obvinenia spĺňal všetky predpoklady a bol určený za

vyšetrovateľa PZ podľa § 34 zákona č. 73/1998 Z.z., z predložených listín a stanoviska vyplýva,
že vo svojej funkcii riaditeľa odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Partizánskom v čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia jednak priamo riadil oddelenie
vyšetrovania, je tiež na pokyn nadriadeného s personálnou právomocou oprávnený vykonávať procesné
úkony vyšetrovateľa v trestnom konaní v zmysle Trestného poriadku, hoci aj plní ďalšie úlohy v
zmysle iných všeobecne záväzných právnych predpisov alebo interných aktov riadenia vo funkcii

riaditeľa. Skutočnosť, že v popise služobnej činnosti riaditeľa odboru justičnej a kriminálnej polície
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Partizánskom nie je výslovne uvedené, že v čase dosahu
vykonáva procesné úkony vyšetrovateľa neznamená, že túto právomoc nemá. Je totiž povinný plniť
aj ďalšie pokyny a príkazy nadriadeného, ktorých písomná forma nie je vyžadovaná, pričom je tiež
potrebné uviesť, už z formulácie popisu služobnej činnosti, že pokiaľ je určeným vyšetrovateľom - čo je

nepochybné, z predložených listín, je v zmysle prvého bodu popisu vyšetrovanie zrejme tiež jednou z
odborných špecializovaných činností, ktoré je oprávnený a odborne spôsobilý vykonávať.

Podľa § 73 ods. 7 Z. č. 73/1998 Z. z. ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, môže nadriadený
zmeniť policajtovi pôvodne určený nástup dovolenky alebo ho odvolať z dovolenky; policajt má nárok na

náhradu nákladov, ktoré mu tým bez jeho zavinenia vznikli.

Zo správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, OZPZ v Partizánskom, vnútorného oddelenia z
28.06.2017 na č.l. 1427 vyplýva, že pplk. M.. M.Á. O. bola dňa 15.10.2016 riaditeľom Okresného
riaditeľstva PZ v Partizánskom nariadená služobná pohotovosť a to pre prípadné plnenie úloh výjazdovej

skupiny a vyšetrovania a bol povinný vykonávať dňa 15.10.2016 funkciu vyšetrovateľa policajného zboru
pre územný obvod Partizánske, rovnako že na pokyn nadriadeného sa dostavil na miesto skutku už
14.10.2016.

Obžalovaný poprel vinu zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Na hlavnom pojednávaní využil

svoje právo a ku skutku nevypovedal

Poškodený A. G., brat nebohej poškodenej I. Z., uplatnil nárok na náhradu škody voči obžalovanému
z titulu nákladov na pohreb nebohej vo výške 1000,-€. Vyčíslenie nákladov na pohreb predkladal v
dedičskom konaní. Ku skutku uviedol, že mu poškodená hovorila, že ju obžalovaný bil, ťahal za vlasy,

že sa jej stále vyhrážal otcom, že tento je riaditeľ polície, preto sa aj bála ísť konanie obžalovaného
ohlásiť. Keď si obžalovaný vypil, ona z neho mala strach, bol žiarlivý. Poškodený bol s ňou v kontakte
raz či viackrát do mesiaca, aj spolu telefonovali. Videl na jej tele aj modriny, na čo mu povedala, že
vešala záclony, a že ju obžalovaný zhodil. Modriny mala na rebrách, pleci, rukách. Spomínala mu, že
obžalovaný je veľmi žiarlivý, no aby s ním nehovoril, lebo zas ona dostane bitku. Tiež, že stačilo aby

prišla neskoršie z roboty a bol "oheň na streche". Aj mu spomínala, že chce vzťah ukončiť. On sa v
súčasnosti stará o maloletého M., aj ten mu spomínal, že ho obžalovaný chcel biť.

Podľa § 135 ods. 3, ods. 4 Tr. por s použitím § 270 ods. 2 Tr. por. bol prehratý videozáznam z výsluchu
mal. svedka M. W., D.. XX.XX.XXXX zo dňa 16.10.2016 od 09:00 h do 11:52 h. CD: 1 až 3 na č.l. 156

vyšetrovacieho spisu. Maloletý pri výsluchu uviedol, že jeho matka I. Z. a obžalovaný boli spolu asi
od mája 2015. Následne začali medzi nimi konflikty, nakoľko obžalovaný bol žiarlivý a mal problém s
alkoholom. Ku prvému konfliktu došlo asi po troch mesiacoch, keď dal mame facku, čo maloletý videl.
Obžalovaný u nich aj prespával. Obžalovaný mame často vulgárne nadával a bol agresívny voči nej.
Poškodenú chytil pod krk, dal jej facku, chytil ju pod krk, hádzal o stenu. Takéto fyzické napádanie bolo

v kuchyni, spálni a na chodbe domu. Na druhý deň poslal mame SMS správu ako ju ľúbi a že sa to už
nestane. Takéto správanie z jeho strany trvalo celý rok.K ďalšiemu konfliktu došlo v decembri 2015 pred penziónom Kardinál. Nebol svedkom skutku, povedala
mu o tom mama, že ju udrel päsťou do nosa, ktorý jej rozbil, ťahal ju za vlasy a po príchode domov ju
opäť zbil päsťami, čo už svedok videl. Začal ju škrtiť, hodil na posteľ, vulgárne jej pritom nadával ako aj

maloletému. Aj potom prišiel za mamou a povedal jej ako ju ľúbi.

Raz mamu napadol, keď vešala doma záclony, až musela ísť do nemocnice na pohotovosť. Napadnutie
nevidel, ale povedala mu o tom poškodená, že obžalovaný ju sotil zo stoličky dolu a ona si narazila rebrá
o špic postele, nemohla dýchať a mala silné bolesti. Svedok následne videl na tele svojej mamy veľké

modriny asi 15 cm dlhé, na pravej strane rebier.
K ďalšiemu napadnutiu došlo na jar 2016 keď vo večerných hodinách prišiel opitý k nim domov,
vybuchoval na okná a mame vulgárne nadával aby mu otvorila dvere domu. Po vojdení mamu sotil na
posteľ, začal škrtiť, biť, fackať, fackal ju oboma rukami naraz, mama sa bránila, rukami sa kryla, svedok
ho tlačil von a privolal políciu.

Po tomto konflikte asi od mája 2016 po dobu asi dvoch mesiacov u nich nebýval, cez leto 2016, po tomto
konflikte sa mama s obžalovaným stretávali mimo domu, cez prázdniny chodil k nim asi tak raz alebo
dva razy do týždňa, nebolo to také pravidelné ako predtým, keď k nim chodil každý deň. Takto to trvalo
do septembra 2016, až kým sa nepresťahovali do domu č. XXX S. S. X..

V sobotu 24.09.2016 došlo opäť ku konfliktu, mal vypité a sotil mamu na posteľ, začal ju škrtiť, udierať
päsťami, potom ju zodvihol z postele, oprel ju o stenu a dal jej facku, mama vybehla von, kde bola
suseda G. a zakričala na neho. Potom sa zas udobrili a išlo sa grilovať. Po grilovačke večer obžalovaný
mamu opäť mamu stiahol za ruku do spálne, hodil ju na zem, kde ju začal silno pravou nohou kopať a
udierať, mama bola schúlená na zemi na boku, on ju kopal do brucha, do zadku a do chrbta, súčasne

ju udieral päsťou pravej ruky do boku medzi rebrá a ľavou rukou ju držal za mikinu. Maloletý mu vravel,
aby prestal a keď sa mama postavila, obžalovaný ju zasa hneď napadol, sotil do nej medzi dverami
spálne, ona spadla na zem a keď sa dvíhala, maloletý jej pomáhal, tak vtedy obžalovaný opäť do nej
sotil oboma rukami a ona sa udrela o stenu a zasa ju začal biť, sotil ju na posteľ. Svedok vybehol von
a zavolal policajtov, ktorí obžalovaného zobrali preč. K uvedenému dňu mama povedala, že predtým ju

obžalovaný hodil na kuchynskú linku a ona odpadla a obžalovaný jej potom povedal, že mala zapadnutý
jazyk. Svedok tiež uviedol, že raz za dva dni bola medzi nimi hádka, facky a päsť. Bolo to preto, že
obžalovaný pil každý deň a matku to hnevalo. Na mame často videl modriny po celom tele, napríklad,
keď vyšla zo sprchy, monokle, na hlave mala hrče.

Svedkyňa G. G. uviedla, že poškodená I. Z. jej hovorila, že ju obžalovaný bíjaval, chodila s modrinami.
Bola svedkom toho, keď sa poškodená I. Z. presťahovala do domčeka, že jej syn kričal, že ju obžalovaný
zas bije, mal nad ňou ruky, poškodená pôsobila bojazlivo. Keď sa zastarala obžalovaný jej škaredo
vynadal. Poškodená jej povedala, že ju bije a ťahá za vlasy, tiež sa mala vyjadriť, že ju jedného dňa
zabije a nájdu ju mŕtvu. Za desať minút sa už však držali za ruky a nazývala ho lásočka. Poškodená sa ho

však bála. Aj sľubovala, že pôjde na protialkoholické liečenie, pretože nadmerne požívala v tom čase a
už aj skôr alkohol. Pila už skôr, potom asi rok alkohol nepožívala a keď nadviazala pomer s obžalovaným
začala opäť piť. Uviedla, tiež, že v čase narodeninového večierka v máji poškodenej obžalovaný volal
či písal, a ona musela ísť hneď domov. Asi dva týždne pred smrťou jej povedala, že chce vzťah ukončiť.
Vie, že mala problémy aj s peniazmi.

Svedkyňa I. A., uviedla, že poškodená I. Z. pracovala u jej brata. Má za to , že poškodenú obžalovaný
týral, robil jej zle, ťahal za vlasy, zlomil jej rebrá. Poškodená ho však bránila s tým, že ho ľúbi. Videla
"cucfleky", modriny, napuchnuté oko. Mal poškodenej robiť scény v penzióne v Uherciach. Poškodená
sa ho bála. Tiež popísala udalosť, keď syn svedkyne poškodenej a jej synovi kúpil pizzu, mala povedať,

aby to nehovoril obžalovanému, lebo by bolo zle. Obžalovaný bol žiarlivý. Viackrát ho svedkyňa videla
pod vplyvom alkoholu. Keď sa jej svedkyňa na niečo pýtala, lebo zbadala známky násilia, vravela jej, že
ju obžalovaný drhol, ťahala za vlasy. Keď jej volal hneď utekala domov. Asi dvakrát bola svedkom toho
ako zasahovala polícia. K pôžičke poškodenej uviedla, že vrátenie pôžičky od poškodenej žiadala, tá jej
ju mala splatiť tak, že si obžalovaný peniaze požičia. Najprv jej poškodené povedala, že ešte nedostal

peniaze, potom že ich donesie v piatok.

Svedok V. A. uviedol, že bol svedkom toho, ako mu obžalovaný telefonoval, že poškodená I. Z.
padla, aby ju zaviezol na pohotovosť. Mal tušenie, že to bolo inak. Poškodená sa nemohla riadne aninadýchnuť. Odviezol ich. Bola na röntgene. Keď bol obžalovaný fajčiť, povedala mu, že jej obžalovaný
podkopol stoličku či sotil, tiež, že ju raz zabije. Obžalovaný z toho nechcel "robiť vedu" že si vezme
dovolenku a bude ju liečiť. Keď vyšla z ambulancie on len tľapol a ona mu sadla na kolená. Tak si svedok

povedal, že to už nebude riešiť a že sa do nich už pliesť nebude. Tiež mu poškodená raz volala, prosila
ho aby ju zachránil, že jej obžalovaný chce rozbiť auto aj okná. On videl, ako obžalovaný behá okolo
domu, búchal do hliníkových žalúzií, potom prišla polícia. Poškodená sa mu zdôverila, že ju obžalovaný
ubil, a ťahal za vlasy. Vozila obžalovaného autom, keď mal zákaz, počul tiež, že chodí poza dom aby
ho nik nevidel. Zo zranení poškodenej videl opuchy, monokel.

Svedkyňa H. C. uviedla, že bola rodinná priateľka poškodenej I. Z.. Keď boli v domácnosti poškodenej
bitky, mal. M. ušiel k nej, alebo keď sa u poškodenej požíval alkohol. M. je povedal, že obžalovaný
zbil matku, napádal, nadával jej, škrtil, ťahal za vlasy. Sama videla škrabance, mesto po vytrhnutých
vlasoch. Keď sa poškodenej pýtala, tá jej vravela, aby sa nestarala. Počula aj o tom, ako poškodenú
v pohostinstve Kardinál ťahal za vlasy do lesa. To jej povedal mal. M..

Svedkyňa Z. H. uviedla, že poškodená jej ukazovala modriny na ruke, nohe, videla, ju sedieť na
dvore dobitú, že mala zlomené rebrá kvôli obžalovanému. Mal ju párkrát dobiť obžalovaný, vravela
jej to poškodená. Raz prišla do práce s monoklom modrinami na rukách a nohe, povedala že ju ubil
obžalovaný a že sa hádali. Tiež je o tom vravel mal. M., keď ho strihala. Poškodená jej povedala aj o

napadnutí v penzióne Kardinál, kam išla na víno. Obžalovaný ju mal tam ubiť a mala aj padnúť, niečo
mala s uchom a rozbitý nos. Poškodená sa jej zdôverila s tým, že je tehotná, najprv bola šťastná, potom
si to premyslela, že by s obžalovaným dieťa nevychovala a ich vzťah by nefungoval. Išla na umelé
prerušenie tehotenstva, potom sa jej psychický stav zhoršil.

Svedok V. H. uviedol, že videl na chrbte poškodenej modrinu, celkovo videl na jej tele zranenia asi dva-
trikrát. Nepýtal sa jej na to.

Svedkyňa B. N. uviedla, že poškodenú poznala z práce. Videla modriny na tvári poškodenej ,
zamestnanci občas spomínali, že má modriny.

Svedkyňa S. U., pracovala v penzióne Kardinál, uviedla, že bola svedkom toho ako si poškodená držala
nos, z ktorého tiekla krv, ošetrovali ju. Umývali na zámkovej dlažbe krv. Obžalovaný povedal, že spadla,
ona si myslí že ju udrel. Videla na nej aj modriny, poškodená jej povedala, že sťahujú nábytok. Bola
svedkom aj ďalšej udalosti v penzióne, hádky medzi poškodenou a obžalovaným, odišli vtedy spolu, to

bolo keď sa sťahovali. Obžalovaného označila za žiarlivého.

Svedok M. N. uviedol, že nebol svedkom týrania poškodenej, spomenul ako dostala poškodená SMS
a následnú poznámku obžalovaného, kde jej vyčítal nápadníkov. Uviedol, že občas mala poškodená
modriny alebo obviazanú ruku. Raz ho poškodená volal do domu, no on nešiel. Nestaral sa do jej

súkromia. V prípravnom konaní uviedol, že vedel od poškodenej že obžalovaný bol veľmi žiarlivý, tiež,
že je na ňu agresívny, že jej tam povykrúcal ruky, prišla aj s obviazanou rukou. Asi týždeň pred smrťou
poškodenej prichádzal svedok k jej domu a asi bol medzi ňou a obžalovaným nejaký konflikt, obaja boli
vonku a on začul niečo v tom zmysle, že jej obžalovaný povedal, že jej doma rozbije ústa.

Svedok L. Š. Z.., otec obžalovaného uviedol, že o vzťahu obžalovaného s poškodenej sa on s
manželkou dozvedeli v lete 2015, syn v tom čase býval spolu s nimi v domácnosti. Prvýkrát ju videl v
novembri 2015, keď bola u nich na návšteve, prespala vtedy u nich. Druhýkrát sa stretli 26.12.2015.
Nesťažovala sa na nič, svedok ich viezol do Novák. V apríli 2016 bol vyrozumený, že má zadržaného
syna. Syn bol doma aj 19 a 20.4.2016. Syn spával doma, stávalo sa, že im oznámil, že pôjde do

práce z Uheriec. Pri poškodenej sa zdržiaval len na dva tri dni, stále prispieval na domácnosť u rodičov.
Od apríla 2016 do septembra 2016 už bol len doma. Dňa 23.09.2016 vo večerných hodinách prevzal
hovor na synovom telefóne, telefonovala poškodená, chcela rozprávať so synom, svedkovi povedala,
že obžalovaného miluje. Pokiaľ od apríla do septembra syna nebol doma, tak rodičom oznamoval kam
ide, napríklad grilovať ku kamarátovi, to býval niekedy o víkendoch. Svedok uviedol, že poškodená sa

sťažovala na zlú finančnú situáciu, že asi bude musieť odísť z domu, pána H.. Ďalej uviedol, že dňa
02.10.2016 hľadali syna najprv v Uherciach, potom im bolo povedané, kde poškodená aktuálne býva.
Poškodená Z. im otvorila v župane, syn bol u nej, zobral ho domov. Potom mal syn zákaz priblíženia k
poškodenej. Z výpisu z účtu syna zistil, že si syn požičal peniaze, ktoré mal odovzdať poškodenej.Svedkyňa O.. O. O., psychiatrička psychiatrickej ambulancie v Partizánskom uviedla, a z lekárkych správ
č.l. 205-207 že nebohá I. Z. bola jej pacientkou, lekárku vyhľadala dňa 29.10.2013 po dopravnej nehode

ktorú spôsobila pod vplyvom alkoholu . Uviedla, že poškodená sa jej zdôverila že cca v roku 2000 sa
pokúsila o samovraždu predávkovaním liekmi. Následne prišla do jej ambulancie z vlastného pričinenia
až 21.08.2014, zrejme na odporúčanie obvodnej lekárky. Bola jej diagnostikovaná porucha osobnosti,
emočne nestála osobnosť s aktívnou závislosťou od alkoholu. Na plánovanú kontrolu dňa 14.11.2014
sa už nedostavila.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka O. A. z 25.01.2017, ktorý uviedol,
že poškodená mu povedala, že ju veľakrát bil, videl veľakrát modriny, monokel, raz či dvakrát mala byť
na ošetrení. Neuvádzal, že by sa obžalovaný poškodenej nejako vyhrážal.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka N. S. z 30.11.2016, ktorý uviedol,

že sa mu poškodená po grilovačke priznala, že ju obžalovaný ponižuje, bije ju a nadáva jej. Potom
aj počul z domu poškodenej buchot, krik a ženský plač. Keď tam išiel a zabúchal na dvere otvoril mu
syn poškodenej, zdalo sa mu že obžalovaný poškodenú odsunul ďalej od dverí, syn poškodenej sa
celý triasol a bál, povedal mu, že obžalovaný poškodenú strašne bije a pýtal sa čo más spraviť, on mu
odporučil zavolať políciu. Potom ako prišla polícia a obžalovaného zadržali ho dva týždne nevidel. Počul

aj ich hádku keď sa sťahovali. Obidvaja aj obžalovaný aj poškodená popíjali alkohol, poškodená najmä
cez víkend.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka O. Z. z 23.11.2016, ktorý uviedol,
že nebol svedkom napadnutia poškodenej. Uviedol, že poškodená bývala v dome asi od dvoch týždňov

pred jej smrťou keď na nasťahovala. Obžalovaný do toho domu k poškodenej chodieval, pomáhal jej
aj so sťahovaním, občas tam aj prespával, no nepretržite tam nebýval. Sám uviedol, že obžalovaný s
poškodenou mali taký "taliansky" vzťah, ľúbili sa a keď si vypili tak sa vadili, tak to bolo dokola. Silne
podnapitých ich však nevidel. Jemu sa poškodená nesťažovala.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka V. U. a svedka F. O.
zo 17.02.2017, policajtov OOPZ Partizánske, zo 07.02.2017, títo sa zúčastnili služobného zákroku
01.10.2016, k prevereniu oznámenia mal. M. W.. Maloletý hliadke oznámil po príchode že spanikáril,
už je to v poriadku. Poškodená I. Z. uviedla, že v dome nedošlo k násiliu. Bol tam prítomný aj
obžalovanýzjavnepodvplyvomalkoholu.Poškodenásavonrozplakala,povedalažejejobžalovanýrobil

žiarlivostné scény, že ju chytil, hodil na gauč, kopal po tele. So súhlasom poškodenej bola vyhotovená
fotodokumentácia zranení. Obžalovaný bol vykázaný zo spoločného obydlia. Obžalovaný poprel, že by
poškodenej spôsobil zranenia.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka A. Z., bývalého manžela

poškodenej, z 16.03.2017, tento uviedol, že poškodená mu asi dvakrát alebo trikrát v telefonickom
hovore povedala, že ju obžalovaný zbil, bolo to vždy s určitým časovým odstupom. Naposledy s
poškodenou telefonoval v deň jej smrti. Telefonovala mu kvôli peniazom lebo chcela 600,-€, že ona
mu za to dá jej auto VW Golf, pretože prišla o vodičský preukaz a nepotrebuje ho. On jej povedal, že
musí počkať na výplatu, tiež sa sľúbil, že jej vyrovná dlh na nájomnom u pána H.. Finančne poškodenej

vypomáhal. Maloletý mu po smrti matky povedal o tom, že ju obžalovaný bil, škrtil, kopal, že mu chcel
vziať telefón keď chcel volať políciu.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedkyne Mgr. V. F. zo 07.12.2016, ktorá
uviedla, že v deň smrti poškodenej ako šoférka taxislužby viezla obžalovaného z Diviackej Novej Vsi,

zastavili asi o 17.40 hod. v Oslanoch, kde vybral peniaze z bankomatu, vystúpil skoro na konci Veľkých
Uheriec. Obžalovaný podľa jej vyjadrenia bol pod vplyvom alkoholu.

Podľa§263ods.1Tr.por.bolaprečítanázápisnicaovýsluchusvedka O.A.z08.11.2016,ktorýuviedol,
že je vlastníkom rodinného domu č. XXX S. S. X.. S poškodenou mal podpísanú nájomnú zmluvu, na

základe ktorej obývala časť domu od 16.09.2016, nestaral sa o to s kým tam bývala. Odovzdala mu
dňa 10.10.2016 nájomné 250,-€, s tým, že za zostatok dajú zaskliť okno v kúpeľni, že cez víkend sa
pochytili s obžalovaným.Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka H. G. zo 07.02.2017, tento
uviedol že, ako záchranár RZP sa zúčastnil zásahu u pacientky I. Z.. Obžalovaný uviedol, že poškodenú
našiel obesenú na radiátore.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedkyne M. Š. z 19.01.2017, ktorá
uviedla, že 14.10.2016 bol v práci v pohostinstve Olympia v Diviackej Novej Vsi, obžalovaný bol častým
návštevníkom pohostinstva. Bol tam aj 14.10.2016 keď prišiel pred 14:00 hod , odišiel po požití alkoholu
okolo 14:50 h, mal jej povedať, že "ide za drahou". Potom sa vrátil cca okolo 16:45 h pod vplyvom

alkoholu, vypil kolu a pol deci karpatskej horkej objednal si taxi a odišiel.

Podľa § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por. bola prečítaná zápisnica o výsluchu poškodenej nebohej I. Z. z č.l.
1105-1108z21.04.2016,kdeuviedla,že19.04.2016vovečernýchhodináchokolo20.00hjejobžalovaný
začal z ničoho nič vulgárne nadávať, chytil ju pod krk, hovoril aby sa priznala, či niekoho má, že keď
na to príde, že si ho nemá želať. Pritom bol jej 14 ročný syn M.. Chcel zavolať políciu ale obžalovaný

mu v tom zabránil a hodil telefón o zem. Potom sa situácia upokojila a ráno (20.04.2016) odišli do
práce. Z práce mu poslala SMS, že sním skončí. Obžalovaný sa snažil o komunikáciu. Potom sa jej
formou SMS vyhrážal, že jej rozpichá pneumatiky na aute. Po 19 tej hodine prišiel k nej domov a ona
ho ignorovala, mala návštevu. On odišiel a so synom ho vymkli. Keď návšteva odišla pobalili mu veci a
dali pred dom. Keď obžalovaný prišiel začal sa dobíjať do domu, búchal na dvere a okná, bol agresívny.

Syn ju presvedčil aby ho pustila, keď otvorila sotil ju na posteľ. Zobral kľúče od auta a odišiel, zas zamkli
vnútorné dvere, keď auto nešlo naštartovať opäť sa začal dobíjať dnu, no zavolali políciu a tí ho odviedli.
Uviedla, že agresivita obžalovaného sa stupňovala od januára 2016, napadol ju v pohostinstve Kardinál
asi 1. alebo 2, marca, keď jej robil nos a šklbal ju za vlasy. Dňa 10.04.2016 ju sotil zo stoličky keď
vešala záclony, vtedy bola u lekára. Potom ju ošetroval. Na otázku, či boli aj iné napadnutia zo strany

obžalovaného uviedla, že len také normálne, že ju chytí pod krk a dá facku, potom sa vždy upokojí. K
napadnutiam dochádzalo, keď bol pod viac vplyvom alkoholu. Pil však denne, keď išiel z práce. Uviedla,
že otehotnela koncom decembra 2015 alebo začiatkom januára 2016, vykrikoval že dieťa nie je jeho,
že ho z nej vykuchá. Dňa 02.03.2016 podstúpila interrupciu. Z incidentu z 19.04.2016 má modriny na
pleciach, čo ju sotil zo stoličky modrinu na ľavej nohe z incidentu ešte skôr spred týždňa čo ju chytil za

ruku má modrinu na ľavej ruke.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru psychológia PhDr. Andreja Benkoviča, ktorý vypracoval na mal.
M. W. na č.l. 377-407 a výsluchu znalca vyplýva, že z forenzného hľadiska kognitívne funkcie maloletého
nevykazujú narušenia, ktoré by mali vplyv na schopnosť správne vnímať, zapamätať si a následne

reprodukovať udalosti, ktoré prežil a ktorých sa zúčastnil priamo, nie sú prítomné poruchy vnímania a
myslenia. Všeobecná psychologická vierohodnosť je zachovaná. Vyšetrením nebola zistená tendencia
k fabulácii či skresľovaniu prežitých udalostí, či situácií. Špecifická psychologická vierohodnosť je
zachovaná. Jeho výpoveď je možné považovať zo psychologického hľadiska za vierohodnú. Partnerský
vzťah matky a partnera matky mladistvý hodnotí ako disharmonický, partner na matku nadmerne žiarlil,

fyzicky ju napádal, nadával jej. Na matke mladistvý pozoroval, že sa trápi kvôli obžalovanému a to preto,
že ju bil. Znalec vyšetrením nezistil, že by mladistvý M. W. vykazoval psychické, či fyzické utrpenie
v dôsledku konania obžalovaného voči jeho osobe. Netrpí v dôsledku konania obžalovaného ťažkým
príkorím, nevykazuje syndróm týranej osoby. Mladistvý bol významne negatívne zasiahnutý tragickou
udalosťou, čiže úmrtím matky, s ktorým sa ešte nevyrovnal, zatiaľ tieto traumatizujúce pocity s tým

spojené vytesňuje. Mladistvý vnímal patoplastickú klímu v rodine v dôsledku častých konfliktov medzi
obžalovaným a matkou, táto skúsenosť nezanechala významnejšie následky v jeho prežívaní.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru psychológia PhDr. Andreja Benkoviča, ktorý vypracoval
ako psychologický rozbor osobnosti post mortem na poškodenú I. Z. na č.l. 408-447 a výsluchu

znalca vyplýva že, poškodená nebohá konala pod vplyvom emocionálnej interferencie, nezrelo, bez
racionálneho náhľadu na dysfunkčnosť vzťahu, či opakované konflikty medzi ňou a obžalovaným. U
poškodenej nebohej nebola nikdy diagnostikovaná žiadna duševná porucha v pravom zmysle slova.
Na základe uvedeného možno konštatovať, že všeobecná vierohodnosť poškodenej bola zachovaná.
Poškodená nebohá mala sklon nahliadať na konanie svojho partnera pod vplyvom aktuálnej situácie,

to znamená, že ak boli v konflikte, poškodená nebohá bola voči správaniu obžalovaného kritická,
mala sklony až k nadmernej agravácii jeho konania, naopak v období, kedy boli za dobre, mala
sklony jeho správanie zľahčovať alebo zamlčovať. Znalec je toho názoru, že poškodená nepociťovala
konanie obžalovaného ako príkorie, pociťovala vo vzťahu s obvineným nadmerný distres spôsobenýdisharmóniou vo vzťahu. Obaja partneri požívali nadmerne alkoholické nápoje, ktoré umocňovali
ich konflikty vo vzťahu, ich časté nezhody boli vo veľkej miere spôsobené žiarlivosťou, nezrelými
očakávaniamipartnerovnavzájom,kedyverbálneobajanavzájomútočili,počastýchtokonfliktovvznikali

aj brachiálne útoky najmä zo strany obžalovaného. U poškodenej sa jednalo o alterovanú osobnosť,
emočne nestabilnú osobnosť, ktorá prežívala nadmerný stres spôsobený finančnými problémami
a disharmóniou v partnerstve s obžalovaným, čo viedlo u nebohej poškodenej k impulzívnemu,
skratovému konaniu, ktoré môžeme spájať do príčinnej súvislosti s jej dokonanou samovraždou. Už
pred samotným vzťahom s obžalovaným bola nebohá poškodená osobnosť neuroticky štruktúrovaná,

krehká, preto znalec nie je toho názoru, že by konanie obžalovaného voči poškodenej vyvolalo u nej
nejaké negatívne následky v jej správaní, prežívaní, alebo malo vplyv na jej zdravotný stav po stránke
fyzickej či psychickej.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru psychológia PhDr. Andreja Benkoviča, ktorý vypracoval na
obžalovaného na č.l. 339-374 a výsluchu znalca vyplýva, že osobnosť obžalovaného je štruktúrovaná

v smere extroverzie, je emocionálne nezrelý, čo sa prejavuje slabou afektívnou kontrolou v záťaži, veci
si dostatočne nepremyslí, koná pod vplyvom afektu, následkom čoho je vo svojom konaní impulzívny,
s tendenciou k presadzovaniu vlastných záujmov a cieľov. Obžalovaný sa vo vzťahu s poškodenou
nebohou viazal na určité očakávania, ktoré sa však v ich vzťahu nakoniec nerealizovali, resp. boli
realizované inak ako obžalovaný očakával. U obžalovaného nastala frustrácia, ktorú opakovane

nebol schopný adaptívnym spôsobom zvládať. S takto ním vnímanou frustráciou sa nedokázal
adaptívne vysporiadať a reagoval výrazne afektívne, impulzívne, čiže bez racionálneho rozmyslu, alebo
zvažovania dôsledkov jeho správania.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie psychiatria MUDr. Antona

Puchoňa, ktorý vypracoval na obžalovaného vyplýva, že obžalovaný netrpí, v minulosti ani v dobe
spáchania trestného činu netrpel duševnou chorobou v pravom slova zmysle. V dobe spáchania
trestného činu vedel v plnej miere rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a jeho
ovládacie schopnosti boli v plnej miere zachované. Obžalovaný chápe zmysel a účel trestného konania.
Znalec u obžalovaného nepreukázal syndróm závislosti na alkohole, zistil však u neho škodlivé

užívanie alkoholu. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný mal spáchať trestný čin v priamej súvislosti so
škodlivým užívaním alkoholu, znalec považuje za potrebné a prospešné, aby mu bola uložená ochranná
protialkoholická liečba ambulantnou formou. Z psychiatrického hľadiska nie je pobyt obžalovaného na
slobode nebezpečný pre spoločnosť.

Z prečítanej zápisnice o konfrontácii medzi obžalovaným a poškodenou I. Z. z 06.05.2016 na č.l.
1093-1097 súd zistil, že poškodená ku skutku z 19.04.2016 uviedla, že sa s obžalovaným hádali pod
vplyvom alkoholu, otočila sa na neho s nožom on jej nôž vzal, slovne na neho útočila, ako ju chcel
utíšiť neodhadol silu stolička, na ktorej sedela sa šmykla a ona padla na komodu za ňou. Neudieral
ju len mixoval, lebo po ňom kričala. Dňa 20.04.2016 sa tiež hádali, nevyhrážal sa jej, len že rozbije

dvere a urážal ju. Popísala aj skutok zo začiatku marca 2016 tak ako v skutkovej vete rozsudku. Dňa
10.04.2016 ju počas hádky nechtiac ťukol, na čo ona padla na hranu postele na chrbát. Nemohla sa
následne nadýchnuť. Vyjadrila sa aj ku skutku zo začiatku mesiaca marec 2016 keď sa obžalovaný
dozvedel, že chce podstúpiť interrupciu, po tom ju v penzióne Kardinál napadol, ťahal za vlasy, vulgárne
jej nadával, tvrdil, že dieťa má s p. H. a že ho z nej vykuchá. Keď si išli von zapáliť provokovala ho a on

jej dal facku, pričom jej trafil nos z ktorý začal krvácať.

Zo záverov znaleckých posudkov KEU PZ Košice odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej
identifikácie ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2016/3424 č.l. 282-290 neboli zistené žiadne skutočnosti
svedčiace o spojitosti obžalovaného s následkom v podobe smrti poškodenej.

Zoznaleckéhoposudkuznalcovzodboruzdravotníctvo,odvetviesúdnelekárstvoč.l.242-275vyplynulo,
že poškodená nebohá I. Z. spáchala dňa 14.10.2016 v čase medzi 15-17.00 hod. v rodinnom dome
č. XXX S. P. S. X., okres Partizánske dokonanú samovraždu. Bezprostrednou príčinou jej smrti bolo
udusenie pri obesení. K okolnostiam a príčinám smrti boli vypracované aj posudky Kriminalistického

a expertízneho ústavu PZ Košice z odboru kriminalistiky, z odvetvia daktyloskopie č.l. 282 -284 a z
odvetvia kriminalistickej biológie č.l. 287-290.Zo znaleckého posudku znalca Ing. Jána Lovíšeka z odboru elektrotechnika č.l. 456-660 vyplýva
prehľad SMS komunikácie medzi obžalovaným a poškodenou v rozhodujúcom časovom období. Obsah
komunikácie je obrazom ich vzťahu, neraz ide o hádky, výčitky aj vzájomné, vulgárne osočovanie,

obojstranné vyhrážanie rozchodom, krátko na to prejavy náklonnosti. Aj v deň smrti poškodenej
v ranných hodinách si navzájom prejavujú náklonnosť a následne po tom, čo poškodená prestane
komunikovať jej o 15:35 h obžalovaný zasiela SMS s textom "tak si hod zinku" a následne z dôvodu,
že neprevzala hovor vyhráža samovraždou.

Z obsahu priestupkových spisov OOPZ Partizánske ORP-P-396/PE-2016, ORP-P532/PE-2016,
priestupkového spisu Okresnému úradu Prievidza, odbor všeobecnej vnútornej správy, OU-PD-
OVVS-2016/027160, vrátane rozhodnutia z 22.12.2016 č.l. 1000-1071, vyplýva, že bolo vyhovené
protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín a bol zrušený rozkaz o uložení sankcie za skutok z
01.03. alebo 02.03.2016 a dokumentácia skutku z 01.10.2016. Zo záznamu o podaní oznámenia na
OOPZ Partizánske poškodenou I. Z. z 01.10.2016 súd zistil, že táto uviedla, že ju obžalovaný dňa

01.10.2016 niekedy o cca 20:00-20:30h fyzicky napadol na adrese S. X. Č.. XXX. V priebehu dňa
obžalovaný požíval alkoholické nápoje pracovali pri dome. Vo večerných hodinách jej začal nadávať
vyčítať, že ju podvádza. Potom ju začal udierať opakovane do tváre dlaňami, chytil ju a hodil na posteľ.
Poškodenásazačalabrániťnoobžalovanýjuzačalakopaťpocelomtele.Keďjunapádal,takjejvulgárne
nadával. Fyzické napádania sa opakujú od 24.09.2016 každý deň, aj 30.09.2016 ju dlaňami aj päsťami

do tváre, potom aj do ostatných častí tela, zdvihol ju a hodil o zem potom hádzal po dome, následkom
čoho odpadla. Svedkom toho bol jej syn. Z fotodokumentácie sú badateľné modriny na rukách a krku.
Obžalovaný bol dňa 01.10.2016 vykázaný zo spoločného obydlia na 10 dní.

Podľa správy O.. U. T. na č.l. 1407 a 1437 obžalovaný nastúpil dobrovoľnú ambulantnú protialkoholickú

liečbu dňa 06.06.2017 a podrobuje sa jej.

Zo spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/149/2013 súd zistil, že poškodená I. Z. bola
rozsudkom č.k. 2T/149/2013-76 z 11.12.2013 uznaná vinnou zo spáchania prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania

a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Tr. por. pre skutok zo dňa
20.08.2013, keď viedla vozidlo pod vplyvom alkoholu a bola jej nameraná hodnota alkoholu v dychu
1,57 mg/l teda 3,27 promile.

Zo spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 0T/22/2016 súd zistil, že poškodená I. Z. bola trestným

rozkazomč.k.0T/22/2016-72zo17.08.2016,právoplatnýmdňa31.08.2016uznanávinnouzospáchania
prečinuohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa§289ods.1Tr.zák. preskutokzodňa15.08.2016,
keď viedla vozidlo pod vplyvom alkoholu a bola jej nameraná hodnota alkoholu v dychu 1,00 mg/l teda
2,08 promile.

Prokurátorkakrajskejprokuratúryzotrvalanapodanejobžalobemajúcskutkovýstavuvedenývobžalobe
za riadne preukázaný, navrhla obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody v strede
trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a uložiť
ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Obhajoba má za to, že uznesenie o vznesení obvinenia vydal orgán, ktorý na tento úkon nemal
právomoc, tiež že vina obžalovaného nebola preukázaná, pričom ani jednotlivé skutky obžaloby
tak ako boli preukázané dokazovaním, poukazujúc najmä na vyjadrenia poškodenej pri konfrontácii,
skutočnosť, že mal. M. W. bol svedkom len skutku z 20.04.2016 a 01.10.2016, ostatní svedkovia mali
len sprostredkované informácie a neboli svedkami skutkov, pričom ani čiastkové skutky nenapĺňajú

zákonné znaky žiadneho iného trestného činu. Obžalovaného navrhol spod obžaloby oslobodiť podľa §
285 písm. b/ Tr. por. alternatívne jednotlivé skutky postúpiť príslušnému orgánu na konanie o priestupku.

Na základe vykonaného dokazovania hodnotiac všetky dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti
považuje súd vinu obžalovaného za preukázanú pre skutok ako je uvedený v skutkovej vete rozsudku,

ktorý súd právne kvalifikoval ako pokračovací zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.Z povahy zločinu týrania blízkej a zverenej osoby vyplýva, že skutok zahŕňa určité časové obdobie
a je v podstate zložený z určitého počtu čiastkových útokov, ktoré môžu aj nemusia napĺňať zákonné
znaky iného trestného činu. Takto zločin týrania blízkej a zverenej osoby môže konzumovať viacero

skutkov trestného činu nebezpečného vyhrážania, ublíženia na zdraví alebo je možné, že samotné
čiastkové útoky nie sú samostatne trestné, pretože závažnosť trestného činu nadobúdajú až trvaním a
udržiavaním protiprávneho stavu. Tiež je možné, že popri trestnom čine týrania blízkej a zverenej osoby
sa páchateľ môže voči totožnému poškodenému dopustiť ďalšieho trestného činu, ktorý nie je spôsobilý
byť konzumovaný skutkovou podstatou zločinu týrania blízkej a zverenej osoby.

Súd prisvedčil pravdivosti výpovedí svedkov obžaloby najmä mal. M. W. ako aj ostatných svedkov
obžaloby, ktorí v podstate uviedli akým spôsobom buď to sami boli účastní ako svedkovia skutku (čo i
len pokiaľ ide o lokalizáciu datovanie alebo vnímanie prítomnosti obžalovaného a poškodenej na mieste
skutku) alebo sa im poškodená či maloletý M. W. zdôverili s tým, ako sa obžalovaný k poškodenej I.
Z. správal. Súd vychádzal aj z prečítanej výpovede I. Z., ktorá usvedčuje obžalovaného z útokov zo

dňa 1. alebo 2. marca 2016, 10.04.2016, 19.04.2016 a 20.04.2016, a celkovo o charaktere spolužitia s
obžalovaným a jeho správaní po požití alkoholu a počas hádok, ktorých príčinou bola najmä vzájomná
žiarlivosť, pričom má súd za to, že už pri následnej konfrontácii v prípravnom konaní táto konanie
obžalovaného v úmysle ho ochrániť popisovala ináč, pokiaľ utrpela nejaké zranenia tak len v dôsledku
neúmyselného kontaktu počas hádky. Súd vychádzal aj z výpovede poškodenej ako oznamovateľky

priestupku z 01.10.2016, kde rovnako popisuje správanie obžalovaného v dobe od 24.09.2016 do
01.10.2016. Súd však prisvedčil aj obhajobe v tom zmysle, že skutok tak ako bol uvedený v obžalobe
bol datovaný sčasti v rozpore s vykonaným dokazovaním. Posudzujúc správanie obžalovaného nie
ako konanie nepretržité, upravil ho tak, že sa zločinu dopustil v dobe presne nezisteného obdobia
mesiaca január 2016 (poškodená uvádza, že od tohto času sa agresivita obžalovaného stupňovala)

do 20.04.2016 a od 24.09.2016 do dňa 01.10.2016. Bolo totiž preukázané, že období od 21.04.2016
do 23.09.2016 sa s poškodenou nestýkali v takom rozsahu, že by bol schopný jej reálne spôsobovať
psychické či fyzické utrpenie, keďže jednak u poškodenej nebýval, stýkali sa len príležitostne, keď
ho vyhľadávala najmä poškodená a to najmä mimo jej obydlia, obžalovaný žil s rodičmi, pričom sa
len nepravidelne v ich domácnosti nezdržiaval, najmä o víkendoch. V tomto období poškodená mala

podstatne uľahčené možnosti kontaktu s obžalovaným sa vyhnúť, nemožno ju považovať za závislú
na obžalovanom citovo ani materiálne, v tom zmysle, že by bola nútená trpieť aj agresívne správanie
obžalovaného. Z uvedeného dôvodu súd aj kvalifikuje predmetný zločin ako pokračovací, pretože svojím
konaním už do 20.04.2016 a aj následne v období od 24.09.2016 do 01.10.2016 prihliadnuc k intenzite
fyzického utrpenia, ktoré poškodenej, naplnil znaky žalovaného zločinu. Tiež skutok upravil v časti

priebehu útokov z 24. až 30.09.2016, keď prisvedčil obhajobe v tom, že pokiaľ by fyzicky útočil na
poškodenú takým spôsobom ako v obžalobe, bol by jej spôsobil podstatne závažnejšie zranenia ako
vyplývali z fotodokumentácie. Že nemožno celkom prisvedčiť pravdivosti výpovedí poškodenej, pokiaľ
ide o presný priebeh útokov, čo sa zhoduje aj zo závermi znalca PhDr. Andreja Benkoviča, ktorý uvádza,
že poškodená v stave, keď je s obžalovaným v konflikte zámerne zveličuje, vyplýva nie len zo zmeny

postojov poškodenej v priebehu konania a zmene jej výpovedí, ale aj napríklad vo výpovedi z 01.10.2016
kde uvádza, že ju obžalovaný mal biť denne, čo nepotvrdil ani mal. M. W., ktorý nemal dôvod vypovedať
v prospech obžalovaného.

Súd sa nestotožnil s obhajobou v tom zmysle, že skutočnosť, že znalec nekonštatuje, že by poškodená

trpela syndrómom týranej osoby v dôsledku konania obžalovaného alebo skutočnosť, že s obžalovaným
v podstate nepretržite dlhodobo nezdieľali spoločnú domácnosť, znamená, že by jeho konanie
nenapĺňalo zákonné znaky žalovaného zločinu. Zákonným znakom skutkovej podstaty zločinu týrania
blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. por. nie je spôsobenie následku v podobe zapríčinenia
syndrómu týranej osoby u poškodeného, ani to aby obťažujúce konanie obžalovaného dosiahlo

vyššiu mieru intenzity v podobe neznesiteľného utrpenia, či ťažkého príkoria, čo sú pojmy obdobné
vykazujúce vysokú mieru intenzity psychického či fyzického utrpenia. Z vykonaného dokazovania
bolo preukázané, že predovšetkým žiarlivosť obžalovaného viedla k následkom v podobe psychického
utrpenia poškodenej, keď bola táto obžalovaným kontrolovaná, vyhýbala sa situáciám, keď by mohla
zadať príčinu pre žiarlivostnú scénu ( napr. výpovede svedkov G. G., A. G.), tiež bola ponižovaná,

bola verbálne napádaná vulgarizmami. Hoci možno prisvedčiť tomu, že obžalovaný s poškodenou nežil
nepretržite v spoločnej domácnosti, bol však jej pravidelným "hosťom", pričom si prejavovali vzájomnú
náklonnosť, intímne sa stýkali, obžalovaný jej pomáhal v domácnosti, snažil sa zhostiť role otca jej syna.
Z tohto pohľadu je zrejmé, že bol jej blízkou osobou - druhom. Z hľadiska naplnenia znakov skutkovejpodstaty týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. por. sa rovnako nevyžaduje, aby osoba
páchateľa a obete zdieľala spoločnú domácnosť, alebo že by spôsobovanie psychického či fyzického
násilia malo byť dlhodobé, aby ho bolo možné považovať za utrpenie. Poškodený musí pociťovať

protiprávne konanie páchateľa ako konanie, ktoré buď sústavne alebo opakovane ale intenzívne
nepriaznivo ovplyvňuje jeho každodenný život a vyvoláva obavy z opätovného protipráv-neho konania
páchateľa. To ,že takýto vplyv konanie obžalovaného na poškodenú malo vyplýva jednak z toho, že
sa so svojimi problémami poškodená zdôverovala známym ( svedkom), nebola schopná riešiť osobné
problémy, vysporiadať sa so škodlivým požívaním alkoholu ale naopak, pokračovala v tom, až napokon

zrejme kombináciu vzťahovaných a materiálnych problémov riešila tým, že si siahla na život. Pokiaľ bolo
preukázané jednak výpoveďami svedkov, ako aj samotnej obžalovanej, tiež aj fotodokumentáciou, že
obžalovaný sa voči nej celkom preukázateľne viackrát dopustil aj fyzického násilia, ktorého intenzita
nebola mierna ani nešlo o obojstranne porovnateľné prejavy násilia (obhajobou uvádzaný "taliansky"
vzťah) ,ale zanechala stopy na jej tele nemožno takéto násilné konanie nepovažovať za nespôsobilé
spôsobovať u poškodenej fyzické utrpenie. Pokiaľ ide o fyzické násilie je zrejmé, že časové hľadisko

je spôsobilá nahradiť práve intenzita násilia. Aj z tohto hľadiska súd nemá pochybnosť o právnej
kvalifikácii skutku. Súd sa nestotožnil s obžalobou v tej časti kde sa obžalovanému kladie za vinu aj
útok spočívajúci v tom, že obžalovaný v polovici mesiaca december 2015 pred penziónom Kardinál
v obci Veľké Uherce udrel poškodenú päsťou do oblasti nosa, z ktorého následne tiekla krv a mala
monokel, pretože ide zrejme o totožný útok ako svedkom mal. M. W. (ten útok zrejme chybne

datuje) a svedkyňou S. U. a najmä samotnou poškodenou I. Z. popísaný skutok z 1. alebo 02.
marca 2016. Súd zo skutkovej vety vypustil aj následok v podobe smrti poškodenej, pretože nebolo
preukázané, že by bola smrť poškodenej následkom zavineného konania obžalovaného v tom zmysle,
že by išlo o kvalifikačný znak žalovaného trestného činu. Takto na základe zásady v pochybnostiach v
prospech obžalovaného nemožno považovať smrť poškodenej za priamy následok zavineného konania

obžalovaného. Obžalovaný konal v priamom úmysle (§ 15 a/ Tr. zákona). Porušil záujem štátu na
ochrane pred domácim násilím.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení
§ 34 Tr. zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie,

pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj na možnosti jeho nápravy,
nakoľko trest musí mať najmä prevýchovný účinok.

Pretože bol podľa odpisu z registra trestov (č.l. 1096) a výpisu z ústrednej evidencie priestupkov
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (č.l. 1202) obžalovaný pred spáchaním skutku osobou

bezúhonnou, súd prihliadol k poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. U obžalovaného nebola
zistená žiadna priťažujúca okolnosť. Za prevahy poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. súd
vychádzal z trestnej sadzby 36 až 76 mesiacov. Súd pri ukladaní trestu prihliadol najmä k záverom
psychologického posudku na obžalovaného a poškodenú, okolnostiam spáchania skutku a špecifickosti
družského vzťahu obžalovaného s poškodenou.

Zo záverov znaleckého posudku a výsluchu znalca vyplýva, že rola agresora a obete sa vo vzťahu
obžalovaného a poškodenej striedala, avšak obžalovaný sa v role agresora uchyľoval k násiliu.
Poškodená neraz opätovala vulgarizmy, ich nezhody mali charakter vzájomných hádok, ktoré vyústili
do násilia obžalovaného, ktorý bol ako muž vo fyzickej prevahe. Tento sa neraz nedokázal ovládať

ani v prítomnosti maloletého syna poškodenej. Poškodená sa však hádkam nevyhýbala, ba ako
sama napríklad pri konfrontácii uviedla, obžalovaného aj provokovala. Zo vzájomnej elektronickej
komunikácie, ktorej obsah v rozhodnom období je obsahom spisu je najviac zreteľný špecifický
vzájomný vzťah medzi obžalovaným a poškodenou tak ako popisovali aj viacerí svedkovia obžaloby
(hoci len z pohľadu následkov na poškodenú) ako bezprostredne na seba nadväzujúce fázy hádok,

žiarlivosti, hnevu a vzápätí prejavov vzájomnej náklonnosti. Tak obžalovaný ako aj poškodená škodlivo
požívali alkohol, pričom znalec u poškodenej diagnostikoval aj poruchu osobnosti. Dlhodobo nadmerné
požívanie alkoholu ako bolo preukázané malo praktický negatívny dopad na jej život, bola dvakrát súdne
trestaná za úmyselný prečin spáchaný pod vplyvom alkoholu.

Žiarlivosť ako spúšťač konfliktov bola vzájomná. Poškodená obžalovaného ako bolo preukázané sama
vyhľadávala, a to aj v čase, keď mu rodina bránila v stretávaní s ňou, v čase keď už zažila násilie zo
strany obžalovaného. Hoci čiastočne možno pripustiť, že bola prepojená s obžalovaným aj ekonomicky,
keďže jej tento vypomáhal, ba sľúbil vyrovnať jej dlhy na nájomnom (chcela uhradiť dlh na nájomnomvyužijúc obžalovaného v dobe bezprostredne pred jej úmrtím), je potrebné uviesť, že na obžalovanom
nebola z ekonomickej stránky závislá ani nútená zdieľať s ním spoločnú domácnosť či vychovávať dieťa.
Obžalovanému mohla kedykoľvek zamedziť prístup do jej domácnosti, pričom tento by mal následne

podstatne obmedzené možnosti dopúšťať sa na nej akéhokoľvek násilia.

Bola zamestnaná, dieťa z jej skoršieho vzťahu s obžalovaným dobre nevychádzalo, teda ani z tohto
pohľadu nemusela riešiť dilemu straty náklonnosti dieťaťa v prípade rozchodu s obžalovaným. Práve
naopak, pokiaľ by dala na naliehania syna, či rady známych, vzťah s obžalovaným by ukončila. So

žiadosťou o pomoc sa mohla obrátiť aj na jej bývalého manžela, súrodenca, pomoc jej poskytli neraz aj
známi. Možno prisvedčiť obhajobe v tom zmysle, že ich vzťah bol turbulentný, išlo o vzťah dvoch citovo
nevyzretých osôb, ktoré neraz pod vplyvom alkoholu riešili vzájomné problémy hádkami. Pretože nebolo
nijako preukázané, že sa by obžalovaný rovnakým či obdobným spôsobom už v minulosti správal aj
v jeho skorších vzťahoch so ženami, možno konštatovať, že aj trestná činnosť, ktorej sa obžalovaný
dopustil je viazaná na extrémne špecifický vzťah práve s poškodenou, pričom opakovanie takéhoto

správania do budúcna aj v prípade, že by trest a samotná tragická smrť poškodenej nebol obžalovanému
dostatočným ponaučením, by vyžadovalo opäť partnerku, ktorá nielen že by jeho správanie dokázala
znášať, ale napriek tomu jeho prítomnosť vyhľadávať. Práve pre skutočnosť, že obžalovaného nemožno
jednoznačne označiť za vyhraneného agresora a poškodenú za obeť, ktorej bezvýchodiskovú situáciu
a závislosť na ňom agresor vedome využíva, aby jej mohol spôsobovať psychické či fyzické utrpenie,

súd obžalovanému neukladal nepodmienečný trest, ktorý by bol v tom prípade primeraným morálnym
odsúdením páchateľa domáceho násilia a na účel ochrany spoločnosti pred jej ďalším páchaním.

Z uvedených dôvodov ako aj skutočnosti, že obžalovaný dobrovoľne začal s protialkoholickou liečbou, a
ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou súd obžalovanému ukladal, mu súd uložil trest

odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu s probačným dohľadom na 48 mesiacov s tým, že naplneniu účelu trestu prospeje aj uložená
povinnosť spočívajúca v príkaze v skúšobnej dobe podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na
psychologickom poradenstve, tak aby do budúcna konanie ktoré viedlo k jeho odsúdeniu neopakoval.
Takýto trest súd považuje za primeraný a spravodlivý s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené

okolnosti, poukazujúc aj na fakt, že obžalovanému bola preukázaná vina v rozsahu útokov uvedených
v skutkovej vete rozsudku. Početnosť a intenzitu ďalších útokov v uvedenom období v skutkovej vete
nemožno vykladať v neprospech obžalovaného, rovnako tak ani skutočnosť, že poškodená spáchala
dňa 14.10.2016 samovraždu obesením.

Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku z odvetvia psychiatria považoval súd za významnú
sankciu, ktorú je potrebné z dôvodu prevencie obžalovanému uložiť, z dôvodu uvedeného v § 73 ods.
2 písm. d/ Tr. zák. uložené protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Súd o nároku na náhradu škody poškodeného A. G. rozhodol podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku tak že ho

s nárokom na náhradu škody odkázal na civilné sporové konanie, a to z dôvodu, že náklady na pohreb
poškodenej uplatnil aj v dedičskom konaní ako pohľadávku voči poručiteľovi. Výšku škody v trestnom
konaní ani nepreukázal, ako uviedol, doklady predkladal v dedičskom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku,

prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.